Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_8T-139-2013.pdf
PDF · 105.78 KB
No categories available
8T/139/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní v Trenčíne dňa 06. novembra 2015 samosudcom JUDr. Mariánom Manduchom takto
rozhodol:
Súd podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku
o s l o b o d z u j e
obžalovaného
J. J., nar. XX.XX.XXXX v R. U., trvale bytom T. č. XX,
spod skutku právne posúdeného obžalobou Okresnej prokuratúry Trenčín sp. zn. 1Pv 960/2011 ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že
dňa 29.07.2011 v čase asi o 13:00 hod. na terase kaviarne s názvom „Cafe Brigit“, ktorá sa nachádza v Trenčianskych Tepliciach, ul. 17. novembra č. 557, po predchádzajúcom slovnom konflikte, a potom ako poškodený K. G. hodil zapaľovač o stôl, pri ktorom sedel obžalovaný so Y. Y., pričom tento zapaľovač smeroval na obžalovaného J. J., fyzicky zaútočili na poškodeného K. G., a to tak, že ho opakovane bili päsťami do oblasti hlavy, po celom tele a kopali do oblasti nôh, pričom po tomto útoku zacítil poškodený K. G. ostrú až pálivú bolesť v ľavom kolene, čím poškodenému K. G., nar. XX.XX.XXXX vo T., N. federácia podľa znaleckého posudku č. 4/2012 z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia spôsobili ťažký úraz v podobe kompletného roztrhnutia predného skríženého väzu ľavého kolena s väčším vnútrokĺbnym krvným výronom a poúrazovou predozadnou nestabilitou kolena, nekompletné roztrhnutie vnútorného pobočného väzu ľavého, s čiastočnou bočnou nestabilitou kolena a roztrhnutie vonkajšieho menisku ľavého kolena, čo ho obmedzovalo na bežnom spôsobe života v trvaní najmenej 7-8 týždňov, a to hlavne v pohybe a chôdzi.
Súd obžalovaného oslobodzuje, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
odôvodnenie:
Okresný súd Trenčín v predmetnej veci na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného J. J., poškodeného K. G., svedkov Y. Y. (voči nemu ako spoluobvinenému už súd právoplatne zastavil trestné stíhanie), G. Y. (voči nemu ako spoluobvinenému v prípravnom konaní prokurátor právoplatne zastavil trestné stíhanie), J. S., M. F., U. O., Z. H., prečítaním zápisnice o výsluchu svedka E. O., znaleckého posudku č. 4/2012 z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a jeho doplnkov č. 1 a č. 2, oboznámením obrazovo-zvukového záznamu z vykonanej rekonštrukcie stíhaného skutku zo dňa 19.04.2013 prostredníctvom počítača, ako aj ostatných listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spisovom materiáli. Po takto vykonanom dokazovaní súd zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný J. J. na hlavnom pojednávaní vypovedal o relevantných skutočnostiach zhodne ako tomu bolo v prípravnom konaní, keď k stíhanému skutku uviedol, že do kaviarne „Cafe Brigit“ v Trenčianskych Tepliciach prišiel dňa 29.07.2011 v sprievode Y. Y. a G. Y., ktorý neskôr odišiel vybavovať nejaké úradné veci na mestský úrad. Následne si k nim na terasu k stolu prisadli poškodený K. G. a istý občan Talianskej republiky, ktorý ale vôbec nerozumel po slovensky. Poškodený počas toho pokrivkával na ľavú nohu, čomu vtedy nevenoval zvláštnu pozornosť. Rozhovor medzi nimi začal tak, že Y. Y. požadoval od poškodeného K. G. vysvetlenie, prečo nereaguje a ignoruje verbálne výzvy na vypratanie a uvoľnenie nehnuteľností a nedodržal svoj prísľub, že vyprace nehnuteľnosť do dvoch týždňov tak, ako sa dohodli, pretože tým spôsobuje veľkú škodu spoločnosti P. Trading, s.r.o. jeho syna G. Y.. Poškodený bol od samého začiatku podráždený a reagoval so zvýšeným hlasom, i keď Y. Y. s ním komunikoval kľudne. Poškodený K. G. uviedol, že si je vedomý, že nehnuteľnosť užíva neoprávnene, ale musia sa s tým zmieriť, lebo nemá kam ísť a má tam teraz ubytovanú aj návštevu a nevie, kedy odíde. Y. Y. mu na to oznámil, že G. Y. išiel na políciu požiadať o pomoc a taktiež na mestský úrad odhlásiť ich z trvalého pobytu. To bolo podľa neho spúšťačom ďalších udalostí, keďže poškodený sa začal po týchto slovách Y. Y. vyhrážať, že to tak nenechá a hrozil mu fyzickou likvidáciou, použil aj nadávky v slovenskom a ruskom jazyku. Y. Y. reagoval na jeho správanie tak, že mu pohrozil oznámením vyhrážania na polícií, na čo poškodený K. G. vyskočil a fyzicky na neho zaútočil, na čo on spolu s tým Talianom reagovali tak, aby zabránili bitke medzi nimi. Je škodou, že v kaviarni v tom čase nefungoval kamerový systém, lebo by bolo z neho zrejmé, že práve poškodený začal celý incident. Následne sa k stolu vrátil G. Y., pričom aj jemu sa poškodený slovne začal vyhrážať. Následne poškodený hodil po ňom zapaľovač a mal zovreté päste na rukách, na čo sa začal pripravovať na jeho útok, zaútočil však ale na Y. Y. a udrel ho rukou do vrchnej časti tela, a to aj kovovou stoličkou, a chytil ho tiež pod krk, keď sa postavil. On sám sa snažil Y. Y. pomôcť, avšak poškodený fyzicky zaútočil aj na neho. Počas tohto fyzického útoku poškodeného G. Y. privolal telefonicky políciu, ktorá na miesto aj dorazila. Celý konflikt opäť vyvolal poškodený, pričom Y. Y. sa len bránil a on mu v tom len pomáhal. Z ich strany išlo len o nutnú obranu. Nezaregistroval pri tom žiadne zranenie u nikoho z nich, o čom spísala záznam dokonca aj polícia, ktorá poškodeného predviedla na obvodné oddelenie, keďže nemal pri sebe doklad totožnosti.
Poškodený K. G. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že už si v podstate vzhľadom na plynutie času na nič nespomína. Na otázky uviedol, že sa v inkriminovanom čase stretol so Y. a obžalovaným na káve, pri ktorej spolu riešili vlastníctvo domu v Trenčianskych Tepliciach. Neskôr sa medzi nimi začala naťahovačka a to tak, že sedeli všetci pri stole, zdvihli sa a vznikla medzi nimi mela, najprv sa ťahali pri stole, potom vyšli z terasy na trávnik, kde sa to skončilo. Nepamätal si už, kto koho udrel do tváre, pričom bolesť v kolene pocítil už na terase kaviarne. Pred týmto stretnutím ho ľavá noha vôbec nebolela, avšak v minulosti (asi pred 20 rokmi) mal problémy s oboma kolenami, pretože vtedy športoval. K vzniku svojho zranenia na kolene si nepamätal nič. Vyjadroval sa k tomu na polícií. Mohlo sa to stať aj tak, že keď sa postavil pri vstávaní z kovovej stoličky na terase, tak sa zle otočil. Je pravdou, že často sa mu takéto incidenty nestávajú. Na tomto stretnutí s ním bol aj jeho priateľ - občan Talianska. Na odstránenie rozporov v jeho výpovedi bola čítaná časť zápisnice o jeho výpovedi z prípravného konania zo dňa 05.11.2012 na strane 4, z ktorej vyplynulo, že ho mali po hodení zapaľovačom napadnúť všetci traja (obžalovaný, Y. Y. a G. Y.), pričom nevedel, kto z nich ho aj udrel, a keďže sa nechcel s nikým biť, spravil len pár krokov dozadu, po čom však zacítil ostrú bolesť v ľavom kolene.
Svedok Y. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedal v úplnej zhode s tým, ako vypovedal obžalovaný. Obžalovaný mal pred stretnutím s poškodeným pre jeho syna G. zabezpečiť list vlastníctva na dom, v ktorom poškodený býval Pred tým, ako na stretnutie prišiel poškodený, jeho syn G. išiel na políciu, aby ju požiadal o súčinnosť pri riešení problému s poškodeným. Na spoločnom stretnutí sedeli vonku na terase kaviarne. Počas rozhovoru vyvíjal poškodený K. G. nepriamy nátlak a vydieral ich, následne po prvýkrát vyskočil zo stoličky, niečo vykrikoval, ale nedošlo k fyzickému konfliktu. Poškodený si potom opäť sadol a pokračovali v diskusii. Poškodený bol nervózny. Neskôr poškodenému povedal, že jeho syn G. išiel na políciu, na čo poškodený reagoval nadávkami. Obžalovaný sa ho snažil ukľudňovať. Akonáhle sa jeho syn G. vrátil z polície a prisadol si k stolu, tak poškodený sa vytočil, postavil sa zo stoličky a odišiel, následne sa po chvíli vrátil, hodil po obžalovanom zapaľovač a začal útočiť na jeho syna G., na čo sa on postavil medzi nich. Vznikla tak tlačenica, ktorá sa odohrávala iba na terase. Poškodený ho vtedy udrel do hrude a on sa ho snažil odtláčať von z terasy. Na pomoc mu prišiel aj obžalovaný. Ten Talian vtedy začal niečo vykrikovať po taliansky. Jeho syn G. zavolal ihneď políciu a zo svojej stoličky sa ani nezdvihol.
Svedok G. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaný mu zabezpečil list vlastníctva, ktorý potreboval na odhlásenie trvalého pobytu poškodeného v dome v Trenčianskych Tepliciach. Z tohto dôvodu sa bol aj informovať na postup na polícií. Na stretnutí s poškodeným bol obžalovaný náhodou. Poškodeného vyzvali na vysťahovanie sa z predmetného domu, ktorý užíval bez právneho nároku. Ten na to reagoval slovami, že dom je jeho a sťahovať sa nebude, pričom sa im vyhrážal fyzickou likvidáciou. Celý incident vznikol tak, že počas rozhovoru sa poškodený K. G. postavil od stola a odišiel, bol rozčúlený, jeho priateľ Talian ešte zostal sedieť pri stole, následne sa poškodený otočil a hodil na stôl zapaľovač, ten mieril na obžalovaného, pričom tak rozbil pohár, ktorý bol na stole. Potom pristúpil k stolu a snažil sa ho udrieť päsťou, udrel však jeho otca Y., ktorému išiel na pomoc obžalovaný. Vznikla medzi nimi tromi tlačenica, ktorá sa odohrávala pri stene kaviarne na terase, resp. sa všetci traja šúchali po stene kaviarne, ktorá trvala asi 9 sekúnd, pričom skončila na konci terasy kaviarne tak, že poškodený prestal útočiť a jeho otec Y. s obžalovaným sa prestali brániť. Medzičasom telefonoval na políciu. U nikoho si nevšimol žiadne zranenia. Dodal, že obžalovaný len blokoval útoky poškodeného na jeho otca Y.. Poškodený počas tlačenice nebol vôbec na zemi, stále stál. Nebola pravda, že poškodený nikdy nemal so svojím ľavým kolenom problémy, pričom zranenie sa mu tam určite nestalo.
Svedok J. S. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že bol veliteľom hliadky polície, ktorá na telefonické oznámenie prišla na miesto incidentu. O zistených skutočnostiach na mieste spisoval aj záznam a vypovedal v tejto veci aj pred vyšetrovateľom. Po ich príchode na miesto už žiaden konflikt neprebiehal. Odkázal na svoj záznam, ktorý spisoval a ktorý by mal byť v spise. Spomenul si, že malo dôjsť ku kopnutiu poškodeného do nohy, ale na žiadne súvislosti s tým spojené si nepamätal. Na hlavnom pojednávaní bola čítaná časť zápisnice o jeho výpovedi z prípravného konania zo dňa 07.12.2011 na strane 3, z ktorej vyplynulo, že poškodený po ich príchode neudával žiadne zranenie, ktoré by mu vzniklo pri potýčke na terase kaviarne, pričom síce kríval na ľavú nohu, avšak uviedol, že ide o zranenie z futbalu, ktoré s incidentom nemá súvis. Svedok sa tejto výpovede ohľadom zranení poškodeného pridržiaval aj na hlavnom pojednávaní.
Svedkyňa M. F. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že zákazníci pri stole na terase boli hluční, nadávali, vnímala to v negatívnom až arogantnom tóne, a následne sa medzi nimi niečo zomlelo. Nerozprávali ani po slovensky. Nevidela a nepočula však žiadne fyzické naťahovanie medzi nimi.
Svedkyňa U. O. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pozná poškodeného K. G., nakoľko do ich kaviarne chodil na kávu. Pamätala si, že pri jednom stole na terase sedela väčšia partia, asi 4 alebo 5. V tom čase bola v kancelárií a už bola na odchode domov. Tá partia sa medzi sebou hlasnejšie rozprávala, videla ich hádku, resp. mala pocit, že sa medzi sebou vadia. Z tej partie sa silnejší muž v bielom tričku postavil od stola, neskôr si opäť sadol. Povedala im, nech sa idú hádať mimo kaviarne. Uviedla, že na terase sa nikto z nich nebil. Pamätala si len to, že všetci odišli od stola za roh kaviarne. Pri odchode z práce domov povedala čašníčke, nech volá políciu, ak sa budú aj ďalej hlasno rozprávať, pretože chcela, aby sa v kaviarni nič neudialo. Na odstránenie rozporov v jej výpovedi bola čítaná časť zápisnice o jej výpovedi z prípravného konania zo dňa 22.10.2012 na strane 3, z ktorej vyplynulo, že traja z tých osôb pri stole sa postavili a jeden z nich sa tých zvyšných dvoch snažil oddeliť, po čom na nich skríkla, nech idú preč a volala na svoju zamestnankyňu, nech volá policajtov. Svedkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa to stalo tak, ako to uviedla v prípravnom konaní.
Svedkyňa Z. H. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že si nespomína na nič nové, o čom by mohla uviesť k predmetnému incidentu. V inkriminovanom čase bola v kuchynke vzadu v kaviarni. Šéfka jej povedala, nech volá políciu s tým, že následne si spor pri stole tí muži vyriešili sami. Pamätala si, že sa medzi sebou rozprávali hlasnejšie, potom sa začali rozprávať normálne a tak aj odišli. Nevidela žiadnu bitku a ani nevedela o tom, že by sa mali medzi sebou biť. Neskôr hľadala na zemi pri kaviarni aj krížik. Z osôb pri stole poznala len K., ale nerozprávala sa s ním. Na odstránenie rozporov v jej výpovedi bola čítaná časť zápisnice o jej výpovedi z prípravného konania zo dňa 22.10.2012 na strane 3, z ktorej vyplynulo, že poškodený sa s jedným z mužov pri stole naťahoval tak, že ho chytil ta tričko pod krkom a zvýšeným hlasom sa rozprávali po rusky, pričom ďalší muž v bielom tričku sa ich snažil oddeliť. Svedkyňa na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa to stalo tak, ako to uviedla v prípravnom konaní, a dodala, že na nikom z tých osôb nevidela žiadne zranenia. Všimla si, že poškodený kríval, keď hľadal krížik, avšak nevedela, či kríval už aj predtým.
Na hlavnom pojednávaní bola tiež za súhlasu procesných strán prečítaná výpoveď svedka E. O. z prípravného konania (č.l. 209-235), z ktorej vyplynulo, že s poškodeným K. G. sa pozná veľmi dlho a rovnako pozná aj obžalovaného J. J., s ktorým bol raz aj na dovolenke. K incidentu v podstate uviedol, že pri stole v kaviarni vznikla búrlivá diskusia v slovenčine medzi Y. Y. a poškodeným K. G., ku ktorej sa neskôr pripojil aj obžalovaný. Dvakrát sa všetci zdvihli od stola, po prvom zdvihnutí sa všetko utíšilo a až po druhom zdvihnutí sa odohral medzi nimi fyzický konflikt, ktorý začal tak, že niekto hodil na stôl zapaľovač, na čo sa všetci postavili a zaútočili na seba. Ako prvý zaútočil Y. Y., ku ktorému sa pridal aj obžalovaný. Spolu s poškodeným všetci traja vybehli z terasy na trávnik, kde poškodeného obaja udierali, ten následne spadol, čo však sám nevidel, a poranil si koleno. Nevidel ale, že by niekto z nich poškodeného aj kopol. K ich fyzickému incidentu sa nepripojil, pretože ho držal G. Y.. Bitka začala už na terase. Nepamätal si, kto dal komu úder, pretože sa to strhlo veľmi rýchlo. Vo svojej výpovedi na inom mieste tiež uviedol, že nevie, kto začal bitku prvý.
Z obrazovo-zvukového záznamu z vykonanej rekonštrukcie zo dňa 19.04.2013 vyplynulo, že poškodený K. G. si presne nepamätal priebeh incidentu. Uviedol, že najpravdepodobnejšie ho mohol kopnúť špicou pravej topánky do ľavého kolena G. Y. (ktorý sedel pri stole v podstate oproti nemu, resp. medzi nimi sedeli ešte E. O. a Y. Y.) a po tom, čo urobil polkrok dozadu od stola na terase, keď sa postavil zo stoličky. Pripustil však, že kopnúť ho mohol vtedy aj Y. Y.. Potvrdil, že v nemocnici pri vyšetrení kolena uvádzal, že spadol zo schodov. Pokiaľ ide o výpovede obžalovaného, Y. Y. a G. Y. pri vykonanej rekonštrukcii, tieto boli v podstate totožné (aj pokiaľ ide o ich výpovede v postavení obvinených z prípravného konania, na ktorých zotrvali na hlavnom pojednávaní) a odlišovali sa od prezentovanej verzie poškodeného K. G., pričom zároveň vylučovali akékoľvek kopnutie do ľavého kolena poškodeného počas incidentu na terase kaviarne tak, ako to popisoval poškodený, t.j. v prvej fáze fyzického konfliktu (po druhom vstaví poškodeného zo stoličky), ktorý medzi nimi vznikol.
Zo znaleckého posudku znalca MUDr. Dušana Gyüttmenta č. 4/2012 z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a jeho doplnkov č. 1 a č. 2 vyplynulo, že poškodený K. G. mal utrpieť dňa 29.07.2011 tieto zranenia: kompletné roztrhnutie presného skríženého väzu ľavého kolena s väčším vnútrokĺbnym krvným výronom, ako aj nekompletné roztrhnutie vnútorného pobočného väzu ľavého kolena s čiastočnou bočnou nestabilitou kolena a roztrhnutie vonkajšieho menisku ľavého kolena, čo ho obmedzovalo na bežnom spôsobe života v trvaní najmenej 7-8 týždňov hlavne v pohybe a chôdzi. I napriek vykonanej rekonštrukcii v predmetnej trestnej veci, ktorej sa ako znalec sám zúčastnil, nebolo možné ustáliť jednoznačne mechanizmus vzniku zranení, t.j. či vznikli v súlade s výpoveďami obvinených, poškodeného a svedkov, naviac aj z dôvodu, že sám poškodený K. ho nedokázal upresniť a popísať, resp. nepamätal si naň. Znalec v dodatku č. 2 zhrnul, že sa črtá viacero možností mechanizmov vzniku týchto jeho zranení. Pri vykonanej rekonštrukcii však pôsobili oveľa logickejšie a presvedčivejšie výpovede obvinených. Podľa názoru znalca vznikol pri vytláčaní poškodeného obvinenými z terasy kaviarne medzi nimi určitý fyzický opakovaný kontakt a je preukázané, že u poškodeného K. došlo aj k vzniku čerstvého zranenia ľavého kolena v tomto približne rovnakom čase (rozsahom iba ľahšieho vzhľadom na „staré“ poranenie tohto kolena, resp. poškodenie predného skríženého väzu po futbalových úrazoch a artroskopiach u poškodeného z rokov 1997 a 2001 v NsP Michalovce), a to či už v momente fyzického napadnutia na terase alebo na trávniku, ba dokonca i neskôr až do prvotného ošetrenia na chirurgii, nakoľko toto bolo konštatované až 4 hodiny po jeho úraze ošetrujúcou lekárkou MUDr. Erikou Porubskou na príjmovej ambulancii oddelenia úrazovej chirurgie FN Trenčín, pričom vtedy sa poškodený vyjadril, že zakopol na schodoch a spadol a ľavé koleno sa zvrtlo dovnútra (uvedené v lekárskej správe z traumatologického vyšetrenia zo dňa 29.07.2011 o 17.04 hod., ktorá bola na hlavnom pojednávaní oboznámená). Znalec taktiež skonštatoval, že všetky zranenia poškodeného K. nemohli byť spôsobené iba tak, ako to tvrdil v prípravnom konaní. Vedenie údajných úderov obvinených do jeho tváre nezanechalo žiadne objektívne a zistiteľné známky akéhokoľvek vonkajšieho poranenia jeho tváre a tela, keďže o nich nie je žiadna zmienka v lekárskych správach.
Okrem vyššie uvedenej lekárskej správy bola na hlavnom pojednávaní oboznámená aj lekárska správa z artroskopického vyšetrenia ortopédom MUDr. Jozefom Takáčom zo dňa 01.08.2011, v ktorej bolo totožne uvedené, že poškodený K. G. dňa 29.07.2011 zakopol na schodoch a spadol a jeho ľavé koleno sa zvrtlo dovnútra.
Na hlavnom pojednávaní boli napokon oboznámené listinné dôkazy a to: lekárske správy, správa obce T., odpis z RT a lustrácia z registra priestupkov.
Obžalovaný bol doposiaľ viackrát priestupkovo prejednávaný za porušovanie pravidiel cestnej premávky. V roku 1997 bol odsúdený k peňažnému trestu, pričom toto odsúdenie má obžalovaný zahladené. Zo správy o povesti Obce T. zo dňa 26.08.2013 vyplýva, že obžalovaný žije vo vlastnom rodinnom dome s manželkou a dvomi deťmi. Komisiou verejného poriadku nebolo jeho správanie prejednávané a voči spoluobčanom sa správa slušne.
V konaní pred súdom na hlavnom pojednávaní, na základe vykonaných dôkazov, spôsobom a v rozsahu tak, ako to navrhli procesné strany a určenom súdom so zreteľom na ustanovenia § 2 ods. 19 a § 278 ods. 1, ods. 2 Tr. por., vyhodnotením týchto vykonaných dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por., t.j. jednotlivo a vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla či obstarala, súd nemal jednoznačne bez akýchkoľvek relevantných pochybností preukázané, že sa stal skutok, ktorý bol obžalovanému obžalobou kladený za vinu (po čiastočnej zmene skutkovej vety vzhľadom k tomu, že po podaní obžaloby súd právoplatne zastavil trestné stíhanie Y. Y.). Teda nebolo jednoznačne bez akýchkoľvek relevantných pochybností preukázané, že by obžalovaný spoločne so Y. Y. poškodeného K. G. v inkriminovanom čase a na inkriminovanom mieste opakovane bili päsťami do oblasti hlavy, po celom tele a kopali do oblasti nôh a spôsobili mu znalcom zistené zranenia ľavého kolena. Oveľa logickejšou sa pre súd javila verzia prezentovaná obžalovaným J. J., ktorá mala svoj základ aj v iných vykonaných dôkazoch, na základe ktorých sa priebeh incidentu javil byť iný, resp. že pri ňom nemohlo dôjsť k zraneniam poškodeného. Bolo potrebné prihliadnuť aj na to, že ani sám poškodený K. G. si na priebeh skutku (a to nielen dňa 06.11.2015 pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní, ale už pri rekonštrukcii, ktorá sa uskutočnila po cca 21 mesiacoch od incidentu) skoro nepamätal, pričom pripustil, že zranenie si mohol spôsobiť aj sám pri vstávaní zo stoličky. Poukázal na svoje zranenia oboch kolien z minulosti (ktoré boli zapracované aj do doplnkov znaleckého posudku a na ktoré znalec prihliadal), pričom je pravdou, že pri prvotných lekárskych vyšetreniach po incidente uvádzal, že sám spadol zo schodov. Neuvádzal napadnutie inou osobou a rovnako sa k prípadným zraneniam vyjadril aj na otázku zasahujúcich príslušníkov polície, ktorí prišli na miesto incidentu krátko po jeho konci. Poškodený K. G. uviedol v priebehu predmetného trestného konania v podstate tri rozdielne verzie spôsobu vzniku najzávažnejšieho zranenia ľavého kolena, čo vyplýva jednak z jeho výpovedí v prípravnom konaní, v konaní pred súdom, ale aj v rámci vykonanej rekonštrukcie predmetného skutku, kedy v rámci jednej celistvej výpovede prezentoval tri rozdielne verzie spôsobu vzniku tohto zranenia. Navyše krátko potom, čo mal byť spáchaný predmetný skutok, uviedol poškodený K. G. príslušníkovi PZ SR, ale aj ošetrujúcemu lekárovi ďalšiu verziu spôsobu vzniku tohto zranenia, pričom z výpovede tohto príslušníka a písomnej správy ošetrujúceho lekára nevyplynuli žiadne ďalšie zranenia poškodeného. Z vyššie uvedených dôvodov bola súdom vyhodnotená výpoveď poškodeného K. G. na hlavnom pojednávaní ako nejasná, nelogická, nepresvedčivá, nevierohodná a zároveň bola v rozpore s inými na hlavnom pojednávaní vykonanými dôkazmi, a to nielen výpoveďami iných pri incidente prítomných svedkov M. F., U. O. a Z. H.. Ani znaleckým dokazovaním sa nepodarilo presne ustáliť mechanizmus vzniku zranení poškodeného a do úvahy pripadalo viacero možností. Výpoveď poškodeného K. G. a jeho viaceré verzie o priebehu incidentu čiastočne podporila výpoveď svedka E. O., ktorý sa však v prípravnom konaní rozporne vyjadril aj tak, že bitku začal Y. Y., pričom neskôr pri výpovedi uviedol, že nevie, kto začal bitku ako prvý. Tiež sa jednoznačne vyjadril, že nevidel, že by niekto poškodeného aj kopol, pričom sedel hneď vedľa poškodeného a mal výhľad na všetky osoby sediace po jeho pravej strane, teda na ostatné osoby, ktoré sedeli s poškodeným pri stole (ako to vyplynulo z rozloženia osôb pri stole na terase kaviarne, ku ktorému sa všetci účastníci rekonštrukcie vyjadrili v úplnej zhode). Dodal, že s poškodeným vybehli z terasy na trávnik obžalovaný a Y. Y., kde obaja poškodeného udierali, po čom tento následne spadol a poranil si koleno. Uvedené však sám nevidel, pričom aj zo samotnej rekonštrukcie (nik z prítomných neuvádzal, že by opustil miesto pri svojej stoličke a bol na mieste, odkiaľ by mal rozhľad) je zrejmé, že počas fyzického incidentu zostal stáť na terase pri stole, pri ktorom všetci sedeli a odkiaľ na miesto, kde incident podľa výpovedí skončil, vidieť ani nemohol, nakoľko sa toto miesto nachádzalo za rohom kaviarne. Súd tiež vzal čiastočne do úvahy aj to, že tento svedok bol dlhoročným priateľom poškodeného a v čase jeho výsluchu pred vyšetrovateľom (pri jeho pobyte na Slovensku) prespával u poškodeného, čo znižuje vierohodnosť výpovede tohto svedka. V úplnom závere treba pripomenúť, že ani zamestnankyne kaviarne do prípadu nevniesli žiadne nové skutočnosti a k incidentu nevedeli uviesť nič bližšie. V súvislosti s už naznačenou „dôkaznou núdzou“, ktorá sa vyskytla v posudzovanom prípade, je potrebné tiež poukázať na zásadu trestného konania „in dubio pro reo“, teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného, ktorá vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por. a použitie ktorej prichádza do úvahy vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu danej veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie.
Súd preto na základe vyššie uvedených skutočností nedospel k vnútornému presvedčeniu, že by bolo jednoznačne dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný J. J. stíhaný, a preto ho spod obžaloby oslobodil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia na Okresný súd Trenčín. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal.