Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_3C-227-2015.pdf
PDF · 66.43 KB
Case nature
Area
Subarea
3C/227/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Oľgou Bitalovou v právnej veci navrhovateľky: X. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX, občianka SR proti odporcovi: W. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. X/ XXX, O. D., občan SR v konaní o určenie výživného na manželku takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť prispievať jej výživným v sume 5 eur mesačne.
Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom nebýva v spoločnej domácnosti, je nezamestnaná, nepoberá žiadne sociálne dávky a nemá ani žiaden iný príjem. Možnosti zamestnať sa má obmedzené, nakoľko jej zdravotný stav sa skomplikoval. Z týchto dôvodov žiadala, aby súd jej návrhu vyhovel.
Odporca sa k návrhu nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 25.01.2003 na Mestskom úrade v Starej Ľubovni. Navrhovateľka je vedená ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni, nepoberá žiadne dávky a nemá ani žiadne iné príjmy.
Odporca v konaní pred súdom uviedol, že s navrhovateľkou nežije v spoločnej domácnosti cca 5-6 rokov. Býva u svojich rodičov, nepracuje a jediným zdrojom príjmu je príspevok v hmotnej núdzi 61,60 eur a nemá z čoho prispievať navrhovateľke.
Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok navrhovateľky nie je dôvodný.
Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Zákon o rodine umožňuje jednému z manželov domáhať sa na súde určenia rozsahu vyživovacej povinnosti voči druhému manželovi, ktorý si neplní vyživovaciu povinnosť. Rozsah vyživovacej povinnosti by mal byť určený tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká, pričom v danom prípade nejde len o rovnosť zárobku jednotlivých manželov, ale je potrebné zobrať do úvahy aj osobné, majetkové pomery manželov a ostatné skutočnosti, ktoré majú vplyv na životnú úroveň manželov. Pri určení výšky manželského výživného sa pritom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj schopnosti a možnosti povinného.
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že životná úroveň účastníkov konania je v zásade rovnaká a nie je dôvod určovať rozsah manželskej vyživovacej povinnosti, preto s prihliadnutím na citované zákonné ustanovenia a na odôvodnené potreby navrhovateľky, ako aj na schopnosti a možnosti odporcu súd návrh navrhovateľky zamietol.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporca ako úspešný účastník má právo na náhradu trov konania voči navrhovateľke, avšak žiadne trovy mu nevznikli ani si ich neuplatnil, preto súd náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.