Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Cpr/5/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu: G.. F. Š., nar. XX. XX. XXXX, bytom Ľ.J. C. XXXX/X, XXX XX N., občan SR, proti žalovanému: SOFTIP, a. s., IČO: 36 785 512, Krasovského 14, 851 01 Bratislava - mestská časť Petržalka, o rekreačný príspevok 239,31 Eur s prísl., takto

rozhodol:

I/ Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu z a m i e t a .

II/ Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca podal na tunajšom súde dňa 30. 06. 2022 žalobu, v ktorej žiadal, aby súd zaviazal žalovaného ako jeho zamestnávateľa uhradiť mu čiastku 239,31 Eur s prísl. titulom príspevku na rekreáciu. Žalobca uviedol, že absolvoval rehabilitačný pobyt v hoteli Máj Piešťany od 12. 07. do 19. 07. 2020, za čo uhrádzal 435,10 Eur. V súlade so mu vznikol nárok na príspevok od zamestnávateľa v žalovanej výške. Napriek opakovanej žiadosti mu žalovaný príspevok nevyplatil.

2. Žaloba bola žalovanému doučená do vlastných rúk dňa 11. 08. 2022 spolu s uznesením súdu zo dňa 01. 08. 2022, v ktorom bol žalovaný vyzvaný na vyjadrenie k žalobe. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil, nakoľko neboli splnené podmienky pre vyplatenie príspevku na rekreáciu. Potvrdil, že žalobca je jeho zamestnancom, avšak v termíne rekreácie bol PN, ktorá trvala od 07. 01. 2020 do 26. 07. 2020. Žalovaný uviedol, že účelom príspevku na rekreáciu je podpora rekreácie zamestnancov a nie ich liečby počas PN. Žalovaný poukázal na stanovisko Finančnej správy SR, o ktoré požiadal potom, čo si žalobca uplatnil svoj nárok. Z uvedeného stanoviska vyplýva, že zamestnanec počas dočasnej PN má dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom a toto obdobie nemožno považovať za obdobie absolvovania rekreácie. Zároveň žalovaný poukázal na stanovisko Finančnej správy SR, uvedené na jej webovej stránke, kde je obdobný záver. Žalovaný uviedol aj odborníka na dane a poistenie U. P., ktorý túto problematiku taktiež riešil na webovej stránke so záverom, že zamestnanec nemá nárok na príspevok na rekreáciu počas PN alebo počas OČR, rovnaký záver bol v článku uverejnenom v denníku SME. Žalobca bol o tomto závere informovaný pracovníčkou žalovaného pani B. D. a teda žalovaný oznámil žalobcovi, že nemá nárok na príspevok na rekreáciu, preto žiadal jeho žalobu zamietnuť.

3. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi do vlastných rúk dňa 24. 08. 2022 spolu s uznesením súdu z 18. 08. 2022, v ktorom bol vyzvaný na vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného. Žalobca v písomnom stanovisku uviedol, že žalovaný nepredložil právne relevantné dôkazy na svoju podporu, pretože ide o názory orgánov a jednotlivcov, ktoré nemajú zákonnú právomoc. Podľa jeho názoru žalovaný má v prvom rade dodržiavať zákony, t. j. , a poukázal na iné názory, ktoré podporujú jeho nárok na webovej stránke www.noviny.sk a www.porada.sk.

4. Vyjadrenie žalobcu bolo doručené žalovanému do vlastných rúk dňa 12. 09. 2022 spolu s uznesením súdu z 05. 09. 2022, v ktorom bol vyzvaný na vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu. Elektronickým podaním doručené súdu 23. 09. 2022 žalovaný zotrval na svojom postoji. Žalovaný uviedol, že na Finančné riaditeľstvo SR sa obrátil z dôvodu, že výdavok žalovaného vo forme rekreačného príspevku si žalovaný uplatňuje v rámci daňového priznania na strane výdavkov a z toho dôvodu žiadal, či tento výdavok bude v daňovom konaní uznaný. Vzhľadom na stanovisko Finančného riaditeľstva SR je zrejmé, že pokiaľ by žalovaný vyhovel nároku žalobcu, zo strany finančnej správy by mu tento výdavok priznaný nebol, z toho dôvodu vychádzal zo stanoviska Finančnej správy SR. Žalovaný uviedol, že sa snažil postupovať s odbornou starostlivosťou, zabezpečil si odborné podklady na posúdenie nároku žalobcu a dospel k tomu, že tento nárok žalobcu daný nie je. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi do vlastných rúk dňa 27. 09. 2022.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 18. 10. 2022 a to výsluchom žalobcu, oboznámením listinných dokladov a zistil nasledujúci stav veci.

6. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanom návrhu a žiadal zaplatiť sumu 239,31 Eur s prísl., upresnil návrh v časti príslušenstva o úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo žalovanej sumy od 19. 07. 2020 ku dňu ukončenia rekreácie. Pri výsluchu uviedol, že pracuje u žalovaného ako testovač IT programov a dňa 07. 01. 2020 nastúpil na PN z dôvodu depresií, ktorými trpí dlhodobo. PN-ku mu vystavil všeobecný lekár P.. M. až do 26. 07. 2020. V rámci liečebného režimu mu boli povolené vychádzky 4 hodiny denne, absolvoval rôzne odborné vyšetrenia. Ako miesto pobytu PN uvádzal miesto svojho trvalého bydliska. Samotný rekreačný pobyt s všeobecným lekárom nekonzultoval. Pre rekreáciu v danom zariadení sa rozhodol z dôvodu, že tam chodí pravidelne, absolvuje procedúry, ktoré mu pomáhajú v jeho zdravotnom stave. Pred nástupom na rekreáciu neoslovil zamestnávateľa, či mu bude vyplatený rekreačný príspevok, pozrel si zákon a dospel k záveru, že na uvedené nárok má. Toto nekonzultoval so žiadnym odborníkom, je pravdou, že sám nemá právnické vzdelanie. Po ukončení PN zaslal žiadosť o príspevok na rekreáciu od žalovaného, kedy presne, už si nepamätá, avšak dňa 29. 07. 2020 dostal zamietavú odpoveď, to znamená, že ešte predtým zasielal žiadosť. Pokiaľ v minulosti žiadal od zamestnávateľa príspevok na rekreáciu, bol mu poskytnutý. Pri uplatnení nároku doložil príslušný doklad o absolvovaní rekreačného pobytu.

7. Žalovaný k výsluchu žalobcu uviedol, že ich spoločnosť k 01. 01. 2018 splynula s inou spoločnosťou z Detvy, kde bol predtým žalobca zamestnaný a žalovaný následne prevzal aj týchto zamestnancov. Žalobca je od roku 2019 dlhodobo PN s rôznymi prerušeniami, avšak žalovaný nemá vedomosť o tom, že po prevzatí žalobcu ako zamestnanca by mu bol vyplácaný príspevok na rekreáciu. Je pravdou, že žalobca zaslal žiadosť o príspevok na rekreáciu, pričom žalovaný sa s odbornou starostlivosťou zaoberal touto žiadosťou prostredníctvom zamestnankyne pani D.. Žalobcovi bolo zaslané stanovisko, že žalovaný mu neposkytne rekreačný príspevok, nakoľko v čase rekreácie bol PN a počas PN má dodržiavať liečebný režim. Vychádzali pri tom z odborného stanoviska Finančného riaditeľstva SR, kde sa uvádza, že počas PN má zamestnanec dodržiavať liečebný režim a pokiaľ je PN, dochádzalo by k súbehu dávok. Ak by sa žalovaný rozhodol dobrovoľne vyplatiť príspevok na rekreáciu žalobcovi, tento by zo strany daňových úradov nebol uznaný ako oprávnený výdavok z hľadiska daní. Žalovaný si zabezpečil aj ďalšie stanoviská rôznych odborníkov, ktorí chodia v tejto oblasti školiť a preto dospeli k záveru, že ich postup je správny. Žalovaný namietol aj formálnu stránku podania žiadosti zo strany žalobcu, ktorý predložil potvrdenie z hotela Máj bez uvedenia mena, komu bol pobyt poskytnutý, rovnako pri sume nie je uvedená v akej mene bol pobyt uhrádzaný, preto daný doklad nepovažujú za úplný. Napokon žalovaný poukázal na to, že po komunikácii v roku 2020 žalobca svoj nárok so žalovaným nijako neriešil, až teraz, keď obdržali žalobu.

8. Žalobca predložil súdu listinu s názvom Potvrdenie o absolvovaní a zaplatení pobytu zo dňa 18. 07. 2020. Meno ubytovaného: F. Š., nar. XX. XX. XXXX. Dátum pobytu: 12. 07. 2020/19. 07. 2020. Ubytovacie zariadenie: hotel Máj Piešťany, cena pobytu vrátane DPH: 435,10, dátum úhrady: 18. 07. 2020. Popis pobytu: dotovaný rehabilitačný pobyt 2020. Doklad bol opatrený pečiatkou hotela Máj a podpisom.

9. Podľa e-mailovej komunikácie (čl. 43 až 45) zaslala pani B. D. žalobcovi e-mail vo veci: príspevok na rekreáciu, kde ho žiadala o vysvetlenie pojmu dotovaný rehabilitačný pobyt 2020 z potvrdenia o

absolvovaní a zaplatení pobytu v hoteli Máj. Podľa následného e-mailu v ten istý deň bolo žalobcovi oznámené, že počas práceneschopnosti zamestnanca, tomuto nárok na príspevok na rekreáciu nevzniká. Počas PN je zamestnanec povinný dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom a pokiaľ v čase PN absolvuje kúpeľný pobyt, nejde o rekreáciu a teda nemožno vyplatiť príspevok na rekreáciu. V prípade, že počas kúpeľnej liečby uhrádzal služby kúpeľnej starostlivosti, môže si uplatniť nezdaniteľnú časť na kúpeľnú starostlivosť. Odpoveďou žalobcu bolo: môžete mi citovať príslušnú časť zákona? Hotel Máj nie je schválený ako kúpeľné zariadenie. Následne bol žalobcovi zaslaný e-mail s poukazom na o rekreácii zamestnancov, a poukaz na usmernenia a nariadenia FR SR, ktoré boli zároveň pripojené so zvýraznením textu usmernenia FR SR, podľa ktorého nárok na príspevok na rekreáciu nemajú zamestnanci okrem iného počas PN alebo počas OČR.

10. E-mailom z 05. 07. 2021 (čl. 3) žiadal žalobca o zaplatenie za rekreačný poukaz za rok 2020 do piatich pracovných dní a zároveň tento e-mail uviedol ako predžalobnú výzvu.

11. Podľa potvrdenia o dočasnej PN (čl. 22) bol žalobcovi vystavený všeobecným lekárom pre dospelých P.. S. M. doklad o PN od 07. 01. 2020 do 26. 07. 2020. Podľa potvrdenia zamestnávateľa bol evidovaný nástup do práce dňa 27. 07. 2020. Podľa evidencie žalovaného: register nemocenských dávok za obdobie 7/2020 (čl. 23) má žalovaný evidovanú PN od 01. 07. do 26. 07. 2020 pre chorobu.

12. Žalovaný na podporu svojho stanoviska doložil:

- E-mail od G.. Q. O. z 15. 08. 2020 (čl. 25), kde bolo uvedené, že ak je zamestnanec počas absolvovania rekreácie PN, takýto pobyt nie je možné považovať za rekreáciu a vyplatiť rekreačný príspevok, pretože nie sú splnené podmienky v súlade s . Bolo poukázané na , , podľa ktorej dočasnú PN osoby posudzuje a rozhoduje o nej príslušný ošetrujúci lekár, ktorý určí osobe liečebný režim. Zamestnanec počas dočasnej PN je viazaný dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, preto toto obdobie nemožno považovať za obdobie absolvovania rekreácie.

- Výtlačok z webovej stránky Finančnej správy SR (čl. 26 až 35), kde v príklade č. 29 - kúpeľný pobyt a náklady na rekreáciu bol uvedený prípad, kedy zamestnanec absolvoval kúpeľný pobyt, pričom prvých 10 dní bol PN a ďalších 11 dní čerpal dovolenku, je ako odpoveď uvedené, že zamestnanec na nariadenom liečení je viazaný dodržiavať liečebný režim stanovený ošetrujúcim lekárom, t. j. nejde o rekreáciu bez ohľadu na skutočnosť, či zamestnanec časť pobytu je PN a časť pobytu absolvoval v rámci dovolenky. V takom prípade má zamestnanec nárok uplatnil si nezdaniteľnú časť kúpeľnej liečby za úhradu, ktorú platil a súvisí s kúpeľnou starostlivosťou. Ak zamestnanec využíva služby kúpeľov s odporúčanými procedúrami lekára v rámci dovolenky, t. j., ak mu kúpeľná starostlivosť nebola nariadená lekárom alebo schválená zdravotnou poisťovňou, vzniká mu nárok na príspevok na rekreáciu. V príklade č. 41 bol uvedený prípad zamestnanca, ktorý spolu so svojimi deťmi absolvoval liečenie počas letných prázdnin, pričom deťom liečenie preplatila zdravotná poisťovňa, zamestnanec si hradil pobyt sám. V rámci odpovede bolo poukázané na , kedy počas trvania OČR je poistenec povinný dodržiavať účel OČR, t. j. osobné a celodenné ošetrovanie chorého dieťaťa a toto obdobie nemožno považovať za obdobie absolvovania rekreácie, t. j. zamestnanec nemá nárok na príspevok na rekreáciu za obdobie počas OČR:

- Výtlačok - príspevok na rekreáciu a rekreačné poukazy komplexne, U. P. z 03. 07. 2020 (čl. 36 až 38), kde sa uvádza usmernenie FR SR vo vzťahu k zamestnancom dlhodobo uvoľneným na výkon verejnej funkcie a odborovej funkcie a podobne, ako aj počas PN alebo počas OČR (tak ako je uvedený vyššie). V pozn. je uvedené, že zamestnanec má nárok na príspevok na rekreáciu, ak ide o kúpeľný pobyt, ktorý si sám zaplatil a absolvoval počas dovolenky alebo voľného víkendu.

- Výtlačok z internetovej stránky Primar.sme.sk (čl. 40 až 42), kde sa v úvode uvádza: pozor, príspevok od firmy nedostanete, ak budete počas liečenia PN. Zamestnanec nemá počas trvania PN nárok na uplatnenie príspevku na rekreáciu, vysvetlili z tlačového oddelenia Ministerstva dopravy.

13. Žalobca na podporu svojho názoru predložil výtlačok z internetovej stránky www.noviny.sk (čl. 150), kde sa v závere uvádza: nárok na rekreačný príspevok majú aj mamičky na RD, MD a zamestnanci dlhodobo PN. Článok www.porada.sk (čl. 51), kde na dotaz, či je nárok na príspevok na rekreáciu na uhradenie kúpeľnej liečby skupiny B, ak je zamestnanec počas kúpeľnej liečby PN, je uvedená odpoveď: PN nevylučuje nárok na príspevok, takže áno, nárok je. Na ďalší dotaz je uvedené: kúpeľný pobyt počas PN nemožno za každých okolností považovať za rekreáciu, aj daniari sa vo svojich názoroch prikláňajú skôr k uplatneniu daňovej úľavy na kúpeľnú starostlivosť. Ak však ide zamestnanec vyslovene rekreovať

do kúpeľov, napr. zaplatí si pobyt počas dovolenky, ide o rekreáciu. Ak ide na rekreáciu zamestnanec v čase, kedy je PN (diagnóza, ktorá mu to umožňuje), aj v takom prípade možno hovoriť o rekreácii, ale v takom prípade odporúčame postupovať obozretnejšie a postup upraviť v internej smernici, napr. požadovať potvrdenie lekára, že nedochádza k porušeniu liečebného režimu určený lekárom. Autorkou je G.. G. P., ktorá sa venuje personálnej a mzdovej agende od roku 2000.

14.1. Podľa ( ďalej len ), zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, poskytne zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u zamestnávateľa trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55% oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok podľa prvej vety zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. Príspevok na rekreáciu môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancovi aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov. Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie; počet zamestnávaných zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok. Príspevok na rekreáciu sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor. Podľa ods. 2, zamestnávateľ môže rozhodnúť, že príspevok na rekreáciu poskytne zamestnancovi prostredníctvom rekreačného poukazu podľa osobitného predpisu. Pri poskytovaní príspevku na rekreáciu prostredníctvom rekreačného poukazu na základe zmluvy s vydavateľom rekreačného poukazu podľa osobitného predpisu je výška poplatku za sprostredkovanie služieb podľa odseku 4 maximálne 3% z hodnoty rekreačného poukazu. Podľa ods. 3, zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na rekreáciu len u jedného zamestnávateľa. Zamestnanca, ktorý požiada o príspevok na rekreáciu, nemožno žiadnym spôsobom znevýhodniť v porovnaní so zamestnancom, ktorý o tento príspevok nepožiada. Podľa ods. 4, Oprávnenými výdavkami podľa odseku 1 sú preukázané výdavky zamestnanca na a) služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky, b) pobytový balík obsahujúci ubytovanie najmenej na dve prenocovania a stravovacie služby alebo iné služby súvisiace s rekreáciou na území Slovenskej republiky, c) ubytovanie najmenej na dve prenocovania na území Slovenskej republiky, ktorého súčasťou môžu byť stravovacie služby, d) organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území Slovenskej republiky pre dieťa zamestnanca navštevujúce základnú školu alebo niektorý z prvých štyroch ročníkov gymnázia s osemročným vzdelávacím programom; za dieťa zamestnanca sa považuje aj dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení alebo iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti. Podľa ods. 5, oprávnenými výdavkami podľa odseku 1 sú aj preukázané výdavky zamestnanca podľa odseku 4 na manžela, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení a inú osobu žijúcu so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktorí sa so zamestnancom zúčastňujú na rekreácii. Podľa ods. 6, ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky podľa odsekov 4 a 5 najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok na rekreáciu po predložení účtovných dokladov v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak. Ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, na žiadosť zamestnanca sa príspevok na rekreáciu, ktorá začala v jednom kalendárnom roku a nepretržite trvá v nasledujúcom kalendárnom roku, bude považovať za príspevok na rekreáciu za kalendárny rok, v ktorom rekreácia začala.

14.2. Podľa , o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, liečba je vedomé ovplyvnenie zdravotného stavu osoby s cieľom navrátiť jej zdravie, zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej zdravotného stavu alebo zmierniť prejavy a dôsledky jej choroby. Liečebný režim je životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár.

14.3. Podľa o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, dočasnú pracovnú neschopnosť osoby posudzuje a rozhoduje o nej príslušný ošetrujúci lekár, ktorým je a) všeobecný lekár (), s ktorým má osoba uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti podľa , ak ide o posudzovanie a rozhodovanie o dočasnej pracovnej neschopnosti osoby pri poskytovaní všeobecnej ambulantnej starostlivosti, b) lekár zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti určený poskytovateľom, ak ide o posudzovanie a rozhodovanie o dočasnej pracovnej neschopnosti osoby pri poskytovaní ústavnej starostlivosti, alebo c) lekár so špecializáciou v inom špecializačnom odbore ako všeobecné lekárstvo alebo zubný lekár, ak ide o posudzovanie a rozhodovanie o dočasnej pracovnej neschopnosti osoby pri poskytovaní špecializovanej ambulantnej starostlivosti podľa druhého alebo tretieho bodu. Podľa ods. 4, dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb (), ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť. Ak sa zdravotná starostlivosť poskytne zamestnancovi po odpracovaní jeho pracovnej zmeny, dočasná pracovná neschopnosť sa začína nasledujúcim kalendárnym dňom. Podľa ods. 8, ak to povaha choroby umožňuje, príslušný ošetrujúci lekár podľa odseku 1 môže povoliť dočasne práceneschopnej osobe vychádzky, ktoré časovo vymedzí. Ošetrujúci lekár podľa odseku 1 môže zmeniť čas vychádzok, alebo zo závažných dôvodov zrušiť vychádzky osoby počas jej dočasnej pracovnej neschopnosti. Podľa ods.9, čas vychádzok osoby počas jej dočasnej pracovnej neschopnosti príslušný ošetrujúci lekár podľa odseku 1 zaznamená, ak ich povolil, v elektronickom zázname, kde vyznačí aj miesto pobytu osoby počas dočasnej pracovnej neschopnosti.

15. Predmetom posúdenia súdom bol nárok žalobcu na rekreačný príspevok v zmysle . Z vykonaného dokazovania vyplynulo a súd považoval medzi stranami sporu za nesporné, že žalobca je zamestnancom žalovaného, pričom žalobca je v tomto zamestnaní nepretržite najmenej 24 mesiacov, aktuálny žalovaný je právnym nástupcom pôvodného zamestnávateľa žalobcu po prevzatí spoločnosti od 01. 01. 2018. Rovnako nebolo sporné, že žalobca bol v čase od 07. 01. 2020 do 26. 07. 2020 PN, pričom dočasnú PN mu vystavil všeobecný lekár z dôvodu choroby. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že všeobecný lekár v rámci liečebného režimu mu povolil vychádzky cca 4 hodiny každý deň, pričom počas PN žalobca uviedol, že sa bude zdržiavať v mieste svojho trvalého bydliska. Ďalej nebolo sporné, že žalobca predložil potvrdenie o absolvovaní pobytu v hotelovom zariadení hotel Máj Piešťany od 12. 07. do 19. 07. 2020, t. j. počas trvania PN. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že sa nejednalo o kúpeľný pobyt nariadený alebo doporučený lekárom. Tento pobyt absolvoval na základe vlastného rozhodnutia z dôvodu, že v hoteli absolvuje rehabilitácie, ktoré napomáhajú jeho zdravotnému stavu. Tento pobyt si sám uhrádzal v celkovej cene 435,10 Eur. Rovnako nebolo sporné, že boli splnené podmienky v zmysle a to, že žalovaný poskytuje príspevok na rekreáciu, pretože zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, že pracovný pomer žalobcu u žalovaného trval nepretržite najmenej 24 mesiacov, že žalobca požiadal žalovaného o príspevok na rekreáciu. V danom prípade zo sumy 435,10 Eur činí 55 % oprávnený nárok na 239,31 Eur, čo nepresahuje maximálnu čiastku stanovenú v zákone 275,-- Eur za kalendárny rok. Medzi stranami zostalo sporné posúdenie, či patrí zamestnancovi nárok na príspevok na rekreáciu, pokiaľ túto absolvoval v čase PN bez toho, aby tento pobyt bol nariadený či doporučený lekárom. Žalobca tvrdil, že v zákone nie je žiadne výslovné ustanovenie, podľa ktorého by mu v čase PN nenáležal príspevok na rekreáciu a preto svoj nárok považoval súladný so zákonom. Žalovaný však tento nárok neuznal, poukázal na rôzne odborné stanoviská, ktoré vychádzajú z účelu PN v zmysle Zákona o zdravotnej starostlivosti, kedy počas PN pacient má dodržiavať liečebný režim určený lekárom za účelom liečenia zdravotného stavu. Z tohto dôvodu je vylúčené, aby mal zamestnanec počas PN nárok na rekreačný príspevok. Súd konštatuje, že hoci je pravdivá obrana žalobcu, že predložené stanoviská organizácií alebo odborníkov v oblasti personálnych otázok a mzdových otázok, nie sú právne záväzné, jedná sa však o právnu teóriu, o ktorú sa aj žalovaný ako zamestnávateľ môže oprieť pri hodnotení toho ktorého nároku zamestnanca. Pravdou je, že právne záväzný výklad právnych predpisov dávajú súdy. Súd pri právnom posúdení hodnotí každý prípad individuálne a vychádza zo zistení skutkového stavu v každom jednotlivom prípade. V tomto prípade tak súd vychádzal z preukázaných a nesporných skutočností, kedy žalobca bol dočasne PN, kedy mu bola nariadená lekárom liečba, pričom počas liečby okrem absolvovania doporučených špecializovaných vyšetrení sa mal zdržiavať v domácom prostredí, mu boli povolené vychádzky v rozsahu určenom lekárom cca 4 hodiny počas každého dňa. Pri posúdení toho, či počas PN má pacient nárok na absolvovanie rekreácie a následne na príspevok na rekreáciu od zamestnávateľa

za splnenia podmienok podľa , je potrebné vychádzať z účelu, pre ktorý bol tento príspevok na rekreáciu zahrnutý do na jednej strane a na druhej strane aj z účelu nariadenia PN pacientovi. Z dôvodovej správy k novele , vykonanú vyplýva, že cieľom zavedenia tzv. príspevku na rekreácie podľa , je podpora domáceho cestovného ruchu, prostredníctvom zavedenia nových nástrojov na financovanie rozvoja cestovného ruchu a jedným z nich je aj rekreačný poukaz. Účelom zákonného inštitútu bolo vytvoriť možnosť a zvýšiť motiváciu pre ekonomicky aktívnych obyvateľov a ich najbližších rodinných príslušníkov, stráviť dovolenku na Slovensku za finančne zvýhodnených podmienok. Ďalším z opatrení pre zvýšenie atraktivity príspevku na rekreáciu zamestnancov bolo doplnenie o dani z príjmov a to tým, že príspevok na rekreáciu zamestnancov sa zaradil do kategórie príjmov, ktoré nie sú predmetom dane v rámci príjmov zo závislej činnosti a taktiež jeho zaradenie do daňových výdavkov zamestnávateľa. To znamená, že účelom zavedenia nového inštitútu príspevku na rekreáciu zamestnanca bola podpora domáceho cestovného ruchu. V tomto prípade teda žalobca absolvoval rekreáciu na Slovensku, súd len pripomína, že sa nejednalo v tomto prípade o kúpeľný pobyt nariadený či doporučený lekárom, pričom však z dokladu predloženého žalobcom nie je celkom zrejmé, o aké oprávnené výdavky sa malo jednať v zmysle , , , možno len predpokladať, že sa malo jednať o služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na 2 prenocovania na území SR, či v rámci vyúčtovanej ceny boli spojené s tým aj stravovacie alebo iné služby, z uvedeného dokladu nevyplýva. Na druhej strane však súd musel zohľadniť aj tú skutočnosť, že žalobca absolvoval rekreačný pobyt počas trvania PN, ktorá skutočnosť sporná nebola. Z vyjadrenia žalobcu vyplynulo, že tento rekreačný rehabilitačný pobyt absolvoval z vlastného uváženia, nejednalo sa o nariadený kúpeľný pobyt zo strany lekára. Okolnosti súvisiace so zdravotnou starostlivosťou sú upravené v o zdravotnej starostlivosti. Žalobcovi bola vystavená dočasná pracovná neschopnosť, tak ako to má na mysli Zákona o zdravotnej starostlivosti (ďalej len ZZS). Účelom vystavenia dočasnej pracovnej neschopnosti je liečba zdravotného stavu osoby zistená príslušným lekárom. V zmysle ZZS sa za liečbu považuje vedomé ovplyvnenie zdravotného stavu osoby s cieľom navrátiť jej zdravie, zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej zdravotného stavu alebo zmierniť prejavy a dôsledky choroby. To znamená, že účelom práceneschopnosti je liečba zdravotného stavu osoby. Túto liečbu určuje ošetrujúci lekár, ktorý zároveň stanovuje liečebný režim pacienta, v zmysle ZZS liečebným režimom sa rozumie životospráva osoby na podporu liečby, ktorú taktiež určuje ošetrujúci lekár. To znamená, že počas PN je vecou ošetrujúceho lekára, akú liečbu v súvislosti so zdravotným stavom pacienta nariadi a aký liečebný režim pacientovi určí. V zmysle a , s prihliadnutím na povahu choroby, môže ošetrujúci lekár povoliť pacientovi aj vychádzky, ktoré zároveň časovo vymedzí a rovnako vyznačuje aj miesto pobytu osoby počas dočasnej PN. Výkladom týchto ustanovení možno dospieť k celkom jednoznačnému záveru, že cieľom a účelom dočasnej práceneschopnosti je najmä ovplyvnenie zdravotného stavu osoby s cieľom zlepšenia zdravotného stavu pacienta, prípadne zmiernenia prejavov a dôsledkov jeho choroby. To znamená, že počas PN je rozhodujúce stanovisko lekára, akú liečbu a aký liečebný režim predpíše pacientovi. V tomto konkrétnom prípade žalobca uviedol, že samotnú rekreáciu s lekárom nijako nekonzultoval, a je pravdou, že počas liečby oznámil miesto pobytu počas dočasnej PN a to miesto svojho trvalého pobytu, pričom mu boli určené vychádzky zo strany lekára počas cca 4 hodín denne. To znamená, že počas doby PN sa pacient má riadiť pokynmi ošetrujúceho lekára ohľadne liečby a liečebného režimu, pričom túto liečbu absolvuje v domácom prostredí, pre prípad, že to povaha choroby umožňuje, sú mu umožnené časovo vymedzené vychádzky, tak ako to bolo v prípade žalobcu. Pokiaľ žalobca sám bez vedomia ošetrujúceho lekára sa rozhodol absolvovať rekreačný pobyt, hoci sa jednalo o pobyt, kde mu boli poskytované aj rehabilitácie za účelom zlepšenia svojho zdravotného stavu, toto samo o sebe nie je v súlade s nariadeným liečebným režimom zo strany ošetrujúceho lekára. Žalobca teda konal svojvoľne, keď počas doby, kedy sa za účelom zlepšenia zdravotného stavu mal zdržiavať doma, mimo času ktorý bol vyhradený na vychádzky, porušil liečebný režim absolvovaním rekreácie, čo určite nebolo účelom zavedenia inštitútu rekreačného príspevku, t. j. podpory cestovného ruchu napriek porušovaniu liečebného režimu počas PN zamestnanca. V tomto konkrétnom prípade preto súd nezistil, že by žalobca mal nárok na rekreačný príspevok, tak ako sa ho domáhal v tomto konaní a preto súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

16. O trovách konania rozhodoval súd podľa , t. j. podľa úspechu v spore. V tomto spore bol plne úspešný žalovaný, ktorý si však ani pre prípad úspechu náhradu trov konania neuplatnil, preto súd vyslovil, že sa mu náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.