Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-13C/620/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Oľgou Mičietovou v právnej veci žalobcu RC Service, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Lazaretská 3/A, IČO: 47 336 617, práv. zast. GHS Legal, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Lazaretská 3/A, IČO: 47 232 544 proti žalovanému H. R., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom v X. - T., M. XXX/XX, t.č. na neznámom mieste, zast. opatrovníčkou Annou Nagyovou, zamestnankyňou tunajšieho súdu, v konaní o zaplatenie 39,71 eura s príslušenstvom takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 39,71 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 15.9.2013 do zaplatenia do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 16,50 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 23,21 eura, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.8.2014 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 39,71 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 15.9.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Na odôvodnenie uviedol, že so žalovaným bol dňa 15.8.2013 v Brne na základe vykonanej kontroly cestovných dokladov zo strany pracovníka Dopravního podniku města Brna, a.s. (ďalej len „DPMB, a.s.“), so sídlom Hlinky 151, Brno, IČ: 25508881 spísaný Zápis o vykonanej prepravnej kontrole č. 24698719, ktorý žalovaný podpísal a ktorý osvedčuje, že v čase kontroly nemal pri sebe platný cestovný doklad, čím mu vznikla povinnosť uhradiť dopravnému podniku neuhradené cestovné a prirážku k cestovnému v celkovej výške 1.025,- Kč. Žalobca uviedol, že DPMB, a.s. ako postupca mu ako postupníkovi postúpil pohľadávku voči žalovanému vo výške istiny 39,71 eura s prísl. na základe Zmluvy o postúpení súboru pohľadávok zo dňa 28.5.2014 v znení jej Prílohy č. 1. Žalobca za rozhodné právo pre posúdenie ním uplatneného nároku označil právo Českej republiky, vychádzajúc pri tom z čl.5 ods.2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ES č. 593/2008 zo 17.6.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), keďže k plneniu došlo na území Českej republiky.

Keďže sa žalovaný na adrese svojho trvalého pobytu dlhodobo nezdržiava a žiaden jeho iný pobyt sa súdu nepodarilo napriek vykonanému šetreniu zistiť, ustanovil mu podľa ust. uznesením zo dňa 13.10.2015 opatrovníčku, ktorá ho v konaní zastupovala. Uznesenie o ustanovení opatrovníčka nadobudlo právoplatnosť dňa 29.10.2015. Opatrovníčka žalovaného sa k návrhu, ktorý jej bol riadne doručený, nevyjadrila.

Súd vo veci, v zmysle ustanovenia (ďalej len „“), rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže ide o drobný spor ( ).

Vo veci súd vykonal dokazovanie žalobcom predloženými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Zo zápisu o vykonanej prepravnej kontrole č. 24698719 zo dňa 15.8.2013 vyplynulo, že žalovaný cestoval uvedeného dňa o 11.52 hod. dopravným prostriedkom právneho predchodcu žalobcu - Dopravního podniku města Brna, a.s. bez platného cestovného lístka. Žalovaný sa pri kontrole preukázal prepravnému kontrolórovi občianskym preukazom č. SL 420547, z ktorého prepravný kontrolór zistil a overil jeho totožnosť. Žalovaný napriek výzve uskutočnenej pri kontrole nezaplatil pri kontrole cestovné ani prirážku k cestovnému v celkovej výške 1.025,- Kč (č.l. 5).

Z Prílohy č. 1 zo dňa 28.5.2014 k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 16.5.2014, uzavretej Dopravným podnikom města Brna, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom mal súd preukázané, že ňou právny predchodca žalobcu - Dopravní podnik města Brna, a.s. postúpil žalobcovi pohľadávku za žalovaným, ktorá je predmetom tohto konania (č.l. 6 -7).

Vzhľadom na to, že právny predchodca žalobcu ako pôvodný veriteľ žalovanej pohľadávky je zahraničnou právnickou osobou, súd skúmal otázku rozhodného práva pre daný vzťah: Podľa článku 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17.6.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva stranami pre zmluvu o preprave cestujúcich, rozhodným právom je právny poriadok krajiny obvyklého pobytu cestujúceho za predpokladu, že buď miesto začatia, alebo miesto skončenia prepravy je v tejto krajine. Ak tieto požiadavky nie sú splnené, uplatňuje sa právny poriadok krajiny obvyklého pobytu prepravcu. Vychádzajúc z cit. ustanovenia nariadenia, rozhodným právom pre právny vzťah medzi účastníkmi konania je právny poriadok Českej republiky, keďže síce obvyklým pobytom cestujúceho - žalovaného je SR, ale ako miesto začatia tak aj miesto skončenia prepravy nebolo na území SR, ale na území ČR v Brne a prepravca DPMB, a.s. má sídlo v Brne, teda na území ČR. Súd preto na tento právny vzťah aplikoval príslušné ustanovenia právneho poriadku Českej republiky.

Podľa ust. § 760 a § 772 veta prvá zák.č. 40/1964 Sb. (Občanský zákoník), smlouvou o přepravě osob vzniká cestujícímu, který za stanovené jízdné použije dopravní prostředek, právo, aby ho dopravce přepravil do místa určení řádně a včas. Podrobnější úpravu osobní a nákladní přepravy stanoví zvláštní předpisy, zejména přepravní řády a tarify.

Podľa ust. § 3 ods.1,2 a 3 zák.č. 175/2000 Sb. o přepravním řádu pro veřejnou drážní a silniční osobní dopravu, uzavřením přepravní smlouvy o přepravě osob vzniká mezi dopravcem a cestujícím na základě přepravního řádu, tarifu a vyhlášených smluvních přepravních podmínek závazkový právní vztah, jehož obsahem je zejména závazek dopravce přepravit cestujícího ze stanice nástupní do stanice cílové spoji uvedenými v jízdním řádu řádně a včas a závazek cestujícího dodržovat přepravní řád a smluvní přepravní podmínky a zaplatit cenu za přepravu podle tarifu. Přepravní smlouva je uzavřena, jestliže cestující využije svého práva k přepravě z jízdního dokladu tím, že nastoupí do vozidla nebo vstoupí do označeného prostoru přístupného jen s platným jízdním dokladem. Přepravní smlouva je též uzavřena, umožní-li dopravce cestujícímu nastoupení do vozidla bez jízdenky a jízdné cestující zaplatí bezodkladně po nástupu do vozidla.

Podľa ust. § 7 ods.1, 3 a 5 veta prvá cit. zákona, cestující za jízdenku pro jednotlivou jízdu nebo za jízdenku časovou platí jízdné podle tarifu, sjednané v souladu s cenovými předpisy. Cestující platí jízdné před nástupem do vozidla a dopravce mu za zaplacené jízdné vydá jízdenku. Platí-li cestující jízdné po nástupu do vozidla, dopravce mu vydá jízdenku ve vozidle nebo zajistí, aby takto zaplacené jízdné bylo zaevidováno odbavovacím systémem. Nezakoupil-li si cestující jízdenku před nástupem do vozidla, přestože mu to dopravce umožnil, smí nastoupit do vozidla bez jízdenky, jestliže dopravce zajišťuje ve vozidle prodej jízdenek a cestující si zakoupí jízdenku po nástupu do vozidla bezodkladně.

Podľa ust. § 7 ods.6 cit. zákona, nezakoupil-li si cestující jízdenku podle odstavce 3 nebo podle odstavce 5 a je přepravován bez platné jízdenky, považuje se za cestujícího, který se z příčin na své straně neprokázal platným jízdním dokladem.

V zmysle ust. § 37 ods. 4 písm. d) a ods. 6 zák.č. 266/1994 Sb. o dráhách, pověřená osoba je oprávněna uložit cestujícímu, který se neprokázal platným jízdním dokladem, zaplacení jízdného a

přirážky k jízdnému nebo vyžadovat od cestujícího osobní údaje potřebné k vymáhání jízdného a přirážky k jízdnému, pokud cestující nezaplatí na místě. Výši přirážky stanoví dopravce v přepravních podmínkách. Výše přirážky nesmí přesáhnout částku 1 500 Kč. Přirážka za porušení podmínek stanovených přepravním řádem činí nejvýše 1 000 Kč.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o preprave osôb v zmysle vyššie cit. zák. ustanovení. Žalovaný ako cestujúci bol povinný pred nástupom do vozidla zakúpiť si platný cestovný lístok a týmto sa prepravnému kontrolórovi pri kontrole preukázať. Keďže tak neurobil, právnemu predchodcovi žalobcu ako dopravcovi vzniklo právo na zaplatenie cestovného a úhrady pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom vo výške spolu 1.025,-Kč. Prechod tejto pohľadávky na žalobcu a jeho aktívnu legitimáciu v konaní mal súd za preukázanú predloženou Prílohou č. 1 k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok. Súd preto návrhu žalobcu vyhovel a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu ako vyplýva z výroku rozsudku, pričom vychádzal pri prepočte z platného kurzu NBS dňa 15.8.2013, ktorý bol 25,6781 CZK za 1 euro (t.j. 1.025,- Kč zodpovedá 39,92 eura) a sumy uplatnenej žalobcom 39,71 eura.

Podľa ust. § 517 ods.1 a 2 Občanského zákoníka, dlužník, který svůj dluh řádně a včas nesplní, je v prodlení. Jestliže jej nesplní ani v dodatečné přiměřené lhůtě věřitelem mu poskytnuté, má věřitel právo od smlouvy odstoupit; jde-li o plnění dělitelné, může se odstoupení věřitele za těchto podmínek týkat i jen jednotlivých plnění. Jde-li o prodlení s plněním peněžitého dluhu, má věřitel právo požadovat od dlužníka vedle plnění úroky z prodlení, není-li podle tohoto zákona povinen platit poplatek z prodlení; výši úroků z prodlení a poplatku z prodlení stanoví prováděcí předpis.

Podľa ust. § 1 nař. vlády ČR č. 142/1994 Sb., výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro poslední den kalendářního pololetí, které předchází kalendářnímu pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o osm procentních bodů.

Žalovaný sa neuhradením cestovného a prirážky k cestovnému pri výkone kontroly dňa 15.8.2013 dostal nasledujúcim dňom, t.j. odo dňa 16.8.2013 do omeškania so zaplatením peňažnej sumy 39,71 eura. Podľa zistenia súdu repo sadzba stanovená Českou národnou bankou podľa vyššiecit. ust., t.j. ku dňu 30.6.2013 bola 0,05 %, preto súd v súlade s cit. zák. ustanoveniami zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi popri dlžnej istine 39,71 eura, zákonné úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne z dlžnej sumy a to tak ako si ich žalobca uplatnil od 15.9.2013 až do zaplatenia.

Podľa ustanovenia , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ustanovenia , ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Žalobca si uplatnil náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 eura a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 59,14 eura (vypočítaných vo výške podľa ust. a 14 vyhl. MS SR č. v platnom znení za dva úkony právnej služby 1/prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 5.6.2014 a 2/ podanie návrhu dňa 12.8.2014 - 2 x po 16,60 eura + paušálna náhrada hotových výdavkov podľa ust. cit. vyhl. 2 x 8olu 49oré trovy, keďže je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty sa zvyšujú podľa ust. vyhl. 655/ 2004 Z.z. o 20 %-nú DPH vo výške 9,86 eura, spolu trovy právneho zastúpenia 59,14 eura). Spolu si tak žalobca uplatnil náhradu trov vo výške 75,64 eura, na náhradu ktorých mal by za uplatnenia ust. , podľa zásady úspechu vo veci, právo. Výšku vzniknutých trov žalobcu vo vzťahu k pohľadávke, nezaplatenie ktorej predstavuje predmet sporu, považoval však súd za neprimeranú, preto ich znížil a priznal žalobcovi náhradu trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 16,50 eura a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 23,21 eura, teda spolu dosahujúcich výšku istiny pohľadávky, ktorá bola predmetom konania, pričom takto priznaná suma trov konania aj reálne zodpovedá rozsahu poskytnutej právnej pomoci žalobcovi. Predmetný spor je z právneho hľadiska sporom menej náročným, čo je zrejmé aj z totožného postupu právneho zástupcu používaného pri zastupovaní žalobcu vo všetkých sporoch, typovo zhodných s daným prípadom.

Trovy konania 16,50 eura a trovy právneho zastúpenia 23,21 eura je žalovaný povinný zaplatiť podľa ust. , keďže bol žalobca zastúpený advokátskou kanceláriou, priamo na účet advokátskej kancelárie GHL Legal, s.r.o..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach ( ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( Exekučný poriadok).