Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-463-2008.pdf
PDF · 76.63 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-1Er/463/2008
Uznesenie
Okresný súd Skalica v právnej veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484 vo veci pobočky Senica, Hollého 1219, 905 01 Senica, proti povinnému: R. Q., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. XXXX/ XX, XXX XX Q., zomr. XX.XX.XXXX, vedenej súdnou exekútorkou: JUDr. Táňa Pačesová, Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Na Barine 10, 841 03 Bratislava, pre vymoženie 1.109,40 eur, rozhodujúc o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje exekúciu z a n e p r í p u s t n ú .
II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
III. Súd zmenu účastníka konania na strane oprávneného n e p r i p ú š ť a .
IV. Súd súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného zo dňa 27.05.1999 bolo proti povinnému začaté konanie o výkon rozhodnutia podľa § 251 až 351 O.s.p., ktoré konanie bolo na súde vedené pod sp. zn. SI E 628/99. Dňa 15.02.2006 bolo Okresnému súdu Senica doručené oznámenie oprávneného podľa § 372m ods. 1 O.s.p., že v predmetnom konaní o výkon rozhodnutia podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Exekučný poriadok“) u súdnej exekútorky JUDr. Táni Pačesovej, Exekútorský úrad Bratislava so sídlom Na Barine 10, 841 03 Bratislava. Súd na základe uvedeného v zmysle § 372m ods. 2 O.s.p. postúpil vec zvolenej súdnej exekútorke spolu s písomným poverením na vykonanie exekúcie č. 5205 022017 zo dňa 05.05.2006, ktorým bola súdna exekútorka poverená vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - platobného výmeru Sociálnej poisťovne, pobočka Senica, č. 1119-2/95/MZ zo dňa 14.09.1995 s tým, že účinky pôvodného návrhu na výkon rozhodnutia, ako aj procesné úkony súdu, z ktorých vyplývajú obmedzenia pre účastníkov konania, zostali zachované a právoplatné uznesenie súdu o nariadení výkonu rozhodnutia má účinky právoplatného upovedomenia o začatí exekúcie podľa osobitného predpisu.
Dňa 28.04.2015 doručila súdna exekútorka tunajšiemu súdu návrh na pripustenie zmeny účastníka na strane oprávneného. Následne dňa 10.09.2015 doručila súdu návrh oprávnených na zmenu účastníka konania, oznámenie o postúpení pohľadávky spolu so súhlasom nového oprávneného so vstupom do exekučného konania namiesto doterajšieho oprávneného a výpis z Prílohy č. 1 k Dodatku č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. BA-63538/2014 zo dňa 10.02.2015, v ktorom sa nachádza pohľadávka povinného v tomto konaní.
Súd je v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania povinný skúmať, či tu nie je prekážka, pre ktorú by exekúcia ďalej prebiehať nemala, pretože opak by bol v rozpore s platným právom. Súd zistil, že počas vykonávania exekúcie nastali skutočnosti znemožňujúce ďalšie pokračovanie v exekúcii, a to zánik účastníka konania - povinného smrťou. Súd z uznesenia Okresného súdu Skalica č.k. 3D/65/2013-28, D not 104/2013 zo dňa 18.07.2013 zistil, že povinný dňa 29.03.2013 zomrel, pričom dedičské konanie bolo zastavené, nakoľko poručiteľ zanechal iba nepatrný majetok, ktorý bol vydaný tomu, kto sa postaral o pohreb poručiteľa.
Podľa aktuálnej judikatúry (k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30.05.2011, sp. zn. 7 M Cdo 5/2011), ak došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok, exekučný súd zastaví exekúciu z dôvodu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku).
Podľa § 235 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku účinného od 01.02.2002 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku účinného do 31.01.2002 exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 19 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.) spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 20 O.s.p. každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Podľa § 7 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Podľa ods. 2 smrťou táto spôsobilosť zanikne. Podľa § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Podľa § 470 OZ dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa (§ 460 OZ). Dedič zodpovedá do výšky nadobudnutého dedičstva za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou (§ 460 a § 470 ods. 1 OZ). Ak poručiteľ nezanechal majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty , súd dedičské konanie zastaví (§ 175h ods. 1 a 2 O.s.p.).
Povinný v tejto veci v priebehu exekučného konania zomrel, pričom dedičské konanie bolo zastavené preto, že poručiteľ zanechal iba nepatrný majetok, čo s poukazom na ustanovenie § 7 ods. 1 OZ znamená, že spôsobilosť povinného, fyzickej osoby, mať práva a povinnosti zanikla jeho smrťou. Smrť povinného znamená stratu jeho spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania a nakoľko vymáhaná povinnosť z exekučného titulu neprešla na jeho právnych nástupcov (dedičov) z dôvodu zastavenia dedičského konania, musí byť exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku pretože je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Exekučné konanie sa považuje za začaté v roku 1999, t.j. pred 01.02.2002, preto bola exekúcia zastavená podľa predpisov účinných do 31.01.2002 (§ 235 ods. 2 Exekučného poriadku), teda nie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, ako to vyplýva z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, keďže toto zákonné ustanovenie je účinné až od 01.02.2002.
Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom ku dňu začatia exekučného konania, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (§ 41).
Podľa § 92 ods. 2, 3 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.) ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv a povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli. Súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované.
Exekučný súd sa ďalej zaoberal otázkou prípustnosti, či neprípustnosti rozhodnúť o návrhu na zmenu účastníka konania na strane oprávneného doručeného súdu dňa 10.09.2015. Povinný zomrel dňa 29.03.2013, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania. Z obsahu predložených listín vyplýva, že k postúpeniu pohľadávky prišlo na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok dňa 10.02.2015. Je teda zrejmé, že v čase postúpenia pohľadávky už nebol spôsobilý účastník na strane povinného. S ohľadom na uvedené skutočnosti a s ohľadom i na rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie rozhodol súd o návrhu na zmenu účastníka konania tak, že zmenu účastníka konania na strane oprávneného nepripúšťa.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Súd náhradu trov exekúcie súdnej exekútorke nepriznal, nakoľko tá sa ani po výzve súdu zo dňa 24.09.2015, ktorá bola súdnej exekútorke doručená dňa 05.10.2015, v stanovenej lehote nevyjadrila, či si uplatňuje trovy exekúcie, nevyčíslila ich výšku a ani nedoručila príslušný exekučný spis, pričom jej súd oznámil, že bude rozhodovať o zastavení exekúcie. Keďže si súdna exekútorka v stanovenej lehote, ani do doby rozhodnutia súdu, trovy exekúcie neuplatnila, súd jej ich náhradu nepriznal.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a )
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.2 O.s.p. ). Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).