Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_40C-275-2014.pdf
PDF · 85.43 KB
Case nature
Area
Subarea
40C/275/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou, v právnej veci žalobcu: R. M., nar. XX.X.XXXX, bytom V. X, Košice, právne zast. JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom, AK Baštova 2, Košice, proti žalovanému: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a .
Nepriznáva žalovanému náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 24.10.2014 domáhal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou a.s. sp.zn. SK 04875/14 zo dňa 24.9.2014.
Žalovaný žiadal návrh zamietnuť z dôvodu uzavretia nevýhradnej rozhodcovskej zmluvy a žalobca nie je spotrebiteľom.
Súd vykonal dokazovanie rozhodcovským rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 24.9.2014, doručenkou, spisom Okresného súdu Košice I 20Er 3952/2015 a zistil tento skutkový stav:
Z rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 24.9.2014 súd zistil, že Stály rozhodcovský súd vydal dňa 24.9.2014 rozhodcovský rozsudok, sp.zn. SR 04875/14, ktorým zaviazal žalobcu zaplatiť v prospech žalovaného istinu vo výške 2 EUR, známy úrok vo výške 34,20 EUR, poplatok vo výške 235,28 EUR, úrok vo výške 32% ročne zo sumy 2 EUR od 13.9.2012 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 237,28 EUR od 21.1.2013 do zaplatenia, trovy mediačného konania vo výške 142,23 EUR a poplatok za upomienky vo výške 20 EUR, trovy rozhodcovského konania vo výške 174,37 EUR v mesačných splátkach vo výške 80 EUR.
Z doručenky súd zistil, že žalobca prevzal rozhodcovský rozsudok dňa 13.10.2014.
Zo spisu Okresného súdu Košice I 20Er 3952/2015 súd zistil, že žalovaný podal návrh na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 24.9.2014 dňa 16.6.2015. Do dnešného dňa nebolo vo veci vydané poverenie na vykonanie exekúcie.
Podľa ust. § 73 ods. 1,2 zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak nie je ďalej ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1. januárom 2015. Právne účinky úkonov, ktoré boli urobené v rozhodcovskom konaní začatom pred 1. januárom 2015, zostávajú zachované. Na trvanie a plynutie lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá začala plynúť pred 1. januárom 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014; ustanovenie § 46 ods. 3 tým nie je dotknuté.
Podľa ust. § 45 ods. 1 zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak a) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nemal spôsobilosť uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, b) účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu alebo o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo mu nebolo umožnené sa zúčastniť na spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, c) rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, ktorý spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, alebo sa ním rozhodlo o veci, ktorá je podľa tohto zákona vylúčená zo spotrebiteľského rozhodcovského konania, d) stály rozhodcovský súd nebol ustanovený v súlade s týmto zákonom, v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní sa nepostupovalo v súlade s ustanoveniami tohto zákona a uvedený nedostatok mohol mať vplyv na výsledok sporu, e) spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 3 alebo je tu iný dôvod neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, f) stály rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, hoci spotrebiteľ jeho nariadenie navrhoval. Podľa § 34 ods. 2,3 z okolností uvedených v návrhu na nariadenie ústneho pojednávania vyplývala potreba jeho nariadenia najmä z dôvodu, že bez ústneho pojednávania sa nebolo možné vysporiadať s návrhmi a tvrdeniami spotrebiteľa, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, g) v konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy alebo neumožnil spotrebiteľovi predložiť dôkazy, a toto pochybenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, h) vo veci rozhodoval zaujatý rozhodca, i) stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu, j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky, l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. c), e) a i) až l). Ak sa dôvod zrušenia rozhodnutia vzťahuje len na časť rozhodcovského rozsudku, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, ak je dotknutú časť možné oddeliť od nedotknutej časti výroku rozhodcovského rozsudku.
Podľa ust. § 41 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
Podľa ust. § 243d zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, 4ead) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
Podľa ust. § 2 ods. 1 zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľským sporom je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské spory môžu byť v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodované len na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 a len spotrebiteľská rozhodcovská zmluva podľa § 3 môže založiť právomoc stáleho rozhodcovského súdu v spotrebiteľských sporoch.
Predmetom konania je zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že Stály rozhodcovský súd vydal dňa 24.9.2014 č. SK 04875/14 rozhodcovský rozsudok, na základe ktorého zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému istinu vo výške 2 EUR, známy úrok vo výške 34,20 EUR, poplatok vo výške 235,28 EUR, úrok vo výške 32% ročne zo sumy 2 EUR od 13.9.2012 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 237,28 EUR od 21.1.2013 do zaplatenia, trovy mediačného konania vo výške 142,23 EUR a poplatok za upomienky vo výške 20 EUR, trovy rozhodcovského konania vo výške 174,37 EUR v mesačných splátkach vo výške 80 EUR. Rozhodcovský rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 13.10.2014. Žalobca podal návrh na začatie konania dňa 24.10.2014.
Súd posúdil návrh žalobcu v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. V čase podania návrhu dňa 24.10.2014 bol žalobca v súlade s platným zákonom o rozhodcovskom konaní, zák. č. 224/2002 oprávnený podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote 60 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku. Žalobca v stanovenej lehote v súlade s platným právnym predpisom ustanovujúcim oprávnenie podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku podala takýto návrh. V priebehu konania nadobudol účinnosť zákon č. 335/2014 Z.z. účinný od 1.1.2015, ktorý upravoval spotrebiteľské rozhodcovské konanie v spotrebiteľských veciach. Rozhodcovské konanie v danej veci je spotrebiteľským sporom, keďže titulom vydania rozhodcovského rozsudku bola poistná zmluva uzavretá medzi žalovaným ako dodávateľom a žalobkyňou ako spotrebiteľkou.
Podľa ust. § 73 zák. č. 335/2014 sa ustanovenia zákona č. 335/2014 Z.z. použijú aj na rozhodcovské konanie, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1.1.2015. Za spotrebiteľský spor je potrebné v súlade s citovaným zákonným ustanovením považovať aj spor za spor o zrušenie rozhodcovského rozsudku z rozhodcovského konania začatého pred 1.1.2015 preto je na konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku potrebné aplikovať ustanovenie zák. č. 335/2014.
V súlade s ust. § 45 zák. č. 335/2012 sa môže účastník spotrebiteľského sporu domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku za podmienok ustanovených v § 45 ods. 1. Predpokladom úspešnosti v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku je vydanie existencia rozhodcovského rozsudku, ktorý je právoplatný a vykonateľný a je záväzný pre účastníkov. Formálnym dôsledkom právoplatného rozhodnutia je nemožnosť pokračovať v konaní a zaoberať sa vecnou stránkou rozhodnutia. Materiálnou stránkou účinnosťou právoplatného rozhodnutia je záväznosť rozhodnutia pre účastníkov a pre všetky orgány. K povahe rozhodnutia ako záverečného aktu a konečného, ktorého konečným cieľom je vniesť právnu istotu do narušených, ohrozených právnych vzťahov, nutne prináleží, že s ním musia byť spojené tiež účinky, ktoré mu zaručujú k tomu potrebnú nezmeniteľnosť a zároveň zaväzujúcu moc. Tieto účinky, ktoré majú formálnu a materiálnu stránku, tvoria právomoc rozhodnutí. Za splnenia zákonných podmienok sa stáva rozhodnutie právomocným a zásadne nezmeniteľným. Materiálna právna moc spočíva v záväznosti výroku rozhodnutia, ktorá spočíva v povinnosti tých, ktorí sú zaviazaní, aby sa správali v súlade s obsahom tohto rozhodnutia a to spôsobom v ňom presne určenom a v možnosti vynútenia povinností určenej v rozhodnutí, v prípade, že nebude splnená dobrovoľne. Záväznosť právoplatného meritórneho výroku rozhodnutia vyplýva priamo z jeho podstaty. Záväznosť je daná tým, že výrok rozhodnutia je záväzným úsudkom subsumčného typu, ku ktorému dospel príslušný orgán interpretáciou a aplikáciou všeobecne záväzných abstraktných právnych noriem občianskeho práva procesného a práva hmotného na príslušný zistený skutkový stav. Keďže abstraktné právne normy sú svojou povahou všeobecnými podmienkami (hypotetickými vetami) je i výrok rozhodnutia dôsledkom vyplývajúcim z premys vytvorených týmito normatívnymi vetami. Ako konkrétny akt vyvodený z obecných právnych predpisov má výrok rozhodnutia nutne aj ich základnú vlastnosť, ktorou je práve jeho záväznosť. Záväznosť rozhodnutia súvisí s jeho ďalšou vlastnosťou patriacou k jeho podstate, ktorú je potrebné rozumieť v tom, že rozhodnutie je zároveň autoritatívny prejav vôle príslušného orgánu vyjadrený predpísanou písanou formou, ktorý z nej robí verejnú listinu a tým právnu skutočnosť, ktorá zakladá svojim obsahom zvláštne procesné vzťahy medzi účastníkmi navzájom ako i príslušným orgánom, ktorý rozhodnutie vydal a stáva sa tým podstatnou procesnoprávnou skutočnosťou. Konkrétne materiálno procesné vzťahy výrokom rozhodnutia vytvorené sú obdobne ako ostatné spoločenské vzťahy súčasťou kauzálneho sveta. K ich obsahu patria konkrétne procesné materiálne práva a povinnosti účastníkov konania autoritatívne príslušným orgánom vyslovené. Z povahy výroku rozhodnutia ako úsudku príslušného orgánu povolaného svojím rozhodnutím takéto úsudky vytvárať plynie aj zásadná nezmeniteľnosť týchto vzťahov. Rozhodnutie je individuálnym právnym aktom a zároveň procesnoprávnou skutočnosťou vytvárajúcou vo svojich účinkoch základné predpoklady jeho záväznosti a jeho materiálnej právomoci.
Ust. § 243 d/ zák. č. 233/1995 Z.z. je procesnoprávnym predpisom, ktorým sa na konanie aplikuje v aktuálnom znení počnúc jeho účinnosťou. Predmetné ustanovenie je samo o sebe intertemporálnym ustanovením, ktoré slúži k tomu, aby sa ozrejmili vzťahy novely na konania začaté a neskončené pred jej účinnosťou. Súd je povinný aplikovať ustanovenia novely aj na konania, ktoré začali pred jej účinnosťou.
Preto súd ako prvú podmienku posudzoval, či v lehote do troch mesiacov od účinnosti ustanovenia § 243 d/ Exekučného poriadku, t.j. do 31.3.2015 začalo exekučné konanie na podklade predmetného rozhodcovského rozsudku.
V prípade, že by takéto konanie v stanovenej lehote začalo, súd by rozhodoval o zrušení rozhodcovského rozsudku za splnenia podmienok ustanovených v § 45 zák. č. 335/2013 Z.z. s poukazom na prechodné ustanovenie § 73 ods. 1,2 zák. č. 335/2014 Z.z. V prípade, že takéto konanie nezačalo, v súlade s cit. zák. ust. nie je možné udeliť poverenie na vykonanie exekúcie a predmetné rozhodcovské konanie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať čo znamená, že z predmetného rozhodnutia neplynú žiadne práva a povinnosti a nie je vykonateľné.
Z vykonaného dokazovania a zo spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. 20Er 3952/2015 mal súd za preukázané, že do 31.3.2015 nebolo začaté exekučné konanie na vymoženie pohľadávky z exekučného titulu rozhodcovského rozsudku zo dňa 19.1.2012, návrh na vykonanie exekúcie predmetného rozhodcovského rozsudku bol podaný až 16.6.2015. Keďže základným predpokladom rozhodnutia je jeho záväznosť a predmetné rozhodnutie rozhodcovského rozsudku v dôsledku nepodania návrhu na jeho vykonanie do 31.3.2015 nie je v súlade s citovaným zákonným ustanovením pre účastníkov ani pre iné subjekty záväzné, t.j. neplynú z neho žiadne práva a povinnosti, nemožno vydať poverenie na vykonanie exekúcie tohto rozhodnutia, preto nie je daný ani dôvod na zrušenie predmetného - nezáväzného rozhodnutia.
S poukazom na vyššie uvedené súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s cit. zák. ust. návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a contrario a nepriznal žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech náhradu trov konania, keďže mu v konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. ( § 251 O.s.p. )