Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/254/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu Ing. L. D., M.. XX. XX. XXXX, Q. L. - U., B. W. XXX/XXX, proti žalovanej F. D., M.. XX. XX. XXXX, Q. F., W. B. X, v konaní o zrušenie výživného na plnoleté dieťa, takto

rozhodol:

Vyživovacia povinnosť žalobcu voči žalovanej určená naposledy rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. zo dňa 16. 07. 2013 zrušuje sa s účinnosťou od 01. 12. 2015.

Žalobcovi sa proti žalovanej náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 11. 06. 2015 a doplnenou podaním žalobcu zo dňa 26. 09. 2015 sa žalobca proti žalovanej, svojej plnoletej dcére, domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti, ktorá mu bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. zo dňa 16. 07. 2013 s účinnosťou od 01. 12.2 015.

Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že jeho dcéra ukončila štúdium po 3 mesiacoch, dňa 15. 12. 2014, na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Stala sa spoločníčkou obchodnej spoločnosti, je majiteľkou dvoch bytov v Košiciach a v Bratislave a je teda toho názoru, že je schopná živiť sa sama.

V priebehu konania žalobca na žalobe zotrval.

Žalovaná sa vyjadrila k žalobe podaním zo dňa 26. 10. 2015, ktoré na súd došlo 27. 10. 2015. Z tohto podania vyplynulo, že so žalobou súhlasí a žiada, aby sa pojednávalo v jej neprítomnosti, pretože dlhodobo žije v zahraničí a nemôže docestovať na územie Slovenskej republiky.

Na pojednávaní dňa 05. 11. 2015 súd mimo výsluchu žalobcu, ktorý sa pridržal skutočností tvrdených vo svojej žalobe sa oboznámil aj s podstatným obsahom spisu Okresného súdu Martin sp. zn. a takto vykonaným dokazovaním mal preukázaný tento skutkový stav veci:

Žalobca je otcom žalovanej a vyživovacia povinnosť žalobcu k žalovanej bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. zo dňa 16. 07. 2013 v sume 150 € mesačne s účinnosťou od 01. 07. 2013. Od tohto momentu k ďalšej úprave vyživovacej povinnosti nedošlo. Zhodnými vyjadreniami účastníkov mal súd preukázané, že žalovaná od roku 2015 už sa nepripravuje na svoje budúce povolanie štúdiom na strednej alebo vysokej škole v dennej forme a je plnoletá.

Nároky žalobcu súd posudzoval podľa ust. a nasl. Zákona o rodine ().

Podľa Zákona o rodine (), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Majúc preukázané vyššie uvádzané skutočnosti a vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku. Žalovaná je minimálne od konca roku 2014 schopná živiť sa sama, je plnoletá a nepripravuje sa na svoje budúce povolanie štúdiom na vysokej škole v dennej forme.

Súd preto žalobe vyhovel v celom rozsahu.

O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia . Žalobca bol v konaní plne úspešný, avšak proti žalovanej náhradu trovy konania nepožadoval, preto súd o trovách konania rozhodol tak, že proti žalovanej sa mu náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,

b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,

g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,

h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. / /.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať výkonom rozhodnutia.