Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/42/2021

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Marianny Hirkovej v spore žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. A. XXX, XXX XX B., právne zastúpeného JUDr. Lukášom Polákom, advokátom so sídlom Hlavná 137, 080 01 Prešov, IČO: 50 170 759, proti žalovanému: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XX, právne zastúpenému JUDr. Vieroslavou Vočkovou, advokátkou so sídlom Slovenská 69, 080 01 Prešov, v spore o zaplatenie 4.806,- Eur, o odvolaní strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k.

- 159 zo dňa 12.05.2021 takto

rozhodol:

I. Zrušuje rozsudok vo výroku I. a v súvisiacom výroku III. o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Zastavuje odvolacie konania vo vzťahu k výroku II.

odôvodnenie:

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:

„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.691,- Eur, a to v mesačných splátkach vo výške 200 Eur splatných vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku až do úplného zaplatenia pod stratou výhody splátok. II. V prevyšujúcej časti súd žalobný návrh žalobcu zamieta. III. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 53,60 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. a , a , až 3, a Občianskeho zákonníku, , (ďalej len „“).

V odôvodnení konštatoval, že žalobca sa podaným návrhom domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz, ktorým zaviaže žalovaného zaplatiť mu sumu vo výške 4.806,- Eur z dôvodu, že žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi bytu číslo XX nachádzajúcom sa na X. poschodí vo vchode číslo XX, ulica F., v bytovom dome súpisné číslo XXXX nebolo umožnené byt ako podielovému spoluvlastníkovi užívať. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané podielové spoluvlastníctvo strán sporu k bytu číslo XX, vo vchode XX, X. poschodie, v bytovom dome E. G. XXXX H. F. XXXX/ XXX, a to žalobcu v podiele 2/3 a žalovaného v podiele 1/3 k celku. Predmetný byt užíval po celú dobu žalovaný so svojou rodinou. Súd prvej inštancie preto žalobný návrh žalobcu považoval v časti za dôvodný, nakoľko mal ta to, že žalovaný neuniesol dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu dohody o bezplatnom užívaní predmetného bytu zo strany predchádzajúcich

spoluvlastníkov, na ktorú v rámci procesnej obrany poukazoval a tieto jeho tvrdenia ostali iba v rovine jeho hypotetických tvrdení. Súd prvej inštancie existenciu spomínanej dohody nepovažoval za reálnu, nakoľko sám žalovaný vo svojich písomných podaniach, napríklad v podaní zo dňa 07.02.2020 uvádzal, že po smrti ich otca k náhrade a kompenzácií za jeho starostlivosť, ktorú venoval otcovi zo strany jeho súrodencov D. B. a I. B. nedošlo, keď im to pripomenul, obaja začali tvrdiť, že to nie je pravda. S poukazom na tieto vyjadrenia samotného žalovaného, ktorý poukazuje aj na podvodné konanie predchádzajúcich podielových spoluvlastníkov, t. j. svojich súrodencov, kde zároveň uviedol, že vďaka ich podvodnému konaniu je teraz v znevýhodnenej situácii, sa tak jeho tvrdenia o tom, že existovala medzi nimi bezodplatná dohoda o užívaní danej nehnuteľnosti zdala súdu prvej inštancie nepravdivá. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj kompenzačnou námietkou- obranou žalovaného, o tom, že uhrádzal za rozhodné obdobie všetky platby správcovi bytového domu, a to bytovému družstvu. Za dôvodnú posúdil kompenzačnú námietku v sume po zaokrúhlení 1.115,- Eur (322,65 + 431,20 + 361,10 Eur), a preto po odrátaní tejto sumy od žalobou uplatnenej pohľadávky vo výške 4.806,- eur, súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.691,- Eur, a to v mesačných splátkach vo výške 200,- Eur a v prevyšujúcej časti bol žalobný návrh žalobcu ako nedôvodný zamietnutý. Výrok o trovách konania odôvodnil v súlade s ust. tak, že úspech žalobcu ustálil na 76,80 %, jeho neúspech na 23,20 % a vyslovil, že nárok žalobcu na náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému je v rozsahu 53,60 %. Záverom doplnil, že nevzhliadol dôvod pre aplikáciu výnimočného ust. .

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že žalobca ako väčšinový spoluvlastník neuplatnil svoje rozhodovacie právo vo svoj prospech, nedomáhal sa užívania veci pre seba, nevyzval k tomu menšinového spoluvlastníka, že chce užívať nehnuteľnosť, pričom do dnešného dňa spoločnú vec neužíva, čo je podľa žalovaného dôkazom toho, že toto právo nevyužil účelovo. Namietal, že terajšiemu ani nepredchádzajúcim spoluvlastníkom nebránil vstúpiť do predmetného bytu, pričom títo mali od bytu k dispozícií aj kľúče. Žalovaný nesúhlasí s nárokom žalobcu, nakoľko on nebol v podnájme, ale si len uplatňoval právo užívať svoj podiel, na ktorý má zo zákona právo. Má za to, že je potrebné vnímať aj správanie žalobcu, ktoré považuje za účelové. Žalovaný opätovne poukázal na dohodu medzi súrodencami ako aj jeho výlučnú starostlivosť o ťažko chorého otca ako aj na svoju ťaživú majetkovú situáciu, ktorá opodstatňuje možnosť aplikácie ust. : Navrhol rozsudok v jeho napadnutej časti zrušiť a v rozsahu zrušenia vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Uviedol, že pred postúpením pohľadávok predmetný byt obýval výlučne žalovaný, ktorý znemožňoval užívanie bytu ostatným spoluvlastníkom. Poukázal na skutočnosť, že byt je v pôvodnom stave, pričom jeho údržba je značne zanedbaná. Pre potvrdenie správnosti výpočtu bezdôvodného obohatenia doručil odvolaciemu súdu presný popis predmetného výpočtu. Navrhol rozhodnúť v súlade s jeho odvolacím návrhom. Uplatnil si trovy odvolacieho konania voči žalovanému v celom rozsahu.

K vyjadreniu žalobcu zaslal repliku žalovaný. Poukázal na zhoršujúce sa vzťahy v rodine po smrti jeho otca. Za konaním žalobcu vidí jeho účelové konanie a snahu získať nemalý finančný obnos na základe postúpených pohľadávok, ktoré získal za odplatu spolu vo výške 20,- Eur. Za zarážajúcu považuje skutočnosť, že predchádzajúci podieloví spoluvlastníci nikdy od žalovaného bezdôvodné obohatenie nepožadovali. Tento fakt teda podľa žalovaného spochybňuje vznik a existenciu pohľadávky. Poukazuje na konanie žalobcu ešte pred začiatkom tohto súdneho konania (jeho snaha vniknúť do obydlia žalovaného v jeho neprítomnosti, ponuka žalovaného za odpredaj svojho podielu žalobcovi a i.). Zároveň zdôraznil, že v čase pred postúpením pohľadávok byt užíval aj C. B., t. j. otec žalovaného. V ostatnom zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a návrhoch.

K replike žalovaného zaslal dupliku žalobca. Má za to, že vyjadrenia žalovaného k rodinným vzťahom sú bez právneho významu k uplatnenému nároku. Spochybňovanie platnosti zmlúv o postúpení pohľadávok považuje za právne nesprávne závery a tvrdenia bez opory vo vykonanom dokazovaní. Žalobca postúpenie pohľadávok preukázal ako postupník. Žalobca má za to, že tvrdenia o zlej majetkovej situácií žalovaného, pokiaľ aj sú pravdivé, nie sú dôsledkom jeho konania. Ďalej doplnil argumentáciu ohľadom

svojho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a poukázal na závery vyplývajúce zo znaleckého posudku. V ostatnom zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a návrhoch.

K duplike žalobcu zaslal tripliku žalovaný. Namietal, že tým, že mu nebolo oznámené, že došlo zo strany jeho súrodencov k postúpeniu pohľadávky, dostal sa do znevýhodnenej pozície a bol ukrátený včas a vo svoj prospech bez následkov riešiť vzniknutú situáciu. Preto opakovane poukazuje na účelové konanie žalobcu a ako aj pochybnosti o platnosti zmlúv o postúpení pohľadávok aj ich správnosti datovania. Opätovne zdôraznil, že ani jeden z predchádzajúcich spoluvlastníkov sa nepodieľal na akýchkoľvek platbách voči bytovému družstvu, či na opravách a zveľaďovaní bytu. V ostatnom zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a návrhoch.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj žalobca. Namietal, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa ktorých síce správne považoval kompenzačnú námietku žalovaného za nedôvodnú avšak nesprávnym výpočtom odrátal od žalovanej sumy kompenzačnou námietkou žalovaného sumu v celkovej výške 1.115,- Eur, ktorá mala predstavovať úhrady bytovému družstvu do fondu opráv. Navrhol, aby odvolací súd rozhodol v súlade s jeho odvolacím návrhom a napravil tak jeho porušené práva z dôvodu nesprávneho výpočtu súdu prvej inštancie o nároku žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia žalovaného.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný.

Dňa 07.06.2021 bolo súdu prvej inštancie doručené podanie označené ako späťvzatie odvolania žalobcu. Žalobca zobral odvolanie proti napadnutému rozsudku v celom rozsahu spať.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolania boli podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenými osobami ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolacie konanie vo vzťahu k výroku II. je potrebné zastaviť z dôvodu späťvzatia odvolania žalobcom a odvolanie žalovaného vo vzťahu k výroku I. je dôvodné.

Podľa ust. , dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa ust. , ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví

V danej veci žalobca vzal späť ním podané odvolanie predtým, ako o ňom rozhodol odvolací súd.

Z vyššie uvedených dôvodov, vzhľadom na tento dispozitívny úkon žalobcu odvolací súd odvolacie konanie vo vzťahu k výroku II. podľa ust. od. 2 zastavil a v ďalšom sa zaoberal len odvolaním žalovaného, ktoré smerovalo voči výroku I. a súvisiacemu výroku III.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný predmetný byt obýval spolu so svojou rodinou a do roku 2016 aj so svojim ťažko zdravotne postihnutým otcom, ktorému poskytoval zdravotnú starostlivosť. Žalobca sa v predmetnom konaní domáhal zaplatenia sumy v celkovej výške 4.806,- Eur z dôvodu, že žalovaný predmetný byt užíval výlučne. Žalovaná suma má predstavovať nárok žalobcu bez energií

za obdobie od 30.10.2017 do 29.10.2019. Dôvodnosť svojho nároku odvodzoval okrem iného aj od Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 07.12.2018 (č. l. 19) a Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.07.2019 (č. l. 21).

Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie dospel k záveru, že súd prvej inštancie neskúmal existenciu, resp. vznik pohľadávok, ktoré mali byť vyššie uvedenými zmluva na žalobcu postúpené. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie namietal, že právni predchodcovia žalobcu ho nikdy nevyzvali k úhrade v tomto konaní uplatnených pohľadávok a o existencii pohľadávok sa nijako nezmienili ani v osobných rozhovoroch. Súd prvej inštancie sa však s týmito námietkami žalovaného nijako nevysporiadal. Dôvodné pochybnosti o tom, či pohľadávky, ktoré mali byť postúpené na žalobcu zo strany súrodencov žalovaného, aj reálne existujú, a teda nie sú len účelovo vykonštruované, podporuje aj konanie súrodencov žalovaného, t. j. právnych predchodcov žalobcu, ktorí svojho brata neinformovali o postúpení pohľadávok (odvolací súd si je vedomí, že takúto povinnosť im zákon neukladá), no súčasne svojho brata ani len neinformovali o tom, že voči nemu evidujú nejaké pohľadávky, a teda od neho ani nič nevymáhali. Na uvedené poukazoval žalovaný, a keďže žalobca pravdivosť týchto skutočností nijako nenamietal, odvolací súd ich považoval za nesporné. Právni predchodcovia žalobcu rovnako neinformovali žalovaného o tom, že svoje podiely na predmetnom byte predali žalobcovi, aj keď ich žalovaný vyzýval na odpredaj ich podielov a vo vzťahu k výzvam žalovaného ostali úplne pasívni. Odvolací súd pre úplnosť dopĺňa, že mu je zrejmé, že právni predchodcovia nemali povinnosť informovať žalovaného o postúpení pohľadávok na žalobcu a ani o tom, že svoje podiely na predmetnom byte predali žalobcovi, no uvedené konanie považuje odvolací súd minimálne za prekvapujúce, keďže sa jedná o osoby, ktoré mali voči žalovanému evidovať neuhradené pohľadávky, a teda vzbudzujúce pochybnosti o tom, či k vzniku pohľadávok, ktoré mali byť zo strany súrodencov žalovaného postúpené na žalobcu, aj reálne došlo.

Z obsahu spisu nevyplýva, že by právni predchodcovia žalobcu vyjadrili akýkoľvek nesúhlas s tým, že v predmetnom byte býva len žalovaný spolu so svojou rodinou, príp. s ich nebohým otcom. Navyše, dokonca povolili C. J. B. F. si bezodplatne prihlásiť prechodný pobyt na uvedenú adresu.

V kontexte uvedeného sa tak odvolaciemu súdu javia tvrdenia žalobcu, aj ním uplatnené pohľadávky ako účelové, umelo vytvorené a nezrkadliace realitu. Odvolací súd zdôrazňuje, že v priebehu celého konania nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že by žalovaný užíval predmetný byt nad rámec svojho podielu bez súhlasu svojich súrodencov, vtedajších spoluvlastníkov, resp. že by sa títo dožadovali užívania predmetného bytu, či vyplatenia náhrady za jeho výlučne užívanie žalovaným, či platby nájomného, a teda, že došlo zo strany žalovaného k bezdôvodnému obohateniu vo vzťahu k predchádzajúcim podielovým spoluvlastníkom.

Odvolací súd zobral na zreteľ skutočnosť, že môže byť komplikované predkladať súdu dôkazy v rámci procesnej obrany, keďže strany sporu sú v príbuzenskom vzťahu a právni predchodcovia žalobcu sú dokonca súrodenci žalovaného. Nie je totiž ničím neobvyklým, že v rámci rodiny dochádza len k ústnym dohodám, nakoľko medzi členmi rodiny prevláda vzájomná dôvera, rešpekt a úcta, a teda jej členovia necítia potrebu upravovať vzájomné vzťahy zmluvne. Odvolaciemu súdu sa javí, že obdobne tomu mohlo byť aj v prípade žalovaného, ktorý sa skutočne mohol so svojimi súrodencami dohodnúť na tom, že žalovaný dochová ich spoločného otca, ktorý bol ťažko zdravotne postihnutý s tým, že jeho súrodenci mu následne vyjdú v ústrety ohľadom prevodu podielu na predmetnom byte. Opodstatnenosť a dôvodnosť takejto dohody odvolací súd vidí v tom, že žalovaný so svojou rodinou ako jediný zo súrodencov prebral zodpovednosť za ich spoločného otca, ktorému dlhodobo poskytoval všestrannú starostlivosť, nakoľko žili v spoločnej domácnosti. Prípadnú pravdivosť vyššie uvedeného nenarúša ani skutočnosť, že otec žalovaného zomrel v nemocnici, keďže pri ťažko chorých ľuďoch neraz dochádza k situácií, že starostlivosť rodiny nie je postačujúca, nakoľko ich zdravotný stav je natoľko závažný, že si vyžaduje nepretržitý dohľad lekárov.

Aj keď súd prvej inštancie správne zamietol návrh žalovaného na vykonanie dokazovania vypočutím svedkov z dôvodu, že takýto návrh je podľa neho v rozpore so sudcovskom koncentráciou konania a v rozpore so zásadou hospodárnosti, pochybil, keď sa nezaoberal tým, či žalobca a právni predchodcovia žalobcu sa domáhali, aby žalovaný odstránil protiprávny stav, čo v danom prípade malo predstavovať užívanie bytu v podielovom spoluvlastníctve zo strany žalovaného a jeho rodiny nad rámec podielu žalovaného (súčasťou spisu nie sú žiadne výzvy žalobcu, či právnych predchodcov žalobcu, z ktorých by vyplývalo, že sa vo vzťahu k žalovanému domáhali, aby im umožnil užívanie predmetného bytu, príp. jeho časti, príp. že by sa domáhali úhrady nejakej sumy za to, že predmetný byt užíva výlučne žalovaný, aj keď vo vzťahu k predmetnému bytu je len podielovým spoluvlastníkom, či požadovali platbu nájomného za užívanie predmetného bytu nad rámec podielu žalovaného, eventuálne žiadali žalovaného, aby sa z predmetného bytu aj s rodinou vysťahoval a uvoľnil ho tak na účely prenájmu). V kontexte uvedeného sa tak odvolaciemu súdu javí, že právni predchodcovia žalobcu nič nenamietali voči zaužívanému stavu, (t. j. užívanie predmetného bytu žalovaným spolu s jeho rodinou a predtým aj s ťažko zdravotne postihnutým otcom žalovaného bez nároku na akúkoľvek náhradu, ktorá by zohľadňovala skutočnosť, že žalovaný je len podielovým spoluvlastníkom daného bytu), že títo s užívaním bytu žalovaným a jeho rodinou súhlasili, nakoľko dochovával ich ťažko zdravotne postihnutého otca a dokonca ani po smrti ich spoločného otca nič nenamietali voči tomuto zaužívanému stavu, keďže až následne, po prevedení podielov súrodencov žalovaného je možné evidovať vôbec prvú zmienku o tom, že by mala existovať nejaká pohľadávka právnych predchodcov žalobcu voči žalovanému.

Odvolací súd v tejto súvislosti ako inšpiráciu dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu ČR so. sp. zn. zo dňa 31.05.2007, v ktorom Najvyšší súd ČR ustálil nasledovné: „Dovolací soud uvedl, že bezdůvodné obohacení podílového spoluvlastníka, který užívá věc nad rozsah svého spoluvlastnického podílu vzniká bez ohledu na to, zda o užívání rozhodla většina spoluvlastníků podle velikosti jejich spoluvlastnických podílů nebo bylo upraveno dohodou spoluvlastníků nebo o užívání rozhodl soud, pokud byť i z konkludentně uzavřené dohody spoluvlastníků nevyplývá něco jiného, např. že si nad rámec odpovídajícího spoluvlastnického podílu nebudou nic hradit.“.

Vzhľadom na všetky skutkové okolnosti má odvolací súd za to, že je dôvodné sa domnievať, že medzi právnymi predchodcami žalobcu a žalovaným mohla skutočne existovať ústna dohoda o tom, že žalovaný a jeho rodina bude užívať predmetný byt bezodplatne s tým, že dochová ich společného otca a následne sa ich vlastnícke práva vysporiadajú tak, že sa zohľadní aj starostlivosť žalovaného a jeho rodiny o ťažko zdravotne postihnutého otca. To, že sa tak nestalo do času prevodu vlastnických práv zo strany matky žalobcu na jej syna, ktorý v tomto konaní vystupuje jako žalobca, podľa odvolacieho súdu ešte automaticky nevylučuje existenciu dohody, na ktorej možnú existenciu poukazoval odvolací súd vyššie.

So zreteľom na všetky vyššie skutočnosti, odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako postupom podľa zrušiť rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku I., ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3.691,- Eur, a to v mesačných splátkach vo výške 200,- Eur splatných vždy do 15. dňa toho- ktorého mesiaca vopred počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku a v súvisiacom výroku III. o trovách konania a postupom podľa v rozsahu zrušenia vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Úlohou súdu prvej inštancie bude doplniť dokazovanie v zmysle vyššie uvedených inštrukcií odvolacieho súdu s tým, že odvolací súd zdôrazňuje, že požiadavky uznesenia dôkazného bremena leží nielen na strane žalovaného, ale aj na strane žalobcu, ktorý musí jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázať, že mu nárok na zaplatenie sumy 3.691,- Eur titulom bezdôvodného obohatenia z dôvodu užívania spoločnej veci zo strany žalovaného nad rámec výšky jeho podielu skutočne patrí, čo sa mu doposiaľ nepodarilo.

Odvolací súd záverom zdôrazňuje, že ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným v inštruktívnej časti rozhodnutia ( ).

O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej v zmysle ust. spojení s ust. a .

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( , v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v Ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ).