Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Cpr-3-2014.pdf
PDF · 75.75 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cpr/3/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Sudca Okresného súdu Martin JUDr. Dušan Pagáč v právnej veci navrhovateľa: F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, S.G. S., proti odporcovi: 3 DIAMONDS, s.r.o., so sídlom Báč 240, IČO: 44 833 679, v konaní o zaplatenie 675,40 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 623,36 € a úrok z omeškania 5,5 % ročne zo sumy 311,68 € od 21.08.2013 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 311,68 € od 01.09.2013 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku sa návrh zamieta.
III. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania 118,98 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Odporca je povinný zaplatiť štátu súdny poplatok 40,50 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, ktorý bol súdu doručený dňa 03.10.2014, sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia mzdy za mesiac júl a august 2013 vo výške minimálnej mzdy určenej pre rok 2013, t. j. vo výške 337,70 €, t. j. celkove 675,40 €. Uviedol, že s odporcom uzatvorili dohodu o skončení pracovnú pomeru, čím pracovný pomer skončil dňom 31.08.2013 a odporca mu nevyplatil mzdu za mesiac júl a august 2013.
Súd vo veci rozhodol vydaním platobného rozkazu, voči ktorému odporca podal odpor, v ktorom uviedol, že jeho podaním zo dňa 31.12.2013 bol vykonaný jednostranný zápočet pohľadávky vo výške 3 985,54 € voči žalovanej pohľadávke navrhovateľa, čím nárok navrhovateľa zanikol.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na dňa 05.11.2015, ktorého sa odporca nezúčastnil. Predvolanie na pojednávanie mal riadne a včas doručené, a preto súd postupoval podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednal v neprítomnosti odporcu a prihliadol na obsah spisu a listinné dôkazy založené v spise.
Navrhovateľ uzatvoril s odporcom dňa 03.09.2012 pracovnú zmluvu, na základe ktorej vykonával pre neho práce vodiča. Pracovný pomer bol dohodnutý na neurčitú dobu. Účastníci sa dohodli na mzde vo výške minimálnej mzdy 327,20 € a na tom, že mzda je splatná 20. deň príslušného kalendárneho mesiaca. Dňa 30.06.2013 uzatvorili účastníci dohodu o skončení pracovného pomeru, na základe ktorej pracovný pomer zanikol 31.08.2013. V rozpore s ustanovením § 130 ods. 5 Zákonníka práce odporca navrhovateľovi pri vyúčtovaní mzdy nevydal doklad obsahujúci údaj o jednotlivých zložkách mzdy a jednotlivých plneniach poskytovaných v súvislosti so zamestnaním. Navrhovateľ sa voči odporcovi ako
zamestnávateľovi domáhal zaslania dokladov o vyúčtovaní mzdy a žiadal ho o zaslanie výplatných pások. Navrhovateľ žiadal odporcu aj o zaslanie zápočtového listu. Na túto žiadosť odporca nereagoval.
V odpore proti platobnému rozkazu odporca namietal, že žalovaná pohľadávka zanikla jednostranným započítaním pohľadávky odporcu vo výške 3 985,54 € voči žalovanej pohľadávke navrhovateľa vo výške 675,40 € s príslušenstvom. Ako dôkaz odporca pripojil započítanie pohľadávok jednostranným právnym úkonom zo dňa 31.12.2013. Odporca právny dôvod započítanej pohľadávky neuviedol. Započítací prejav je nejasný a nezrozumiteľný.
Na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 05.11.2015, navrhovateľ vypovedal, že pohľadávku odporcu voči navrhovateľovi, ktorú odporca započítal vo výške 3 985,54 €, nijakým spôsobom nevysvetlil a navrhovateľovi nie je jasné, o akú pohľadávku sa jedná, či táto pohľadávka existuje a z akého dôvodu táto pohľadávka vznikla. Navrhovateľ uviedol, že podľa započítacieho prejavu odporcu bol jeho nárok na zaplatenie čistej mesačnej mzdy vo výške 311,68 € a žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu mzdu vo výške 311,68 € za mesiac júl a mzdu vo výške 311,68 € za mesiac august, teda celkovo sumu 623,36 €.
Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
Podľa § 119 ods. 1 Zákonníka práce mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným zákonom.
Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak v kolektívnej zmluve alebo pracovnej zmluve nie je dohodnuté inak.
Podľa § 129 ods. 3 Zákonníka práce pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.
Z uvedených ustanovení Zákonníka práce a z pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi vyplýva, že nárok navrhovateľa na mzdu za mesiac júl 2013 bol splatný dňa 20.08.2013 a od nasledujúceho dňa, teda od 21.08.2013 bol odporca v omeškaní. Mzda za mesiac august 2013 bola podľa § 129 ods. 3 Zákonníka práce splatná v deň skončenia pracovného pomeru, teda dňa 31.08.2013 a od nasledujúceho dňa, teda od 01.09.2013 bol odporca v omeškaní s platením tejto mzdy.
Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa pohľadávky spôsobilé na započítanie stretli.
Podľa ustanovenia § 32 a nasledovných Zákonníka práce práva a povinnosti z pracovno-právnych vzťahov zanikajú dohodou o sporných nárokoch, uspokojením nároku, uplynutím doby, na ktorú boli obmedzené, smrťou zamestnanca, prípadne neuplatnením práva v stanovenej lehote - preklúziou. Výpočet spôsobov zániku práv a povinností je v zákonníku práce uvedený taxatívne, čo znamená, že iným spôsobom než spôsobom uvedeným v zákonníku práce práva a povinnosti z pracovno-právnych vzťahov nezanikajú, a to ani vtedy, keby zamestnanec a zamestnávateľ prejavili v tomto smere súhlasnú vôľu. Z uvedeného vyplýva, že pohľadávky z pracovno-právnych vzťahov predstavujú také pohľadávky, ktoré nemožno započítať, ani proti nim nie je možné namietať započítanie jednostranným právnym úkonom. Zákonník práce nepozná inštitút započítania tak, ako je upravený v § 580 Občianskeho zákonníka, a preto práva a povinnosti z pracovno-právnych vzťahov musí zamestnávateľ uplatniť voči zamestnancovi samostatnou žalobou a nie započítacou námietkou. Pretože existenciu spornej pohľadávky navrhovateľa na zaplatenie mzdy za mesiac júl a august 2013 odporca nenamietal, a k zániku spornej pohľadávky započítaním nedošlo, súd zaviazal odporcu, aby navrhovateľovi zaplatil náhradu mzdy za uvedené mesiace vo výške 623,34 € a úrok z omeškania 5,5 % ročne zo sumy 311,68 € od 21.08.2013 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 311,68 € od 01.09.2013
do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Nárok navrhovateľa na sumu, ktorá prevyšuje priznaný nárok, súd zamietol (675,40 € - 623,36 €).
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý bol v spore úspešný, priznal právo na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 118,98 €, a to za obdobie, keď navrhovateľa zastupovala JUDr. Lucia Čillová, ktorá navrhovateľa zastupovala do dňa 18.09.2015. Súd navrhovateľovi priznal trovy konania za dva úkony právnej služby, a to príprava a prevzatie veci a podanie návrhu na začatie konania, a to po 51,40 € a dvakrát režijný paušál po 8,04 € (§ 14 ods. 1 písm. a), b), § 10 ods. 11 a § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z.).
Pretože navrhovateľ bol od platenia súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. d) oslobodený, súd odporcu zaviazal, aby štátu súdny poplatok vo výške 40,50 € zaplatil do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (položka 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov, príloha k Vyhláške č. 655/2004 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).