Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_11C-155-2015.pdf
PDF · 99.33 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/155/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci navrhovateľa: AB 2 B. V., registračné číslo: 572 79 667, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, 1077XX, Holandské kráľovstvo, zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., IČO: 47 234 679, Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, proti odporcovi: D. V., nar. XX.XX.XXXX, L. XXX, o zaplatenie sumy 1.280,03 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Návrh sa z a m i e t a .
II. Odporcovi sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 24.03.2015, doručeným tunajšiemu súdu dňa 01.04.2015, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 1.280,03 eura spolu s vyčísleným ročným úrokom z omeškania vo výške 183,62 eura a úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 1.280,03 eura od 25.03.2015 do zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy konania.
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy zo dňa 28.06.2013 došlo k postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. na spoločnosť navrhovateľa. Právny predchodca navrhovateľa uzatvoril dňa 15.03.2011 s odporcom ako dlžníkom Úverovú zmluvu č. 4103048902, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú úverové zmluvné podmienky. Súčasťou tejto písomnej úverovej zmluvy bola aj dohoda zmluvných strán o uzatvorení Úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru č. 6210152894, ktorá nadobudla platnosť dňom podpisu úverovej zmluvy a účinnosť až uskutočnením aktivácie karty zo strany odporcu. Na základe riadneho plnenia si povinností vyplývajúcich z ÚZ zo strany odporcu, zaslal mu navrhovateľ v zmysle ustanovenia Hlavy 8 ÚZP úverovú kartu spolu s Metodickou príručkou, ktorá obsahovala okrem charakteristiky revolvingového úveru aj spôsob aktivácie karty v prípade, že odporca prejaví vôľu, aby sa platná zmluva o RÚ stala aj účinnou. Neoddeliteľnou súčasťou Metodickej príručky bol Sadzobník poplatkov, ktorý upravoval okrem mesačnej úrokovej sadzby aj výšku poplatkov, ktoré môžu byť účtované v súvislosti s čerpaním revolvingového úveru. Odporca podpisom úverovej zmluvy a úverových zmluvných podmienok potvrdil, že bol s nimi oboznámený, rovnako ako potvrdil oboznámenie sa s metodickou príručkou, ktorej súčasťou bol aj Sadzobník poplatkov. Odporca porušil zmluvne dohodnuté podmienky vzťahujúce sa k riadnemu a včasnému splácaniu poskytnutého úveru a dostal sa s úhradou svojho zmluvného záväzku do omeškania tak, ako je uvedené v priloženom splátkovom kalendári. Prostredníctvom úverovej karty čerpal odporca poskytnutý revolvingový úver spolu vo výške 1.385,14 eura a navrhovateľovi vrátil len čiastku 105,11 eura. Vzhľadom na skutočnosť, že odporca ani na výzvy neplnil svoju povinnosť riadneho a včasného splácania úveru, navrhovateľ vyzval odporcu listom zo dňa 28.06.2013 k splateniu celého zostatku úveru vo výške 1.559,09 eura v lehote 15 dní odo dňa odoslania výzvy. V návrhu si však navrhovateľ neuplatňuje úroky a poplatky spojené s poskytnutým úverom. Kapitalizovaný ročný úrok z omeškania vo výške 183,62 eura bol vypočítaný z čiastky 1.280,03 eura od 17.07.2013 do 24.03.2015 pri úrokovej sadzbe 8,5% ročne. Ku dňu spísania návrhu predstavuje dlh odporcu istinu v sume 1.280,03 eura.
Odporcovi bol návrh s prílohami doručený dňa 21.07.2015, k tomuto sa písomne nevyjadril.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom zo dňa 24.03.2015, výpisom z obchodného registra č.l. 7 a 10, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 19.11.2014, Podacím hárkom č.l. 19-20, Úverovou zmluvou č. 4103048902 zo dňa 15.03.2011, informáciami č.l. 22, Úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. č.l. 23, Výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 28.06.2013, Podacím hárkom č.l. 32, Výpisom čerpania, splátok a úhrad č.l. 33, Podacím hárkom č.l. 43, ako aj ostatným obsahom spisu, výsluchom odporcu, keď pojednával v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a zistil nasledovný skutkový stav:
Navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník uzavreli dňa 15.03.2011 Úverovú zmluvu č. 4103048902, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi účelový spotrebný úver za účelom kúpy spotrebného tovaru vo výške 429,00 eur. V záverečných ustanoveniach Úverovej zmluvy sa uvádza, že podpismi na zmluve účastníci zároveň uzatvárajú a) zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru I., b) zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru II., na základe ktorých je klient oprávnený čerpať úver prostredníctvom platobnej karty, c) záväzkový vzťah z právneho dôvodu VIČ podľa Hlavy 14 ÚP., d) dohodu o zrážkach zo mzdy, to všetko v rozsahu uvedenom pred textom úverových podmienok a v ÚP. Navrhovateľ sa návrhom domáha zaplatenia nedoplatku len z titulu revolvingového úveru.
Odporca pri výsluchu účastníka na pojednávaní uviedol, že uzavrel úverovú zmluvu zo dňa 15.03.2011, nepamätá si presne, za akým účelom zmluvu uzatváral, pamätá si, že niečo kupoval. Potom, čo uzavrel úverovú zmluvu, prišla mu poštou karta, túto používal, na túto čerpal. Ohľadom tejto karty žiadnu zmluvu neuzavrel. Ak by bol zaviazaný k plneniu, chcel by plniť v splátkach 50,- eur mesačne.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zák.č. 250/2007 Z.z.“), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania, b) predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, alebo osoba konajúca v jej mene alebo na jej účet.
Podľa § 5b zák.č. 250/2007 Z.z., orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom bola dňa 15.03.2011 uzavretá Úverová zmluva č. 4103048902, ktorou navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporcovi ako dlžníkovi bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 429,00 eur. Navrhovateľ si však v konaní neuplatňuje nároky z tejto zmluvy, ale uplatňuje si nároky z Úverovej zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru č. 6210152894, ktorú zmluvu mal odporca uzavrieť súčasne s Úverovou zmluvou, a to podpisom Úverovej zmluvy.
Niet pochybností o tom, že navrhovateľ v danej veci vystupuje ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zmluva a úverové podmienky ním boli vopred pripravené a odporca ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa, a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a úverových podmienok. Súd dospel k záveru, že zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy, a je preto nevyhnutné aplikovať spotrebiteľské právo a v rámci neho príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh je nedôvodný a je potrebné ho zamietnuť z nasledovných dôvodov.
Z návrhu je zrejmé, že navrhovateľ si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1.280,03 eura s príslušenstvom titulom revolvingového úveru, ktorý odporcovi podľa jeho tvrdenia poskytol na základe zmluvného dojednania obsiahnutého v závere textu úverovej zmluvy, preto súd v záujme zabezpečenia ochrany spotrebiteľa podrobil súdnej kontrole túto revolvingovú zmluvu z pohľadu naplnenia podmienok jej platnosti.
Z koncepcie textu zmluvy, z umiestnenia jednotlivých jej častí, najmä textu medzi bodmi 74. a 75. úverovej zmluvy, a veľkosti (lepšie skôr „malosti“) použitého písma, dospel súd k záveru, že navrhovateľ vnútil odporcovi uzavretie aj inej zmluvy (o revolvingovom úvere), než tej, ktorá bola v danom okamihu vo sfére jeho záujmu (spotrebný úver vo výške 429,00 eur). Ako totiž vyplýva z danej úverovej zmluvy, podpisom želanej zmluvy sa konajúca osoba (odporca) súčasne podpisuje aj pod tú časť textu, ktorá sa týka úplne iného právneho vzťahu - zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru. Text tejto časti zmluvy je zároveň písaný tak malým písmom, že je voľným okom takmer nečitateľný, pričom sa to týka nielen textu medzi bodmi 74. a 75. úverovej zmluvy, ale aj úverových podmienok navrhovateľa. Zo štruktúry textu zmluvy medzi bodmi 74. a 75. úverovej zmluvy je zrejmé, že úverová zmluva je písaná vo forme tlačiva, ktoré je jednoznačne vypracované navrhovateľom, a teda odporca ako účastník tohto zmluvného vzťahu nemal možnosť obsah tejto zmluvnej podmienky meniť ani do nej žiadnym zásadným spôsobom zasiahnuť. Podpis obojstranne želaného právneho úkonu reprezentovaného úverovou zmluvou so sebou neoddeliteľne spájal aj uzavretie iného zmluvného vzťahu, ktorý nebol odporcom vymienený. Navrhovateľ týmto postupom zneužil svoje postavenie dodávateľa a porušil zmluvnú slobodu odporcu, keď mu nanútil podpisom jednej zmluvy podpis ďalšej, navyše bez bližšie dohodnutých podmienok (iba s odkazom na úverové podmienky). Ak odporca chcel získať od navrhovateľa úver, musel podpísať aj zmluvu o revolvingovom úvere, o ktorú nemusel mať záujem. Zároveň je súd názoru, že spotrebiteľ pri podpisovaní predtlače úverovej zmluvy číta a sleduje len tie časti, ktoré sú vo sfére jeho záujmu, a nie to, čo vo sfére jeho záujmu nie je, keď potom nebude sledovať obchodné podmienky iného právneho vzťahu (tým viac, že tieto podmienky sú rozsiahle, husto písané malým písmom a takou odbornou právnou terminológiou, že sú pre bežného spotrebiteľa ťažko zrozumiteľné). Súd zároveň poukazuje na výpoveď odporcu na pojednávaní, kedy uviedol, že ohľadom karty žiadnu zmluvu neuzavrel.
Súd zohľadnil všetky tieto skutočnosti a dospel k záveru, že u odporcu absentovala slobodná a vážna vôľa smerujúca ku vzniku zmluvy o revolvingovom úvere. Pri absencii slobodnej a vážnej vôle nemôže dôjsť ku vzniku platného právneho úkonu, čo potom znamená, že medzi navrhovateľom a odporcom nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere (§ 37 ods. 1 OZ). Súd má za to, že poctivý a seriózny prístup dodávateľa by bol ten, ak by dodávateľ zostavil svoj formulár tak, aby sa spotrebiteľ jasne a jednoznačne mohol vyjadriť, k uzavretiu akého právneho úkonu smeruje jeho vôľa. Ak dodávateľ takýto priestor spotrebiteľovi neposkytol, súd to považoval za nekalú praktiku, ktoré konanie je v rozpore s dobrými mravmi, a preto v zmysle § 3 ods. 1 OZ nemôže požívať súdnu ochranu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, dojednanie o zmluve o revolvingovom úvere treba považovať za absolútne neplatné. A to jednak z dôvodu, že takýto právny úkon v rozpore s § 37 ods. 1 OZ nebol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, ako aj vzhľadom na rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 a § 39 OZ.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že navrhovateľ na základe uvedenej zmluvy o revolvingovom úvere poskytol odporcovi úverovú kartu, z ktorej odporca čerpal finančné prostriedky, a to v celkovej výške 1.385,14 eura. Keďže súd dospel k záveru, že zmluva o revolvingovom úvere je neplatná, odporca sa čerpaním peňažných prostriedkov z úverovej karty na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatil, preto je v zmysle § 457 OZ povinný navrhovateľovi vrátiť všetko, čo na základe tejto neplatnej zmluvy dostal, nakoľko sumu 1.385,14 eura čerpal bez právneho dôvodu. Z Výpisu čerpania, splátok a úhrad vyplýva, že odporca čerpal na kartu naposledy dňa 23.01.2013 sumu 2,70 eura, všetky ostatné čerpania boli vykonané ešte skôr. Návrh bol na súde podaný dňa 01.04.2015.
Vyššie citované ustanovenie § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. je špeciálnym ustanovením k ustanoveniu § 100 ods. 1 OZ, a je treba aplikovať ho prednostne v prípade nároku uplatneného zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorým je aj nárok uplatnený v tomto konaní. Keďže navrhovateľom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, bol súd v zmysle § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. povinný z úradnej povinnosti skúmať, či nedošlo k premlčaniu nároku navrhovateľa, a teda prihliadnuť na premlčanie ex offo, teda aj bez toho, aby sa odporca premlčania dovolával v zmysle Občianskeho zákonníka. Právna úprava v ustanovení § 5b zák.č. 250/2007 Z.z. bola zavedená zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2014, pričom vo vzťahu k tejto právnej úprave neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Uvedené ustanovenie je pritom ustanovením procesným, keď orgánu rozhodujúcemu o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy (a teda aj súdu) ukladá povinnosť prihliadať na premlčanie aj bez vznesenia námietky premlčania zo strany spotrebiteľa, a preto sa súd najskôr zaoberal možným premlčaním uplatneného nároku bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva navrhovateľa.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv, jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo strany súdov.
Keďže právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa v zmysle § 107 ods. 1 OZ premlčí v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe odo dňa, keď sa oprávnený dozvedel, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, súd na uvedené s poukazom na povinnosť súdu prihliadať na premlčanie ex offo (§ 5b zák.č. 250/2007 Z.z.) prihliadol.
V danom prípade odporca uskutočnil posledné čerpanie finančných prostriedkov dňa 23.01.2013, ostatné čerpania boli realizované v skorších dátumoch. Od čerpania dňa 23.01.2013 začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba (nakoľko už v tomto čase právny predchodca navrhovateľa vedel, že odporca získal bezdôvodné obohatenie, a to už len tým, že mu plnil z absolútne neplatného právneho úkonu, ktorého neplatnosť zavinil sám tým, že nedodržal zákonom stanovené náležitosti zmluvy), pričom uplynula 23.01.2015. Návrh bol na súde podaný až dňa 01.04.2015, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia. Nakoľko bol návrh podaný na súde až po uplynutí premlčacej doby, súd na uvedené prihliadol ex offo a návrh zamietol. Za premlčané súd považoval aj uplatnené úroky z omeškania v tejto časti, keďže tvoria príslušenstvo pohľadávky a sledujú jej osud, z čoho možno usúdiť, že vedľajší úrokový záväzok sa premlčí najneskôr v rovnakej dobe ako hlavný peňažný záväzok.
Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP s poukazom na § 151 ods. 1 OSP, keď plne úspešnému odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože si toto právo v konaní neuplatnil a ani mu v konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.
Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti : Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.