Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_38Er-3182-2015.pdf
PDF · 74.4 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-38Er/3182/2015
Uznesenie
Okresný súd Košice II v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., Južné nábrežie 13, 042 19 Košice, IČO: 44 518 684, proti povinným: 1/ I. U., T.. XX.XX.XXXX, XXX XX Y., 2/ I. Š., T.. XX.XX.XXXX, Y. XX, XXX XX Y., prechodne bytom Č. XX, XXX XX Y. pre vymoženie 1.016,36 € s prísl., trov exekúcie, v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Máriou Hlavňovou, Hlavná 115, 040 01 Košice, pod spis. zn. Ex 559/2015 o námietkach povinného proti exekúcii, ktoré boli súdnemu exekútorovi doručené dňa 08.09.2015, takto
rozhodol:
I. Námietky povinného v 2. rade proti exekúcii z a m i e t a . II. Návrh povinného v 2. rade na odklad exekúcie z a m i e t a . III. Návrh povinného v 2. rade na zastavenie exekúcie z a m i e t a .
odôvodnenie:
Na základe návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 11.06.2015 a poverenia k vykonaniu exekúcie č. 5803 209447 vydaného Okresným súdom Košice II dňa 30.07.2015 upovedomil poverený súdny exekútor JUDr. Mária Hlavňová účastníkov konania upovedomením o začatí exekúcie zo dňa 17.08.2015. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému v 2. rade doručené dňa 25.8.2015.
Exekučným titulom, na podklade ktorého sa vykonáva predmetná exekúcia, je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie Okresného súdu Košice II č. 20Ro/510/2012-19 zo dňa 19.11.2012.
Podľa ust. § 50 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z., povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo brániace jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.
Dňa 08.09.2015 povinný podal na poštovú prepravu v zákonom stanovenej 14 - dňovej lehote námietky proti exekúcii odôvodnené tým, že mu nikdy nebol doručený exekučný titul, t.j. rozhodnutie Okresného súdu Košice II č. 20Ro/510/2012-19 zo dňa 19.11.2012, preto ani nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Povinný uviedol, že dňa 02.09.2015 bol na Okresnom súde Košice II nahliadnuť do súdneho spisu č. 20Ro/510/2012 a uviedol, že podpis na doručenke o prevzatí exekučného titulu nie je jeho.
Podľa ust. § 134 O.s.p., listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v medziach ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné, potvrdzujú, že ide o nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, i pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.
Podľa ust § 45 ods. 2 O.s.p., údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti ( ďalej len "doručenka" ) sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak.
Doklad o doručení písomnosti súdu, tzv. doručenka má povahu verejnej listiny. Ustanovenie § 45 ods. 2 O. s. p. upravuje vyvrátiteľnú právnu domnienku o pravdivosti doručenky. Ak účastník konania spochybňuje správnosť údajov uvedených na doručenke ( namieta, že ustanovený postup doručenia nebol dodržaný ), je povinný o tom súdu predložiť dôkazy a týmto spôsobom preukázať svoje tvrdenie. Náležitosti doručenky sú upravené v § 144 Správneho poriadku. Keďže právna úprava priznáva doručenke povahu verejnej listiny, súd vychádza z údajov na doručenke a kým nie je preukázaný opak, súd považuje údaje na doručenke za pravdivé. Súd bez preukázania opaku nemá spochybňovať údaje na doručenke. Táto úprava má zabrániť prieťahom vzniknutým pri prešetrovaní pravdivosti údajov na doručenke.
Súd z obsahu spisu sp. zn. 20Ro/510/2012 zistil, že exekučný titul, v tomto prípade rozhodnutie Okresného súdu Košice II č. 20Ro/510/2012-19 zo dňa 19.11.2012, bol povinnému doručený dňa 08.02.2013, čo povinný potvrdil vlastnoručným podpisom na doručenke. Na základe uvedených skutočností má súd za to, že predmetný exekučný titul je právoplatný a vykonateľný. Z exekučného titulu je nepochybne zrejmé, kto a komu má plniť a čo je obsahom výroku rozhodnutia uloženej povinnosti.
Súd ďalej uvádza, že v rámci exekučného konania nie je možné preskúmavať postup a rozhodnutia vydané súdmi, ani ich nejako meniť či rušiť. Námietky nemôžu smerovať proti rozhodnutiu, ktoré je už právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, nie sú opravným prostriedkom rozhodnutia, na základe ktorého sa vedie exekúcia a nemožno nimi toto rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť.
Úlohou exekučného súdu v exekučnom konaní je zabezpečovanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, za predpokladu, že nimi uložené povinnosti neboli povinnými plnené dobrovoľne. Do jeho kompetencie nespadá posudzovanie hmotnoprávnych aspektov pôvodného konania, ako ani posudzovanie správnosti, resp. zákonnosti rozhodnutí súdov, prípadne iných príslušných orgánov vydaných v pôvodnom konaní.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd námietky povinného proti exekúcii zamietol, pretože návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne a súd nezistil, že by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku v celom rozsahu resp. brániace jeho vymáhateľnosti, či spôsobujúce neprípustnosť exekúcie.
Povinný zároveň žiadal povoliť odklad exekúcie podľa ust. § 56 ods. 2 Exekučného poriadku z dôvodu, že možno očakávať zastavenie exekúcie.
Podľa ust. § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že odklad exekúcie môže byť spojený aj s tým, že možno dôvodne očakávať, že na základe zákonom stanovených skutočností dôjde k zastaveniu exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v ust. § 57 Exekučného poriadku.
Súd konaním vo veci, po oboznámení sa s obsahom spisu Okresného súdu Košice II, najmä z podania povinného a na základe vyššie uvádzaných skutočností dospel k záveru, že neboli splnené podmienky pre odklad exekúcie v zmysle ust. § 56 ods. 2 Exekučného poriadku.
Vychádzajúc z návrhu povinného na povolenie odkladu exekúcie podľa ust. § 56 ods. 2 Exekučného poriadku súd dospel k záveru, že tento nebol podaný dôvodne. Povinný totiž okrem argumentu, že podpis na doručenke nie je jeho, teda platobný rozkaz (exekučný titul) mu nebol nikdy doručený, a tak nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť, neuviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o možnom zániku vymáhaného nároku, o existencii skutočností brániacich vymáhateľnosti vymáhaného nároku alebo o existencii dôvodov, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná, a to vrátane dôvodov na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 Exekučného poriadku.
Povinný vo svojom návrhu zo dňa 08.09.2015 ďalej žiadal, aby súd exekúciu zastavil v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku.
Súd na základe už vyššie citovaného dospel k záveru, že nie je daný žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 Exekučného poriadku. Povinný neuviedol žiadne relevantné tvrdenia, či dôkazy, ktoré by mohli viesť k zastaveniu exekúcie. Tvrdenie, že podpis na doručenke nie je jeho, bez toho, aby súdu predložil dôkazy a týmto spôsobom preukázal svoje tvrdenie, nie je dôvodom na zastavenie exekúcie, ani na povolenie odkladu. Do kompetencie Exekučného súdu nespadá posudzovanie hmotnoprávnych aspektov pôvodného konania, preto súd nemôže zastaviť exekúciu podľa ust. § 57 ods.1 písm. a) zák. 233/1995 Z.z., len na základe tvrdení povinného.
Povinný neuviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o existencii skutočností brániacich vymáhateľnosti vymáhaného nároku, preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods.1 písm. a) zák. č. 233/1995 Z.z. zamietol.
Poučenie:
Proti výroku, ktorým súd rozhodol o námietkach povinného je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, len ak bolo vydané súdnym úradníkom alebo justičným čakateľom ( § 374 ods. 3 veta prvá O.s.p. ), v tomto prípade sa podaním odvolania rozhodnutie zrušuje a opätovne rozhodne sudca; inak proti tomuto uzneseniu odvolanie prípustné nie je ( § 201 ods. 2 Ex. por. ).
Proti výroku, ktorým súd rozhodol o žiadosti povinného o povolenie odkladu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, len ak bolo vydané súdnym úradníkom alebo justičným čakateľom ( § 374 ods. 3 veta prvá O.s.p. ), v tomto prípade sa podaním odvolania rozhodnutie zrušuje a opätovne rozhodne sudca; inak proti tomuto uzneseniu odvolanie prípustné nie je ( § 201 ods. 2 Ex. por. ).
Proti výroku, ktorým súd rozhodol o žiadosti povinného o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia ( §58 ods. 5 Exekučného poriadku).
Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.