Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_11P-173-2015.pdf
PDF · 88.87 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-11P/173/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Topoľčany samosudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom vo veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov, matky: P. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., H. XXXX/XX a otca: A. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., D. XXXX/XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného takto
rozhodol:
I. Otec A. H., nar. XX.XX.XXXX je povinný prispievať zvýšeným výživným ma mal. Z. H., nar. XX.XX.XXXX sumou 160 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2015 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
II. Zameškané výživné za čas od 01.09.2015 do 31.10.2015 v sume 60 eur súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným do rúk matky od právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok.
III. Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 4C/60/2009 zo dňa 14.04.2009 v časti výšky vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa.
IV. Súd návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamieta.
V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podala dňa 17. augusta 2015 návrh na zvýšenie výživného, ktorý odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výživného, ktoré bolo v roku 2009 uplynulo šesť rokov a pomery na strane maloletého dieťaťa sa zmenili. Tento je žiakom 9. ročníka ZŠ v Q. a výdavky na jeho celkové zaopatrenie sa podstatne zvýšili. Otec sa so synom stretáva, na jeho výživu riadne neprispieva v plnej sume. Navrhuje preto zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na syna zo sumy 130 eur na sumu 230 eur mesačne s účinnosťou od 1.9.2015.
Matka na pojednávaní dňa 20. októbra 2015 uviedla, že na návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti trvá naďalej, šesť rokov si nepodala návrh na zvýšenie, syn má 15 rokov, pôjde do školy - na strednú školu, nakoľko je žiakom 9. ročníka ZŠ U.. Platí mu dve doučovania z anglického jazyka a matematiky, pričom za tieto doučovania platí za anglický jazyk 7 eur týždenne a za matematiku 8 eur týždenne. Maloletý je integrovaný žiak, má s ním problémy, ktoré sa prejavujú so zvýšenými nákladmi, ktoré má len v tom, že len 70 eur mesačne ju vyjde doučovanie, je dyslektik a dysgrafik, má poruchu pozornosti, platí mu plaváreň 15 eur mesačne. Aktuálne pracuje na 6 hodín denne, dosahuje zárobok 250 eur aj s daňovým bonusom, pracuje u zamestnávateľa I. B.. Je na čiastočnom invalidnom dôchodku, kde miera zníženia pracovnej schopnosti je 55 %. Okrem invalidného dôchodku a mzdy nemá ďalší príjem. Býva na adrese Q., H., obýva 1 izbový byt spoločne s maloletým, kde má mesačné nájomné cca 200 eur
vrátane energií, jedná sa o byt v nájme. Nemá žiadne dlhy a pôžičky. V čase posledného rozhodovania o výživnom nepracovala, bola práceneschopná po operácií, v tom čase nemala zamestnanecký pomer, mala len jednu vyživovaciu povinnosť, v čase rozvodového konania s odporcom nežili pol roka v spoločnej domácnosti, vyriešili túto bytovú situáciu tak, že vymenili 3 izbový byt za 1 izbový byt a odporca išiel bývať k rodičom. Nie je vlastníčkou motorového vozidla ani nehnuteľnosti.
Otec podal dňa 5.10.2015 návrh na zníženie výživného, ktorý odôvodnil tak, že má neustále zhoršujúcu sa finančnú situáciu, keďže je SZČO a v nasledujúcom období nepredpokladá zlepšenie finančnej situácie, čo je spôsobená hlavne nedostatkom zákaziek a silnejúcou konkurenciou. Navrhuje preto znížiť vyživovaciu povinnosť zo sumy 130 eur na sumu 110 eur mesačne.
Na pojednávaní dňa 20. októbra 2015 uviedol, že po rozvode v r. 2009 oddelene žil u svojich rodičov, až do r. 2015 do januára, kedy si riadne plnil vyživovaciu povinnosť k maloletému, pričom v r. 2015 sa mu zhoršila finančná situácia a prišiel za bývalou manželkou a oznámil jej, že nebude vládať platiť 130 eur mesačne, ona reagovala tak, že to berie na vedomie a vzhľadom na to, platenie výživného prebiehalo v sume 110 eur od januára. Svedkom tejto skutočnosti bol aj mal. Z. a on si do dnešného dňa plní výživné v tejto sume, okrem iných vecí, ktoré mu poskytuje, čím myslí plnenie vyživovacej povinnosti v naturálnej forme, ako zakupovanie odevov, prispievaním vreckového alebo na krúžky. Aktuálne je SZČO a to v oblasti poskytovania služieb - montáž kuchynských liniek a interiérov, pričom túto živnosť takisto vykonával aj v r. 2009 v čase rozvodového konania. Naďalej býva u rodičov a vzhľadom k tomu, že rodičia sa z bytu odsťahovali, je u nich v podnájme a všetky platby za nájomné a energie si hradí sám, tieto výdavky má 160 eur mesačne. Ako podnikateľ dosiahol príjem v r. 2014 v sume 1.889 eur. Nemá dlhy a pôžičky voči bankovým spoločnostiam, iba súkromné pôžičky od fyzických osôb. Je vlastníkom motorového vozidla - dvoch, značky Škoda r. výroby 1993 a r. výroby 2015. Nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, ani cenných listov, akcií. Pri poslednom určení výživného bol takisto SZČO a dosahoval vyšší príjem. Aktuálne dosahuje nižší príjem z dôvodu nedostatku zákaziek a takisto aj konkurencie, ktorá pribudla. Trvá naďalej na znížení výživného zo sumy 130 eur na sumu 110 eur s účinnosťou od 1.11.2015. Pokiaľ aj dnes uviedol, že je vlastníkom ďalšieho motorového vozidla Škoda r. výroby 2015, toto dostal darom od svojho otca O.. A. H., o čom predkladá súdu aj čestné prehlásenie. Ďalej uviedol, že on vie, že matka má náklady spojené s doučovaním maloletého a on na toto doučovanie prispel osemkrát.
Kolízny opatrovník v záverečnom stanovisku doporučil návrhu matky vyhovieť, nakoľko zvýšenie vyživovacej povinnosti je v záujme a na prospech maloletého a zároveň žiadal návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamietnuť, nakoľko to nie je v záujme maloletého dieťaťa.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa so spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav.
Rozsudkom Okresného súdu v Topoľčanoch, sp. zn. 4C/60/2009 zo dňa 14.4.2009 bolo manželstvo účastníkov rozvedené a maloletý Z. bol zverený do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 130 eur mesačne, pričom rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.4.2009.
V čase poslednej úpravy výživného matka poberala čiastočný invalidný dôchodok a bola zamestnaná ako samostatne zárobkovo činná osoba s čistým ročným príjmom 2.313,28 eura. Matka obývala jednoizbový obecný byt, pričom mala výdavky na nájomné a plyn 152,69 eura, na elektrinu 18,26 eura.
Matka aktuálne pracuje u zamestnávateľa - I. B. - Q. s priemernom čistou mzdou vo výške 220,89 eura, pričom je naďalej poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 162,60 eura mesačne. Obýva jednoizbový mestský byt, kde výdavky na bývanie predstavujú 130 eur nájom, 25 eur elektrika, 12 eur štvrťročne plyn a poistka za byt 22 eur za pol roka, pričom nemá žiadne dlhy a pôžičky.
Otec bol zamestnaný ako samostatne zárobkovo činná osoba s čistým ročným príjmom 2.514,90 eura v roku 2007 a 3.660,33 eura v roku 2008. Otec prispieval maloletému poistným v sume 165,97eura ročne.
Aktuálne otec naďalej pôsobí ako SZČO, pričom predložil súdu vzhľadom k tomu, že nepodával daňové priznanie za r. 2014 účtovné doklady - faktúry, z ktorých vyplýva, že v priebehu roka 2014 fakturoval za montážne práce fyzickým osobám, ako aj právnickým osobám sumy vo výške 200 eur, 310 eur, 260 eur,
305 eur, 340 eur, 215 eur, 230 eur, pričom mal výdavky za odvody do zdravotnej poisťovne mesačne v sume cca 55 eur.
Maloletý Z. v čase poslednej úpravy výživného navštevoval 2. ročník ZŠ U. v Topoľčanoch, kde mu matka platila ZRPŠ 11,62 eura, stravné 21,58 eura mesačne, školské pomôcky 99,58 eura ročne, poistné 1,66 eura ročne, pričom maloletý bol alergik a užíval lieky, za ktoré matka platila 8,30 eura každé dva mesiace.
Maloletý Z. aktuálne je žiakom 9. ročníka ZŠ v Q., kde mu matka hradila 20 eur ZRPŠ, školské pomôcky vo výške 99 eur ročne. Maloletý je alergik a navštevuje pravidelne psychiatričku MUDr. G. v Nitre.. Stravuje sa doma a nenavštevuje ani školskú družinu.
Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to ktorí z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov a domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa §75 ods. 1,2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi, to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine dohody súdneho rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Hmotno-právnou podmienkou roho, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Nestačí len úvaha súdu o tom, že doterajšie výživné je neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného alebo objektívne vývojom životných nákladov podľa §78 ods. 3 Zákona o rodine. Na strane povinného môže byť takou zmenou strata zamestnania, pričom súd je povinný skúmať príčiny takejto straty. Až v prípade ak má súd preukázané, že sa pomer účastníkov preukázali môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti.
Na strane oprávneného súd skúma jeho skutočné odôvodnené potreby (spotrebný charakter výživného) s ohľadom na zákonnú mieru podľa druhu vyživovacej povinnosti. Oprávnené potreby pritom v nijakom prípade nezahŕňajú len stravovanie, ale sú dané širšie - potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi. Závisia najmä od veku, zdravotného stavu. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky. Na strane povinného sa prihliada na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné konkrétnemu oprávnenému a výšku a spôsob už poskytovaných plnení. Jeho možnosti, teda potencionálne príjmy, nielen to, čo povinný skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu a pod. ďalej súd skúma majetkové pomery, ktoré sa posudzujú komplexne, zahŕňajú jednak majetok povinného ako objektívnu kategóriu (vlastníctvo
k veciam, pohľadávky, záväzky, cenné papiere, podiely v obchodných spoločnostiach a pod.). jednak jeho životný štandard, s ktorým sa navonok prezentuje (autá, dovolenky, životné náklady).
Podľa § 160 ods. 1 O.S.P.; ak súd určil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, kt. výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Takto vykonaným dokazovaním mal potom súd za preukázané, že skutočne na strane mal. dieťaťa došlo k zmenám pomerov v tom, že došlo k uplynutiu doby 6 rokov, čo je skutočnosť sama o sebe objektívnych kritériom na konštatovanie zmeny pomerov, nakoľko je zrejmé, že počas tejto doby dieťa povyrástlo a zvýšili sa celkove jeho náklady čo sa týka nákladov na oblečenie, resp. stravovanie, čo matka preukázala listinnými dôkazmi na č.l. 26 a 29, 39. Na strane matky od posledného určenia výživného nedošlo k žiadnym zmenám pomerov, nakoľko táto čo sa týka fyzického stavu je aj naďalej poberateľkou invalidného dôchodku, ktorý aktuálne poberá vo výške 162,60 eura, pričom miera jej funkčnej poruchy ako bolo potvrdené v posudku ÚPSVaR zo dňa 28.06.2004 na č.l. 30 a dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia má obmedzenú pohybovú schopnosť, pričom jej možnosti uplatnenia na trhu práce sú také, ktoré ju limitujú v dosahovaní potencionálneho ďalšieho zárobku, ktorý ako bolo preukázané listinnými dôkazmi na č.l. 17-19 dosahuje mesačne v priemernej výške 220,89 eura. Náklady, ktoré matka má z titulu platenia energií a nájomného preukázala písomnými dôkazmi na č.l. 27,28 ako aj náklady na telefón č.l. 31. Čo sa týka príjmovej zložky otca, resp. nákladov porovnaním z obdobia kedy sa naposledy rozhodovalo o výživnom, t.j. v r. 2009 a aktuálne, nemožno konštatovať po predložení písomných dokladov na čl. 33 otcom, ktorý predložil faktúry, ktoré vystavoval v r. 2014, peňažný denník a výdavkové doklady, žeby došlo k takej situácii, ktorú možno na strane otca považovať za zmenu pomerov na jeho strane v tom, žeby došlo k podstatnému zníženiu jeho príjmovej zložky, najmä keď v r. 2008 dosiahol príjem. 3.660,33 eura a v r. 2007 príjem 2.514,90 eura z titulu vykonávania podnikateľskej činnosti. Okrem toho pokiaľ bolo preukázané, že otec platí maloletému životnú poistku vo výške 169 eur ročne, je zrejmé, že toto nie je nevyhnutný náklad, ktorý by mal otec platiť a preto platenie tejto položky otcovi ako nevyhnutný náklad nezohľadnil.
S poukazom k horeuvedeným skutočnostiam mal súd za to, že návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti je dôvodný a zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého zo sumy 130 eur na sumu 160 eur mesačne s účinnosťou od 01.09.2015, t.j. od začiatku školského roka, kedy matke preukázateľne vznikli náklady v súvislosti s nástupom maloletého na nový školský rok a zároveň rozhodol aj o zročnom výživnom za obdobie od 01.09.2015 do 31.10.2015, ktoré je vo výške 60 eur (160-130x2), ktoré súd povolil otcovi splácať v splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným do rúk matky od právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok.
Vzhľadom k tomu, že súd nezistil žiadne skutočnosti na strane otca, resp. zmenu pomerov, ktoré by odôvodňovali zníženie vyživovacej povinnosti otca tak ako to má na mysli ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, súd návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. a žiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal, nakoľko ide o konanie ktoré, sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v troch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. V zmysle § 205 ods. 1 a 2 O.s.p., sa v odvolaní má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia