Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-17P/31/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. C. G., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom S. práce, sociálnych vecí a rodiny R., H. Xa, R., dieťa rodičov, matky: G.. M. G., trvale bytom R., H. nám. 9, zastúpená: advokátska kancelária X. & D., s.r.o. so sídlom v R., B. cesta XX/B a otca: Bc. C. G., trvale bytom R., H. XX, zastúpený: advokátska kancelária K. & Co, s.r.o. so sídlom v R., E. 1, na návrhy rodičov o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a o úpravu styku, takto

rozhodol:

E. z v e r u j e maloletého H. C. G., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky.

G. budú zastupovať a spravovať jeho majetok obidvaja rodičia.

O. je povinný platiť na výživu maloletého sumu XXX,-€ mesačne od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX, sumu XXX,-€ mesačne od X.X.XXXX do XX.X.XXXX a sumu XXX,- € mesačne od X.X.XXXX vždy do XX. dňa v každom mesiaci vopred matke maloletého.

Q. výživné za obdobie od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX v celkovej sume X XXX,XX € súd povoľuje otcovi splácať po XX,- € mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od novembra XXXX.

E. u p r a v u j e styk otca s maloletým v každom kalendárnom týždni v pondelok a v stredu vždy od X,XX hodiny do XX,XX hodiny a v každom kalendárnom roku XX.XX. od XX,XX hodiny do XX,XX hodiny s tým, že maloletého si prevezme od matky v mieste jej bydliska, kde jej ho následne aj odovzdá.

G. je povinná maloletého na styk riadne pripraviť.

Q. z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

U. zo dňa XX.X.XXXX, tunajšiemu súdu podaným toho istého dňa, sa otec domáhal určenia svojej vyživovacej povinnosti k maloletému H. C. G., nar. XX.XX.XXXX sumou XXX,-€ mesačne a zároveň aj úpravy styku s ním každý týždeň v utorok alebo v stredu od XX.XX hod. do XX.XX hod. V návrhu uviedol, že s matkou maloletého sa stretával sporadicky, zo vzťahu s narodil H. C., ich spolužitie trvalo necelé tri týždne pre vzájomné hádky a neustále invektívy zo strany matky maloletého, kedy po poslednej hádke on odišiel k svojej matke a matka maloletého ku svojim rodičom.

D. podaním tunajšiemu súdu doručeným dňa XX.X.XXXX matka navrhla maloletého H. C. G., nar. XX.XX.XXXX, zveriť do svojej osobnej starostlivosti s tým, že ho bude aj zastupovať a spravovať jeho majetok, od otca požadovala na maloletého určiť výživné sumou XXX,-€ mesačne od XX.X.XXXX a

na tvorbu úspor sumou XX,-€ mesačne a upraviť styk otca s maloletým každý kalendárny týždeň v nedeľu od XX.XX hod. do XX.XX hod. a cez vianočné sviatky vždy XX.XX. od XX.XX hod. do XX.XX hod. po dobu jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia, a to výlučne za jej prítomnosti. Z., že s otcom maloletého sa zoznámila v roku XXXX na spoločnom pracovisku, poprela, že ich stretávanie sa bolo len sporadické, ich vzťah do času, kedy ho informovala o svojom tehotenstve, možno označiť za harmonický. U. jej otec maloletého navrhol interrupciu z dôvodu, že nie je pripravený byť otcom. Od apríla XXXX do konca októbra XXXX ich vzťah ochladol natoľko, že spolu prerušili kontakt, v novembri XXXX začal otec prejavovať o maloletého záujem a požiadal ju, aby sa s ním presťahovala do jeho bytu. S vidinou spoločného rodinného života ponuku prijala a dňa XX.X.XXXX sa k nemu nasťahovala, dňa XX.X.XXXX sa však nasťahovala späť ku svojim rodičom z dôvodu neustálych hádok a absolútnej ignorancie otca k nej a maloletému, kedy počas ich XX denného bývania sa s maloletým vôbec nehral, nekúpal ho, nekŕmil, neprebalil. O. maloletého má sklony k agresívnemu správaniu s minimálnou mierou akceptácie skutočností nekorešpondujúcich jeho vlastným predstavám. N. nezáujem otca vyústil do stavu, v ktorom maloletý svojho otca nepozná, nemá k nemu vytvorený žiaden citový vzťah, v súvislosti s čím má ona dôvodnú pochybnosť o jeho schopnosti postarať sa o maloletého najmä s poukazom na jeho útly vek. G. výdaje, ktoré vynaloží na maloletého predstavujú momentálne okolo XXX,-€, okrem bežných výdavkov sa vyskytujú náhodné výdavky približne XX,- až XX,-€ mesačne za nákup odevov, obuvi a liekov, od septembra XXXX nastúpi maloletý do škôlky a jeho výdaje budú pozostávať z mesačného poplatku za školné XXX,-€, stravného približne XX,-€ mesačne a cestovného do škôlky.

Z. zo dňa XX.X.XXXX, č.k. XXP/XXX/XXXX, bolo konanie o návrhu matky spojené s konaním o návrhu otca a spoločne ďalej vedené pod sp. zn. XXP/XX/XXXX.

Na pojednávaní dňa XX.X.XXXX otec navrhol zverenie maloletého do matkinej osobnej starostlivosti, pričom zastupovaním maloletého a spravovaním jeho majetku by boli poverení obidvaja rodičia, výživné by plnil v sume XXX,-€ mesačne ale nie spätne, lebo doposiaľ si svoju vyživovaciu povinnosť plnil aj vo vyššej čiastke. S ohľadom na svoj výkon práce styk s maloletým žiadal upraviť dvakrát počas pracovného týždňa lebo cez víkend pracuje, a to v pondelok, utorok alebo v stredu podľa toho, ako to vyhovuje matke, vždy od XX.XX hod. do XX.XX hod. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX otec zotrval na už navrhnutej úprave výkonu rodičovských práv a povinností a styk s maloletým žiadal upraviť v každom kalendárnom týždni v pondelok od X.XX hod. do XX.XX hod. a od stredy X.XX hod. do štvrtka XX.XX hod. F. úprava by neplatila cez H. a od X.X. do X.X. a od X.X. do X.X., kedy by bol oprávnený stýkať sa s maloletým každý rok od XX.XX. XX.XX hod. do XX.XX. XX.XX hod. a od X.X. X.XX hod. do X.X. XX.XX hod. Na pojednávaní dňa XX.X.XXXX otec zotrval na svojich návrhoch. Na pojednávaní dňa X.XX.XXXX otec svoj návrh nezmenil, poukázal na to, že jeho styk s maloletým prebieha v zmysle predbežného opatrenia, ktorý je z hľadiska budovania jeho vzťahu s maloletým nedostatočný. H. výživného, ktoré matke zaplatil na maloletého od januára XXXX, vyčíslil celkovou sumou X.XXX,-€.

Na pojednávaní dňa XX.X.XXXX matka trvala na zverení maloletého do svojej osobnej starostlivosti a svojom zastupovaní maloletého a spravovaní jeho majetku, nakoľko otec nejavil záujem o záležitosti maloletého sa týkajúce až na to, že ho chcel niekoľkokrát vidieť a aj v súčasnej dobe všetky záležitosti maloletého vybavuje ona sama. H. navrhla v sume XXX,-€ mesačne vzhľadom na to, že v spoločnosti, kde otec pracuje ako barman, je pravidlom, že zamestnanci majú v pracovnej zmluve stanovenú minimálnu mzdu, dostávajú ale ďalšie finančné plnenia na ruku a navyše obslužné od zákazníkov, jeho mesačný príjem v hrubom je asi X.XXX,-€. Q. žiadala určiť aj výživné na tvorbu úspor v sume XX,- € mesačne. D. plnenia výživného navrhla od podania návrhu otca na súd. S. styku otca s maloletým navrhla jedenkrát v týždni, a to v nedeľu každého kalendárneho týždňa od XX.XX hod. do XX.XX hod. a cez H. vždy XX.XX. od XX.XX hod. do XX.XX hod., s ohľadom na to, že od septembra začne maloletý chodiť do materskej školy a ona má prísľub pracovať. E. len so stykom vo svojej prítomnosti. Na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX matka nesúhlasila s otcom navrhovanou úpravou styku, ktorú považovala za nereálnu, keďže otec nie je schopný zabezpečiť maloletému starostlivosť v takom rozsahu. F. namietala kvalitu bydliska otca, ktorého byt je stále v rekonštrukcii. Q. na svojom návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému a súhlasila s takou úpravou styku, aká bola vykonaná predbežným opatrením, teda v pondelok a vo štvrtok v každom týždni od XX.XX hod. do XX.XX hod., XX.XX. v každom roku od XX.XX hod. do XX.XX hod., ako aj v každom roku v lete po dobu jedného týždňa v júli alebo v auguste. Na pojednávaní dňa XX.X.XXXX matka pozmenila svoj návrh v časti úpravy styku tak, že tento navrhla upraviť v pondelok od XX.XX hod. do XX.XX hod., vo štvrtok od XX.XX hod. do XX.XX hod., XX.XX. od XX.XX hod. do XX.XX hod. v každom roku a cez

letné prázdniny po dobu jedného týždňa v júli alebo v auguste od pondelka do nedele, ale vždy iba od X.XX hod. do XX.XX hod. bez prespania. Z dôvodu zmeny svojich pomerov v súvislosti so zmenou zamestnania navrhla výživné určiť sumou XXX,-€ mesačne plus XX,-€ na tvorbu úspor. Na pojednávaní dňa X.XX.XXXX matka naďalej odmietala otcom navrhovanú úpravu styku s poukazom na to, že nie je v záujme dieťaťa, aby bolo s otcom v dobe, kedy má byť v materskej škole, kde sa rozvíjajú jeho schopnosti a kde je so svojimi rovesníkmi. N. nie je na otca zvyknuté, je ešte malé, zvyknuté je spať s matkou, prespávaním u otca by bolo zbytočne stresované. E. navrhla upraviť vždy v pondelok a vo štvrtok od XX.XX hod. do XX.XX hod., vždy XX.XX. od XX.XX hod. do XX.XX hod. a v júli alebo v auguste v priebehu jedného týždňa každý deň od X.XX hod. do XX.XX hod. H. navrhla určiť sumou XXX,-€ mesačne ako bežné výživné a sumou XX,-€ mesačne na tvorbu úspor od podania návrhu do XX.X.XXXX, ďalej sumou XXX,-€ mesačne ako bežné výživné a sumou XX,-€ mesačne na tvorbu úspor od X.X.XXXX do XX.X.XXXX, kedy navštevoval maloletý súkromnú materskú školu a od X.X.XXXX, kedy začal chodiť do štátnej materskej školy, sumou XXX,-€ mesačne ako bežné výživné a sumou XX,- € mesačne na tvorbu úspor.

L. opatrovník odporučil maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky so zastupovaním a spravovaním majetku maloletého obidvomi rodičmi, výživné určiť sumou XXX,-€ mesačne od podania návrhu otca a od nástupu maloletého do materskej školy sumou XXX,-€ mesačne a styk upraviť bez prespania, nakoľko sa jedná o X-ročné dieťa, v pondelok a vo štvrtok od XX.XX hod. do XX.XX hod. a v čase H. XX.XX. a XX.XX. bez prespania od XX.XX hod. do XX.XX hod. a počas jedného týždňa tiež bez prespania od XX.XX hod. do XX.XX hod.

H. dokazovaním súd zistil, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú a nikdy ani neboli manželmi, nebývajú spoločne a nevedú spoločnú domácnosť, spoločne bývali len od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX.

Z. zo dňa XX.X.XXXX, č.k. XXP/XXX/XXXX, tunajší súd nariadil predbežné opatrenie, podľa ktorého bola matka povinná dočasne umožniť otcovi stýkať sa s maloletým H. C. G., nar. XX.XX.XXXX, v každom kalendárnom týždni v pondelok a vo štvrtok, vždy od XX.XX hod. do XX.XX hod. do právoplatného skončenia konania vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému vedeného na O. súde R. V pod sp. zn. XXP/XX/XXXX.

G. uzavrela dňa X.XX.XXXX manželstvo. B. vyživovacie povinnosti nemá. K svojim osobným pomerom najskôr uviedla, že žije u svojich rodičov (na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX), nevlastní žiadne nehnuteľnosti, vo vlastníctve má osobný automobil výrobnej značky D. XXX, rok výroby XXXX, jej zdravotný stav jej trvalo nezvyšuje náklady na výživu ani neobmedzuje pracovnú spôsobilosť, má partnerský vzťah, jej partner sa stará finančne o potreby dieťaťa a aj jej samotnej. Na pojednávaní dňa X.XX.XXXX matka oznámila uzavretie manželstva a uviedla, že jej manžel podniká a zároveň je vo svojej firme aj zamestnaný, vo firme pracuje aj ona ako manažér predaja. Od septembra XXXX bývajú spoločne na G. X v R., čo je X-izbový byt, ktorého je vlastníčkou. Q. dôkazov ex offo súd zistil, že matka v obchodnom ani v živnostenskom registri evidovaná nie je, v evidencii úradu práce nie je, daňové priznanie za rok XXXX nepodala. E. poisťovňou pobočka R. mala v sledovanom období vyplatené materské dávky za obdobie január až máj XXXX v celkovej sume X.XXX,XX €. Od júna XXXX jej bol vyplácaný rodičovský príspevok vo výške XXX,XX € mesačne do januára XXXX a následne vo výške XXX,XX € mesačne do októbra XXXX. Q. matky X X., s.r.o. potvrdil, že matka u neho pracovala od XX.X.XXXX, pričom od X.X.XXXX bola na rodičovskej dovolenke až do XX.X.XXXX, zárobok mala teda len do pomernej časti mesiaca september XXXX. Q. matky F., s.r.o. potvrdil zamestnanie matky na dobu určitú od X.X.XXXX do X.X.XXXX s dĺžkou týždennej pracovnej doby XX,X hodiny. N. č. X sa pracovný pomer predlžil do XX.X.XXXX. Za pomernú časť roku XXXX tu matka zarobila v priemere XXX,XX netto mesačne a za pomernú časť roku XXXX v priemere XXX,XX € netto mesačne. N. X.XX.XXXX matka uzatvorila pracovnú zmluvu s firmou F., s.r.o. s nástupom do zamestnania X.XX.XXXX so XX hodinovým týždenným pracovným časom s dohodnutou mzdou X.XXX,-€, tento pracovný pomer bol ukončený dohodou zo dňa XX.X.XXXX ku dňu XX.X.XXXX. Za dobu trvania pracovného pomeru tu matka zarobila v priemere XXX,XX € netto mesačne. N. XX.X.XXXX matka uzatvorila pracovnú zmluvu opäť s firmou F., s.r.o. s nástupom do zamestnania XX.XX.XXXX so XX hodinovým týždenným pracovným časom a s dohodnutou mzdou XXX,-€. G. matky je jej zamestnávateľom, ako spoločník firmy F., s.r.o. si vypláca zamestnaneckú mzdu, ktorej priemerná mesačná výška činí od januára do septembra XXXX: XXX,XX € netto. E. F. v daňovom priznaní za rok XXXX uviedla výsledok hospodárenia pred zdanením X.XXX,XX

€ a daň na úhradu XXX,-€, pri súčte prevádzkových, finančných a mimoriadnych výnosov XX.XXX,XX € a súčte prevádzkových, finančných a mimoriadnych nákladov XX.XXX,XX €. O. je slobodný, bez ďalších vyživovacích povinností. V sledovanom období nebol v evidencii úradu práce. N. priznanie za rok XXXX nepodal. V obchodnom ani v živnostenskom registri evidovaný nie je. V roku XXXX ako zamestnanec firmy X X., s.r.o. dosiahol priemerný čistý mesačný zárobok XXX,XX €, v roku XXXX zarobil v priemere XXX,XX € netto mesačne a od januára do septembra XXXX: XXX,XX € netto mesačne. V zamestnaní vykonáva prácu v dňoch štvrtok, piatok a sobota, vždy od XX.XX hod. do X.XX hod., v ostatné dni v týždni má voľno. K svojim osobným pomerom vypovedal, že býva sám v byte na C. nám. X v R., ktorého vlastníkom je jeho matka, on je spoluvlastníkom XX-ročného rodinného domu s priľahlým pozemkom v obci L. spoločne so svojou sestrou, spoluvlastnícky podiel nadobudol dedením. H. osobný automobil H. I., rok výroby XXXX. Q. stav mu nezvyšuje trvalo náklady na výživu, ani mu neobmedzuje pracovnú spôsobilosť. Po absolvovaní pedagogicko-sociálnej akadémie začal pracovať ako barman, v tejto profesii pracuje doteraz, popri zamestnaní vyštudoval prvý stupeň vysokej školy, W. fakultu na Z. L. W. v U., odbor kulturológia.

G. je vo veku troch rokov. D. potvrdenia súkromného zariadenia N. svet navštevoval od júla XXXX denne súkromné opatrovateľské centrum s mesačným školným a príspevkom za opatrovanie vo výške XXX,-€ a poplatkom za stravnú jednotku X,-€ na deň, ktoré uhrádzala jeho matka. Od X.X.XXXX maloletý navštevuje štátnu materskú školu, kde platí mesačne za pobyt XX,XX €, za stravu XX,-€ a polročne Q. XX,-€ a do fondu rodičov XX,-€.

L. opatrovník vykonal šetrenie v mieste bydliska otca na C. nám. X v R. a zistil, že byt je vo vlastníctve otcovej matky, otec ho svojpomocne prerába a zo svojich finančných prostriedkov postupne zariaďuje. R. je X-izbový, kompletne zrekonštruovaný, pekne a vkusne zariadený, maloletý má vytvorený svoj vlastný priestor na hru v obývačke, v spálni manželská posteľ môže slúžiť na spanie pre otca aj maloletého. G. má na chodbe upevnenú drevenú hojdačku. N. je udržiavaná vo vzornej čistote a poriadku. S ohľadom na predchádzajúce tvrdenia matky bolo zistené, že v byte sú všetky káble a zástrčky zabezpečené krytom, nedokončené je iba osadenie niektorých dverí, panelové zárubne však nepredstavujú pre dieťa žiadne nebezpečenstvo. V domácnosti sú podľa kolízneho opatrovníka vytvorené podmienky pre riadnu realizáciu styku otca s maloletým.

D. § 36 ods. X Zák. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.

Nakoľko rodičia nie sú manželmi, nebývajú spoločne a nevedú spoločnú domácnosť, je návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k ich maloletému dieťaťu dôvodný.

Súd rozhodol o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky v zmysle súhlasných vyjadrení všetkých účastníkov konania, keď od kolízneho opatrovníka ani od iného subjektu nemal žiadne negatívne referencie týkajúce sa jej výchovného prostredia.

Zastupovaním maloletého a spravovaním jeho majetku boli poverení obidvaja rodičia, nakoľko matka neuviedla žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by mal byť otec z uvedeného vylúčený, keď obidvaja rodičia sú si v rodičovských právach a povinnostiach voči maloletému rovnocenní napriek tomu, že mu nevytvárajú spoločné výchovné prostredie.

Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rod. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 cit. § obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ods. 4 veta prvá cit. § pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Z dôvodu veku maloletého dieťaťa je nutné zohľadňovať osobnú opateru matky ako významnú kompenzáciu jej finančnej povinnosti k nemu.

Podľa ods. 5 cit. § výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Výdavkami, pred ktorými má vyživovacia povinnosť prednosť, sú aj všetky dobrovoľné finančné záväzky rodiča voči fyzickým a právnickým osobám, teda pôžičky, úverové, či leasingové zmluvy a pod., ako aj exekúcie vedené proti rodičovi v dôsledku neplnenia si finančných záväzkov a povinností.

Podľa § 63 ods. 3 veta prvá Zákona o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor.

Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie, ošatenie, hygiena, školské, resp. predškolské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky atď., to všetko primerané veku. U detí útleho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický a mentálny rozvoj (hračky, veci pre zábavu, hry a pod.).

Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, pracovným zaradením, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity, vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností. U osôb samostatne zárobkovo činných je to aj ich kreativita, miera pracovného nasadenia, schopnosť presadiť sa v konkurencii a pod. Dôležitým kritériom je tiež obsah predmetu činnosti zapísaného v živnostenskom či obchodnom registri, t.j. počet zapísaných predmetov činnosti a ich druh, ktoré vyjadrujú spôsobilosť podnikateľa (živnostníka) tento predmet činnosti vykonávať, keďže bez nej by o ich zápis isto nepožiadal.

Súd po zhodnotení možností, schopností a majetkových pomerov rodičov, ako aj veku a potrieb maloletého dieťaťa, nemohol akceptovať výšku výživného navrhovanú otcom a rovnako ani výživné požadované matkou.

U otca boli vzaté na zreteľ jeho zárobkové možnosti a schopnosti ako absolventa pedagogicko-sociálnej akadémie a absolventa prvého stupňa vysokoškolského štúdia v odbore kulturológia a zároveň aj jeho prax v pracovnom zaradení barman vykonávaná od ukončenia strednej školy.

Tvrdenie matky o pravidle, že zamestnanci v pracovnom zaradení ako má otec, majú v pracovnej zmluve stanovenú minimálnu mzdu, dostávajú však aj ďalšie finančné plnenia na ruku, ako aj obslužné od zákazníkov, súd nemôže ani vyvrátiť ani potvrdiť, môže len konštatovať, že takýto postup je skutočne reálny, aj keď oficiálne nepreukázateľný, a že v profesii, ako je barman alebo čašník, je skutočne namieste odôvodnený predpoklad, že celkový príjem pracovníka je tvorený aj tzv. tringeltom či obslužným od zákazníkov. Zároveň je tiež potrebné vychádzať zo skutočnosti, že pokiaľ by otec naozaj pracoval za mzdu, ktorá predstavuje len niečo málo cez 400,-€ mesačne v čistom, snažil by sa čo najskôr zmeniť zamestnanie za lepšie honorované, alebo prijať aj ďalšie zamestnanie, čo by bolo reálne k jeho súčasnému pracovnému času, kedy pracuje v týždni len tri dni. U. býva v R., kde je najväčšia koncentrácia pracovných ponúk, má možnosti uplatniť sa nielen v profesii barman, ale aj vo vyštudovaných odboroch, prípadne aj v inej pracovnej oblasti. Je preto možné spochybniť, že za skutočného zárobku cca XXX,-€ netto mesačne, pri hradení doterajšieho dobrovoľného výživného a financovaní svojich základných potrieb, ako sú bývanie, stravovanie, hygiena, ošatenie a pod., by otec

mohol financovať tiež údržbu osobného motorového vozidla vrátane jeho prevádzky a zariaďovanie bytu, v ktorom býva.

V súvislosti s vyššie uvedeným súd dáva do pozornosti, že aj manžel matky si ako zamestnanec svojej firmy rovnako vykazuje iba minimálnu mzdu.

O. nemá žiadne zdravotné obmedzenia s následkom zvýšených výdajov na vlastnú výživu (diétne stravovanie, doplácanie za lieky a pod.) a ani v oblasti výberu povolania, je teda schopný riadne pracovať a dosahovať príjem adekvátny potrebám jeho jediného dieťaťa. O. zvolený druh práce, za ktorú má dosahovať len príjem, ktorý súdu preukázal potvrdením zamestnávateľa, nemôže byť a ani nie je hlavným a jediným kritériom pre určenie výšky jeho vyživovacej povinnosti.

G. navrhované výživné svojou výškou prekračuje pojem primeraného výživného nielen vo vzťahu k reálnym možnostiam a schopnostiam otca, ale aj vo vzťahu k veku a z neho odvodeným potrebám maloletého dieťaťa.

Na strane maloletého dieťaťa nebola zistená potreba nadštandardných nákladov na jeho výživu v súvislosti so zdravotným stavom, ani z iných dôležitých dôvodov, s výnimkou finančného zabezpečenia jeho pobytu v súkromnom zariadení do doby jeho umiestnenia v štátnej materskej škole.

D. maloletého v detskom zariadení (v súkromnom aj štátnom), vytvoril na strane matky zároveň možnosť návratu do pracovného procesu, čím si zlepšila svoje príjmové možnosti a zároveň aj možnosti financovania potrieb maloletého dieťaťa.

D. majetkové pomery obidvoch rodičov bolo preukázané, že matka s maloletým a manželom od septembra XXXX býva na G. X v R. v X-izbovom byte, ktorého je vlastníčkou, otec býva sám v byte na C. nám. X v R. vo vlastníctve jeho matky, zároveň je ale dedičským titulom spoluvlastníkom XX-ročného rodinného domu s priľahlým pozemkom v obci L. spoločne so svojou sestrou, obidvaja rodičia vlastnia osobné automobily.

D. porovnaní nákladov rodičov v súvislosti s financovaním domácnosti súd zistil, že otec po celé sporné obdobie viedol vlastnú domácnosť sám zo svojich finančných zdrojov, matka s maloletým donedávna žila v domácnosti svojich rodičov, kde jej povinnosťou bolo podľa svojich možností participovať na jej financovaní, od septembra majú s manželom vlastné bývanie, opäť teda nefinancuje domácnosť samostatne, ale spoločne so zárobkovo činným manželom.

D. dokazovanie nie sú samotné náklady spojené s bývaním či už v domácnosti otca alebo matky, keďže takéto výdaje sa vzťahujú na každého bývajúceho občana a ide o všeobecne známe skutočnosti, ktoré dokazovať netreba ( ).

G. pomery rodičov sa od seba výrazne neodlišujú, majetková situácia u otca teda nemôže byť posudzovaná v prospech výšky výživného nad preukázané pomery na strane maloletého dieťaťa, a preto ani nezakladá dôvod pre postup podľa § 6X ods. 3 veta prvá Q. o rodine, t.j. určenie časti výživného aj na tvorbu úspor.

E. rozhodol o určení vyživovacej povinnosti otca v sume XXX,-€ mesačne od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX, teda od začatia konania podaním návrhu otca na súd až do doby nástupu maloletého do súkromného detského zariadenia, v sume XXX,-€ mesačne od X.X.XXXX do XX.X.XXXX, t.j. za dobu umiestnenia maloletého v súkromnom detskom zariadení (podľa súdu predloženého potvrdenia ho navštevoval od júla XXXX) a v sume XXX,-€ mesačne od X.X.XXXX, odkedy sa náklady na pobyt maloletého v predškolskom zariadení znížili jeho umiestnením do štátnej materskej školy.

F. stanovené výživné spolu s pomerným finančným prispením matky a štátnym prídavkom umožní zabezpečiť dieťaťu všetky odôvodnené potreby adekvátne veku podľa zásady zachovania jeho životnej úrovne primeranej k životnej úrovni oboch rodičov.

Aj keď výdaje za pobyt maloletého v súkromnom zariadení boli v nadštandardnej výške, išlo o rozhodnutie matky, ktorá tým, že dieťa tam bolo umiestnené denne od X.XX do XX.XX hod. (potvrdenie

zo dňa X.XX.XXXX), mala vytvorený priestor pre vlastné zárobkové aktivity, pričom zároveň mala vyplácaný aj rodičovský príspevok až do októbra XXXX. D. súd považoval za primerané určiť za dobu pobytu maloletého v súkromnom zariadení výživné vyššie len o XX,-€.

Za dobu XX.X.XXXX do XX.X.XXXX a od X.X.XXXX bolo určené výživné v rovnakej sume, nakoľko do XX.X.XXXX matka osobnou opaterou o maloletého v podstatnej miere nahrádzala svoju finančnú povinnosť k nemu, pričom od jeho nástupu do štátnej materskej školy, kedy oproti zmienenému obdobiu matke pribudli výdaje spojené s pobytom dieťaťa v materskej škole a dieťa je aj staršie a okruh jeho odôvodnených potrieb širší, má matka možnosti dosahovať príjem z výkonu práce v zamestnaní, a teda aj jej podiel na starostlivosti o maloletého vo finančnom vyjadrení musí byť vyšší.

Q. výživné za obdobie od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX bolo vyčíslené v celkovej sume X XXX,XX €.

O. začal finančne prispievať matke na maloletého odo dňa XX.X.XXXX a do októbra XXXX prispel z titulu výživného nasledovne:

XX.X.XXXX v sume XX,-€, XX.X.XXXX v sume XXX,-€, X.X.XXXX v sume XX,-€, XX.X.XXXX v sume XX,-€, X.X.XXXX v sume XXX,-€, XX.X.XXXX v sume XXX,-€, XX.X.XXXX v sume XXX,-€, XX.X.XXXX v sume XXX,-€, XX.X.XXXX v sume XXX,-€, XX.X.XXXX v sume XXX,-€, XX.X.XXXX v sume XX,-€, XX.XX.XXXX v sume XXX,-€, XX.XX.XXX v sume XXX,-€, XX.XX.XXXX v sume XXX,-€, XX.XX.XXXX v sume XXX,-€, XX.X.XXXX v sume XXX,-€, XX.X.XXXX v sume XXX,-€, XX.X.XXXX v sume XXX,- €, XX.X.XXXX v sume XX,-€, XX.X.XXXX v sume XXX,-€, XX.X.XXXX v sume XXX,-€, XX.X.XXXX v sume XXX,-€, XX.X.XXXX v sume XXX,-€, XX.X.XXXX v sume XXX,-€, XX.X.XXXX v sume XXX,-€ a XX.XX.XXXX v sume XXX,-€.

V. suma uvedených finančných plnení je X.XXX,-€.

D. platba bola otcom uhradená dňa XX.X.XXXX, návrh na súd bol podaný až XX.X.XXXX. E. XX,-€ otec zaplatil za obdobie XX.X. až XX.X.XXXX, t.j. za X dní, čo za jeden deň predstavuje sumu X,XX € (XX,- € delené X dní). Za obdobie XX.X. až XX.X.XXXX preto možno započítať len pomernú časť uvedenej platby, t.j. len za X dni, a to v sume XX,XX € (X,XX € krát X dni). Z. výživného sumou XXX,-€ mesačne činí výživné za jeden deň mesiaca január XXXX sumu X,XX € (XXX,-€ delené XX dní), a teda za dobu od XX.X. do XX.XXXX celkovo XX,XX € (X,XX krát X dni). Za pomernú časť mesiaca január XXXX tak možno v prospech zročného výživného započítať len sumu XX,XX € namiesto sumy XX,-€, preto bol rozdiel týchto súm XX,XX € následne odpočítaný od sumy X.XXX € a zohľadnené zaplatené výživné za dobu od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX predstavuje sumu X.XXX,XX €.

H. plnenia započítateľné v prospech zročného výživného otcom realizované neboli.

Q. výživné činí celkovo X XXX,XX € (XXX,-€ krát X dni a X mesiacov plus XXX,-€ krát XX mesiacov plus XXX,-€ krát X mesiace rovná sa X.XXX,XX € mínus X.XXX,XX €).

D. § X60 ods. 1 ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. E. môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

S ohľadom na výšku zročného výživného a celkové možnosti a schopnosti otca mu ho súd povolil splácať po XX,- € mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od novembra XXXX.

D. § X5 ods. 2 Q.. o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom. Q. vždy uprednostňuje úpravy styku podľa vzájomnej mimosúdnej dohody rodičov, ktorou si môžu styk toho rodiča, ktorý s maloletým dieťaťom nežije v spoločnej domácnosti, regulovať podľa aktuálnej situácie a podľa záujmov a potrieb dieťaťa, ako aj ich samotných. F. dohoda má prednosť pred direktívnym rozhodnutím súdu o tom, v akom rozsahu sa zo styku oprávnený rodič môže s dieťaťom stretávať. D. sa však rodičia takto nedokážu dohodnúť, styk upraví súd na základe pomerov zistených v konaní a stavu, ktorý jestvuje v čase vyhlásenia rozsudku (§ X54 ods. 1 ).

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k mimosúdnej dohode rodičia maloletého dieťaťa nedospejú v dôsledku ich podstatne rozdielnych predstáv v danej veci a ich vzájomného nie zrovna priateľského naladenia. D. je potrebné, aby bol styk maloletého s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti, upravený rozhodnutím súdu.

E. úprava styku musí za každých okolností vychádzať z pomerov preukázaných jednak na strane maloletého dieťaťa, ktorými sú najmä jeho fyzický vek, zdravotný stav, denný režim, školské povinnosti, úroveň vzťahu k rodičovi na styk oprávnenému a pod., ako aj z podmienok na strane rodiča - pracovná doba, rodinné a bytové pomery, zdravotný stav, ďalšie maloleté deti, miesto bydliska. H. a nie nepodstatná je aj miera schopnosti rodiča poskytnúť dieťaťu veku primeranú opateru po dobu určenú na styk a vytvoriť mu vhodný program v priebehu styku v prostredí zodpovedajúcom jeho nárokom a potrebám, ktoré musí dieťaťu poskytovať patričný komfort a bezpečie po každej stránke.

O. rodičia majú vo vzťahu k maloletému dieťaťu rovnako nezastupiteľnú funkciu výchovného činiteľa a rovnocenné výchovné kompetencie bez ohľadu na to, či je dieťa vychovávané v rámci ich fungujúceho partnerského vzťahu.

H. prostredie len u jedného z rodičov neoprávňuje tohto rodiča nárokovať si voči dieťaťu dominantné postavenia v jeho živote bez akceptácie výchovného pôsobenia druhého rodiča. D. by druhý rodič, teda ten, ktorý s dieťaťom spoločne nebýva, nemohol na dieťa výchovne vplývať hoci len v časovo obmedzenom rozsahu, t.j. v dobe určenej na realizáciu styku, nemohli by sa medzi ním a dieťaťom budovať a rozvíjať väzby zodpovedajúce vzťahu rodič - dieťa, teda vzájomná súdržnosť, citová náklonnosť a pocit spolupatričnosti.

To, akou mierou výchovne rodič pôsobí na maloleté dieťa a podieľa sa tak na formovaní jeho osobnosti, závisí od frekvencie a dĺžky styku. W. a trvanie styku sú závislé od subjektívnych okolností na strane rodiča, ktorými sú predovšetkým jeho záujem o styk s dieťaťom, osobnostné danosti pre aktívne a plnohodnotné využitie času určeného na styk a od okolností objektívnych - zosúladenie styku s plnením pracovných povinností rodiča (dĺžka pracovnej doby, smennosť, práca počas víkendov a sviatkov, pracovné cesty), ako aj vzájomná vzdialenosť bydliska rodiča od miesta bydliska dieťaťa.

V zmysle čl. XX ods. X S. E. republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. G. dieťa má právo budovať a rozvíjať si vzťah nielen s tým rodičom, v ktorého výchovnom prostredí sa nachádza, ale tiež aj s druhým rodičom, s ktorým nezdieľa spoločnú domácnosť, i keď len v časovo obmedzenom rozsahu v rámci realizácie styku.

D. na styk nie je teda len právom rodiča, ale tiež právom maloletého dieťaťa. K. jeden z nich nemôže byť bezdôvodne o toto právo ukracovaný druhým rodičom. O. sa domáhal úpravy styku s maloletým v súlade s výkonom práce v zamestnaní. E. upravený predbežným opatrením nepovažoval pre budovanie vzájomných vzťahov s maloletým za dostatočný. Z., že pokiaľ by počas víkendov nepracoval, styk by sa realizoval v priebehu víkendových dní, avšak to, že zrovna vtedy pracuje ho, nemôže na styku so synom ukracovať. G. oponovala tým, že ku prospechu dieťaťa nebude to, že z dôvodu styku s otcom nepôjde do materskej školy, kde sa rozvíjajú jeho schopnosti a nebude ani so svojimi rovesníkmi. Za stresujúce pre dieťaťa považovala jeho prenocovanie u otca, keďže je ešte malé a zvyknuté spať s ňou.

L. opatrovník odporučil s ohľadom na vek dieťaťa upraviť zatiaľ styk s otcom bez prespania.

O. pracuje v každom týždni v dňoch štvrtok, piatok a sobota vždy od XX.XX hod. do X.XX hod., v ostatné dni má voľno.

Je nesporné, že súdna úprava styku počas voľných víkendových dní je nezastupiteľná s ohľadom na to, že sa môže realizovať počas celého dňa, resp. celého víkendu, kedy je vytvorený dostatočný časový priestor pre naplánovanie a realizovanie vhodného programu rodiča s dieťaťom. V prípade detí útleho veku je ale namieste, aby sa styk uskutočňoval aj častejšie, teda nielen počas víkendu, kedy zároveň platí, že aj rodič, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti, má nárok tráviť s dieťaťom rovnaký počet víkendových dní, ako aj rodič zo styku oprávnený. D. sa v zásade styk upravuje aj v priebehu pracovného

týždňa v poobedňajších hodinách, aby zo strany dieťaťa voči rodičovi nenastalo odcudzenie - malé dieťa rýchlejšie zabúda a odvyká si, v dôsledku čoho by bol styk sťažený počiatočným znovunadväzovaním kontaktu a možnosť výchovného pôsobenia druhého rodiča na dieťa redukovaná.

V danom prípade v dôsledku špecifického výkonu práce otca je potrebné pripustiť úpravu styku iba v priebehu pracovného týždňa, avšak zatiaľ bez prenocovania, kým si dieťa na prostredie u otca nezvykne a neodpúta sa od matky natoľko, aby dokázalo bez jej prítomnosti večer zaspať a akceptovať jej neprítomnosť, pokiaľ sa v noci zobudí.

U. sa stotožniť s tvrdením matky o nevyhnutnosti pobytu dieťaťa v materskej škole na úkor styku s otcom. G. škola neslúži na poskytovanie systematického vzdelávania tak, ako základná škola, preto účasť v nej nie je povinná a nemusí byť ani pravidelná, keď základnou úlohou toho zariadenia je prevziať na časovo obmedzenú dobu opateru dieťaťa namiesto rodiča a umožniť mu tým začleniť sa do pracovného procesu.

D. pokiaľ rodič, ktorý má mať styk upravený, nemôže pre výkon práce tráviť s dieťaťom primeraný čas počas víkendových dní, musí mať umožnený styk v rámci pracovného týždňa v dňoch, kedy prácu nevykonáva. V prípade otca by nebola vhodná úprava styku ani v nedeľu, keďže pracuje tri dni po sebe (štvrtok, piatok a sobota) vždy od XX.XX hod. do X.XX hod.), v nedeľu končí pracovnú smenu o X.XX hod. a musí mať primeraný čas na oddych, pričom úprava styku až v poobedňajších hodinách by bola z časového hľadiska neprimeraná.

O. domáceho prostredia otca šetrením vykonaným kolíznym opatrovníkom sa vyvrátili tvrdenia matky o tom, že v dôsledku rekonštrukcie bytu je tento pre dieťa určitým spôsobom nebezpečný. L. opatrovník skonštatoval, že v byte otca maloletému žiadne nebezpečenstvo nehrozí, maloletý v ňom má vytvorené pre realizovanie styku vhodné podmienky, preto niet žiaden dôvod pre to, aby sa styk nemohol uskutočňovať u otca v jeho domácnosti, ktorá je na pobyt maloletého pripravená.

S poukazom na vyššie uvedené bol styk otca s maloletým upravený v každom kalendárnom týždni v pondelok a v stredu vždy od X,XX hodiny do XX,XX hodiny, kedy otec bude mať dostatok času absolvovať s dieťaťom jeho veku primerané aktivity a zároveň bude môcť preukázať, že je spôsobilý postarať sa o dieťa po materiálnej stránke, teda zabezpečiť mu stravovanie, oddych, potrebnú hygienu a pod. V dôsledku tejto frekvencie styku bol upravený styk vo zvyšku už len dňa XX.XX. od XX,XX hodiny do XX,XX hodiny v každom kalendárnom roku. F. upravený styk sa javí ako dostatočný na to, aby sa medzi otcom a dieťaťom rozvíjali a upevňovali vzájomné citové väzby a aby sa zároveň vybudoval základ pre budúce rozšírenie styku v zmysle prenocovania dieťaťa u otca a jeho pobytu u otca v priebehu niekoľkých po sebe nasledujúcich dní (dovolenka, resp. prázdniny). D. vekom dieťaťa bude možné ďalej modifikovať úpravu styku, podľa možností na základe mimosúdnej dohody rodičov, a pokiaľ by k nej nedošlo, v ďalšom súdnom konaní.

O. musí mať na zreteli, že v dobe určenej na styk nemôže maloletého prenechať v starostlivosti inej osoby a svoje právo realizácie styku musí využívať, pričom za dieťa je v tom čase aj osobne zodpovedný.

O. si na styk dieťa prevezme od matky v mieste jej bydliska, kde jej ho aj následne odovzdá. D. matky je dieťa na stretnutie s otcom riadne pripraviť, teda vybaviť ho predovšetkým počasiu primeraným oblečením a aktuálne nevyhnutnými potrebami (napr. liekmi) a zároveň dieťa oboznámiť s tým, že určitú dobu strávi v spoločnosti otca, aby otca neodmietalo a styku sa bezproblémovo podrobilo.

E. určený súdnym rozhodnutím je záväzný pre oboch rodičov a dôvodom jeho nerealizovania môžu byť len také závažné okolnosti, ako napr. ochorenie dieťaťa či rodiča na styk oprávneného. A. je však potrebné, aby boli dodržiavané počiatky aj ukončenia stretnutí v zmysle súdneho rozhodnutia a aby tak nedochádzalo ku konfliktným situáciám, ktoré v konečnom dôsledku majú dosah na maloleté dieťa. F. je potrebné, aby si rodičia dokázali vzájomne tolerovať situácie, kedy sa styk nemôže uskutočniť aj z takých subjektívnych dôvodov na strane niektorého z nich, ako je napr. dovolenkový pobyt v dobe určenej na styk.

D. úspešného priebehu styku je, aby rodičia dokázali medzi sebou ohľadne svojho dieťaťa komunikovať bezkonfliktne a vecne. D. matky je, aby prispela aktívne k bezproblémovému priebehu styku tým, že otca oboznámi s aktuálnymi potrebami a zvyklosťami dieťaťa.

O trovách konania súd rozhodol podľa

Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, trojmo, na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, so všeobecnými náležitosťami podľa a náležitosťami podľa (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, a to len z dôvodov podľa (vady konania podľa , iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového stavu veci pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz neuplatnených -, nesprávne právne posúdenie veci.).

Pokiaľ povinnosti určené týmto rozsudkom nebudú plnené dobrovoľne, môže byť podaný návrh na exekúciu (výživné) a na súdny výkon rozhodnutia (styk)..