Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_7C-420-2015.pdf
PDF · 71.75 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/420/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Martin samosudcom JUDr. Miroslavom Dobríkom v právnej veci navrhovateľa: E. H., X.. XX.X.XXXX, L. Y. H., O.. Š. XXXX/X, proti odporkyni: C. H., X.. X.X.XXXX, L. Y. H., H. X, v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni, ktorá bola určená rozsudkom Okresného súdu v Martine sp.zn. 8C 39/2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 10Co 565,566/2013 vo výške 85 € mesačne počínajúc dňom 01.10.2015.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 14.10.2015 sa navrhovateľ proti odporkyni, svojej plnoletej dcére, domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti, ktorá mu naposledy bola určená v sume 85 € mesačne rozsudkom Okresného súdu Martin sp.zn. 8C 39/2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 10Co 565,566/2013, a to od 1.10.2015.
Svoj návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že odporkyňa ukončila strednú školu a ďalej v štúdiu nepokračuje.
Odporkyňa sa k návrhu navrhovateľa písomne vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 4.11.2015. Uviedla, že so zrušením vyživovacej povinnosti nesúhlasí. Poukázala na to, že si dokončuje maturitu, nakoľko sa maturitnej skúšky v riadnom termíne nezúčastnila, lebo mala choré dieťa. Štúdium chce maturitou ukončiť vo februári, preto trvá na tom, aby jej otec naďalej platil výživné.
Na nariadenom pojednávaní konanom dňa 5.11.2015 súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne a oboznámil sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, najmä potvrdením Strednej odbornej školy v Turanoch o ukončení štúdia odporkyne a rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 10Co 565,566/2013 zo dňa 12.2.2014, a po takto vykonanom dokazovaní súd zistil nasledujúci skutkový stav veci:
Rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp.zn. 10Co 565,566/2013 zo dňa 12.2.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.2.2014, bola navrhovateľovi ako otcovi určená povinnosť prispievať na odporkyňu ako jeho dcéru znížené výživné vo výške 85 € mesačne od 12.3.2013. Šlo o poslednú úpravu vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporkyni.
Z potvrdenia Strednej odbornej školy v Turanoch mal súd preukázané, že odporkyňa bol žiačkou uvedenej školy dennou formou v čase od 1.9.2009 do 31.8.2015 v študijnom odbore - pracovník marketingu.
Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že na návrhu trvá, nakoľko odporkyňa už nie je študentkou strednej školy. V škole mu oznámili, že odporkyňa nezmaturovala, ale skutočnosť, že si chce maturitu dokončiť je len jej dobrá vôľa.
Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že maturitnej skúšky sa v riadnom termíne nezúčastnila, lebo mala choré dieťa a nestihla sa pripraviť na skúšky. Chce ukončiť štúdium maturitou vo februári. Ďalej odporkyňa uviedla, že s otcom dieťaťa nežije a neplatí jej ani výživné na dieťa.
Právny vzťah medzi účastníkmi konania súd posudzoval v zmysle ust. § 62 Zákona o rodine.
Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine v znení neskorších predpisov plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa ust. § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne (okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného), alebo objektívne (vývojom životných nákladov). Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania, dlhodobá PN, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a pod. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napr. nadobudnutie čiastočnej, alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb - u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov a pod. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti.
Schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť nezávisí od dosiahnutia určitej vekovej hranice, napr. plnoletosti, ale základným predpokladom je schopnosť dieťaťa samostatne nadobúdať prostriedky na svoju obživu. Ako okolnosť, keď vyživovacia povinnosť rodičov trvá (odôvodnená úlohou rodiča viesť dieťa k získaniu vzdelania, a tým potrebných predpokladov na sebarealizáciu), sa tradične akceptuje štúdium dieťaťa.
Pokiaľ však dieťa samo ukončilo svoje vzdelávanie, je založený predpoklad, že je schopné si iným spôsobom, ako dosiahnutým vzdelaním v určitom odbore, zadovážiť si prostriedky na svoje živobytie, a teda nie je viac odkázaný na vyživovaciu povinnosť jeho rodičov.
Z vykonaného dokazovania pre súd nepochybne vyplynulo, že odporkyňa je schopná sa sama živiť, nakoľko sa už štúdiom nepripravuje na svoje budúce povolanie. Odporkyňa je plnoletá a je schopná si zabezpečiť prostriedky na svoju obživu. Skutočnosť, že odporkyňa neukončila štúdium vykonaním maturitnej skúšky, nie je dôvodom, aby vyživovacia povinnosť navrhovateľa pokračovala, nakoľko toto netvorí prekážku k tomu, aby si odporkyňa popri dobrovoľnom dotatočnom vykonaní maturitnej skúšky našla zamestnanie. S ohľadom na uvedené, súd dospel k presvedčeniu, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporkyni viac netrvá, a preto ju s účinnosťou od 1.10.2015 tak, ako navrhovateľ požadoval, zrušil.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ani jedna zo sporových strán tento procesný nárok neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin. (dvojmo) O opravnom prostriedku bude rozhodovať Krajský súd v Žiline.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 (neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu) b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť stanovená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na výkon rozhodnutia.