Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_33T-69-2015.pdf
PDF · 73.41 KB
Case nature
Area
Subarea
33T/69/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, samosudcom Mgr. Pamelou Záleskou, v trestnej veci obžalovaného Z. E. pre prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 04.11.2015 takto
rozhodol:
Obžalovaný
Z. E. , narodený XX.XX.XXXX v K., trvale bytom B., F. I. XXX/XX,
s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e :
ako zamestnávateľ a osoba vykonávajúca živnosť pod obchodným menom E. Z. NORITRANS, s miestnom podnikania Nitra, 951 13 Branč XXX, IČO: 22 816 232, zodpovedná za úhradu finančných záväzkov v zmysle § 141 odsek 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších právnych predpisov v období od novembra 2003 do januára 2005 zrážal z vymeriavacieho základu svojich zamestnancov poistné na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti, pričom zrazené poistné zadržal a neodviedol určenému príjemcovi, čím za obdobie od novembra 2003 do januára 2005 spôsobil Sociálnej poisťovni, pobočka Nitra, so sídlom Nitra, Slančíkovej 3, škodu vo výške 394,67 eura, za obdobie od decembra 2003 do decembra 2004 Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., so sídlom v Bratislave, krajská pobočka Nitra, Mostná 58, vo výške 93,40 eura a za obdobie od decembra 2003 do decembra 2004 zdravotnej poisťovni Dôvera, a. s., so sídlom v Nitre, Cintorínska 5,vo výške 108,38 eura,
t e d a :
v malom rozsahu zadržal a neodviedol určenému príjemcovi poistné na sociálne poistenie, ktoré zrazil podľa zákona v úmysle zadovážiť sebe neoprávnený prospech,
t ý m s p á c h a l :
prečin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1 Trestného.
Z a t o m u s ú d u k l a d á :
Podľa § 277 odsek 1 Trestného zákona a § 54 Trestného zákona a § 55 odsek 2 Trestného zákona, zistiac poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písmeno j), písmeno l), písmeno n) Trestného zákona a nezistiac
žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona trest povinnej práce vo výmere 40 (štyridsať) hodín.
Podľa § 55 odsek 1 Trestného zákona povinnosť vykonať uložený trest najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu.
Podľa § 55 odsek 3 Trestného zákona povinnosť vykonávať uložený trest osobne a vo svojom voľnom čase bez nároku na odmenu.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre, podanej na Okresný súd Nitra dňa 16.07.2015 pod č. 4Pv 729/2013, prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému Z. E..
Obžalovaný Z. E. na hlavnom pojednávaní dňa 04.11.2015 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý mu je kladený za vinu vo vyššie označenej obžalobe. Keďže na všetky otázky súdu, položené mu podľa ustanovenia § 333 odsek 3 písmeno c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, odpovedal obžalovaný kladne, po súhlasnom stanovisku prokurátora súd jeho vyhlásenie prijal a rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznania spáchania skutku na hlavnom pojednávaní nevykoná. Súd tak rozhodol z dôvodu, že vyhlásenie obžalovaného o vine bolo v zhode s dokazovaním vykonaným v prípravnom konaní a tiež z dôvodu, že konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty prečinu neodvedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1 Trestného zákona. Súd mal teda za to, že týmto postupom bolo dostatočne preukázané, že skutok zavinene spáchal práve obžalovaný spôsobom uvedeným v skutkovej vete obžaloby, v dôsledku čoho bol tento aj správne právne kvalifikovaný a následne súd vykonal dokazovanie iba čo sa týka výroku o treste, ochranného opatrenia a náhrady škody.
Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek 4, odsek 6 Trestného zákona, pričom bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa a možnosť jeho nápravy.
Súd prihliadol na osobné pomery obžalovaného a takto zistil, že ide o v podstate bezúhonného páchateľa, na ktorého sa toho času hľadí akoby nebol odsúdený (v registri má jeden zahladený záznam). Obžalovaný bol síce viackrát priestupkovo postihovaný, avšak všetky záznamy sa týkajú porušenia pravidiel v cestnej premávke, čo súd vyhodnocoval aj s prihliadnutím na skutočnosť, že tento je podnikateľom v oblasti kamiónovej dopravy a je aj sám vodičom. Z miesta bydliska nebol obžalovaný hodnotený. Z poľahčujúcich okolností uvedených v § 36 Trestného zákona súd u obžalovaného zistil okolnosť uvedenú pod písmenom j), pretože obžalovaný pred spáchaním tohto skutku viedol z hľadiska Trestného zákona riadny život. Ďalej súd prihliadol aj na okolnosť uvedenú pod písmenom l), ktorú mu uznal z dôvodu, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu skutku ešte v prípravnom konaní a toto opakovane aj úprimne oľutoval. Priznanie potom uskutočnil aj prostredníctvom vyhlásenia o vine podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku a na hlavnom pojednávaní viackrát uviedol, že svoje konanie ľutuje. Zároveň súd obžalovanému priznal aj poľahčujúcu okolnosť upravenú v § 36 pod písmenom n) Trestného zákona, nakoľko tento vyhlásením o vine významne dopomohol súdu ku včasnému objasneniu veci najmä s poukazom na dĺžku času, ktorý bolo nevyhnutné vynaložiť na prejednanie veci a jej rozhodnutie (tzn. bez nutnosti vykonávať vo veci rozsiahle dokazovanie). Z priťažujúcich okolností súd u obžalovaného žiadnu nezistil. Výsledný pomer takto zistených poľahčujúcich a priťažujúcich okolností potom súdu umožňovalo nielen aplikáciu § 38 odsek 3 Trestného zákona (kedy pri ukladaní trestu súd znižuje hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu), ale súd mal splnené podmienky aj pre aplikovanie ustanovení o ukladaní tzv. alternatívnych trestov.
V danom prípade obžalovaný spáchal prečin, za ktorý mu bolo možné v zmysle § 277 odsek 1 Trestného zákona uložiť trest odňatia slobody vo výmere na 1 rok až 5 rokov, pričom s prihliadnutím na skutočnosť, že k spáchaniu skutku prišlo ešte v rokoch 2003 až 2005 (tzn. viac ako desaťročný odstup medzi skutkom a vyhlásením rozhodnutia) a tiež na výšku neoprávneného prospechu, ktorý si spáchaním skutku obžalovaný privodil, ale predovšetkým s ohľadom na jeho osobu okresný súd dospel k záveru, že uloženie čo i len podmienečného trestu odňatia slobody by bolo príliš prísne.
Okresný súd považoval uloženie alternatívneho trestu povinnej práce vo výmere 40 hodín za primerané, zodpovedajúce stavu veci a zákonu, keď išlo o najnižšiu možnú výmeru (s prihliadnutím na všetky zistené poľahčujúce okolnosti), akú bolo možné obžalovanému uložiť. V súvislosti s výrokom o treste považuje okresný súd Nitra za dôležité konštatovať, že vo veci neboli produkované dôkazy, ktoré by odôvodňovali prísnejšie potrestanie obžalovaného. Práve naopak, všetky vyššie uvedené skutočnosti v plnom rozsahu odôvodňovali zhovievavejší prístup súdu, pričom uložený druh trestu ako aj jeho samotná výmera sú z hľadiska generálnej ako aj individuálnej prevencie postačujúce na dosiahnutie účelu, ktorý súd jeho uložením sledoval. Zároveň súd samostatnými výrokmi rozhodol, že obžalovaný bude mať povinnosť vykonať uložený trest najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu a tiež povinnosť vykonávať ho osobne, vo svojom voľnom čase a bez nároku na odmenu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne vzdal.