Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_11Co-155-2014.pdf
PDF · 85.93 KB
Case nature
Subarea
11Co/155/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: GENERAL FACTORING, a.s. so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 35 838 825, zastúpený HMG & PARTNERS, s.r.o., Štefanovičova 12, Bratislava, IČO: 35 885 459, proti žalovaným: 1/ W. C., bývajúca v D. XX, D., 2/ C. C., bývajúci tamtiež, zastúpení JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom advokátskej kancelárie v Stropkove, Ul. SNP 7, Stropkov, IČO: 35 510 722, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaných Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, o zaplatenie 6.009,55 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaných v 1/ a 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Svidník č.k. 4C/143/2013-180 zo dňa 20.5.2014 jednomyseľne takto
rozhodol:
Mení rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku o náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným v 1/ a 2/ rade tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovaným v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne trovy konania vo výške 710,53 eur na účet ich právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Žalobca je povinný nahradiť žalovaným v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne trovy odvolacieho konania na účet ich právneho zástupcu vo výške 34,42 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaných v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 470,- eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 461,28 eur od 21.11.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 28,- eur, trovy právneho zastúpenia vo výške 157,61 eur, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti konanie zastavil. Žalobcu zaviazal zaplatiť žalovaným náhradu trov konania na účet ich právneho zástupcu vo výške 842,26 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej povolil žalovaným splácať dlžnú sumu v pravidelných mesačných splátkach po 20,- eur, vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 325,31 eur a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.
Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 1/ a 2/ rade podal včas odvolanie žalobca a tento navrhol, aby bol tento výrok rozsudku zmenený tak, že je povinný zaplatiť žalovaným náhradu trov konania vo výške 526,98 eur. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že podaným návrhom sa domáhal zaplatenia sumy 6.009,55 eur s príslušenstvom, pričom úpravou petitu, doručeného súdu dňa 19.5.2014, t.j. ešte pred pojednávaním, upravil návrh tak, že uplatnil sumu 470,- eur s príslušenstvom. Súd úprave petitu vyhovel, pričom priznal nárok aj predmetným rozsudkom. Vzhľadom na vyššie uvedené, mali žalovaní pomerný úspech vo výške 92,18 % (470 eur je 7,82 % zo sumy 6.009,55 eur). Súd tak mal priznať žalovaným náhradu trov právneho zastúpenia v pomere 84,36 % (92,18 % - 7,82 %). Nesprávne súd určil aj výpočtový základ odmeny advokáta pri právnom úkone, a to účasť na pojednávaní dňa 20.5.2014. Žalobca doručil súdu dňa 19.5.2014 úpravu petitu návrhu, pričom si v predmetnom konaní uplatnil ďalej už len sumu 470,- eur s príslušenstvom. Žalobca mal za to, že na pojednávaní sa tak rozhodlo o nároku vo výške 470,- eur s príslušenstvom a z tejto sumy tak bolo treba vyčísliť aj trovy právneho zastúpenia, resp. odmenu advokáta za predmetný úkon. Vzhľadom na uvedené, mal súd priznať žalovaným tarifnú odmenu za účasť na pojednávaní vo výške 33,19 eur. Podľa ustanovenia § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách za poskytovanie právnych služieb sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb. Na základe uvedeného mal za to, že súd mal priznať každému zo žalovaných tarifnú odmenu za účasť na pojednávaní v sume 16,60 eur (33,19 eur - 50 %) plus režijný paušál 8,04 eur + 20 % DPH, t.j. spolu 29,57 eur. Obidvom žalovaným patrí teda právo na náhradu tarifnej odmeny v sume 2x po 16,60 eur + 2x režijný paušál 8,04 eur + 20 % DPH, t.j. spolu 59,14 eur. Ďalej žalobca uviedol, že došlo k nesprávnemu určeniu základnej náhrady za 1 km v zmysle Opatrenia MPSVR SR č. 632/2008 o sumách základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách. Podľa § 1 písm. b) tohto opatrenia je suma základnej náhrady za každý km jazdy pre osobné cestné motorové vozidlo 0,183 eur. Mal za to, že súd nesprávne priznal žalovaným náhradu za použitie motorového vozidla v sume 0,29 eur za 30 km, pričom mal v zmysle vyššie uvedeného priznať náhradu za použitie motorového vozidla v sume 0,183 eur za 30 km. Podľa žalobcu došlo k nesprávnemu výpočtu aj dane z pridanej hodnoty. Mal za to, že súd priznal nesprávne daň z pridanej hodnoty, nakoľko priznaná DPH súdom vo výške 70,19 eur bola vypočítaná nielen z tarifnej odmeny, ale aj z náhrady za spotrebované pohonné látky, z náhrady za použitie motorového vozidla, ako aj z náhrady za stratu času. Vzhľadom na uvedené žalobca mal za to, že súd priznal náhradu trov konania žalovaným v nesprávnej a nezákonnej výške, pričom podľa jeho výpočtu mala byť odmena advokáta za zastupovanie dvoch žalovaných 602,56 eur, hotové výdavky, a to cestovné náhrady mali priznané vo výške 8,72 eur, náhrada za stratu času vo výške 13,40 eur, spolu 624,68 eur. Prihliadajúc na pomerný úspech žalovaných vo veci v pomere 84,36 %, trovy právneho zastúpenia spolu pre oboch žalovaných predstavujú sumu 526,98 eur (84,36 % zo sumy 624,68 eur).
Žalovaní v 1/ a 2/ rade na odvolanie žalobcov sa vyjadrili tak, že navrhli potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa v žalobcom napadnutej časti, prípadne tento zmeniť a zaviazať žalobcu na náhradu trov vo výške 710,53 eur, keď sa pritom zohľadní pomerný úspech vo výške 84,36 %, čo zo sumy 842,26 eur znamená horeuvedenú sumu. Súčasne žiadali priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 72,90 eur. Žalovaní v 1/ a 2/ rade súčasne podali odvolanie proti časti prvého výroku rozsudku súdu prvého stupňa, ktorou boli zaviazaní zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku, ako aj trov právneho zastúpenia. Zdôraznili, že žalobou zo dňa 13.5.2013 sa žalobca voči žalovaným domáhal zaplatenia sumy 6.009,55 eur s príslušenstvom. Žalobca bol v časti konania o zaplatenie sumy 5.539,55 eur s príslušenstvom celkom zrejme neúspešný, keď zobral žalobu v tejto časti bez odôvodnenia späť, čím zavinil zastavenie konania (§ 146 ods. 2 prvá veta). V časti konania o zaplatenie sumy 470,- eur s príslušenstvom bol žalobca naopak úspešní, keďže žalovaní boli zaviazaní na úhradu tejto sumy. Úspech žalovaných v konaní je teda na úrovni 92,18 % a úspech žalobcu na úrovni 7,82 %. Prvostupňový súd však napadnutým rozsudkom zaviazal najprv žalovaných zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania a následne zaviazal žalobcu zaplatiť náhradu trov konania žalovaným. Takéto rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania považovali s poukazom na zásadu pomeru úspechu a neúspechu v konaní za nesprávne. Žalovaní mali v konaní úspech na úrovni vyššej ako 92 %, preto nárok na náhradu trov konania v posudzovanej právnej veci mali celkom zrejme len oni a nie žalobca. S poukazom na uvedené navrhli, aby odvolací súd napadnutú časť prvého výroku rozsudku súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania. Pokiaľ išlo o dôvody odvolania žalobcu, zdôraznili to, že sám žalobca uznáva úspech žalovaných vo výške 84,36 %. Z uvedeného sa dá vydedukovať, že na rozhodnutie o trovách treba aplikovať ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. S výpočtom pomeru úspechu a neúspechu žalobcu súhlasili, avšak podľa ich názoru, je treba na vec aplikovať ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého, aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti. Keďže žalovaní boli úspešní v rozsahu viac ako 92 %, ich neúspech je možné hodnotiť ako neúspech v pomerne nepatrnej časti a aplikovať ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p.. Ak by aj odvolací súd vychádzal pri rozhodnutí o trovách z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p. (pomer úspechu a neúspechu 84,36 %) nesúhlasili s názorom žalobcu o nesprávnom určení trov konania žalovaných. Žalobca namieta, že za právny úkon, a to účasť na pojednávaní 20.5.2014 mal súd priznať tarifnú odmenu v sume 33,19 eur, keďže podľa jeho názoru sa na tomto pojednávaní rozhodovalo o nároku 470,- eur s príslušenstvom. Túto argumentáciu odôvodňuje tým, že dňa 19.5.2014, teda deň pred pojednávaním, doručil súdu úpravu petitu. Túto úpravu petitu urobil presne podľa vyjadrenia žalovaných zo dňa 14.11.2013, v ktorom vzniesli námietku premlčania jednotlivých splátok, pričom žalobu považovali za dôvodnú len do výšky 6-tich nepremlčaných splátok. To, že žalobca doručil súdu úpravu petitu ešte neznamená, že sa bude automaticky konať len o takomto nároku. S podaním boli žalovaní oboznámení až na pojednávaní a aj súd sa týmto zaoberal na pojednávaní dňa 20.5.2014. Žalobca síce označil svoje podanie ako úprava petitu návrhu, avšak podľa názoru žalovaných išlo o klasické čiastočné späťvzatie žaloby. Súd preto o zmene návrhu ani rozhodovať nemusel. Prvostupňový súd preto správne posúdil toto podanie žalobcu podľa jeho obsahu ako čiastočné späťvzatie žaloby, keď v druhom výroku rozsudku konanie späťvzatej časti zastavil. Vo vzťahu k čiastočnému zastaveniu konania by bolo namieste pri posudzovaní trov konania aplikovať ustanovenie § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p.. Zároveň poukázali na ustanovenie § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku. Z uvedeného teda vyplýva, že prvostupňový súd priznal žalovaným tarifnú odmenu za úkon, a to účasť na pojednávaní v správnej výške. Žalobca namietal výšku priznanej náhrady za použitie motorového vozidla, keď poukázal na skutočnosť, že suma základnej náhrady za každý kilometer jazdy pre osobné aj cestné motorové vozidlo je 0,183 eur. Sadzba 0,29 eur za kilometer, ktorá bola žalovaným priznaná však predstavuje súčet základnej náhrady (0,183 eur) a náhrady za spotrebované hmoty (0,11 eur/km). Žalobcov výpočet za cestovné je 8,72 eur , pričom súd žalovaným priznal 2x po 4,35 eur, teda 8,70 eur. Žalovaní nerozumejú, prečo teda žalobca sa zaoberá cestovným, keď toto bolo podľa jeho vlastného výpočtu priznané v správnej výške. Žalobca namieta priznanie DPH z náhrady za spotrebované pohonné látky, z náhrady za použitie motorového vozidla, ako aj z náhrady za stratu času, pričom tento právny názor nijako neodôvodnil. Do pozornosti dali ustanovenie § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., podľa ktorého, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
Žalobca vo vyjadrení na odvolanie žalovaných uviedol, že prvý výrok rozsudku súdu prvého stupňa v zmysle úpravy petitu, doručenej súdu 19.5.2014, je správny. Žalobca navrhol, aby odvolací súd prvý výrok rozsudku súdu prvého stupňa, aj čo do náhrady trov konania potvrdil ako vecne správny.
Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, ktorých sa odvolatelia domáhali jej preskúmania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a odvolanie žalovaných v 1/ a 2/ rade je dôvodné.
Súd prvého stupňa má za to, že v danom prípade bola namieste aplikácia ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p., a teda v zhode s tvrdeniami žalobcu i žalovaných má odvolací súd za to, že žalovaní v 1/ a 2/ rade boli v konaní úspešní na 84,36 %. Keďže výpočet trov žalovanými v 1/ a 2/ rade považuje odvolací súd za správny, potom pri ich úspechu 84,36 % im patrí náhrada vo výške 710,53 eur. Z tohto dôvodu odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku o náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovanými v 1/ a 2/ rade tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia s tým, že týmto rozhodnutím je rozhodnuté o náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovanými v 1/ a 2/ rade, teda je zmenený aj ten výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorý hovorí o náhrade trov konania žalovanými v 1/ a 2/ rade v prospech žalobcu. Je totiž evidentné, že ak žalovaní v 1/ a 2/ rade boli úspešní vo výške 84,36 %, potom prichádza do úvahy len jeden výrok o náhrade trov konania, a to tak, ako je to uvedené v tomto rozhodnutí odvolacieho súdu. V konaní boli úspešní žalovaní v rozsahu 84,36 %, a preto len im patrí náhrada trov konania v tomto rozsahu.
Pokiaľ ide o odvolacie námietky žalobcu, ohľadne výšky trov právneho zastúpenia, treba povedať, že súd rozhodol vo veci dňa 20.5.2014, kedy tarifná hodnota sporu bola 6.009,55 eur. Je pravda, že na tomto pojednávaní rozhodol aj o čiastočnom zastavení konania, avšak v čase pojednávania stále predmetom sporu bola tarifná hodnota vo výške 6.009,55 eur. Podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z., a to § 10 ods. 2, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby. Tarifná hodnota v čase rozhodovania súdu bola 6.009,55 eur, preto tarifná odmena za 1 úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1 bola 210,81 eur. Keďže išlo o zastupovanie dvoch účastníkov, 1 úkon právnej služby podľa § 13 ods. 2 advokátskej tarify bol 105,41 eur, režijný paušál v roku 2013 bol 7,81 eur a v roku 2014 8,04 eur. Súd priznal odmenu za prípravu a prevzatie zastúpenia vo výške 105,41 eur, k tomu režijný paušál 7,81 eur, ďalej za vyjadrenie vo veci 14.11.2013 odmena 105,41 eur a režijný paušál 7,81 eur, ďalej účasť na pojednávaní dňa 20.5.2014, tarifná odmena 105,41 eur a režijný paušál 8,04 eur. Cestovné Stropkov
- Svidník a späť (15 km x 2) na pojednávanie na Okresnom súde vo Svidníku motorovým vozidlom P. O ev. č. SP-XXX-AH (§ 15 písm. a) advokátskej tarify) dňa 20.5.2014 bola vypočítaná správne, keď zohľadnila jednak paušálnu náhradu 0,189 eur za km a tiež náhradu za zakúpené pohonné hmoty, takže priznané cestovné vo výške 4,35 eur bolo správne. Ďalej súd priznal náhradu za stratu času za účasť na pojednávaní dňa 20.5.2014 vo výške 1, to znamená 6,70 eur, takže odmena advokáta s 20 % DPH bola 421,13 eur u jedného zo žalovaných. U ďalšieho ide o rovnakú odmenu, teda spolu je to odmena vo výške 842,26 eur. Pri 84,36 % úspechu, potom patrí žalovaným náhrada vo výške 710,53 eur.
V odvolacom konaní bola tarifná hodnota vo výške 1.027,87 eur, čo je suma zodpovedajúca náhrade trov konania, ktorú mali žalovaní zaplatiť žalobcovi (185,61 eur) a suma, ktorú mal žalobca zaplatiť žalovaným vo výške 842,26 eur, takže tarifná odmena v takomto prípade je 61,41 eur, ktorá sa ale podľa § 13a ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. priznáva vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny, čo je 30,71 eur, k tomu režijný paušál 8,04 eur, spolu 38,75 eur. V odvolacom konaní však boli žalovaní úspešní na 87 % a žalobca na 13 % (896,14 eur, čo je úspech žalovaných, ak sa spočíta suma 710,53 eur priznaná a 185,61 eur, ktorú nie sú už povinní platiť), takže pomerný úspech je 74 % zo sumy 38,75 eur, je to potom suma 28,68 eur a k tomu 20 % DPH 5,74 eur, celková náhrada potom zodpovedá sume 34,42 eur. Rozhodnutie o trovách konania v odvolacom konaní má oporu v ustanovení § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 2 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.