Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/444/2015

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľky: A. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. XXX, B., t.č. G. J. Sv. H., P. X. J., zastúpená: PhDr. JUDr. Jaroslava Balážiová, advokátka, Dolné Bašty 2, Trnava, proti odporcovi: O. L. nar. XX.XX.XXXX, Y. XXX/XX, B., o určenie neplatnosti právneho úkonu, takto

rozhodol:

I. Návrh na prerušenie konania sa z a m i e t a .

II. Konanie sa z a s t a v u j e .

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Okresnému súdu Trnava bolo dňa 28.09.2015 doručené podanie zo dňa 25.09.2015, v ktorom je ako navrhovateľka označená p. A. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorá má byť zastúpená Y. H., nar. XX.XX.XXXX, ktorý mal udeliť plnú moc advokátovi JUDr. Miroslavovi Michaličkovi. Zároveň sa v podaní žiada, aby bol navrhovateľke pre potreby konania sp.zn. ustanovený ako opatrovník Y. H., nakoľko navrhovateľka nie je spôsobilá na právne úkony, pričom prebieha konanie sp.zn. o jej pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, kde sa práve jej syn Y. H. domáha ustanovenia za jej opatrovníka. Uvedené podanie bolo podpísané advokátom JUDr. Miroslavom Michaličkom, nie navrhovateľkou, pričom nebola doložená plná moc, ktorá by preukazovala oprávnenie advokáta podpísať návrh, keď takáto plná moc podľa obsahu podania ani nemala byť navrhovateľkou advokátovi udelená.

Súd z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp.zn. zistil, že prebieha konanie o pozbavenie navrhovateľky spôsobilosti na právne úkony, pričom konanie nebolo doposiaľ ukončené. V konaní navrhovateľka zastúpená právnou zástupkyňou popiera tvrdenia navrhovateľa Y. H. o jej nespôsobilosti na právne úkony. Z uvedeného dospel súd k záveru, že nie je dôvod ustanovovať navrhovateľke opatrovníka pre konanie sp.zn. , nakoľko v súčasnosti nie je možné konštatovať, že by navrhovateľka nemala spôsobilosť pred súdom ako účastník samostatne konať, t.j. procesnú spôsobilosť, keď súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľka doposiaľ nebola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, ani jej táto nebola obmedzená a zároveň aj v konaní sp.zn. s ňou súd koná ako s účastníkom (kde je i zastúpená právnym zástupcom, ktoré udelenie plnej moci súd rešpektuje ako platný právny úkon).

Uznesením č.k. -33 zo dňa 09.10.2015 súd preto vyzval navrhovateľku, aby v lehote 15 dní od doručenia uznesenia podanie zo dňa 25.09.2015, doručené súdu dňa 28.09.2015, doplnila, a to tak, že návrh podpíše alebo predloží súdu plnomocenstvo pre Y. prípadne plnomocenstvo pre JUDr. Michaličku, na zastupovanie v konaní sp.zn. , nakoľko súd mal za to, že navrhovateľka je spôsobilá na právne úkony. Uvedené uznesenie bolo doručené označenej navrhovateľke (15.10.2015), ako aj advokátovi, ktorý podpísal návrh (14.10.2015).

Podaním zo dňa 22.10.2015, doručeným súdu dňa 23.10.2015, na uznesenie reagoval advokát JUDr. Michalička tak, že doručil súdu plnú moc zo dňa 24.09.2015 preukazujúcu jeho oprávnenie zastupovať v konaní Víta Moncmana. Zároveň požiadal o prerušenie konania vo veci určenia neplatnosti právneho úkonu až do právoplatného rozhodnutia súdu v konaní o pozbavení spôsobilosti na právne úkony sp.zn. .

Podaním zo dňa 22.10.2015, doručeným súdu dňa 23.10.2015, reagovala na uznesenie p. A. H. v zastúpení právnou zástupkyňou, kde uviedla, že nemá žiaden dôvod a potrebu viesť akýkoľvek súdny spor proti svojmu synovcovi (pozn. odporcovi). Žiadnu žalobu voči žiadnej osobe v minulosti a ani v súčasnosti nepodala. Je účastníčkou niekoľkých súdnych sporov, ktoré bohužiaľ sú všetky iniciované priamo alebo nepriamo jej nevďačným synom Y. H.. Súdne spory vedené na Okresnom súde v Trnave pod sp.zn. (žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu a návrh na vydanie predbežného opatrenia), sp.zn. (návrh na pozbavenie spôsobilosti na právne úkony), boli začaté po tom, ako došlo k úmrtiu otca Y. H. ml., a to pána Y. H., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX. Ani jeden z vyššie označených súdnych sporov, rovnako ako dedičské konanie vedené pod sp.zn. , -59 k dnešnému dňu nie je právoplatne skončené, pričom ani v jednom z týchto konaní nebolo k dnešnému dňu vynesené žiadne súdne rozhodnutie v merite veci. Y. H. inicioval niekoľko trestných podaní smerujúcich voči ,,neznámemu páchateľovi“, pričom za vykonávateľov eventuálnych trestných činov boli označení O. L. a H. L., keď ako hlavný svedok v týchto konaniach musela byť vypočúvaná a vypovedala predovšetkým pani A. H.. Konanie svojho syna pani H. považuje voči svojej osobe za ohrozujúce jej zdravie, jej bezpečnosť, ako neľudský psychický nátlak smerujúci k ponižovaniu jej osoby, k jej psychickému týraniu a vydieraniu. Všetky právne úkony, ktoré urobila po smrti svojho manžela urobila vážne, premyslene, na základe svojej slobodnej vôle so schopnosťou rozlišovať dobré a zlé konanie, na základe vnímania správania sa jej blízkych k jej vlastnej osobe. Vo vzťahu k svojmu synovi Y. H. z dôvodu jeho správania sa k nej, dospela pani H. tiež k potrebe podať návrh na predbežné opatrenie s cieľom, aby sa syn k svojej matke nepriblížil na vzdialenosť 5 m. Okresný súd Trnava (sp.zn. - uznesenie zo dňa 15.l2.2014) majúc k dispozícii informácie a dôkazné listiny o prebiehajúcich súdnych konaniach (vyššie označených) a správaní sa Y. H. ml. k matke nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal priblížiť sa synovi k matke. Krajský súd v Trnave toto rozhodnutie Okresného súdu V. zmenil a návrh na nariadenie predbežného opatrenia „od stola“ zamietol. Y. H. k svojej matke nezmenil svoje arogantné, vypočítavé a pre matku duševne ubíjajúce správanie, so svojou matkou sa osobne nestýka (čo je samozrejme v jej prospech), avšak neustále ju atakuje rôznymi nezmyselnými podaniami, bez právneho dôvodu a potrebných náležitostí. Vzhľadom k vyššie uvedenému navrhujeme, aby Okresný súd v Trnave bezdôvodné, proti vôli pani H. urobené podanie, v celom rozsahu odmietol a konanie zastavil. K podaniu bolo priložené potvrdenie ošetrujúceho lekára o zdravotnom stave p. H..

Z uvedeného potvrdenia H.. E. D., Y. zo dňa 22.10.2015 vyplýva, že pacientku navštevuje v 2 týždňových intervaloch. Pri každej návšteve ho p. H. pozná, je orientovaná priestorom, časom. Jej rozpoznávacie schopnosti sú adekvátne veku a prekonaným chorobám. U pacientky nastupuje organický psychosyndróm, ale známky demencie zodpovedajú veku a chorobám menovanej. Za dementnú ju lekár nepovažuje. Po stránke somatickej jej stav takisto zodpovedá ochoreniam, ktorými trpí, t.č. je kardiopulmonálne plne komponovaná.

Podľa (ďalej len „OSP“), účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie podľa , môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa .

Podľa , ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemožno obmedziť.

Podľa § 27 ods. 1 OSO, účastník sa môže dať zastúpiť aj ktoroukoľvek fyzickou osobou spôsobilou na právne úkony. Tento zástupca môže konať jedine osobne.

Podľa , zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice plnomocenstvo buď pre celé konanie alebo len pre určité úkony.

Podľa , každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.

Podľa (ďalej len „“), spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu plnoletosťou.

Podľa , ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopný robiť právne úkony, súd ho pozbaví spôsobilosti na právne úkony.

Podľa , ak nie je zastúpený ten, kto nemôže pred súdom samostatne konať, súd ustanoví mu opatrovníka, ak je tu nebezpečenstvo z omeškania. Rovnako sa postupuje, ak tak ustanovuje osobitný predpis.

Podľa , pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať.

Podľa , ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.

Podľa , konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr.

Podľa , súd konanie preruší, ak a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre celé konanie; b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s , zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska, c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. 12)

Podľa , pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie je známy; b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom; c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.

Pokiaľ ide o návrh zo dňa 22.10.2015 na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia súdu v konaní o pozbavení navrhovateľky spôsobilosti na právne úkony sp.zn. (ktorý návrh na prerušenie konania nebol bližšie zdôvodnený), súd má za to, že tu nie je daný žiaden z dôvodov na prerušenie konania podľa vyššie citovaných ustanovení.

V konaní sp.zn. prebieha konanie o pozbavenie označenej navrhovateľky na právne úkony, pričom však i v prípade, že by v konaní prišlo k pozbaveniu spôsobilosti na právne úkony p. H., išlo by o rozhodnutie s konštitutívnymi účinkami, ktoré by pôsobilo ex nunc, a teda netýkalo by sa spôsobilosti na právne úkony urobené pred rozhodnutím súdu. Znamenalo by teda, že i v prípade, že by bol navrhovateľke prípadne ustanovený ako hmotnoprávny opatrovník jej syn Y. H., tento by konal v mene navrhovateľky len od právoplatnosti prípadného rozsudku, t.j. do budúcnosti, ale nebol by oprávnený konať v mene navrhovateľky dňa 28.09.2015, teda v čase podania návrhu v konaní sp.zn. , nakoľko v tom čase by bola navrhovateľka ako osoba spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu oprávnená konať sama za seba.

Z uvedeného je zrejmé, že v konaní sp.zn. sa nerieši žiadna otázka, ktorej vyriešenie by malo význam pre konanie sp.zn. (keďže otázka spôsobilosti navrhovateľky na právne úkony pro futuro nie je pre konanie sp.zn. dôležitá, keď zároveň v čase podania návrhu v tomto konaní bola navrhovateľka spôsobilá na právne úkony, a preto nebol dôvod aby konala prostredníctvom opatrovníka, či už hmotnoprávneho alebo procesnoprávneho), a preto súd návrh na prerušenie konania vo výroku I. zamietol, nakoľko nezistil dôvod na prerušenie konania v zmysle žiadneho z vyššie citovaných ustanovení .

Podľa , každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.

Podľa vrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Vyššie uvedené podanie navrhovateľky zo dňa 22.10.2015 posúdil súd podľa obsahu ako späťvzatie návrhu v celom rozsahu, nakoľko navrhovateľka spôsobilá na právne úkony (o ktorej spôsobilosti na právne úkony nemá súd pochybnosti, ako už uviedol vyššie) v podaní výslovne uviedla, že nemá dôvod a potrebu viesť uvedené súdne konanie, pričom žiadala konanie, vedené o návrhu podanom proti jej vôli, zastaviť.

Vzhľadom na uvedené súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením konanie vo výroku II. zastavil, keď vzhľadom k tomu, že k späťvzatiu návrhu došlo pred prvým pojednávaní, nebolo potrebné zisťovať stanovisko odporcu k späťvzatiu návrhu.

Podľa , žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

O nepriznaní náhrady trov konania žiadnemu z účastníkov konania vo výroku III. súd rozhodol v súlade s ustanovením , nakoľko konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach v zmysle uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.