Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_24CoP-20-2022.pdf
PDF · 92.74 KB
Case nature
Area
Subarea
24CoP/20/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v opatrovanskej veci A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C., D. XXXX/X, zast. procesným opatrovníkom Mgr. Patrikom Štellmachom, vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Poprad, právne zast. JUDr. Mgr. Martina Tomasová, advokátka, Francisciho 3288, 058 01 Poprad, za účasti Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, so sídlom Račianska 153, 831 54 Bratislava, v konaní začatom na návrh E. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. XXXX/X, za účasti Okresnej prokuratúry Poprad, o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, o odvolaniach Komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a A. B. proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 14Ps/30/2019-219 zo dňa 3.8.2021, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Z a s t a v u j e odvolacie konanie o odvolaní posudzovaného.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa podaným návrhom na začatie konania domáhali obmedzenia spôsobilosti na právne úkony u posudzovaného A. B..
Okresný súd Poprad napadnutým rozhodnutím obmedzil posudzovaného v spôsobilosti na právne úkony tak, že posudzovaný nie je schopný uzatvárať zmluvy o pôžičkách a hypotékach, zmluvy kúpne nad finančný rozsah 100,- eur, darovacie zmluvy, zámenné zmluvy a nie je schopný nakladať s hnuteľným majetkom väčšieho rozsahu ako 100,- eur a nie je schopný nakladať akýmkoľvek nehnuteľným majetkom. Súd posudzovanému ďalej ustanovil opatrovníka, Mesto Poprad, ktorému vymedzil rozsah práv a povinností tak, že tento je povinný a oprávnený posudzovaného zastupovať a vykonávať za neho všetky právne úkony v oblastiach, v ktorých bol obmedzený spôsobilosti na právne úkony, s výnimkou uzatvárania zmlúv týkajúcich sa majetkových prevodov, k čomu je potrebný súhlas súdu. Mestu Poprad súd uložil povinnosť podávať súdu raz ročne správy o stave majetku opatrovanca, a to vždy do 30.6. toho-ktorého roku. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Proti uzneseniu podal odvolanie Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, navrhujúc napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Odvolanie proti rozsudku podal aj posudzovaný A. B.. Navrhol zrušiť rozsudok vo výrokoch I. až IV. a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie veci, alternatívne, zmeniť napadnutý rozsudok, zamietnuť návrh a priznať posudzovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Mesto Poprad ako ustanovený opatrovník sa nevedelo relevantne vyjadriť k odvolacím námietkam, keďže nebolo účastníkom konania. Pokiaľ však existuje iná osoba, ktorá by spĺňala podmienky na ustanovenie do funkcie majetkového opatrovníka, bude vhodné, ak dôjde k zmene v osobe opatrovníka.
Navrhovatelia aj Okresná prokuratúra Poprad navrhli potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny.
Ďalšie vyjadrenia predniesli účastníci konania v rámci podaných odvolacích replík a duplík.
Podaním zo dňa 04.01.2022 vzal posudzovaný A. B. podané odvolanie v celom rozsahu späť.
Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), v spojení s ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a zistil, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne.
Odvolací súd, skôr než pristúpil k prieskumu vecnej správnosti napadnutého rozsudku, považoval za nevyhnutné vyporiadať sa s procesnou situáciou späťvzatia odvolania zo strany posudzovaného A. B.. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že posudzovaný bol v konaní právne zastúpený advokátkou JUDr. Mgr. Martinou Tomasovou. Tá v mene posudzovaného podala odvolanie a ďalej sa v odvolacom konaní vyjadrovala. V spojitosti so späťvzatím odvolania, ktoré však posudzovaný učinil sám, došlo aj odvolaniu plnej moci udelenej advokátke a nastal podstatný zvrat v rétorike posudzovaného. Z počiatočného nesúhlasu s akýmkoľvek obmedzením spôsobilosti na právne úkony, v štádiu odvolacieho konania posudzovaný s napadnutým rozsudkom súhlasí, pritom uvádza závažné dôvody pre svoje rozhodnutie. V zmysle doručených podaní posudzovaný uvádza, že všetky podstatné úkony (zriadenie účtu v banke, zmena lekárov a pod.) za neho vykonávala p. F., vrátane vyhľadania advokátky, ktorá ho v konaní zastupovala. Po celý čas bol pod nátlakom riaditeľky, znemožňovaný mu bol kontakt s rodinou, nedisponoval ani vlastnou platobnou kartou. Napokon sa však vrátil k rodičom a žiada o čo najskoršie skončenie veci.
Podľa § 369 ods. 1 až 3 CSP, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Posudzovaný vzal podané odvolanie späť, pritom vysvetlil dôvody svojho konania. Keďže zároveň v zmysle ust. 239 CMP ten, o koho spôsobilosti sa koná, má v konaní spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu, odvolací súd rešpektoval jeho dispozičný procesný úkon a konanie o odvolaní posudzovaného zastavil v súlade s ust. § 369 ods. 3 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.
V preskúmavanej veci však podal odvolanie nielen posudzovaný, ale aj účastný Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Procesná legitimita úradu na podanie opravného prostriedku vyplýva
z ust. § 95 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP, v konkrétnostiach prípadu však podanie odvolania zo strany úradu, resp. zotrvanie na jeho podaní je potrebné skúmať v kontexte ust. § 95 ods. 3 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.
Odvolací súd v konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony sleduje predovšetkým ochranu záujmov posudzovaného, aby nedostatočná vedomosť o vykonaných právnych úkonoch ho neohrozila na živote, zdraví či majetku. V preskúmavanej veci bolo znaleckými skúmaniami preukázané, že posudzovaný je ľahko manipulovateľný, preto sa natíska otázka či po vrátení sa k rodičom nebol pod ich vplyvom do tej miery, že upustil od podaného odvolania a rezignoval tiež na dôsledky napadnutého rozsudku.
Pozitívnu aktivitu vykonal Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a v nadväznosti na to aj súd prvej inštancie, ktorý dal podnet orgánom činným v trestnom konaní na prešetrenie pravdivosti tvrdených skutočností, s vyvodením možnej trestnoprávnej zodpovednosti. Na základe podnetu súdu prvej inštancie Okresné riaditeľstvo Policajného zboru SR v Poprade začalo celkovo dve trestné stíhania, a to vo veci obmedzovania osobnej slobody, tiež neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku. Keďže rozhodnutie v začatých trestných veciach má svoju relevanciu v prebiehajúcom konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, odvolací súd žiadal orgány činné v trestnom konaní o podanie správy o stave trestného stíhania.
Zo správy Okresnej prokuratúry Poprad zo dňa 22.09.2022 je zrejmé, že v priebehu trestného stíhania vo veci neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku sú vykonávané úkony za účelom objasnenia skutkového stavu veci. Žiadne závery z vykonaného dokazovania, ktoré by objasnili pomery A. B. však odvolaciemu súdu neboli poskytnuté.
Zo správy Okresnej prokuratúry Poprad zo dňa 14.06.2022 vyplynulo, že v trestnom stíhaní vo veci obmedzovania osobnej slobody bolo vykonané dokazovanie výsluchom A. B., ktorý poprel spáchanie skutku. Vypočutá bola aj pani F. a pán G., ktorí sa iba domnievajú, že posudzovaný môže byť obmedzovaný na osobnej slobode. Do konania bol pribratý znalec za účelom vypracovania psychologického profilu posudzovaného, resp. jeho sklonu ku konfabuláciám. Zistená mierna duševná zaostalosť- ľahký stupeň, vysoká sugestibilita, prípustné až pravdepodobné ovplyvňovanie, manipulácia zo strany okolia. Chce každému vyhovieť, resp. nechce nikomu uškodiť, z toho dôvodu môže mať aj čiastočne zábrany popísať prežité udalosti, hoci by na to v zásade schopný bol (udalosti v ich jadre), aj keď je tam mentálna retardácia. Rodičia posudzovaného v pozícii podozrivých osôb spáchanie skutku popreli. Výsledky vyšetrovania vo veci predbežne odôvodňujú zastavenie trestného stíhania v zmysle § 215 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku.
V nadväznosti na prebiehajúce trestné stíhania sa doposiaľ nepreukázalo, aby posudzovaný bol pod vplyvom svojich rodičov do tej miery, že by proti svojej vôli pristúpil k späťvzatiu odvolania a uzrozumeniu s napadnutým rozsudkom. Odvolací súd samozrejme rešpektoval dispozičný procesný úkon posudzovaného, napriek tomu pristúpil k vecnému prieskumu napadnutého rozsudku, a to v zmysle podaného odvolania Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Aj keď podanie opravného prostriedku z jeho strany nateraz odporuje procesným úkonom posudzovaného, vážnosť rozhodnutia o obmedzení spôsobilosti na právne úkony vyžaduje postupovať podľa § 95 ods. 3 CSP a po uvážení všetkých okolností pripustiť odvolanie úradu na meritórne rozhodovanie tak, aby to zodpovedalo rozumnému usporiadaniu vzťahov.
Uplatnenými odvolacími dôvodmi úrad namieta splnenie zákonných predpokladov pre obmedzenie posudzovaného v jeho spôsobilosti na právne úkony. Súd vzal do úvahy len znalecké posudky, pričom neprihliadol na fungovanie posudzovaného v jeho bežnom živote. Zo znaleckého posudku B. B. H. pritom nie je ani zrejmé, akými postupmi a metódami dospel znalec k prijatým záverom. Znalecký posudok B. I. je v rozpore s lekárskymi správami posudzovaného a odporuje aj jeho dosiahnutým výsledkom
v živote. Súd tiež nevykonal navrhnuté dôkazy a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu nepovažuje odvolací súd uplatnené odvolacie dôvody za opodstatnené. Závery znaleckých posudkov sú jednoznačné, znejúce v prospech obmedzenia spôsobilosti posudzovaného na právne úkony. Súd vykonal viacero znaleckých dokazovaní, aby vylúčil pochybenie jednotlivca v tak závažnej právnej veci. Na skutkových záveroch však nič nezmenilo ani vykonané kontrolné znalecké dokazovanie. Posúdenie zdravotného stavu osoby je každopádne odborná činnosť, vyžadujúc vedecké poznatky, ktorými súd nedisponuje, preto do konania priberá znalca. Z toho uhľa pohľadu nie je v kompetencii súdu spochybňovať závery znalcov ani posudzovať správnosť použitých metód znaleckého skúmania.
Odvolací súd pripúšťa argumentáciu odvolateľa v tom rozsahu, že súd by pri obmedzovaní osoby v jej spôsobilosti na právne úkony nemal vychádzať len čisto formálne z predložených znaleckých posudkov, ale ich závery konfrontovať s ďalším vykonaným dokazovaním. Z obsahu spisu sú pritom zrejmé lekárske správy posudzovaného z jeho psychologického aj psychiatrického vyšetrenia, ich závery pritom majú podľa odvolateľa odporovať prijatým záverom znalcov. Pri prieskume dôvodnosti týchto námietok odvolací súd zisťuje, že dňa 27.04.2021 bola vystavená psychologická správa zdravotníckym zariadením PSYCHONET, s.r.o.. Posudzovaný bol vyšetrený na žiadosť riaditeľky a v jej doprovode. Psychológ záverom konštatoval, okrem iného, chápavosť v dolnom pásme normy, s ťažiskom performačných zložiek v pásme hraničnom, parciálne v pásme patológie, s úzkostným koloritom prežívania. Aktuálny stav psychických funkcií umožňuje realizovať proces praktického osamostatnenia sa v oblasti bývania. Dňa 20.04.2021 bol posudzovaný psychiatricky vyšetrený B. J. K. B.. Pacient sa dostavil v doprovode riaditeľky. Orientovaný všetkými smermi, kontakt pomerne valídny. Myslenie bez kvalitatívnych a kvantitatívnych porúch, obsahovo chudobné, bazálne, prítomný prísun konštruktívnych asociácii. Pacient záverom schopný samostatného bývania.
V nadväznosti na vyššie uvedené, odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením, že závery lekárskych správ posudzovaného odporujú, resp. kolidujú so závermi znalcov. V krátkom časom intervale (jeden týždeň) psychológ aj psychiater posudzovali zdravotný stav posudzovaného pre účely posúdenia jeho spôsobilosti bývať samostatne. Pozitívny záver o skúmanej otázke však nemožno stotožniť so spôsobilosťou posudzovaného na právne úkony. Odvolací súd nespochybňuje, že posudzovaný je schopný úkonov samoobsluhy, tiež jednoduchých právnych úkonov, no konanie v rozsahu obmedzenia už podľa názoru odvolacieho súdu vyžaduje myslenie, ktoré u posudzovaného nekonštatujú ani jeho lekári, resp. psychológ. Naopak, z ich záverov je zrejmé, že myslenie posudzovaného je chudobné, bazálne, jeho chápavosť je v dolnom pásme normy, s ťažiskom performačných zložiek v pásme hraničnom, parciálne v pásme patológie. Nemožno tiež prehliadať, že posudzovaný sa na každé z vyšetrení dostavil v doprovode riaditeľky, ktorá sama udávala jeho fungovanie v bežnom živote, neučinil tak sám posudzovaný.
Každopádne, významným zdrojom poznania, ako posudzovaný je schopný fungovať v bežnom živote, je jeho výsluch zo strany konajúceho súdu. Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že posudzovaný v konaní vypovedal na pojednávaní. Uviedol, že v určitých sférach života je samostatný, pri niektorých úkonoch je sprevádzaný osobami zo svojej blízkosti. Radikálny zvrat však prezentuje vo svojich tvrdeniach posudzovaný v rámci podaného späťvzatia odvolania. V tom dementuje vlastnú samostatnosť a v podstate vysvetľuje, že všetky podstatné úkony ohľadne jeho bankového účtu, používania platobnej karty či vybavovania podnájmu za neho uskutočňovala riaditeľka zariadenia, kde bol umiestnený. Pravdivosť dementovaných tvrdení pritom smie v určitom rozsahu vyplývať aj z lekárskych a znaleckých vyšetrení, na ktoré sa posudzovaný vždy dostavil v doprovode inej osoby, mnohokrát ošetrujúci lekár mal poznanie o živote posudzovaného práve z vyjadrení týchto iných osôb.
Na uvedené skutočnosti pritom v priebehu konania poukazoval už navrhovateľ, otec posudzovaného. Ten má síce záujem na výsledku konania, ktoré sám inicioval, no zároveň ním uvádzané skutočnosti
vykazujú značnú mieru pochybností o skutočnej samostatnosti posudzovaného. Navrhovateľ vypovedá o vzájomnom prepojení osôb, ktoré sa pohybujú v okolí posudzovaného, pričom tieto spriaznené osoby majú konať s úmyslom poberať finančné dotácie na posudzovaného. Jedná sa však nateraz len o domnienku navrhovateľa, ktorá nebola ničím preukázaná, smie byť však predmetom prebiehajúceho trestného stíhania vo veci neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku. S ohľadom na to nebude odvolací súd prijímať žiadne skutkové závery o možnom úmysle osôb z okolia posudzovaného, aby neprejudikoval vinu či nevinu týchto osôb, súčasne neporušil zásadu prezumpcie ich neviny.
Záverom však odvolací súd zhŕňa, že napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne. U posudzovaného boli splnené predpoklady pre jeho obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Vykonané znalecké dokazovania odporučili súdu postupovať týmto spôsobom, vzhľadom na zdravotný stav posudzovaného, pričom záverom znalcov neodporuje ani ostatne vykonané dokazovanie. Chudobnosť v myslení či chápavosť v dolnom pásme normy konštatoval psychológ aj psychiater. Napokon, s obmedzením v spôsobilosti na právne úkony sa v celom rozsahu stotožnil aj posudzovaný, nebolo pritom preukázané, aby konal pod psychickým nátlakom, fyzickým násilím či jeho hrozbou.
Súd ustanovil posudzovanému ako opatrovníka Mesto Poprad, s čím sa odvolací súd taktiež stotožnil. Vzhľadom na prebiehajúce pochybnosti ohľadne osôb z prostredia posudzovaného to bola posledná možnosť, aby sa predišlo, že opatrovník bude konať v rozpore so záujmami posudzovaného.
Za daného stavu odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok postupom vyplývajúcim z ust. § 387 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 2 ods. 1 CMP.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 52 CMP v spojení s ust. § 58 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. V preskúmavanej veci odvolací súd súčasne nevzhliadol také okolnosti, ktoré by dôvodili priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov podľa § 55 CMP.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).