Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-6P/160/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Ivanom Šimekom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: C. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, dieťa rodičov: matka I. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. Č.. XXX, XXX XX R. a otec D. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. U. o zníženie výživného na maloleté dieťa, takto

rozhodol:

Súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec podal dňa 06.07.2015 na Okresný súd Skalica návrh na zníženie výživného na mal. C. zo sumy 80,- eur mesačne na sumu 50,- eur mesačne. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že matka si neplní rodičovské práva, neukazuje mu mal. C., nereaguje na jeho telefonáty. Ďalej uviedol, že je zamestnaný na dobu určitú v U. v L.. Má ešte jedno mal. dieťa Q.Á., na ktorého platí výživné vo výške 50,- eur mesačne. Otec býva v podnájme, spláca dlhy. Výživné žiadal znížiť až od 01.01.2016.

Matka sa k návrhu otca písomne nevyjadrila. Vyjadrila sa až na pojednávaní s tým, že so znížením výživného nesúhlasí.

Kolízny opatrovník sa k návrhu otca písomne nevyjadril.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom otca, matky, zástupcu kolízneho opatrovníka, obsahom pripojeného spisu sp. zn. , potvrdeniami o príjmoch, správami ÚPSVaR a Sociálnej poisťovne a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. -80 zo dňa 02.02.2015 súd schválil dohodu rodičov o zvýšení výživného otca na mal. C. a zvýšil výživné otca zo sumy 30,- eur mesačne na sumu 80,- eur mesačne. V čase poslednej úpravy výživného súd vychádzal zo skutočností, že matka dosahovala priemerný mesačný príjem vo výške 711,07 eur. Otec dosahoval priemerný mesačný príjem vo výške 750,59 eur. Otec mal ešte jednu vyživovaciu povinnosť k mal. Q. vo výške 30,- eur mesačne. Mal. C. navštevovala materskú školu, navštevovala logopédiu.

Z výsluchu otca súd zistil, že trvá na znížení výživného z toho dôvodu, že má finančné problémy a nezvláda to platiť. Otec momentálne býva v prenájme u kamaráta. Otec zmenil zamestnávateľa, do 15.4.2015 bol zamestnaný v T. Č.. Otec ukončil pracovný pomer v T. Č. dohodou z dôvodu, že tam cestoval s kamarátom, je to 25 km a tento kamarát ho vozil. Kamarát tam ukončil pracovný pomer a otec si poslal žiadosť do spoločnosti L., kde sa vyjadrili, že ho príjmu. Z tohto dôvodu ukončil pracovný pomer v spoločnosti T. Č. dohodou. Pracovný pomer bol ukončený z otcovej iniciatívy, nie zo strany zamestnávateľa. V spoločnosti T. Č. zarábal viacej a to o cca 200,- eur mesačne. Momentálne v spoločnosti L. zarába priemerne 553,57 eur mesačne. Okrem mal. C. má jednu vyživovaciu povinnosť k mal. Q. U., na ktorého má súdom určené výživné vo výške 30,- eur mesačne, ale platí 50,- eur mesačne. Mal. Q. je zverený matke a býva s ňou, má 4 roky, do škôlky nechodí, nastúpi až do predškolského zariadenia. Otec má 3 pôžičky, spláca Tatra banke 50,- eur, Quatro 50,- eur, Poštovej banke 50,- eur. Tieto pôžičky si zobral, keď sa narodil mal. Q., aby mal na zakúpenie vecí pre mal. Q.Á., taktiež aby mal na podnájom a podobne. Z Tatrabanky má zobratú pôžičku vo výške 1.800,- eur, z Poštovej banky 1.000,- eur, z Quatro 700,- eur. Zostáva mu splatiť ešte cca polovica. Kamarátovi za podnájom platí 120,- eur mesačne. Ďalšie výdaje sú bežné súvisiace s oblečením, stravovaním, hygienou. Otec je fajčiar, na cigarety mesačne minie cca 60,- eur. Výživné na mal. C. platí 80,- eur, minulý mesiac ale poslal 50,- eur.

Z výsluchu matky súd zistil, že na jej strane sa od posledného rozhodnutia o výživnom nezmenilo nič. Naďalej býva u priateľa v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jeho matky. Naďalej pracuje v O. J., kde už nepracuje na 4 zmeny ale na 3 zmeny. Poberá rodinné prídavky vo výške 23,52 eur mesačne. Na strane mal. C. tiež nenastala nejaká výrazná zmena pomerov. Naďalej navštevuje materskú školu, predškolské zariadenie takže platí len stravné vo výške 25,- eur mesačne. Naďalej navštevuje logopédiu. Mal. má problém s výslovnosťou. Na logopédii im odporúčali navštevovať korekčný krúžok, kde bude chodiť od 1.12.2015. Absolvuje 10 sedení, celkovo to bude stáť 70,- eur. Ostatné výdaje na mal. C. sú bežné súvisiace s oblečením, stravovaním, hygienou. Nevie sa vyjadriť koľko otec platí na bežnom výživnom. Niekedy pošle menej, niekedy viacej.

Zástupca kolízneho opatrovníka uviedol, že vzhľadom k tomu, že pôžičky a ostatné výdaje otca nemajú prednosť pred výživným na dieťa, nesúhlasil so znížením výživného.

Z potvrdenia zamestnávateľa matky - O. J. J.. J..S..Z.. mal súd preukázané, že dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 754,90 eur.

Z potvrdenia zamestnávateľa otca - L. J. I. O. J. J..S..Z.. mal súd preukázané, že dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 553,57 eur.

Z potvrdenia ÚPSVaR Senica mal súd preukázané, že matka nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, poberá prídavok na dieťa v sume 23,52 eur mesačne. Otec nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nie je poberateľom žiadnych dávok.

Z potvrdení Sociálnej poisťovne mal súd preukázané, že otec za posledných 12 mesiacov poberal nemocenské spolu vo výške 389,30 eur. Matka za posledných 12 mesiacov poberala nemocenské spolu vo výške 98,30 eur. Otec ani matka nepoberali žiadne iné dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou.

Z potvrdenia ÚPSVaR Senica mal súd preukázané, že matka nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, poberá prídavky na deti v sume 47,04 eur mesačne. Otec nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nie je poberateľom žiadnych dávok.

Podľa ods. l o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Zákon o rodine“) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 62 ods. l Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. l Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. l Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Podľa rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

V danom konaní sa jedná o zníženie výživného na maloleté dieťa, a preto súd v prvom rade skúmal, či oproti predchádzajúcej úprave výživného došlo k takej zmene pomerov, ktorá by bola podstatnou zmenou okolností vzhľadom k okolnostiam aktuálneho rozhodovania súdu o výživnom v zmysle § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním nových pomerov s pôvodnými pomermi. Súd musí skúmať okolnosti, t.j. schopnosti, možnosti v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom a po jeho vydaní, tieto porovnať a po komplexnom zhodnotení posúdiť, ktoré zmeny prevažujú a či zakladajú dôvod pre zmenu, v kladnom prípadne pre akú zmenu a od ktorého času. Zmena pomerov môže byť odôvodnená jednak okolnosťami na strane povinného (napr. strata zamestnania, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov), ale tiež na strane oprávneného (napr. zmena potrieb u školopovinných detí súvisiacich s prechodom na iný stupeň školského systému, nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám) a jednak vývojom životných nákladov. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, teda maloletého dieťaťa, ktoré môžu byť rôzne, sú závislé predovšetkým od zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, nadania dieťaťa, spôsobu jeho prípravy na budúce povolanie a jeho uplatnenia v spoločenskom živote. Výraznou mierou sú potreby mal. dieťaťa bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinného, teda oboch rodičov, na ktoré súd pri rozhodovaní o výživnom tiež prihliada. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú z tohto dôvodu odkázané v plnej miere na svojich rodičov.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh otca na zníženie výživného nebol dôvodný. Súd má za to, že nenastala zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom na mal. dieťa v podobe jeho zníženia tak, ako to navrhoval otec mal. dieťaťa. O výživnom pre mal. C. bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. -80 zo dňa 02.02.2015, pričom návrh na zníženie výživného bol otcom podaný už po 5- tich mesiacoch. Na strane mal. C. neprišlo od posledného rozhodnutia k výraznej zmene pomerov. V čase poslednej úpravy výživného ako aj v súčasnosti navštevuje materskú školu a naďalej navštevuje logopédiu. Teda úplne identické pomery, ako pri ostatnom rozhodnutí o výživnom.

Súd sa ďalej zaoberal, či k zmene pomerov, ktoré by odôvodňovali zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom došlo na strane rodičov. Na strane matky nastala zmena pomerov v jej príjmoch, kým pri poslednej úprave dosahovala priemerný mesačný príjem 711,07 eur, momentálne jej priemerný mesačný príjem činí 754,90 eur, teda na strane matky nastal nárast v jej príjmoch, ale len nepatrne priemerne o 43,83 eur. Súd pri svojom rozhodovaní prihliadal i na to, že matka je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o maloleté dieťa, o domácnosť, čím sa tiež podieľa na výžive maloletého dieťaťa.

Pokiaľ ide o pomery na strane otca, tento pracuje v spoločnosti L. J. I. O. J. J..S..Z.., kde dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 553,57 eur. Otec dôvodil návrh na zníženie výživného v podstate tým, že dosahuje nižší príjem a má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k mal. Q., kde platí na výživné 50,- eur mesačne. Otec pri poslednej úprave výživného bol zamestnaný v spoločnosti T. Č., kde dosahoval priemerný mesačný príjem vo výške 750,59 eur. Otec mal ešte jednu vyživovaciu povinnosť k mal. Q., na ktorého má súdom určené výživné vo výške 30,- eur mesačne. Pracovný pomer bol skončený dňa 15.4.2015 dohodou, tak ako uviedol samotný otec, pričom skončenie pracovného pomeru inicioval otec. Otec uviedol, že nemal ako cestovať do zamestnania a preto skončil pracovný pomer a našiel si nové zamestnanie, kde dosahuje nižší príjem. Súd len poznamenáva, že vzdialenosť z bydliska otca do predchádzajúceho zamestnania (U. - Č.) je len 23,6 km. Pokiaľ príde k ukončeniu pracovného pomeru dohodu, naviac z iniciatívny osoby povinnej platiť výživné, súd nemôže uvedené akceptovať a s poukazom na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine prihliada na skutočnosť, že otec sa vzdal výhodnejšieho zamestnania. Na druhej strane treba dodať, že ak by aj súd akceptoval zmenu zamestnávateľa na strane otca (v súčasnosti pracuje v mieste bydliska a nemusí cestovať) a v dôsledku toho plynúci mu nižší príjem vo výške 553,57 eur mesačne netto, nie sú tu aj tak dôvody pre zníženie výživného. Podľa zaužívanej súdnej praxe výživné má predstavovať cca 20% až 30% z dosahovaného príjmu výživou povinnej osoby a táto suma má byť rozdelená medzi osoby výživou oprávnené. Otec má súdom určené výživné na mal. C. vo výške 80,- eur mesačne, čo pri zohľadnení ďalšej vyživovacej povinnosti k mal. Q. vo výške 30,- eur mesačne, tvorí spolu sumu 110,- eur mesačne, čo tvorí približne 20% z dosahovaného čistého príjmu otca (553,57 eur). Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností má súd zato, že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu mal. C. aj naďalej sumou 80,- eur mesačne a že takto určená výška výživného zodpovedá ako možnostiam a schopnostiam povinného, tak aj odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa a súčasne pri takto určenom výživnom sa realizuje právo maloletého podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Zároveň treba uviesť, že je jeho povinnosťou venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí a podieľať sa tak na všestrannom vývoji maloletých, ktorí nie sú schopní ešte sami sa živiť a ktorí sú z tohto dôvodu odkázaní v plnej miere na svojich rodičov. Čo sa týka výdavkov obidvoch rodičov, treba si uvedomiť, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičom a preto pri rozhodovaní o výške výživného neboli v tomto smere pre rozhodnutie súdu rozhodujúcimi. Pokiaľ otec dôvodí tým, že mu to finančne nevychádza, súd dáva do pozornosti absolútne nedôvodný výdaj otca na cigarety vo výške 60,- eur mesačne, pritom výživné na mal. C. má určené vo výške 80,- eur mesačne.

Súd má vzhľadom na uvedené skutočnosti za to, že v súčasnej dobe neprišlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného pre maloleté dieťa a takéto zníženie výživného nie je ani v záujme maloletého dieťaťa a preto súd návrh otca na zníženie výživného zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ods. l písm. a) a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, pretože súd prejednával vec v konaní, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie len otec, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo. Ostatní účastníci konania sa po vyhlásení rozsudku vzdali práva podať odvolanie.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, písm. a/- f/ ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).