Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_5Cbi-31-2014.pdf
PDF · 94.97 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cbi/31/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Jaroslavom Macekom v právnej veci žalobcu: Mesto Martin so sídlom Námestie S. H. Vajanského 1, 036 49 Martin, IČO: 00 316 792, proti žalovanému: COMPEL RAIL, a.s. so sídlom Nákladné nádražie, 036 01 Martin, IČO: 36 379 913, právne zastúpený WITT & KLEIM ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA S.R.O. so sídlom Horná 65/A, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 257 164, o určenie popretých pohľadávok, takto
rozhodol:
Súd určuje, že pohľadávky žalobcu, uplatnené v prihláške pohľadávok zo dňa 10.10.2014 do reštrukturalizačného konania na majetok dlžníka COMPEL RAIL, a.s., so sídlom Nákladné nádražie, 036 01 Martin, IČO: 36 379 913, vedenom na Okresnom súde Žilina pod č. konania 2R 4/2014, a to konkrétne:
- pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi, ktorá vznikla z dôvodu neuhradenia vyrubenej dane z nehnuteľnosti na rok 2013 vo výške 5.361,16 Eur na základe rozhodnutia č.004782/2013 zo dňa 22.5.2013, právoplatnosť dňa 24.6.2013, vykonateľnosť dňa 1.10.2013, v celkovej prihlásenej sume 5.361,16 Eur;
- pohľadávka žalobcu voči dlžníkovi, ktorá vznikla z dôvodu neuhradenia vyrubenej dane z nehnuteľnosti na rok 2014 vo výške 27.310,39 Eur na základe rozhodnutia č. 004782/2014 zo dňa 19.5.2014, právoplatnosť dňa 16.6.2014, vykonateľnosť dňa 1.10.2014 v celkovej prihlásenej sume 27.310,39 Eur;
- pohľadávka žalobcu, ktorá vznikla z dôvodu neuhradenia vyrubeného miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady na rok 2010 vo výške 1.435,72 Eur na základe rozhodnutia č. 1621149992/2014 zo dňa 20.12.2014, právoplatnosť dňa 25.3.2014, vykonateľnosť dňa 3.9.2014 v celkovej prihlásenej sume 1.435,72 Eur;
sú nesporné čo do uvedeného právneho dôvodu a prihlásenej výšky.
Súd žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 10.12.2014, doručenou súdu dňa 12.12.2014, domáhal sa žalobca určenia, že jeho pohľadávky, uplatnené v prihláške pohľadávok zo dňa 10.10.2014 do reštrukturalizačného konania na majetok dlžníka žalovaného, vedenom na Okresnom súde Žilina pod č. konania 2R 4/2014 vo výške 34.107,27 Eur sú nesporné čo do právneho dôvodu a výšky. Podaním doručeným súdu dňa 16.2.2015, žalobca upravil žalobný petit tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. V žalobe žalobca uviedol, že Okresný súd Žilina Uznesením č. konania 2R 4/2014-214 zo dňa 12.9.2014 povolil reštrukturalizáciu žalovaného na základe poverenia zo dňa 9.10.2014 bol Mgr. M. - zamestnanec žalobcu, poverený zastupovaním žalobcu ako veriteľa v predmetnom reštrukturalizačnom konaní. Žalobca si prihláškou zo dňa 10.10.2014 spolu s priloženými podkladmi vrátane uvedeného poverenia uplatnil v uvedenom reštrukturalizačnom konaní svoje pohľadávky voči žalovanému v celkovej výške 34.107,27 Eur. Zároveň žalobca požiadal správcu o potvrdenie, že žalobcom prihlásené pohľadávky boli zapísané do zoznamu pohľadávok. Správca na základe písomností, doručených žalobcovi dňa
29.10.2014, potvrdil žalobcovi, že jeho pohľadávky boli zapísané do zoznamu pohľadávok v celkovej prihlásenej výške. Dňa 26.11.2014 sa konala 1. schôdza veriteľov v sídle dlžníka, kde správca zástupcovi žalobcu ústne oznámil, že pohľadávky žalobcu boli popreté. Dňa 28.11.2014 na základe e-mailu správca poverenému zástupcovi oznámil, že prihlásené pohľadávky žalobcu boli popreté čo do výšky, ako aj čo do právneho dôvodu, a to z dôvodu, že osoba, konajúca v mene veriteľa, nepreukázala oprávnenie konať. K prihláseným pohľadávkam žalobcu žalobca uviedol, že sa jedná o pohľadávky, ktoré vznikli z dôvodu neuhradenia vyrubených daní z nehnuteľností, ako aj neuhradenia vyrubeného miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. K dôvodu popretia žalobca uviedol, že osoba, ktorá v predmetnom reštrukturalizačnom konaní konala v mene žalobcu ako veriteľa, disponuje Poverením zo dňa 9.10.2014, na základe ktorého je oprávnená vystupovať a konať za žalobcu v predmetnom reštrukturalizačnom konaní v celom rozsahu ako zástupca.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním, doručený dňa 15.6.2015, kde uviedol, že zastáva názor, že je možné, že zástupcovi žalobcu bolo ním deklarované poverenie skutočne udelené. Udelenie poverenia však nezakladá zástupcovi možnosť konania voči tretím osobám, pokiaľ týmto osobám nie je poverenie predložené, nie je ním preukázaný obsah poverenia, resp. nie je v rozhodujúcom čase známe adresátovi právneho úkonu. Obzvlášť toto tvrdenie platí v prípade úkonov, vykonávaných v rámci reštrukturalizačného konania, ako to potvrdzuje aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 3.9.2013 v konaní vedenom pod sp. zn. 4CoKR 29/2012, podľa ktorého počas reštrukturalizácie podliehajú úkony, vykonávané akýmkoľvek veriteľom, limitom upraveným ZoKR. Normatívna úprava, obsiahnutá v O.s.p. pre účely súdneho konania, aj úprava prihlasovania pohľadávok veriteľmi, obsiahnutom v ZoKR ako lex specialis konkrétne ustanovením § 122 ods. 1 ZoKR v spojení s ustanovením § 29 ods. 6 prvá veta kladie dôkazné bremeno na prihlasovateľa pohľadávky veriteľa. Je teda bez pochýb zákonnou povinnosťou navrhovateľa v právnom postavení prihlasujúceho subjektu priložiť všetky relevantné dokumenty, ktoré ho oprávňujú požadovať od žalovaného zaplatenie pohľadávky, a to riadne a včas, t. j. výhradne počas lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Takáto prihláška veriteľa musí obsahovať normatívne predpísané náležitosti, medzi ktoré ZoKR jednoznačne zaraďuje podpis. Navrhovateľ počas lehoty na prihlásenie pohľadávok do reštrukturalizácie nepredložil správcovi poverenie. Odporca musí pre úspech v súdnom konaní nepochybne preukázať, že poverenie bolo správcovi riadne a včas doručené. V tomto smere podľa názoru žalovaného odporca dôkazné bremeno neuniesol (pozn. tu mal žalovaný zrejme na mysli žalobcu). Potvrdením, vydaným správcom, nebolo uznané, že v prihláške pohľadávky jej prílohy spĺňajú všetky zákonné predpoklady pre to, aby bola aj pre účely reštrukturalizácie zistená. Potvrdenie správcu výhradne navrhovateľovi verifikuje, že ním uplatnený nárok bol prihlásený spôsobom podľa ustanovenia § 29 ods. 1 ZoKR v konaní, a teda, že prihláška navrhovateľa bola niekým podpísaná. K charakteru pohľadávok žalobcu žalovaný uviedol, že pôvod pohľadávky navrhovateľa pre účely reštrukturalizácie je nesporný, ale nie je ani relevantný. Prihláška pohľadávky v reštrukturalizácii žalovaného nebola podpísaná žalobcom, ale fyzickou osobou Mgr. M., tento však nedisponuje pohľadávkami, ktoré prihlasoval do reštrukturalizácie, nimi disponuje žalobca. V tomto smere je rozhodovacím kritériom ustanovenie § 32 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene. Žalobca doplnil svoje vyjadrenie podaním zo dňa 21.10.2015, ktoré bolo súdu doručené dňa 26.10.2015, kde okrem iného poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. I. US 198/09-14 zo dňa 14.7.2009.
Na prejednanie veci súd vytýčil verejné pojednávanie, kde listinnými dôkazmi zistil nasledovný skutkový stav:
Z Uznesenia Okresného súdu Žilina, č. konania 2R 4/2014-214 na č. l. 5 až 7 súd zistil, že ním Okresný súd Žilina povolil reštrukturalizáciu žalovaného, a to dňa 12.9.2014.
Z poverenia na č. l. 8 súd zistil, že ním dňa 9.10.2014 žalobca poveril Mgr. M. právnika Mesta Martin, na zastupovanie Mesta Martin ako veriteľa v reštrukturalizačnom konaní č. 2R 4/2014 voči dlžníkovi
- žalovanému.
Z prihlásenia pohľadávok na č. l. 9 súd zistil, že ide o sprievodný list k prihláške pohľadávok žalobcu do reštrukturalizácie žalovaného. Ako prílohy tohto sprievodného listu sú uvedené: Súhrnná prihláška pohľadávok, Vyhlásenie o evidovaní pohľadávok v účtovníctve a tri rozhodnutia a to zo dňa 22.5.2013, zo dňa 19.5.20174 a 20.2.2014.
Zo súhrnnej prihláške nezabezpečených pohľadávok na č. l. 10 a 11 súd zistil, že si žalobca na základe tejto prihlášky prihlásil do reštrukturalizácie žalovaného tri pohľadávky, a to pohľadávku na základe Rozhodnutia č. 004782/2013 zo dňa 22.5.2013 v sume 5.361,16 Eur, na základe Rozhodnutia č. 004782/2014 zo dňa 19.5.2014 sumu 27.310,39 Eur a na základe Rozhodnutia č. 162149992/2014 zo dňa 20.2.2014 sumu 1.435,72 Eur.
Z Rozhodnutia č. 004782/2013 zo dňa 22.5.2013 na č. l. 13, 14 súd zistil, že ním žalobca vyrubil žalovanému daň z nehnuteľností vo výške 27.310,39 Eur.
Z Rozhodnutia č. 162114992/20174 zo dňa 20.2.2014 na č. l. 17 súd zistil, že ním žalobca vyrubil žalovanému miestny poplatok za komunálny odpad a drobné stavebné odpady vo výške 1.435,72 Eur.
Z potvrdenia o zápise pohľadávok do zoznamu pohľadávok na č. l. 18 súd zistil, že ním reštrukturalizačná správkyňa žalovaného JUDr. Denisa Pejchalová potvrdila, že do zoznamu pohľadávok v reštrukturalizácii žalovaného boli zapísané tri prihlášky žalobcu.
Zistený skutkový stav podradil súd pod ustanovenia nasledujúcich právnych predpisov:
Podľa § 124 ods.1 z.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 28.4.2015 (ďalej len „ZKR“) každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie. Ak správca pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná, je povinný prihlásenú pohľadávku v spornom rozsahu poprieť.
Podľa § 124 ods.2 ZKR prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok; ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej výšky.
Podľa § 124 ods.4 ZKR veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
Podľa § 124 ods.7 ZKR kým neuplynula lehota na podanie žaloby na určenie pohľadávky alebo kým súd právoplatne nerozhodne o určení pohľadávky, dlžník môže popretú pohľadávku dodatočne voči jej veriteľovi písomne uznať; týmto uznaním sa popretá pohľadávka v uznanom rozsahu považuje za zistenú. Ak správca poprel pohľadávku z podnetu veriteľa, môže dlžník uznať popretú pohľadávku len so súhlasom tohto veriteľa.
Podľa § 196 ZKR Ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len "konanie podľa tohto zákona") sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.
Podľa § 21 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku za právnickú osobu koná
a) štatutárny orgán; ak štatutárny orgán tvorí viacero fyzických osôb, koná za právnickú osobu jeho predseda, prípadne jeho člen, ktorý tým bol poverený,
b) zamestnanec, ktorý tým bol poverený štatutárnym orgánom,
c) vedúci odštepného závodu alebo vedúci organizačnej zložky, o ktorých zákon ustanovuje, že sa zapisujú do obchodného registra, ak ide o veci týkajúce sa tohto závodu alebo zložky, alebo
d) prokurista, ak podľa udelenej prokúry môže samostatne konať.
Podľa § 21 ods.5 Občianskeho súdneho poriadku každý, kto koná za právnickú osobu, štátny orgán alebo štát, musí svoje oprávnenie preukázať, ak také oprávnenie nevyplýva z obchodného registra alebo z iného verejného registra, alebo ak také oprávnenie nie je známe súdu z jeho činnosti.
Podľa § 104 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví.
Súd v prvom rade z úradnej povinnosti preskúmal včasnosť podania žaloby žalobcom. Uznesenie o povolení reštrukturalizácie žalovaného bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č.180/2014 dňa 22.9.2014 (účinky v zmysle § 199 ods.9 ZKR nasledujúci deň, t.j. 23.9.2014). Lehota na prihlasovanie pohľadávok v zmysle § 121 ZKR uplynula dňa 23.10.2014. Lehota 30 dní na popieranie pohľadávok v zmysle § 124 ods.2 ZKR uplynula dňa 24.11.2014 (keďže koniec lehoty pripadol na sobotu 22.11.2014, táto sa predĺžila do najbližšieho pracovného dňa pondelka 24.11.2014). Posledným dňom na podanie incidenčnej žaloby tak bol pondelok 29.12.2014 (keďže posledný deň lehoty pripadol na sviatok 24.12.2014, lehota sa predĺžila do najbližšieho pracovného dňa pondelka 29.12.2014). Keďže žalobca podal incidenčnú žalobu dňa 12.12.2014, súd konštatuje, že žaloba bola podaná včas.
Medzi účastníkmi neboli sporné žiadne skutkové okolnosti okrem skutočnosti tvrdenej žalobcom a popieranou žalovaným, totiž, že prílohou prihlášky pohľadávky žalobcu bolo poverenie na konanie v mene žalobcu pre MV.. Tvrdenie žalobcu nebolo v konaní preukázané. Sprievodný list(č.l.9) k prihláškam žalobcu explicitne vymenúva jeho prílohy, medzi ktorými poverenie nie je uvedené. Nakoľko žalobca zaslal svoje prihlášky iba správcovi a nie aj súdu, nebolo možné porovnať obsah a prílohy prihlášok zaslaných správcovi a súdu (v tejto súvislosti je však nutné konštatovať, že nebolo povinnosťou žalobcu od účinnosti novely ZKR č.348/2011 Z.z., t.j. od 1.1.2012, podávať prihlášku aj na súde). Medzi účastníkmi nebola sporná existencia ani výška pohľadávok žalobcu prihlásených do reštrukturalizácie žalovaného. Poverením na č.l. 8 spisu mal súd za preukázané, že B.. I. je ako poverený zamestnanec žalobcu oprávnený konať v mene žalobcu v reštrukturalizačnom konaní žalovaného vrátane podpisu prihlášok pohľadávok. Sporné tak zostalo iba právne posúdenie účinkov nepripojenia poverenia B.. I. na konanie v mene žalobcu k prihláške. Nakoniec iba touto skutočnosťou bolo odôvodnené popretie prihlásených pohľadávok žalobcu, preto sa s poukazom na nález Ústavného súdu SR citovaný nižšie, incidenčný súd zaoberal iba dôvodnosťou popieracieho prejavu správcu.
Pri posudzovaní veci súd postupoval v intenciách nálezu Ústavného súdu č.k.II. ÚS 409/2013-49 z 11.9.2014, v ktorom ústavný súd vyslovil, že správca je pri popretí povinný jednoznačne vyjadriť aj dôvod a rozsah popretia pohľadávky, pričom obmedzenie popretia len na určitý dôvod, alebo na určitý rozsah popretia pohľadávky znamená právnu fikciu uznania pohľadávky v nepopretom rozsahu. Je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní, preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie, a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze. Úlohou incidenčného konania nie je potom opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom incidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená (teda úplne alebo v určitej časti alebo v určitom poradí). Výklad, podľa ktorého by popretie v akomkoľvek rozsahu (čo do dôvodu, výšky, vymáhateľnosti alebo poradia) automaticky aktualizovalo prieskumnú právomoc súdu konajúceho v incidenčnom konaní v celom rozsahu, by znamenalo podstatné znevýhodnenie veriteľov tých pohľadávok, ktoré boli popreté čo do dôvodu a vymáhateľnosti. Z uvedeného vyplýva, že v už prebiehajúcom incidenčnom konaní, teda po márnom uplynutí lehoty na popretie pohľadávok, nie je možné zo strany správcu rozširovať dôvody popretia pohľadávky a na takéto popretie prihliadať.
In concreto v prejednávanej veci poprel správca prihlásenú pohľadávku žalobcu s poukazom na nepreukázanie oprávnenia konať osobou konajúcou v mene veriteľa. Žalovaný s poukazom na § 32 Občianskeho zákonníka tvrdil, že ak z prihlášky žalobcu nevyplývalo, že B. koná v mene žalobcu, koná vo svojom mene. Rovnako tvrdil, že preukázať oprávnenie na konanie v mene žalobcu bolo možné iba do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Obe tvrdenia a právne posúdenie veci žalovaným podľa názoru súdu nemôžu obstáť.
V prvom rade je nutné konštatovať, že na konanie v mene právnickej osoby v reštrukturalizačnom konaní nie je možné aplikovať hmotnoprávnu normu, ktorou je § 32 Občianskeho zákonníka, ale s poukazom na § 196 ZKR je potrebné pri absencii osobitných pravidiel v ZKR aplikovať procesné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (OSP a ZKR sú vo vzťahu lex generalis - lex specialis). Prihláška pohľadávky je procesnou formou uplatnenia hmotného práva, preto na preukázanie oprávnenosti osoby na podpis prihlášky je potrebné v danom prípade aplikovať § 21 ods.1 OSP. B. konal v mene žalobcu ako poverený zamestnanec. Bolo však tiež povinnosťou žalobcu preukázať existenciu oprávnenia zamestnanca konajúceho v jeho mene na konanie v mene žalobcu, čo sa nestalo. Z tohto pohľadu bolo popretie pohľadávky správcom vykonané dôvodne. Neskôr však bolo oprávnenie B. na konanie v mene žalobcu preukázané a bolo namieste zo strany žalobcu prihlásené pohľadávky žalobcu dodatočne uznať(§ 124 ods.7 ZKR). Aj v Občianskom súdnom konaní je nedostatok plnomocenstva odstrániteľnou vadou konania.
Súd sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že všetky dôkazy a listiny na preukázanie prihlásených pohľadávok možno doložiť len v lehote na prihlásenie pohľadávok. Z právnej úpravy sa dá vyvodiť koncentračná zásada pri prihlasovaní pohľadávok v reštrukturalizácii (v konkurze je situácia odlišná vzhľadom na možnosť prihlasovania pohľadávok aj po základnej prihlasovacej lehote) iba pokiaľ ide o právny dôvod, výšku a poradie prihlasovanej pohľadávky, keďže v incidenčnej žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške - viď § 124 ods.4 in fine ZKR (podobný záver za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy ZKV a pre konkurzné pomery vyplýva z rozsudku NS SR z 12.mája 2000, sp.zn. 1Obo 294/99, publikovanom ako R 32/2001). Neznamená to však, že by po uplynutí prihlasovacej lehoty nemohol veriteľ doplniť doklady či listiny preukazujúce jeho nárok uplatnený v prihláške (prípadne aj doplniť skutkové tvrdenia k preukázaniu svojho nároku - rovnaký záver možno vyvodiť z rozsudku Najvyššieho súdu ČR z 30. januára 2003, sp. zn. 29 Cdo 1089/2000). S takýmto postupom implicitne počíta aj právna úprava, keď umožňuje dodatočné uznanie popretej pohľadávky dlžníkom.
Ak žalovaný poukazoval na podporu svojej argumentácie na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 4CoKR 29/2012 z 3.9.2013, tak je potrebné uviesť, že v konaní Krajského súdu v Bratislave bola riešená odlišná situácia, keď prihláška pohľadávky v reštrukturalizácii nebola podpísaná vôbec, preto žalovaným spomínané rozhodnutie nemôže byť vodítkom pre právne posúdenie veci v posudzovanom prípade.
Súd je preto názoru, že dodatočným preukázaním oprávnenia B. na podpis prihlášky pohľadávok žalobcu odpadol dôvod na popretie pohľadávok a preto v plnom rozsahu vyhovel žalobe žalobcu a určil jeho pohľadávky, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Úspešný žalobca by pri aplikácii § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku mal nárok na náhradu trov konania, keďže mu však žiadne nevznikli a ani ich náhradu nežiadal priznať, súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Žiline, v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).