Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/193/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnej veci navrhovateľa: AFIN s. r. o., so sídlom Na Košarisku 28 ,Košice, IČO: 36 177 750, zastúpeného JUDr. Sergejom Romžom advokátom so sídlom v Košiciach, Hrnčiarska 5 proti odporcovi: Rád PREMONŠTRÁTOV - Opátstvo JASOV so sídlom Podzámok 166/28, Jasov, IČO: 00587125 zastúpeného JUDr. Emanuelom Olšavským LL.M, advokátom so sídlom Trnková 9 v Košiciach ,v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 161.708,43 EUR s príslušenstvom takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a .

P r i z n á v a odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 4 971,77 EUR a iných trov v sume 9 702,45 EUR, ktoré sumy je navrhovateľ povinný zaplatiť právnemu zástupcu odporcu JUDr. Emanuelovi Olšavskému do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ vo svojom návrhu žiadal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 161. 708,43 EU (predtým 4 871 628,25 SK) so 6 % úrokom z omeškania ročne od 16.5.2005 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že s odporcom dňa 17.10.1997 uzavrel Zmluvu o nájme nebytových priestorov. V zmysle článku I, bod 1.1. predmetnej zmluvy predmetom zmluvy bol prenájom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. X, v kat. územie T. parcela č. XXX na ulici T. v T. a na nej postavená nehnuteľnosť - dom súpisné číslo XXX, o celkovej výmere 1 844 m2. V zmysle článku I, bod 1.4 predmetnej zmluvy prílohou č. 3 zmluvy bol aj preberací protokol, v ktorom je popísaný stav a vybavenie prenajatých priestorov.

Odporca listom zo dňa 15.4.2005 vypovedal Zmluvu o nájme nebytových priestorov, s výpovednou lehotou 1 mesiaca odo dňa doručenia výpovede, teda koniec výpovednej lehoty podľa odporcu mal pripadnúť na deň 16.5.2005. Odporca zároveň vyzval navrhovateľa v predmetnom liste, aby najneskôr v deň skončenia výpovednej lehoty odovzdal prenajatý objekt.

V zmysle článku V, bod 5.2. Zmluvy o nájme nebytových priestorov, zmluvné strany sa dohodli, že opravy, úpravy a udržiavanie prenajatej nehnuteľnosti v súlade so vykonaná na svoje náklady nájomca po celú dobu prenájmu. Prenajímateľ týmto dáva súhlas na vykonanie potrebných opráv a úprav.

Navrhovateľ v súlade s vyššie citovaným ustanovením zmluvy o nájme uzavretej medzi účastníkmi konania počas doby prenájmu realizoval na svoje náklady opravy, údržby a udržiavanie prenajatej nehnuteľnosti v rokoch 1998 až 2004 v celkovej hodnote 3 915 421,15 SK (v súčasnosti 129 968,17

EUR). Súčasťou fakturovaných a realizovaných výkonov od dodávateľov sú aj dodacie listy a v prípade zmluvy o dielo zo dňa 8.1.1998 aj protokol o prevzatí a odovzdaní diela.

Navrhovateľ na predloženie tohto svojho nároku predložil súdu faktúry za obdobie rokov 1998 - 2004, dodacie listy a protokol o odovzdaní diela a zmluvu o dielo zo dňa 8.1.1998.

V zmysle článku VI, bod 6.5 predmetnej zmluvy o nájme zmluvné strany sa dohodli, že v prípade ak prenajímateľ poruší touto zmluvou dohodnuté podmienky, alebo akýmkoľvek spôsobom znemožní nájomcovi využívať ju na dohodnutý účel, je prenajímateľ povinný zaplatiť nájomcovi zmluvnú pokutu vo výške dvojročného nájmu, dohodnutého v bode 4.2.1 a všetky náklady, ktoré vynaložil nájomca na opravy a úpravy predmetu nájmu, a to do 30 dní od vzniku takejto udalosti.

Navrhovateľ v súvislosti s ukončením zmluvy o nájme nebytových priestorov výpoveďou vyzval odporcu na úhradu nákladov, ktoré vynaložil v súvislosti s opravou, úpravou a údržbou prenajatej nehnuteľnosti, avšak odporca odmietol tieto náklady preplatiť. Zároveň navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu zmluvnej pokuty vo výške dvojročného nájmu čo predstavuje sumu 1 871 480,70 SK (t. j. v súčasnosti 62 121,78 EUR). Parciálnu časť tejto zmluvnej pokuty si navrhovateľ voči odporcovi započítal na základe jednostranného kompenzačného prejavu zo dňa 19.1.2006 a to čo do výšky 915 273,60 SK (t. j. 30 381,52 EUR). Vo zvyšnej časti vo výške 956 207,10 SK (t. j. v súčasnosti 31 740,26 EUR) si navrhovateľ uplatňuje zmluvnú pokutu touto žalobou. Okresný súd Košice I pod číslom konania -160 zo dňa 22.7.2008 vydal platobný rozkaz, v ktorom uložil odporcovi, aby do 15-tich dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi sumu 161 708,43 EUR so 6 % ročným úrokom z omeškania od 16.5.2005 do zaplatenia a nahradil mu trovy konania vo výške 9 702,45 EUR a trovy právneho zastúpenia vo výške 1 788,59 EUR alebo aby v tej istej lehote podal odpor na tomto súde.

Odporca prezval platobný rozkaz dňa 4.8.2008, pričom dňa 18.8.2008 podal voči vyššie citovanému platobnému rozkazu odpor. V tomto odpore odporca poukázal na to, že návrh podaný navrhovateľom pokladá za demonštratívny a ničím nepodložený akt, ktorým sa snaží získať na úkor odporcu neoprávnený majetkový prospech. Odporca poukázal na to, že medzi odporcom a navrhovateľom existoval právny vzťah na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 17.10.1997 vrátane dodatkov, pričom odporca uvedenú zmluvu riadne vypovedal.

Navrhovateľ sa samostatnou žalobou zo dňa 1.7.2005 domáhal na Okresnom súde Košice I vyslovenia neplatnosti výpovede zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov , pričom túto podstatnú skutočnosť vo svojom žalobnom návrhu úmyselne neuviedol. Ďalej odporca poukázal na to, že Okresný súd Košice I v konaní -224 vydal dňa 8.10.2007 rozsudok, ktorým žalobu navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Ďalej odporca vo svojom vyjadrení - v odpore k platobnému rozkazu uviedol, že odporca dňa 15.4.2005 doručil navrhovateľ výpoveď zmluvy o nájme nebytových priestorov teda uvedeným dňom 15.4.2005 sa navrhovateľ dozvedel, že odporca sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil a teda dňom 16.4.2005 začala pre navrhovateľa plynúť zákonná lehota na uplatnenie svojho údajného práva.

Navrhovateľ podal žalobu na Okresnom súde Košice I dňa 13.5.2008, teda preukázateľne po uplynutí zákonnej premlčacej lehoty. Odporca týmto vzniesol námietku premlčania voči nároku navrhovateľa. Zároveň s týmto vyjadrením podal odporca návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde KošiceI pod spisovou značkou . Na základe tohto návrhu súd vydal uznesenie č. k. -189 dňa 4.11.2008, ktorým prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod spisovou značkou , v ktorom sa rozhoduje o zásadnej otázke priamo súvisiacej s týmto sporom, t. j. ohľadom určenia neplatnosti výpovede zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 15.4.2005 a o určenie platnosti zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 17.10.1997 uzavretej medzi účastníkmi konania.

Po právoplatnom skončení konania vedeného na tunajšom súde pod spisovou značkou súd pokračoval v konaní, vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

Zo Zmluvy o nájme nebytových priestorov predloženej navrhovateľom súd zistil, že odporca ako prenajímateľ a navrhovateľ ako nájomca uzavreli zmluvu o nájme nebytových priestorov dňa 17.10.1997. Predmetom zmluvy bola nehnuteľnosť zapísaná na liste vlastníctva č. X v kat. území T. a to parcela č. XXX. na T. v T. a na nej postavená nehnuteľnosť - dom súpisné číslo XXX o celkovej výmere 1 844 m2 na verejnosti známej ako bývalé „gymnázium“.

Predmetom zmluvy bol prenájom vyššie popísanej nehnuteľnosti včítane pozemku nájomcovi. Účelom zmluvy o nájme nebytových priestorov bolo využívanie uvedenej nehnuteľnosti na podnikateľské a administratívne účely nájomcu (navrhovateľa), zriadenie podnikateľského centra nájomcom v uvedenej nehnuteľnosti, prenajímanie (podnájom) uvedenej nehnuteľnosti alebo jej časti nájomcom iným subjektom (právnickým a fyzickým osobám) na podnikateľské, obchodné a administratívne účely. Doba nájmu bola medzi účastníkmi konania dohodnutá na 15 rokov odo dňa účinnosti zmluvy. Účinnosť tejto zmluvy nastala dňom podpísania preberacieho protokolu o odovzdaní a prevzatí nebytových priestorov, ktorý tvoril prílohu č. 3 zmluvy a doba nájmu sa končí po uplynutí 15.-tich rokov od tohto dátumu. Preberací protokol, ktorý bol súčasťou zmluvy, bol podpísaný účastníkmi zmluvy dňa 10.11.1997.

V článku 4 predmetnej zmluvy bolo dohodnuté ročné nájomné za celý predmet nájmu, pričom do konca roku 1998 bolo dohodnuté, že výška nájmu je dohodnutá na 29,41 USD/ročne v prepočte na slovenskú korunu v kurze platnom v deň splatnosti nájmu vyhlásenom v NBS. Splatnosť nájomného je 15.12.1998. Ďalej bola dohodnutá výška nájmu aj pre roky 1999 a na ďalšie roky.

V článku 5, v bode 5.2 citovanej zmluvy o nájme nebytových priestorov bolo uvedené, že opravy, úpravy a udržiavanie prenajatej nehnuteľnosti v súlade so vykonaná na svoje náklady nájomca po celú dobu prenájmu. Prenajímateľ týmto dáva súhlas na vykonanie potrebných opráv a úprav.

V článku 6, bod 6.5 citovanej zmluvy je uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak prenajímateľ poruší touto zmluvou dohodnuté podmienky alebo akýmkoľvek spôsobom znemožní nájomcovi využívať ju na dohodnutý účel, je prenajímateľ povinný zaplatiť nájomcovi zmluvnú pokutu vo výške dvojročného nájmu, dohodnutého v bode 4.2.1 a všetky náklady, ktoré vynaložil nájomca na opravy a úpravy predmetného nájmu a to do 30 dní od vzniku takejto udalosti.

Navrhovateľ ďalej predložil súdu písomné znenie výpovede zo zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorú mu dal odporca dňa 15.4.2005. Z obsahu tejto výpovede súd zistil, že odporca vypovedal vyššie citovanú zmluvu o nájme nebytových priestorov navrhovateľovi vzhľadom na zásadné a hrubé porušovanie zmluvných podmienok a závažné nedostatky vyskytujúce sa pri realizácii nájomného práva. V tejto výpovedi poukázal na to, že výpovedná lehota začína plynúť v zmysle citovanej zmluvy dňom doručenia tejto výpovedi a končí v lehote 1 mesiaca odo dňa doručenia, teda dňom 16.5.2005. V tejto písomnej výpovedi zároveň odporca žiadal navrhovateľa, aby najneskôr v deň skončenia výpovednej lehoty odovzdal mu prenajímaný objekt.

Z preberacieho protokolu zo dňa 16.5.2005 predloženého navrhovateľom súd zistil, že navrhovateľ odovzdal prenajatú nehnuteľnosť odporcovi dňa 16.5.2005.

Z rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. zo dňa 11.11.2010 súd zistil, že súd zamietol návrh navrhovateľa a to spoločnosti AFIN s. r. o. Košice voči odporcovi Rád PREMONŠTRÁTOV - Opátstvo JASOV o určenie neplatnosti výpovede zo zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 15.4.2005 a určenie platnosti zmluvy, ktorú uzavreli účastníci konania dňa 17.10.1997. Súd tento návrh navrhovateľa teda spoločnosti AFIN s. r. o. v celom rozsahu zamietol. V odôvodnení tohto rozsudku Okresný súd Košice I poukázal na to, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy o nájme nehnuteľností podľa ustanovení až 684 . Uviedol v odôvodnení, že je potrebné vychádzať z textu zmluvy, ktorú účastníci uzavreli v písomnej forme , pričom účastníci mali vôľu i záujem uzavrieť nájomnú zmluvu, pretože odporca ako prenajímateľ prenajal navrhovateľovi nielen nebytové priestory, ale celú nehnuteľnosť a pozemok zapísaný na LV č. X v kat. území T. - parcela č. XXX na ulici T. v T. dom súpisného čísla XXX o celkovej výmere 1 844 m2.

Voči uvedenému rozsudku Okresného súdu Košice I podal navrhovateľ spoločnosť AFIN s. r. o. Košice odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. k. -352 zo

dňa 30.10.2012 potvrdil rozsudok Okresného súdu Košice I vo výroku o zamietnutí žaloby. Rovnako aj Krajský súd v Košiciach konštatoval, že účastníci uzavreli v danom prípade zmluvu o nájme nehnuteľností podľa , pretože predmetom nájmu bol pozemok a celá budova na T. v T.. Krajský súd v Košiciach poukázal na to, že odporca vypovedal zmluvu o nájme nehnuteľností výpoveďou zo dňa 15.4.2005 a výpoveď z nájmu bola podľa Krajského súdu v Košiciach platná.

Na pojednávaní dňa 22.1.2014 navrhovateľ upresnil, že žalovaná istina pozostáva z 2 častí a to z nároku navrhovateľa na zmluvnú pokutu a druhá časť nároku navrhovateľa je úhrada nákladov, ktoré vynaložil navrhovateľ do priestorov, ktoré užíval a ktoré patria odporcovi a svoj nárok opieral o ustanovenie . Navrhovateľ sa na tomto pojednávaní vyjadril aj k námietke premlčania, ktorú v tomto konaní vzniesol odporca. Uviedol, že premlčacia lehota je všeobecná trojročná a začína plynúť prvým dňom, kedy si mohol veriteľ uplatniť svoje právo. Podľa navrhovateľa si mohol uplatniť toto právo a teda začiatok premlčacej lehoty začal plynúť 17.6.2005 po uplynutí výpovednej lehoty uvedenej vo výpovedi z nájmu nebytových priestorov a k tomu treba pripočítať 30 dní, čo vyplýva zo zmluvy o nájme nebytových priestorov uzavretej medzi účastníkmi konania.

Odporca zotrvával na svojom písomnom podaní, poukázal na to, že neexistuje právny titul, na základe ktorého si navrhovateľ voči odporcovi uplatňuje žalovanú sumu a poukázal na to, že pravdepodobne si navrhovateľ zle interpretoval ustanovenia zmluvy, na základe ktorých žiada priznať žalovanú istinu s príslušenstvom.

Štatutárna zástupkyňa navrhovateľa O. vo svojej výpovedi zo dňa 25.4.2014 uviedla, že s odporcom uzavrela zmluvu o nájme nebytových priestorov, pretože v týchto priestoroch chcela mať spolu s manželom podnikateľské centrum. Prenajaté priestory boli nevyhovujúce, vyžadovali si značné investície, preto bola doba nájmu s odporcom dohodnutá na 15 rokov a zároveň do zmluvy si dohodli ustanovenia o zmluvnej pokute a ustanovenia o oprave a úprave veci. Odporca dal súhlas na opravu a úpravu prenajatých priestorov. Štatutárna zástupkyňa navrhovateľa potvrdila, že výpoveď z nájmu prevzala dňa 15.4.2005. Podľa štatutárnej zástupkyne navrhovateľa odporca porušil zmluvnú podmienku v tom, že navrhovateľovi dal neoprávnene výpoveď z nájmu prenajatých priestorov, pretože v čase dania výpovede už navrhovateľ nemeškal s platbami nájomného. Prenajaté priestory im znemožnil užívať odo dňa 16.5.2005, keď priestory odovzdal navrhovateľ odporcovi. Ďalej štatutárna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že o potrebe opráv a úprav prenajatých nehnuteľností vedeli obaja účastníci konania ešte pred uzavretím zmluvy. Podľa štatutárnej zástupkyne navrhovateľa sa v zmluve odporca zaviazal na refundáciu nákladov vynaložených navrhovateľom na opravu a úpravu prenajatých priestorov čo vyplývalo aj zo znenia uzavretej zmluvy.

Odporca k výpovedi štatutárnej zástupkyni navrhovateľa uviedol, že v zmysle článku 5 bod 5.2 citovanej zmluvy o nájme nebytových priestorov sa navrhovateľ výslovne zaviazal, že všetky opravy a úpravy priestorov vykoná na svoje náklady, nikde v zmluve nie je uvedené právo navrhovateľa na refundáciu týchto nákladov. Ďalej odporca poukázal na to, že zo znenia o výške nájomného v zmluve je zrejmé, že počas prvých 5 rokov bolo dojednané zmluvnými stranami podstatne nižšie nájomné ako v ďalších rokov. Sama štatutárna zástupkyňa navrhovateľa potvrdila, že prvých 5 rokov bolo kritických, bolo treba vykonávateľ najviac prác a preto odporca to premietol do výšky nájomného, ktoré bolo za prvé 3 roky o 90. 000 dolárov nižšie ako v 6. roku nájmu a v 4. a 5. roku nájmu o 70. 000 dolárov nižšia ako v 6. roku nájmu. Obe strany o týchto skutočnostiach vedeli.

Odporca doplnil svoje vyjadrenie písomne dňa 30.5.2014, v ktorom poukázal, že podľa odporcu nie je potrebné žiadnym spôsobom zisťovať vôľu strán pri uzatváraní zmluvy o nájme nebytových priestorov zo dňa 15.10.1997, nakoľko táto bola jasne a jednoznačne vyjadrená v samotnej zmluve. Aj odvolaní súd v konaní vedenom na Okresnom súde v Košiciach pod spisovou značkou o určenie neplatnosti výpovede zo zmluvy o nájme nebytových priestorov a určenie platnosti zmluvy nariadil súdu skúmať vôľu účastníkov zmluvy výlučne z dôvodu, aby bolo možné určiť, či sa jedná o zmluvu o nájme nehnuteľností podľa ustanovení V tomto spore to už nie je potrebné riešiť, nakoľko táto otázka nezohráva žiadnu úlohu. Zmluvné strany sa rozhodli, že uzatvoria túto zmluvu v písomnej forme, preto je potrebné vychádzať z jej textu, ktorý jednoznačne a nespochybniteľne vyjadruje vôľu účastníkov zmluvy v čase jej uzavretia.

Nájomca mal počas prvých 5 rokov trvania nájmu výrazne znížené nájomné, počas prvých 3 rokov o 75 % oproti 6.-temu roku a v 4. a v 5. roku o 63 %. Za prvých 5 rokov nájomca takto na zníženom nájomnom ušetril 411.755 USD. Akékoľvek požiadavky navrhovateľa ako nájomcu na náhradu škody z dôvodu investícii do predmetu nájmu sú podľa názoru odporcu absolútne bezpredmetné a neopodstatné, že nakoľko tieto mal niekoľkonásobne vykompenzované výrazne nižším nájomným podľa prvých 5 rokov nájmu.

Ďalej odporca v tomto písomnom podaní uviedol, že zo zmluvy, ktorú uzavreli účastníci konania jednoznačne vyplýva (bod 6.5 zmluvy), že prenajímateľ (odporca) bude povinný zaplatiť nájomcovi zmluvnú pokutu a všetky náklady, ktoré nájomca vynaložil na opravy a úpravy predmetu nájmu výlučne v prípade, ak prenajímateľ poruší zmluvou dohodnuté podmienky alebo ak akýmkoľvek spôsobom znemožní nájomcovi využívať ju (pravdepodobne mal na mysli navrhovateľ nehnuteľnosť) na dohodnutý účel. Keďže prenajímateľ (odporca) neporušil žiadnu z podmienok dohodnutých v zmluve a počas trvania nájmu nijakým spôsobom nebránil nájomcovi v užívaní predmetu nájmu, je nepochybné, že navrhovateľovi nemohol vzniknúť právny nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a náhradu škody voči odporcovi. Ak si navrhovateľ mimoriadne extenzívne vykladá citovaný bod 6.5 zmluvy v tom zmysle, že odporca znemožnil navrhovateľ užívať predmet nájmu práve tým, že zmluvu vypovedal, vyjadril odporca názor, že takýto výklad nenachádza oporu v zákone a takýto šikanozný výkon práva by bol v rozpore s dobrými mravmi. Preto odporca v zmysle uvedeného navrhol súdu, aby žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú, nakoľko neexistuje právny dôvod na akúkoľvek náhradu škody, keďže zo strany odporcu nedošlo k porušeniu k žiadnej zákonnej ani kontraktuálnej povinnosti.

Odporca doplnil svoje stanovisko ešte písomne dňa 30.9.2015, keď poukázal na to, že navrhovateľ si uplatňuje náhradu nákladov na opravu a údržbu prenajatej nehnuteľnosti výlučne v zmysle článku VI, bod 6.5. nájomnej zmluvy. Odporca je toho názoru, že akékoľvek nároky navrhovateľa na refundáciu nákladov vynaložených počas trvania nájmu sú bez ohľadu na právny titul bezvýhradne premlčané.

Navrhovateľ vo svojom písomnom podaní zo dňa 24.8.2015 namietal tvrdenia odporcu, že z obsahu článku 4.2 zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania o nájme nebytových priestorov jednoznačne vyplýva, že nájomca mal počas prvých 5 rokov trvania nájmu výrazne znížené nájomné, z dôvodu kompenzácie nákladov, ktoré počas uvedeného obdobia navrhovateľ vynaložil na opravu a údržbu prenajatej nehnuteľnosti. Z explicitného znenia článku 4.2 predmetnej zmluvy nevyplýva to, aby do dohodnutej výšky nájmu boli premietnuté aj predpokladané náklady nájomcu na opravy a úpravy prenajatej nehnuteľnosti. Ide o výlučne o domnienku odporcu, ktorá je v rozpore s explicitným znením ustanovenia článku 4.2 zmluvy. Spôsob akým bola dohodnutá výška nájmu konštruovaná (tvorená), je predmetom špecifikácie obsiahnutej v článku 4.2.1 až 4.2.4 z obsahu ktorého vyplýva, že jedinou dohodnutou korekciou výšky nájmu, bolo naviazanie nájmu na vývoj kurzu USD. Pokiaľ by účastníci predmetnej zmluvy mali v úmysle realizovať aj ďalšie korekcie výšky nájmu, nevyhnutne by sa takéto prípadné korekcie premietli do explicitného znenia príslušného ustanovenia zmluvy.

Navrhovateľ v tomto vyjadrení poukázal aj na to, že v rozsudku Okresného súdu Košice I pod spisovou značkou , v ktorom súd zamietol podanú žalobu navrhovateľa o neplatnosť výpovede sa súd vôbec nezaoberal otázkou relevantnosťou uplatnených obligačných výpovedných dôvodov. Obmedzil sa výlučne na záver, že predmetná zmluva bola uzatvorená v režime o nájme a podnájme nebytových priestorov a preto prenajímateľ (odporca) mohol predmetnú zmluvu vypovedať aj bez udania dôvodu v zákonom ustanovenej lehote.

Ďalej navrhovateľ v tomto písomnom vyjadrení uviedol, že nemožno prisvedčiť správnosti a ani dôvodnosti tvrdenia odporcu, že odporca ako prenajímateľ neporušil žiadnu zo zmluvne dohodnutých podmienok a ani nijakým spôsobom neznemožnil navrhovateľovi ako nájomcovi v užívaní nehnuteľnosti na dohodnutý účel.

V zmysle článku 6, bod 6.5. zmluvy nájomcovi vzniká nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v stanovenej výške a náhradu nákladov, ktoré vynaložil na opravu a úpravu predmetu nájmu, ak prenajímateľ alternatívne: -poruší zmluvne dohodnuté podmienky; -akýmkoľvek spôsobom znemožní nájomcovi využívať nehnuteľnosť na dohodnutý účel.

Odporca v rozpore s dohodnutými obligačnými podmienkami bez existencie relevantného právneho dôvodu vypovedal uzatvorenú zmluvu, čím porušil obligačnú povinnosť, na ktorú sa podľa zmluvy zaviazal spôsobom, ako to má na mysli (predpokladá) ustanovenie článku 6, bod 6.5. zmluvy, pričom táto skutočnosť sama o sebe zakladá nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty, ako aj náhradu vynaložených nákladov na opravy a úpravy nehnuteľností. Odhliadnuc od prezentovanej právnej skutočnosti zakladajúcej uplatňovaný nárok navrhovateľa pôsobí podľa navrhovateľa aj autonómne aj ďalšia právna skutočnosť, nakoľko odporca znemožnil navrhovateľovi užívanie predmetnej nehnuteľnosti tým, že pri doručení výpovede zo zmluvy vyzval navrhovateľa, aby tento prenajaté priestory opustil a najneskôr ich do 16.5.2005 odovzdal odporcovi, čím nedôvodne zasiahol do výkonu práva nájomcu nerušenie užívať prenajatú nehnuteľnosť na dohodnutý účel. V tejto súvislosti ešte navrhovateľ považoval za potrebné osobitne akcentovať na tú skutočnosť, že v zmysle článku 6, bod 6.5. zmluvy navrhovateľovi vzniká nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a náhradu vynaložených nákladov na opravu a údržbu prenajatej nehnuteľnosti ak odporca akýmkoľvek spôsobom znemožní nájomcovi využívať prenajatú nehnuteľnosť a to aj v tom prípade, ak by išlo o legitímny dôvod, nakoľko ustanovenie článku 6, bod 6.5 je výrazom právnej istoty, že odporca mu poskytne plnenie, ak nastane alternatívne jedna z prezentovaných skutočností deklarovaných v článku 6 bod 6.5.

Podľa ustanovenia právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa ustanovenia § 35 ods. 2 citovaného zákona, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 citovaného zákona právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 citovaného zákona zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť.

Podľa ustanovenia nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa ustanovenia § 664 citovaného zákona prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvykle užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.

Podľa ustanovenia § 669 citovaného zákona ak nájomca vynaložil na vec náklady pri oprave, na ktorú je povinný prenajímateľ, má nárok na náhradu týchto nákladov, ak sa oprava vykonala so súhlasom prenajímateľa alebo ak prenajímateľ bez zbytočného odkladu opravu neobstaral, hoci sa mu oznámila jej potreba. Inak môže nájomca požadovať len to, o čo sa prenajímateľ obohatil.

Podľa ustanovenia § 100 ods. 1 citovaného zákona právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia § 101 citovaného zákona pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 citovaného zákona právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa ustanovenia § 107 ods. 2 citovaného zákona najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že navrhovateľ ako nájomca a odporca ako prenajímateľ uzavreli nájomnú zmluvu v zmysle ustanovení a nasledujúcich dňa 17.10.1997, predmetom ktorej bol prenájom nehnuteľností zapísanej na LV č. X kat. územie T. parcela č. XXX o výmere 1 844 m2 a na nej postavený dom súpisné číslo XXX na ulici T.. Hoci bola táto zmluva pomenovaná ako zmluva o nájme nebytových priestorov, išlo o nájomnú zmluvu v zmysle ustanovení ako konštatoval súd aj v konaní pred Okresným súdom Košice I č. k. , pretože odporca prenajal navrhovateľovi nielen nebytové priestory, ale aj pozemok. Obaja účastníci konania mali vôľu i záujem uzavrieť nájomnú zmluvu. V tejto nájomnej zmluve v článku 5 bod 5.2 si účastníci zmluvy dohodli, že opravy, úpravy a udržiavanie prenajatej nehnuteľnosti v súlade so vykoná na svoje náklady nájomca po celú dobu prenájmu. Prenajímateľ týmto dával súhlas na vykonanie potrebných úprav. V článku 6, bod 6.5 zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak prenajímateľ poruší touto zmluvou dohodnuté podmienky alebo akýmkoľvek spôsobom znemožní nájomcovi využívať ju na dohodnutý účel, je prenajímateľ povinný zaplatiť nájomcovi zmluvnú pokutu vo výške dvojročného nájmu, dohodnutého v bode 4.2.1 a všetky náklady, ktoré vynaložil nájomca na opravy a úpravy predmetu nájmu a to do 30 dní od vzniku takejto udalosti.

Navrhovateľ si svoj nárok v žalobe označil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od odporcu, pričom na pojednávaní uskutočnenom dňa 22.1.2014 uviedol, že navrhovateľ svoj návrh opiera o ustanovenie . Žalovanú istinu rozdelil navrhovateľ na 2 nároky a to na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 31 740,26 EUR a na úhradu nákladov na opravu a úpravu prenajatej nehnuteľnosti, ktoré vynaložil v sume 129 968,17 EUR a tieto 2 nároky žiadal priznať v zmysle článku 6,bod 6.5 nájomnej zmluvy. Navrhovateľ tvrdil, že odporca porušil dohodnuté podmienky a znemožnil užívanie prenajatých priestorov tým, že mu dal neoprávnene výpoveď z nájmu prenajatých priestorov. Výpoveď dal odporca navrhovateľovi z tohto nájmu dňa 15.4.2005, priestory musel odporcovi navrhovateľ odovzdať dňa 16.5.2005. Súd dospel k záveru, že odporca neporušil dohodnuté zmluvné podmienky. Navrhovateľ síce podal žalobu o neplatnosť výpovede zo zmluvy o nájme dňa 1.7.2005 na Okresnom súde Košice - okolie, kde žaloval odporcu a zároveň žiadal aj o určenie platnosti zmluvy o nájme nebytových priestorov. Konanie z dôvodu miestnej príslušnosti bolo postúpené na Okresný súd Košice I, kde bolo vedené pod spisovou značkou . Rozsudkom č. k. zo dňa 11.11.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Košice -352 zo dňa 30.10.2012 bola táto žaloba zamietnutá. Z uvedeného teda vyplýva, že odporca ako prenajímateľ mohol v zákonnej lehote vypovedať nájom navrhovateľovi v zmysle .

Navrhovateľ si svoj nárok uplatňoval aj podľa ustanovenia , pričom tu musel súd prihliadať na námietku premlčania, ktorú vzniesol odporca. Na rozdiel od ustanovenia , kde sa hovorí o zmene na veci a kde si nájomca môže uplatňovať náhradu nákladov vynaložených na zmenu veci po skončení nájmu, pri úprave a oprave veci si mal navrhovateľ uplatňovať náhradu nákladov odo dňa ich vykonania vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. Keďže všetky práce, ktoré sa týkali opráv a úprav na prenajatej nehnuteľnosti boli vykonané navrhovateľom v rokoch 1998 až 2004 a žaloba bola podaná na Okresný súd Košice I až dňa 13.5.2008, teda po uplynutí trojročnej všeobecnej premlčacej lehoty, súd musel prihliadnuť na námietku premlčania vznesenú odporcom a návrh zamietol z dôvodu premlčania nároku navrhovateľa. Ak by súd posudzoval nárok navrhovateľa podľa ust. druhá veta, v tomto prípade by mohol žiadať nájomca len to, o čo sa prenajímateľ obohatil, ak by nedal súhlas na opravu alebo úpravu veci. Aj v tomto prípade by došlo k premlčaniu k nároku navrhovateľa keďže navrhovateľ sa dozvedel o bezdôvodnom obohatení dňom keď uplynula výpovedná lehota z nájmu a tento svoj nárok titulom bezdôvodného obohatenia mohol uplatňovať v dvojročnej premlčacej lehote, ktorá uplynula dňa 16.5.2007, pričom žaloba bola podaná dňa 13.5.2008.

Čo sa týka nároku navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty neboli naplnené podmienky pre jej priznanie navrhovateľovi, pretože odporca svojím konaním nenaplnil ustanovenie článku 6, bod 6.6.5 zmluvy o nájme uzavretej medzi účastníkmi konania, neporušil zmluvou dohodnuté podmienky,ani akýmkoľvek spôsobom neznemožnil nájomcovi využívať prenajatú nehnuteľnosť na dohodnutý účel. Odporca síce dal navrhovateľovi výpoveď z nájmu predmetných nebytových priestorov, avšak v konaní o neplatnosti výpovede bola žaloba navrhovateľa zamietnutá, z čoho možno vyvodiť, že odporca platne ukončil nájomný vzťah s navrhovateľom založený na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov (nájomnej zmluvy podľa ). Z vyššie uvedených dôvodov súd preto návrh navrhovateľa zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia a priznal navrhovateľovi ako plne úspešnému účastníkovi právo na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 4 971,77 EUR a iných trov v sume 9 702,45 EUR voči neúspešnému odporcovi. Navrhovateľ si uplatňoval trovy právneho zastúpenia len za svoje zastúpenie JUDr. Deziderom Jančíkom a JUDr. Emanuelom Olšavským. Pri určovaní trov právneho zastúpenia súd vychádzal z vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pričom za zastupovanie navrhovateľa Ing. Deziderom Jančíkom priznal za 3 úkony právnej pomoci po 745,25 EUR a to príprava a prevzatie zo dňa 2.7.2010, pojednávanie zo dňa 25.4.2014, písomné podanie vo veci samej zo dňa 30.5.2014, 1 x 7,21 EUR a 2 x 8,04 EUR režijný paušál a 20 % DPH v sume 451,81 EUR . Za právne zastupovanie JUDr. Emanuelom Olšavským za 3 úkony právnej pomoci po 745,25 EUR a to príprava a prevzatie zo dňa 1.9.2015, zastupovanie na pojednávaní dňa 3.11.2015 a písomné podanie vo veci samej zo dňa 30.9.2015, 3 x 8,39 EUR režijný paušál. Výška iných trov spočíva v súdnom poplatku zaplatenom odporcom za odpor podaný voči vydanému platobnému rozkazu v sume 9 702,45 EUR.

Všetky tieto trovy je navrhovateľ povinný zaplatiť právnemu zástupcovi odporcovi JUDr. Emanuelovi Olšavskému v zmysle ustanovenia

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. ( )