Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/61/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Ferkovej a sudcov JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Táni Veščičikovej, v právnej veci žalobcu: M.. B. C., K. Z. O. Č.. XXX, proti žalovanej: Z. R., G.. XX. XX. XXXX, K. Z. O. Č.. XXX, v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 27. 08. 2014 č.k. -137 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvého stupňa“) návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Rozhodol tak o návrhu žalobcu, ktorý sa domáhal voči žalovanej náhrady škody vo výške 250,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy za „spoločenské poníženie a ublíženie na cti“ vo výške 2.000,- eur. Návrh na náhradu škody odôvodnil žalobca tým, že v jeseni roku 2012 manžel žalovanej vyrezal jeho 5 stromov asi 12 - ročných, ktoré sadil. Taktiež žiadal náhradu nemajetkovej ujmy „za urážku na cti“ vo výške 2.000,- eur z dôvodu, že dňa 07. 05. 2013 mu žalovaná vulgárne nadávala potom, ako sa ohradil za prítomnosti jej manžela na pozemku, ktorý mu nepatrí. Nadávala mu do pedofilov, pričom jej hlas sa šíril po celej dedine a pustila sa aj do jeho manželky. Na okolí spolu s manželkou majú svoj kredit a také zneváženie má svoju silu. Do konfliktu sa zapojil aj manžel žalovanej, ktorý mu vyčítal, že ho označil za pytliaka a že uvidí, ak tento plot preskočí. O deň neskôr 8.5. priviedla žalovaná do záhrady aj dcéru, v ruke mala kameru a osloviac žalobcu vulgárnou nadávkou ho vyzvala, aby sa „teraz ukázal na kameru“. Uviedol, že také správanie nie je ochotný tolerovať, lebo je za hranicou slušnosti a dobrého susedstva. Tvrdil, že krik žalovanej na jeho osobu nezostal iba doma za dverami, ale šíril sa z konca záhrady do dediny, žalovaná ho rozniesla na obecnom úrade, na obvodnom úrade, na polícii a inde. Týmto utrpel veľké spoločenské poníženie.

Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa , , uzavrel, že žalobca v konaní nepreukázal, že by mu žalovaná spôsobila škodu neoprávneným výrubom stromov z jeho pozemku. Nárok v tejto časti zamietol z dôvodu nedostatku vecnej pasívnej legitimácie na strane žalovanej. Ako totiž vyplynulo z výpovede žalobcu a jeho manželky, stromy mal vyrúbať manžel žalovanej a nie žalovaná, aj keď obaja tvrdili, že

tak konal na jej pokyn. Žalobca navyše nevysvetlil, z čoho usúdil, že výrub stromov vykonal svedok R. na pokyn žalovanej. V danom konaní neboli preukázané základné predpoklady nároku na náhradu škody, ktorými sú zavinené protiprávne konanie konkrétnych osôb, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. Protiprávneho konania sa podľa tvrdenia žalobcu mal dopustiť manžel žalovanej a nie žalovaná. Ani túto skutočnosť však súd nemal za preukázanú, nakoľko žalovaná, jej manžel a aj dcéra žalovanej zhodne vypovedali, že výrub stromov a krovín vykonávali iba na pozemku p. M. C. pred poľnou cestou, ktorý určuje hranice pozemkov a v žiadnom prípade nie na pozemku žalobcu. Žalobca opak v konaní nepreukázal. Výpoveď manželky žalobcu súd nepovažoval za relevantný dôkaz vzhľadom na ich blízky vzťah. Ani starosta obce nepotvrdil žiadnu vedomosť o výrube stromov v tejto časti obce. Túto skutočnosť sa nepodarilo preukázať ani oboznámením sa s obsahom spisu OOPZ Sobrance, nakoľko o prešetrovaní priestupku sa nevykonávala žiadna fotodokumentácia. Keďže žalobca iné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení nenavrhol a ani nepredložil, pričom súd prvého stupňa uzavrel, že mohol fotodokumentáciu zabezpečiť aj sám, z dôvodu neunesenia dôkazného bremena v tejto časti žalobu zamietol.

Pokiaľ ide o nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2000,- eur., ani tento nárok nepovažoval súd prvého stupňa za dôvodný. Podmienkou priznania nároku v zmysle a násl. je preukázanie, že nepostačuje zadosťučinenie v zmysle pre značnú mieru zníženia dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti. Žalobca zníženie dôstojnosti v spoločnosti počas celého konania tvrdil, súdu však žiaden dôkaz o tomto tvrdení nepredložil a takýto záver nevyplynul ani z vykonaného dokazovania. Pokiaľ žalobca tvrdil, že žalovaná ho „rozniesla“ po dedine, po obecnom úrade a po okolí, takéto konanie žalovanej preukázané nebolo a žalobca dôkazy na tieto tvrdenia nenavrhol a ani nepredložil. Svedok Z. bol prítomný pri jednom incidente účastníkov konania, ale nevypovedal o tom, že by niekde inde počul o konfliktoch účastníkov alebo o neprimeranom správaní sa žalovanej voči žalobcovi. Ani starosta obce nemal vedomosť o tom, aby sa o žalobcovi neúctivo rozprávalo po dedine alebo v škole, kde učil. Návšteva žalovanej na obecnom úrade kvôli sporu účastníkov prebehla za zatvorenými dverami a nikto iný prítomný nebol. Tvrdenie manželky žalobcu o tom, že u lekára sa rozprávalo o jej manželovi ako pedofilovi, žalobca v konaní nepreukázal ničím iným, iba jej výpoveďou. Výpoveď manželky žalobcu súd nehodnotil ako relevantnú na preukázanie tvrdenej ujmy, pokiaľ nebola podporená inými dôkazmi. Súd v tejto časti nároku mal za preukázané, že účastníci konania majú nepochybne vzťahové problémy a že medzi nimi dochádza k vzájomným urážkam. Toto bolo potvrdené aj na pojednávaní, keď pred súdom označoval žalobca žalovanú za „špinu“ a takto sa vyjadril aj o dcére žalovanej. Súd prvého stupňa konštatoval, že pokiaľ takéto vyjadrovanie žalobca si dovolil na adresu žalovanej pred súdom, je ťažko uveriť, aby sa obdobne na jej adresu nevyjadril aj inde. Konanie účastníkov podľa názoru súdu prvého stupňa vykazuje všetky známky priestupku proti občianskemu spolužitiu, aj keď priestupkový orgán vzájomný konflikt žalobcu a žalovanej uzavrel zastavením pre nepreukázanie skutku. Ich vzájomná nevraživosť a neznášanlivosť bez naplnenia zákonných predpokladov pre ochranu osobnosti však nie je dôvodom na rozhodnutie tak, ako požadoval žalobca. V konaní totiž nebolo preukázané, aby pre správanie žalovanej došlo k takému spoločenskému zníženiu dôstojnosti žalobcu, ktoré by odôvodňovalo náhradu nemajetkovej ujmy v zmysle . Pokiaľ žalobca navrhol v konaní vypočuť svedka pána I., súd tento dôkaz nevykonal, pretože žalobca tvrdil, že tento svedok má potvrdiť charakter žalovanej a nemal sa vyjadriť k predmetu konania. Nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno o tom, že žalovaná zasiahla do jeho cti a dôstojnosti na verejnosti závažným spôsobom, súd návrh na náhradu nemajetkovej ujmy zamietol.

O trovách konania rozhodol podľa Úspešnej žalovanej patrí náhrada trov konania, tieto však nevyčíslila v lehote 3 pracovných dní od vyhlásenia rozsudku, preto aplikujúc ust. alovanej náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca podľa jeho obsahu z dôvodov podľa /ciemu súdu navrhol, aby rozsudok zmenil tak, že jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie. V dôvodoch odvolania uviedol, že s rozhodnutím súdu nie je spokojný a je rozčarovaný. Sudkyňa dovolila žalovanej, aby na pojednávaní naňho „kydala nezmysly a klamstvá“, čo v zápise nie je uvedené a ani v rozhodnutí súdu sa to neuvádza. Keď už toho mal skutočne dosť, tak

žalovanej povedal, že je „špina“. Žalovaná súd v celom rozsahu klamala a podvádzala, pričom súd to toleroval. Sudkyňa uviedla, že na vec sa príde pozrieť osobne na miesto, kde došlo k poškodeniu majetku a odkiaľ vulgárne žalovaná nadávala, ale nestalo sa tak. Žalovaná sa preriekla, že má dobrých ľudí, ktorí jej radia a spomenula aj menovite B.. C. Q. B.. Y.. Obidvaja sú pritom právnici a spolužiaci sudkyne. Preto je jasnejšie nad slnko, že v jeho záležitosti sa pojednávalo iba naoko, aby to nebolo v neprospech žalovanej. Osobne hovoril s riaditeľom polície v Sobranciach, ktorý ho ubezpečil, že fotodokumentácia bola súdu doručená, preto tu niekto klame. Ohradil sa voči zaplateniu súdneho poplatku vo výške 136,60 eur a uviedol, že tento žiada naspäť. Prišiel o 5 stromov mladých orieškov a česť medzi ľuďmi. Žalovaná na súd priviedla aj svoje dcéry a manžela, ktoré dôkladne naškolila a on mal pritom za svedkov cudzích ľudí. Súdu doručil aj vyjadrenia ľudí o podvodoch a na správanie sa žalovanej na Slovensku. Sudkyňa iba potvrdila, ako treba rešpektovať móresy, ktoré k nám z Ukrajiny doniesla R.. Súdy by mali dbať na občiansku spravodlivosť aj na česť slovenského súdnictva. Takéto rozhodovanie súdom na cti nepridáva. V doplnení k odvolaniu opäť spomenul dôvody, o ktoré oprel žalobu vo veci samej. Tiež uviedol, že žalovaná okrem dcér a manžela, ktorým nadiktovala ich výpoveď, nemala žiadneho hodnoverného svedka, ktorý by potvrdil jej tvrdenia. Jeho tvrdenia potvrdili nezainteresovaní svedkovia.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny. V podstatnej časti svojho vyjadrenia zopakovala doterajšie tvrdenia, spočívajúce v obrane voči žalobnému návrhu. Tiež poukázala na to, že v konaní spočiatku žalobca tvrdil, že mu porezala slivky, teraz hovorí o orechoch. Tiež tvrdila, že spor vyvolal žalobca z toho dôvodu, že p. C. mu nechcela predať parcelu. Uviedla, že nikomu neurobila nič zlé.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. , preskúmal rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle ust. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil na Krajskom súde v Košiciach dňa 4.11.2015 o 09.10 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 227/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené dňa 27.10.2015 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. , 3

Žalobca podľa obsahu uplatnenil odvolacie dôvody podľa / súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolací súd po preskúmaní spisu dospel k záveru, že v prejednávanej veci tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo žeby v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne žeby výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § až 135 , alebo žeby na danú vec aplikoval nesprávny právny predpis.

Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné a náležité zistenie skutkového stavu, svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil.

Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje ( ). Žalobca v odvolaní iba opakuje skutočnosti, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvého stupňa a ohľadne ktorých súd vykonal potrebné dokazovanie a zohľadnil ich pri rozhodovaní vo veci samej. Námietky žalobcu nie sú preto spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:

Správne súd prvého stupňa uzavrel, že pokiaľ žalobca uplatnil voči žalovanej nárok na náhradu škody vo výške 250,- eur z dôvodu výrubu stromov na jeho pozemku, žalobca nepreukázal splnenie základných predpokladov nároku na náhradu škody, ktorými sú zavinené protiprávne konanie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. Dôkazné bremeno v tomto smere pritom zaťažovalo žalobcu, preto odvolacie námietky žalobcu, že žalovaná nepreukázala svoje tvrdenia v tomto smere, teda že výrub stromov nevykonala, nie sú opodstatnené. Navyše podľa vlastných tvrdení žalobcov stromy mal vyrúbať manžel žalovanej, čo zakladá dôvod pre zamietnutie žaloby v tejto časti aj z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovanej.

Rovnako správne rozhodol súd prvého stupňa, pokiaľ zamietol nárok žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 2.000,- eur.

v ustanovení priznáva každej fyzickej osobe právo na ochranu osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Zákon nepodáva výpočet konkrétnych foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté jej osobnostné práva, stanovuje ale znaky, za prítomnosti ktorých treba určité správanie považovať za zásah do osobnosti (objektívna spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby, neoprávnenosť zásahu a príčinná súvislosť medzi určitým správaním a porušením alebo ohrozením osobnostných práv). Ak sú v konkrétnom prípade tieto znaky dané, má fyzická osoba právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie (viď ). Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Súd prvého stupňa v danej veci dôsledne postupoval v zmysle ustanovení a náležite zohľadnil závažnosť vzniknutej nemajetkovej ujmy, ako aj všetky okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti žalobcu došlo. Rovnako správne zhodnotil intenzitu, trvanie a rozsah nepriaznivých následkov vzniknutých žalobcovi, ako i ohlas na neoprávnený zásah v mieste bydliska, prípadne pracoviska a pod. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa má za to, že v danom prípade nie sú splnené predpoklady pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy žalobcovi v zmysle . Pokiaľ totiž ide o vyjadrenie miery, akou bola neoprávneným zásahom znížená dôstojnosť a vážnosť žalobcu v spoločnosti, treba vychádzať z reakcie, ktorú tento zásah vyvolal v rodinnom, pracovnom či inom prostredí dotknutej fyzickej osoby. Prípustnosť peňažnej satisfakcie je opodstatnená tak, kde je osobnostná ujma spojená so zvlášť citeľným znížením postavenia fyzickej osoby v spoločenských kruhoch, kde sa pohybuje a kde zmenšenie a vyváženie nemajetkovej ujmy nemožno napraviť inak, ako cestou primeraného zadosťučinenia vo forme peňažného plnenia. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde.

Žalobcovi, ktorého v konaní zaťažovala dôkazné bremeno sa totiž v konaní nepodarilo hodnoverne preukázať, že predmetný neoprávnený zásah zo strany žalovanej do jeho osobnostných práv mal skutočne za následok zníženie dôstojnosti alebo vážnosti jeho osoby v spoločnosti v značnej miere, ktorá skutočnosť by zakladala nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Bez preukázania vyššie uvedených skutočností nemožno nároku žalobcu v tejto časti vyhovieť.

Pokiaľ žalobca v odvolaní vytýka súdu prvého stupňa, že nevykonal dôkaz obhliadkou miesta, kde došlo k tvrdenému výrubu stromov a poškodeniu jeho dobrého mena, takémuto postupu súdu nemožno

vytknúť vecnú nesprávnosť. Pokiaľ totiž súd prvého stupňa vykonanie daného dôkazu nepovažoval za relevantné pre dostatočné zistenie skutkového stavu veci, nejde o pochybenie súdu.

Pokiaľ žalobca naznačuje, že žalovaná má „určité väzby“ na vplyvných ľudí, prípadne na samotnú vec prejednávajúcu sudkyňu, tieto námietky nemožno považovať za opodstatnené. Ide totiž len o všeobecné tvrdenia bez akéhokoľvek reálneho základu. Tieto námietky nemožno považovať ani za vznesenie námietky zaujatosti voči sudcovi v zmysle , keďže podanie žalobcu v tomto smere nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, ktorými sú dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený a kedy sa účastník podávajúci námietku zaujatosti o dôvode vylúčenia dozvedel, preto odvolací súd na podanie žalobcu v tomto smere neprihliadal.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací sú potvrdil rozsudok v zmysle v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania, ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, preto mu náhrada trov odvolacieho konania nepatrí a úspešná žalovaná náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila. Z toho dôvodu odvolací súd rozhodol tak, že nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.