Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Cb-129-2009.pdf
PDF · 114.32 KB
Case nature
Area
Subarea
25Cb/129/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II., v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v právnej veci navrhovateľa: tristar.sk, s.r.o., Pri vinohradoch 152, Bratislava - Rača 831 06, IČO: 46 625 569, zast.: Legal Counsels s.r.o., Tallerova 10, Bratislava 811 02, proti odporcovi: M.C.I.G., a.s., Dvojkrížna 9, Bratislava 821 06, IČO: 34 138 595, zast.: JUDr. Miroslav Ištok, advokátka, Francisciho 11, Bratislava 811 08, o zaplatenie 1.856,54 EUR s prísl., takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie istiny 219,68 EUR z a s t a v u j e.
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.636,86 EUR spolu so 14,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 829,52 EUR od 15.9.2008 do 9.7.2009, zo sumy 609,84 EUR od 10.7.2009 do zaplatenia, zo sumy 513,51 EUR od 15.10.2008 do zaplatenia, zo sumy 513,51 EUR od 30.11.2008 do zaplatenia, trovy konania v sume 111,- EUR ako aj trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľa v sume 1.324,78 EUR a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 21.1.2009 domáhal zaplatenia sumy 1.856,54 EUR s prísl., titulom neuhradenia ceny za poskytnuté služby.
Návrh odôvodnil tým, že poskytoval odporcovi v období od 11.1.2008 do 31.10.2008 služby, a to správa reklamných panelov, správa kiosku, inštalácia PC pre kiosk a zaradenie reklamného spotu. Za riadne a včasné poskytnutie uvedených služieb vyúčtoval vzájomne dohodnutú cenu faktúrami č. 108128 na sumu 24.990,- Sk, č. 108144 na sumu 15.470,- Sk, č. 108166 na sumu 15.470,- Sk. Keďže odporca uvedené faktúry doposiaľ neuhradil požaduje zároveň aj úrok z omeškania vo výške 14,25 % ročne.
Navrhovateľ písomným podaním doručeným súdu dňa 18.1.2010 vzal späť návrh v časti o zaplatenie istiny 219,68 EUR späť z dôvodu jej úhrady.
Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd v súlade s ustanovením § 96 O.s.p. konanie v späťvzatej časti zastavil.
Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právneho zástupcu navrhovateľa, právneho zástupcu odporcu, výsluchom štatutárnych zástupcov účastníkov konania, svedkov N. A., R. J., oboznámil sa s
listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci.
Navrhovateľ vystavil odporcovi faktúry č. 108128 zo dňa 31.8.2008 (správa reklamných panelov, správa kiosku, inštalácia PC pre kiosk, zaradenie reklamného spotu E..sk) na sume 24.990,- Sk /829,52 EUR/, č. 108144 zo dňa 30.9.2008 (správa reklamných panelov, správa kiosku) na sumu 15.470,- Sk /513,51 EUR/ a č. 108166 zo dňa 15.11.2008 (správa reklamných panelov, správa kiosku) na sumu 15.470,- Sk /513,51 EUR/. Faktúrou č. 107125 zo dňa 24.9.2007 navrhovateľ odporcovi vyúčtoval cenu tovaru (30 ks Agem Ambition 2600, dopravné) v sume 261.133,60 Sk /8.668,05 EUR/. Odporca listom zo dňa 25.5.2009 započítal voči navrhovateľovi svoju pohľadávku v sume 1.727,56 EUR, ktorá mu vznikla nedodaním 6 kusov počítačov, voči pohľadávke navrhovateľa v sume 1.856,54 EUR, pričom rozdiel v sume 128,98 odporca dňa 9.7.2009 poukázal na účet navrhovateľa. V rovnaký deň navrhovateľovi uhradil sumu 6,63 EUR a jeho právnemu zástupcovi sumu 84,07 EUR. Navrhovateľ predmetný list prevzal dňa 8.6.2009.
Odporca v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že navrhovateľ nielen v samotnom návrhu, ale aj v jednotlivých faktúrach opomenul uviesť, na základe akého titulu poskytol služby odporcovi, či na základe objednávky (ústnej či písomnej), resp. na základe konkrétnej zmluvy a po vzájomnom odsúhlasení dodaných prác. Navrhovateľ pred vystavením sporných faktúr poskytoval odporcovi služby na základe zmluvy o vzájomnej spolupráci. Navrhovateľ nepochybne postupoval podľa tejto zmluvy i keď jej rovnopis, ktorý podpísal štatutárny orgán odporcu a zaslal navrhovateľovi, k podpisu opomenul po jej podpise zaslať späť odporcovi. Napokon na obsah tejto zmluvy sa odvoláva aj samotný navrhovateľ vo svojom liste zo dňa 26.11.2008 označený ako Oznámenie o ukončení spolupráce. Z obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva, že navrhovateľ ako dodávateľ mal vykonávať činnosti na základe pokynov odberateľa. Nárok fakturovať za dodanú službu navrhovateľovi vznikol až po kontrole odporcom, či vykonal práce podľa vzájomnej dohody a či sa táto práca reálne uskutočnila. Faktúru č. 108128 zo dňa 31.8.2008 však navrhovateľ vystavil aj na položku spáva 20 kusov kioskov, hoci v období mesiaca august 2008 spravoval iba 15 kusov kioskov. V dôsledku tejto skutočnosti bol oprávnený fakturovať iba 15 kusov kioskov, tzn. 15 x 400,- Sk + DPH. Rovnako navrhovateľ nesprávne fakturoval položku inštalácia troch kusov PC pre kiosk, hoci nedodal ani samotné tri kusy PC, v ktorých mal nainštalovať softvér a celkovo ku dňu podania odporu nedodal odporcovi celkovo 6 kusov PC. Taktiež pre fakturáciu položky zariadenia reklamného spotu E..sk. neboli splnené podmienky vyplývajúce z článku III bod 3 zmluvy, keďže odporca neprijal ako predajca reklamného spotu úhradu za reklamu a navrhovateľovi teda nevznikol nárok na úhradu provízie. Faktúry navrhovateľa č. 108144 zo dňa 30.9.2008 a č. 108166 zo dňa 31.10.2008 boli obratom po ich doručení vrátené navrhovateľovi z dôvodu, že neposkytol odporcovi žiadnu službu. Neobstojí ani tvrdenie navrhovateľa, že odporca nenamietal oprávnenosť, resp. výšky vystavenej faktúr prípadne, že
nereagoval na výzvu právneho zástupcu zo dňa 14.1.2009 na pokus o zmier. Hoci navrhovateľ sám stanovil 7 dňovú lehotu počítajúc od doručenia jeho výzvy odporcovi, samotný návrh na vydanie platobného rozkazu bol podaný už 21.1.2009, teda už na 7 deň od dátumu samotného vystavenia výzvy, teda ešte pred uplynutím ním stanovenej lehoty a to aj v prípade, ak by samotnú výzvu doručil odporcovi v deň jej vyhotovenia, čo sa však v žiadnom prípade nestalo. Odporca nevediac o podaní vyššie uvedeného návrhu svojim listom z 9.2.2009 adresovaným právnemu zástupcovi navrhovateľa jednoznačne namietol oprávnenosť faktúry č. 108144 a faktúry č. 108166 a to čo do dôvodu a výšky s tým, že navrhovateľ fakturované práce vôbec nevykonal. Taktiež v predmetnom liste navrhol zmier v tom znení, že uhradí faktúru navrhovateľa č. 108128 znejúcu na sumu 829,52 EUR (24.990,- Sk, avšak za podmienky, že navrhovateľ dodá odporcovi zadržaných 6 kusov PC, ktoré už zaplatil a ktorých hodnota zodpovedá pohľadávke navrhovateľa v zmysle citovanej faktúry. V tomto smere odporca vyzval aj právneho zástupcu navrhovateľa na uzavretie dohody o urovnaní, na čo však navrhovateľ nereagoval, keďže tento ešte dňa 21.1.2009 teda predčasne podal návrh na súd.
Navrhovateľ v písomnom stanovisku k veci uviedol, že odporca v odpore úplne poprel nároky navrhovateľa, kde sa okrem iného odvolával aj na zmluvu o vzájomnej spolupráci, na základe ktorej mal fungovať vzájomný vzťah ohľadom poskytovania služieb správy reklamných panelov, kioskov a iných služieb. Obchodný vzťah medzi účastníkmi sa nikdy neriadil zmluvou o vzájomnej spolupráci. Navrhovateľ nikdy uvedenú zmluvu nepodpísal, čo vlastne odporca sám zdokladoval tým, že doložil do spisu len nepodpísaný draft tejto zmluvy. Vzájomná obchodná spolupráca medzi účastníkmi tohto
sporu sa v rozhodnom období riadila len ústnou zmluvou o poskytovaní služieb a cenníkom služieb navrhovateľa platným odo dňa 1.3.2008. Zo vzájomného zápočtu pohľadávok, ktoré vykonal odporca vyplýva, že uznal pohľadávku navrhovateľa uplatnenú v tomto konaní tak čo do dôvodu a výšky v plnom rozsahu, pretože bez toho, aby vôbec pohľadávka navrhovateľa existovala, neprichádza do úvahy žiaden jej zápočet. Odporca ďalej tvrdí, že protipohľadávka mala vzniknúť tým, že mu navrhovateľ nedodal 6 kusov počítačov, no do dnešného dňa nekonkretizoval, o ktoré počítače ide, čím nie je vôbec možné objektivizovať a ani nijako overiť tieto jeho tvrdenia, napriek tomu si túto svoju pohľadávku započítal voči pohľadávke navrhovateľa uplatnenej v tomto konaní. Navrhovateľ nevie o žiadnom takomto záväzku voči odporcovi a z toho dôvodu ho ani neuznáva. Ak by odporca naozaj mal voči navrhovateľovi nejakú pohľadávku ohľadom chýbajúcich počítačov, tak by si ju musel evidovať aj vo svojom účtovníctve a vedel by ju takto jednoznačne preukázať voči navrhovateľovi. Čiastočné úhrady navrhovateľa v sume 128,98 EUR a 6,63 EUR na účet navrhovateľa a sume 84,07 EUR na účet právneho zástupcu navrhovateľa, ktorá bola následne poukázaná taktiež na účet navrhovateľa, považuje za čiastočné plnenie pohľadávky uplatnenej v tomto konaní, z ktorého dôvodu bol aj návrh čiastočne vzatý späť.
Právny zástupca navrhovateľa k veci uviedol, že zmluva, na základe ktorej boli navrhovateľom poskytované služby, bola uzavretá iba ústnou formou a na základe cenníka navrhovateľa. Písomné vyhotovenie zmluvy, ktoré bolo predložené odporcom, nebolo podpísané. Služby, ktoré navrhovateľ účtoval faktúrami, ktoré sú predmetom tohto sporu, boli zo strany navrhovateľa riadne poskytnuté, čomu nasvedčuje aj tá skutočnosť, že odporca vykonal zápočet s údajnou jeho pohľadávkou proti pohľadávke navrhovateľa. Nie je možné vykonať zápočet, ak aby pohľadávka navrhovateľa neexistovala. Zo strany navrhovateľa bolo odporcovi dodaných všetkých 30 kusov zaplatených počítačov.
Po vrátení veci ďalej uviedol, že pohľadávka navrhovateľa už v podstate nie je predmetom dokazovania, ale zo strany odporcu, ak tvrdí, že mu nebolo dodaných 6 kusov počítačov, je potrebné preukázať a jeho zaťažuje dôkazné bremeno ohľadom tejto skutočnosti. Jednoznačne odmieta, že by odporcovi neboli dodané všetky počítače. Povinnosťou odporcu bolo po prevzatí tovar riadne prezrieť a v prípade, že nebolo dodané potrebné množstvo, mal túto skutočnosť reklamovať u navrhovateľa. V prípade, ak by potrebné množstvo nebolo dodané, mal možnosť čiastočne od kúpnej zmluvy odstúpiť, resp. požadovať zľavu z kúpnej ceny, čo sa však doposiaľ nestalo. Z uvedených dôvodov preto aj naďalej trvajú na písomne podanom návrhu v zmysle jeho čiastočného späťvzatia. Až následne potom, čo by si odporca uplatnil právo v zmysle § 436 Obch. zák., vznikla by mu pohľadávka spôsobilá na započítanie.
Právny zástupca odporcu k veci uviedol, že pohľadávka navrhovateľa zanikla jednak vykonaným započítaním ako i čiastočnou úhradou. Zo strany navrhovateľa bolo odporcovi dodaných iba 24 kusov počítačov, a nie 30, ktoré boli zo strany navrhovateľa vyúčtované a odporcom zaplatené. Keďže pohľadávka navrhovateľa zanikla navrhuje žalobu zamietnuť.
Po vrátení veci ďalej uviedol, že ohľadom dodania, resp. nedodania 6 kusov počítačov súd vykonal rozsiahle dokazovanie. V tomto smere poukázal na emailovú komunikáciu, z ktorej vyplýva, že odporca reklamoval nedodanie 6 kusov počítačov. Boli splnené všetky zákonné predpoklady na započítanie pohľadávky jednostranným úkonom odporcu. Vzťah medzi účastníkmi konania bol založený na ústnych dohodách. Samotný priebeh reklamácie nedodaných počítačov preukazuje predložená emailová komunikácia medzi účastníkmi konania. Odporca ďalšími listinnými dôkazmi nedisponuje.
Konateľ navrhovateľa Ing. Imrich Kavečanský k veci uviedol, že ich pohľadávka, ktorú uplatňujú, bola zo strany odporcu uznaná. Pohľadávku odporcu na započítanie v ich účtovníctve neevidujú a zo strany odporcu nebola v rokoch 2007 a 2009 ani uplatňovaná. Túto si odporca uplatňuje, až keď začalo súdne konanie. Počítače boli odporcovi riadne dodané spôsobom, akým to robia bežne aj s inými firmami. K prevzatiu uvedených počítačov došlo priamo prostredníctvom Z.. A. a jeho syna a to na adrese jeho trvalého bydliska. Tovar bol dodaný v termíne, ako je uvedené na faktúre, ktorá bola následne vystavená. Faktúry vystavovala externá účtovná firma a táto ju aj posielala odporcovi, zrejme poštou. Zo strany odporcu nebola vznesená žiadna reklamácia ohľadne počtu dodaných, resp. nedodaných počítačov. Neviem o žiadnej džentlmenskej dohode ohľadom dodávky ďalších počítačov. Okrem dodávky uvedených 30 kusov počítačov, boli predtým odporcovi dodané aj iné počítače, pričom prax preberania a odovzdania bola presne taká istá. Dohody medzi nimi prebiehali ústne, kde odporcovi zaslal cenník, na základe ktorého potom fakturoval poskytnuté služby. Dodávka predmetných počítačov
prebehla 11.9.2007, tak ako by to malo byť uvedené na faktúre a odporca ich prišiel prevziať na dvoch vozidlách, pričom jedno z nich bolo menšie dodávkové vozidlo.
Predseda predstavenstva odporcu Ing. Martin Forró k veci uviedol, že v auguste v roku 2009 sa s pánom Kavečanským džentlmensky dohodol, že ukončia ich spoluprácu, nakoľko tá nefungovala dobre. Z ich strany bolo zaplatených 30 kusov počítačov, ktoré boli dodávané priebežne. Dodacie listy sa pri tom nepodpisovali. Z celkového počtu 30 počítačov bolo 24 dodaných a zostávajúcich 6 kusov navrhovateľ nedodal. To, že 6 kusov počítačov nebolo dodaných, viackrát ústne reklamoval u navrhovateľa. Nie je pravdou, že by počítače
prevzal osobne na motorovom vozidle. Od augusta mu navrhovateľ neposkytoval žiadne služby. Počítače boli zaplatené v dvoch splátkach, a to záloha 50.000,- Sk dňa 10.7.2007 a zostávajúca suma 211.133,60 Sk dňa 7.9.2007. Počítače boli následne dodané v priebehu dvoch až troch týždňov, a to priamo navrhovateľovi a nie im. V podstate sa jednalo o prefinancovanie tovaru, nakoľko navrhovateľ mal do týchto počítačov následne dodať softvér, avšak na kúpu počítačov nedisponoval dostatočným množstvom finančných prostriedkov. 24 počítačov bolo následne osadených asi v priebehu roka a pol. Dodacie listy ani iné protokoly o osadení počítačov do jednotlivých kioskov nepodpisovali. S navrhovateľom sa dohodli, že počítače budú u neho na sklade, keďže do nich inštaluje softvér, z toho dôvodu nepodpísal ani dodací list, keďže počítače nepreberali. V písomnej forme žiadna zmluva medzi nimi uzavretá nebola, všetko boli iba džentlmenské dohody. Faktúry, ktoré sú predmetom tohto sporu neuznávajú, nakoľko navrhovateľ nič nevykonal. Či bola uhradená faktúra za rok 2007 uviesť nevedel. Bola by uhradená iba v tom prípade, ak by navrhovateľ dodal chýbajúcich 6 kusov počítačov. Peniaze za chýbajúce počítače neboli žiadané z toho dôvodu, nakoľko tieto boli osadzované priebežne po dobu 1 a pol roka.
Svedok N. A. k veci uviedol, že z rozprávania otca vie, že mal s navrhovateľom určitý konflikt týkajúci sa dodania počítačov. Otec kúpil od navrhovateľa počítače, avšak tieto neboli dodané v celom množstve, ale ich bolo dodaných asi 10 až 15 kusov. On osobne nebol pri žiadnom preberaní počítačov. K ich prebratiu malo dôjsť v septembri 2007, avšak on vodičské oprávnenie získal až v novembri. Iba jedenkrát bol pri odovzdávaní dvoch pokazených počítačov, pričom im na výmenu boli dané dva nové. Vtedy bol spolu s otcom, pričom pomáhal pri ich vykladaní. U navrhovateľa bol iba jedenkrát a to pri výmene pokazených počítačov za nové. Dňa 11.9.2007 nebol ako vodič motorového vozidla a nepreberal väčšie množstvo počítačov, keďže v tom čase nemal vodičské oprávnenie. Je možné, že v uvedenom čase mohlo prebehnúť odovzdanie dvoch pokazených počítačov a prevzatie dvoch nových. Otcovi však nikdy nepomáhal s vykladaním väčšieho množstva počítačov.
Svedkyňa R. J. k veci uviedla, že pán A. si došiel prevziať počítače spolu ešte s jedným mladším mužom, ktorého predstavil ako svojho syna. Počítače nakladali do menšieho dodávkového auta, a to ona, pán A. a jeho syn a pán Kavečanský. Jednalo sa v podstate o neštandardný spôsob dodania a nebol ani spísaný dodací list. Keďže pán A. bol prítomný pri dodávaní týchto počítačov, skontroloval si celú dodávku a to najmä počet, pričom ak by tento nesúhlasil, určite by uvedenú skutočnosť namietal. Počítače boli odovzdané po tom, čo bol do nich nainštalovaný softvér. Presvedčená je o tom, že počítačov muselo byť 30 kusov, nakoľko ich vynášali dosť dlho a vozidlo, ktorým boli odvážané, bolo zaplnené. U navrhovateľa je zamestnaná od roku 2006. Počítače boli prevzaté v dome pána Kavečanského, kde sa okrem iného nachádza aj sklad firmy. Prevzatie sa vykonávalo niekedy v septembri 2007, presný dátum si nepamätám. Počítače boli zabalené v krabiciach. Podľa objednávky mali byť použité na infokiosky. Okrem toho boli odporcovi dodávané aj infokiosky, tieto však boli dodané priamo iným dodávateľom, keďže na nich nebolo potrebné vykonávať už žiadne zásahy, ako v prípade počítačov, do ktorých sa musel nainštalovať softvér. Prečo pán Kavečanský neuviedol, že bola prítomná pri dodávaní počítačov, uviesť nevedela, zrejme to nepovažoval za podstatné.
Podľa § 1 ods. 2 Obch. zák., právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení,
riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Podľa § 358 Obch. zák., na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.
Podľa § 409 ods. 1 Obch. zák., kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
Podľa § 411 Obch. zák., predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.
Podľa § 420 ods. 1 Obch. zák., predávajúci je povinný dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení, ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo vybaviť na prepravu spôsobom určeným v zmluve.
Podľa § 422 ods. 1 Obch. zák., ak predávajúci poruší povinnosti ustanovené v § 420, má tovar vady. Za vady tovaru sa považuje aj dodanie iného tovaru, než určuje zmluva, a vady v dokladoch potrebných na užívanie tovaru.
Podľa § 436 ods. 1 Obch. zák., ak je dodaním tovaru s vadami porušená zmluva podstatným spôsobom (§ 345 ods. 2), môže kupujúci: a) požadovať odstránenie vád dodaním náhradného tovaru za vadný tovar, dodanie chýbajúceho tovaru a požadovať odstránenie právnych vád, b) požadovať odstránenie vád opravou tovaru, ak sú vady opraviteľné, c) požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny alebo d) odstúpiť od zmluvy.
Podľa § 437 ods. 1 Obch. zák., ak je dodaním tovaru s vadami zmluva porušená nepodstatným spôsobom, môže kupujúci požadovať buď dodanie chýbajúceho tovaru a odstránenie ostatných vád tovaru, alebo zľavu z kúpnej ceny.
Podľa § 439 ods. 1 Obch. zák., nárok na zľavu z kúpnej ceny zodpovedá rozdielu medzi hodnotou, ktorú by mal tovar bez vád, a hodnotou, ktorú mal tovar dodaný s vadami, pričom pre určenie hodnôt je rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie.
Podľa § 439 ods. 2 Obch. zák., kupujúci môže o zľavu znížiť kúpnu cenu platenú predávajúcemu; ak kúpna cena bola už zaplatená, môže kupujúci požadovať jej vrátenie do výšky zľavy spolu s úrokmi dojednanými v zmluve, inak s určenými obdobne podľa § 502. Podľa § 440 ods. 2 Obch. zák., uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád tovaru podľa § 436 a 437, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu.
Podľa § 450 ods. 1 Obch. zák., ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom.
Podľa § 323 ods. 1 Obch. zák., ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
Podľa § 365 Obch. zák., dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1 Obch. zák., ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka, sa použije počas celého tohto polroka.
Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska bola v období od 25.4.2007 do 11.11.2008 vo výške 4,25 % ročne.
Tunajší súd svojim prvým rozsudkom vo veci návrh zamietol z dôvodu, že uplatňovaná pohľadávka vo zvyšku zanikla započítaním. Na základe odvolania navrhovateľa bol uvedený rozsudok zrušený rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorý v odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že súd prvého stupňa dospel z vykonaného dokazovania ku správnemu zisteniu skutkového stavu veci a správne právne vec posúdil, keď mal za preukázané, že navrhovateľovi vznikla voči odporcovi pohľadávka na zaplatenie odplaty za služby spočívajúce v správe reklamných panelov, kiosku, inštalácie PC a zabezpečenie reklamného spotu vo výške uplatnenej žalobným návrhom. Odvolací súd sa stotožnil so záverom prvostupňového súdu, ktorý mal úkonmi realizovanými odporcom po vzniku pohľadávky, a to kompenzačným prejavom odporcu ako aj úhradou zvyšku pohľadávky odporcom za preukázaný vznik pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi. Odvolací súd sa však v posudzovanej veci nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa v tom, že pohľadávka navrhovateľa zanikla započítaním s protipohľadávkou odporcu na vrátenie preddavkovo zaplatenej ceny 6 ks počítačov. Medzi účastníkmi nebol sporným vznik záväzku navrhovateľa dodať odporcovi 30 ks počítačov ani záväzok odporcu zaplatiť za tento tovar dohodnutú cenu vo výške 7.290,- Sk/ks. Rovnako nebolo medzi účastníkmi sporu o tom, že odporca zaplatil navrhovateľovi pred dodávkou tovaru v plnej výške jeho cenu a náklady na dopravu spolu vo
výške 261.133,60 Sk. Odporca tvrdil, že do momentu svojho kompenzačného prejavu mu bolo navrhovateľom dodaných len 24 ks počítačov, namiesto dohodnutých 30 kusov. Prvostupňový súd vykonal v súvislosti so zisťovaním množstva dodaného tovaru dokazovanie a konštatoval, že navrhovateľ ohľadom dodania tvrdeného množstva tovaru neuniesol dôkazné bremeno. Zistené skutkové okolnosti však súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil. Z odôvodnenie rozsudku prvého stupňa je zrejmé, že vzťah medzi účastníkmi konania posúdil ako obchodnoprávny vzťah z kúpnej zmluvy podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka a z právnej úpravy kúpnej zmluvy vyvodil nárok odporcu na vrátenie zaplatenej kúpnej ceny za 6 ks počítačov, ktoré mu neboli navrhovateľom dodané. Odvolací súd konštatoval, že zo žiadneho ustanovenia upravujúceho práva a povinnosti účastníkov kúpnej zmluvy takýto právny záver nemožno dovodiť. Ak bola v konaní preukázaná dodávka iného množstva tovaru ako vyplývalo zo zmluvy, pričom kupujúci si splnil už skôr svoj záväzok zaplatiť celú dojednanú kúpnu cenu, stotožnil sa krajský súd s odvolacími dôvodmi navrhovateľa v tom, že v takomto prípade mal tovar zjavné vady, za ktoré zodpovedal navrhovateľ a odporcovi vznikli nároky z vád v zmysle § 436 Obchodného zákonníka v zmysle § 436 Obchodného zákonníka, ak odporca vady a nároky z nich navrhovateľovi včas oznámil. Na základe uvedeného mal súd prvého stupňa v ďalšom konaní vykonať na základe návrhu účastníkov dokazovanie na okolnosti vzniku a uplatnenia si nárokov z vád odporcom a vo veci znova rozhodnúť.
Súd vyhodnotil zostávajúcu časť návrhom uplatneného nároku v súlade s vykonanými dôkazmi ako aj citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne opodstatnený. Medzi účastníkmi konania došlo k platnému uzavretiu tzv. nepomenovanej zmluvy § 269 ods. 2 Obch. zák. Cenu poskytnutého plnenia navrhovateľ vyúčtoval faktúrami, ktoré odporca neuhradil, nakoľko si voči nim započítal svoj nárok na vrátenia časti kúpnej ceny. Písomne zachytený prejav odporcu na liste zo dňa 25.5.2009 - zánik záväzku započítaním podľa § 358 Obch. zák., posudzujúc ho podľa jeho obsahu a vôle konajúcej osoby, má charakter písomného uznania konkrétneho záväzku. Prejavená vôľa odporcu započítať svoju pohľadávku voči pohľadávke navrhovateľa stačí na to, aby bol úkon akceptácie pohľadávky navrhovateľa vykonaný odporcom pltný, pretože z neho vyplýva vôľa a úmysel odporcu uznať pohľadávku navrhovateľa, avšak túto nezaplatiť, ale spôsobiť jej zánik inak. Aj keď sa na
uvedenej písomnosti nenachádza slovné spojenie „uznanie záväzku“, neznamená to, že takéto podanie nespĺňa náležitosti podľa ustanovenia § 323 Obchodného zákonníka. Odporca nenamietal nedodanie 6 ks počítačov v sume 1.727,56 EUR (52.044,60 Sk).
Podstatnou sa tak stala otázka, či započítanie pohľadávky odporcom bolo vykonané platne a tým došlo k zániku pohľadávky navrhovateľa. Tovar má tiež vady, ak bolo dodané menšie množstvo tovaru, než určuje zmluva. Odporca ako objednávateľ je ale povinný vady bezodkladne notifikovať v zmysle ustanovení § 436 až 441 Obch. zák. vymedzujúce práva kupujúceho z vád tovaru.
Odporca v konaní nepreukázal, že takýmto spôsobom postupoval, t.j. vady riadne reklamoval a oznámil voľbu nároku. Z predložená emailovej komunikácie (čl. 120 až 133) nevyplýva, že odporca pri uplatňovaní vád postupoval zákonom predpísaným spôsobom. Okrem toho odporca ako objednávateľ nemôže požadovať ako bezdôvodné obohatenie-vrátenie kúpnej ceny to, čo mohol získať z vadného plnenia (dodanie chýbajúceho tovaru, čiastočné odstúpenie od zmluvy a vrátenie príslušnej časti kúpnej ceny). Započítanie
pohľadávky odporcu tak súd vyhodnotil ako neplatné a k zániku žalovanej pohľadávky navrhovateľa tak nedošlo.
Na základe uvedených skutočností je nárok navrhovateľa dôvodný, preto súd odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 1.636,86 EUR Rovnako povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania nastáva priamo zo zákona a nie je potrebné, aby veriteľ dlžníka na zaplatenie úroku vyzýval alebo tento vyčísľoval. Dôvodný je preto aj nárok navrhovateľa na úrok z omeškania za ním uplatnené obdobie (dňom nasledujúcim po dohodnutom termíne splatnosti), vo výške 14,25 % ročne, ktorý bol aj súdom za požadované obdobie priznaný.
Súčasne súd v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. určil povinnosť odporcu nahradiť strane navrhovateľa trovy konania v sume 111,- EUR (zaplatený súdny poplatok) a trovy právneho zastúpenia v sume 1.324,78 EUR [3 úkony právnej pomoci - prevzatie a príprava zastúpenia 20.1.2009, písomné podanie návrhu 20.1.2009, odpoveď na list odporcu a návrh na mimosúdnu dohodu 24.6.2009 á 81,33 EUR, úkonov právnej pomoci - vyjadrenie vo veci samej a čiastočné späťvzatie 15.1.2010, účasť na pojednávaní dňa 19.1.2010, účasť na pojednávaní dňa 18.3.2010, účasť na pojednávaní dňa 27.5.2010, účasť na pojednávaní dňa 5.4.2011, vyjadrenie vo veci samej 19.5.2011, účasť na pojednávaní dňa 9.2.2012, účasť na pojednávaní dňa 22.5.2012, podanie odvolania 7.8.2012, účasť na pojednávaní dňa 3.11.2015 - á 71,37 EUR, 2 krát 1 úkonu - účasť na pojednávaní bez prejednania veci dňa 9.6.2011 a 29.11.2011 - á 17,84 EUR, 3 krát režijný paušál 6,95 EUR, 4 krát 7,21 EUR, 4 krát 7,41 EUR, 3 krát 7,63 EUR, 1 krát 8,39 EUR, DPH zo sumy 1.103,98 EUR /3 x 81,33 + 10 x 71,37 + 2 x 17,84 + 3 x 6,95 + 4 x 7,21 + 4 x 7,41 + 3 x 7,63 + 8,39/ vo výške 20 % v sume 220,80 EUR]. Súd navrhovateľovi nepriznal náhradu za tieto úkony právnej pomoci:
- porada s klientom dňa 19.5.2010 a 23.2.2012 - právnym zástupcom predložené úradné záznamy nie sú podpísané účastníkmi stretnutia, preto nie je zrejmé, či sa tieto stretnutia uskutočnili,
- písomné vyjadrenia dňa 8.2.2011 a 22.5.2012 - nejedná sa o účelné úkony, keďže tieto boli predkladané v rámci konaného pojednávania. -
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenie na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.