Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15P-25-2013.pdf
PDF · 127.98 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/25/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci navrhovateľa U. V., nar. X.X.XXXX, trvale bytom H. č. XXX, A. S., t.č. bytom Z., X. rad XX, štátneho občana SR, zastúpený advokátkou JUDr. Luciou Fabriciusovou, Advokátska kancelária Banská Bystrica, Janka Kráľa 7, proti odporkyni R. V., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. č. XXX, A. S., t.č. bytom U., Ul. W. 3, štátnej občianke SR, zastúpená advokátom Mgr. Michalom Durajom, Advokátska kancelária Čadca, Sládkovičova 1700, za účasti maloletej U. V., nar. X.X.XXXX, bytom ako odporkyňa, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pracovisko Krupina, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu pre čas po rozvode, takto
rozhodol:
Súd manželstvo U. V., nar. X.X.XXXX a R. V., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu V., vo zväzku 4, ročník XXXX, na strane 51, pod poradovým číslom 4, r o z v á d z a .
Maloletá U. V., nar. X.X.XXXX sa pre čas po rozvode z v e r u j e do osobnej starostlivosti odporkyne, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.
Navrhovateľ je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej U. V., nar. X.X.XXXX výživným vo výške 120,- € mesačne počnúc dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia splatných vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám odporkyne.
Navrhovateľ je o p r á v n e n ý s maloletou sa stýkať každý párny víkend v čase od piatku od 16.00 hod. do nedele 16.00 hod. a každý utorok a štvrtok v čase od 16.00 hod. do 18.00 hod., kedy si maloletú prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska odporkyne.
V čase letných prázdnin je navrhovateľ o p r á v n e n ý s maloletou sa stýkať v čase od 1.7. od 16.00 hod. do 31.7. do 16.00 hod., v čase veľkonočných sviatkov každý párny rok od veľkonočného piatku od 16.00 hod. do utorka nasledujúceho po veľkonočnom pondelku do 16.00 hod., v čase vianočných sviatkov každý párny rok od 22.12. od 16.00 hod. do 25.12. do 16.00 hod. a nepárny rok od 30.12. od 16.00 hod. do 3.1. do 16.00 hod., v čase jarných prázdnin každý nepárny rok od soboty 16.00 hod. do soboty 16.00 hod. kedy si maloletú prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky.
Navrhovateľ je p o v i n n ý uhradiť na účet Okresného súdu Zvolen titulom štátom preddavkovaných trov sumu 216,26 €, do 10-tich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odporkyňa je p o v i n n á uhradiť na účet Okresného súdu Zvolen titulom štátom preddavkovaných trov sumu 416,26 €, do 10-tich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Účastníci konania n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným súdu dňa 29.10.2013 žiadal navrhovateľ manželstvo s odporkyňou rozviesť, maloletú zveriť do osobnej starostlivosti bez určenia vyživovacej povinnosti. Zároveň žiadal upraviť styk maloletej s matkou každý párny víkend od piatku 16.00 hod. do nedele 17.00 hod.. Návrh odôvodňoval hlbokým, vážnym a trvalým rozvratom manželstva s tým, že sa definitívne zo spoločnej domácnosti odsťahoval v júli 2013. V súčasnosti žije v spoločnej domácnosti s priateľkou a pomáha jej pri výchove jej dvoch maloletých detí. Manželstvo uzatváral z lásky. Zo začiatku hodnotí manželstvo ako harmonické. Po čase sa začali prejavovať rozdielnosti pováh, ktoré vyvolávali konflikty. Následne sa navzájom odcudzili a manželstvo si prestalo plniť svoj spoločenský účel. Doslova uviedol, že má voči odporkyni averziu, necíti k nej nič, je k nej chladný. Navzájom sa osočovali, hádali a následne prestali spolu komunikovať. Následne v priebehu konania poukazoval na nevhodné správanie sa odporkyne, ktorá si zarábala tancovaním, ponúkala sexuálne služby za peniaze, počas manželstva užívala drogy, nebola schopná v takomto stave postarať sa o maloletú. Doslova mala tvrdiť navrhovateľovi, že to s maloletou U. nezvláda. Odchádzala z domu vo štvrtky, chodievala domov v nedeľu a v tom čase býval s maloletou sám. Mali aj finančné problémy s tým, že odporkyňa nabrala množstvo pôžičiek, ktoré nesplácala a všetko musel uhrádzať za ňu. Keďže sa domnieva, že sa odporkyňa nevie postarať o maloletú, žiadal túto zveriť do svojej osobnej opatery s tým, že je schopný zabezpečiť adekvátnu starostlivosť o maloletú. Taktiež má maloletá vytvorené vhodné prostredie na výchovu v terajšej domácnosti a pri výchove mu pomôže aj jeho partnerka. Vzhľadom na správanie sa odporkyne mal obavy aj o maloletú s tým, že niekoľkokrát sa snažila ublížiť sebe a mal obavy aj o dcéru, či neublíži dcére. S dcérou má dobrý vzťah, ľúbi ju, chce sa o ňu starať a venovať sa jej. Od začiatku školskej dochádzky boli problémy. Odporkyňa mu odmietala dať dcéru s tým, že obrátil sa na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Krupine, kde mu odporučili pani W. - psychologičku. Snažili sa riešiť situáciu stretnutím na úrade a dohodnúť sa na úprave styku. Na predvolania a termíny odporkyňa však nechodila. Keďže bol s dcérou snažil sa s ňou dohnať zameškané učivo. Odporkyňu označil za nezodpovednú s tým, že neplatila stravu dcére do školy, zavádzala a klamala. Taktiež s ňou nechodila k lekárom a neučila sa. Následne v priebehu konania po znaleckom dokazovaní z dôvodu zmeny situácie navrhol riešiť úpravu styku formou striedavej osobnej starostlivosti s tým, že maloletú by prihlásili do školy vo Zvolene, ktorú by navštevovala. Tak by to mal rovnako ďaleko aj on, aj odporkyňa pri vození dcéry do školy. Striedavú osobnú starostlivosť navrhol v týždňových intervaloch s tým, že týždeň by bola dcéra u neho a týždeň u odporkyni. Podľa jeho slov sa komunikácia medzi ním a matkou maloletej zlepšila aspoň čo sa týka maloletej. Potvrdil, že prvý mesiac letných prázdnin mal maloletú v starostlivosti práve s poukazom na zlý zdravotný stav odporkyne.
Odporkyňa s návrhom na rozvod manželstva súhlasila. Potvrdila, že manželstvo je hlboko, vážne a trvalo rozvrátené. V čase podávania návrhu žila na adrese trvalého bydliska. V čase rozhodovania súdu bývala spolu so svojou matkou v U. na ulici W., kde sa presťahovala z dôvodu zlého zdravotného stavu a naliehavej operácie. Spolu s ňou žije v spoločnej domácnosti aj maloletá dcéra U., ktorej zabezpečuje adekvátnu starostlivosť. Pokiaľ ide o manželstvo potvrdila, že zo začiatku bol tento vzťah pekný. Problémy začali keď bývali u rodičov navrhovateľa. Preto sa presťahovali do spoločnej domácnosti. Keďže nemali rovnaký okruh kamarátov, začala medzi nimi viaznuť komunikácia. Vadilo jej, že každý víkend boli u nich doma priatelia navrhovateľa, požívali alkoholické nápoje a týchto stretnutí bola účastná aj ich maloletá dcéra. Stalo sa, že si navrhovateľ pod vplyvom alkoholu sadol aj za volant a šoféroval. Následne zistila v lete roku 2013, že má priateľky z toho aj intímnu známosť, s jednou si písal, pozýval ju na kávy, začal tam vznikať vzťah. Keď to zistila spala u kamarátky, neprišla domov. Snažila sa, aby sa vrátil ku nej v danom období navrhovateľ. Pokúšala sa o nápravu, bola ochotná odpustiť mu neveru. Pod vplyvom situácie chcela užiť lieky, telefonovala mu, písala SMS správy. Doslova uviedla, že to bolo pre ňu silné psychické vypätie, avšak neublížila si a lieky nezjedla. Rovnako k teplomeru a k vyjadreniam ohľadom užitia ortute a pokusu o „samovraždu“ uviedla, že tak to nebolo. Potvrdila, že rozbila teplomer, ale poprela, že by mala v úmysle ublížiť si. V tom čase bola maloletá U. chorá. So zverením maloletej do osobnej starostlivosti navrhovateľa nesúhlasila. Poprela, že by sa o dcéru nestarala, že by sa jej nevenovala. Naopak poskytuje jej nadštandardnú starostlivosť, učí sa s ňou, stará sa o ňu. Pokiaľ poukazoval navrhovateľ na meškajúce platby bola to riešiť v škole, pretože jej nedávajú šeky a mala podozrenie, že ak aj dcéra dostala šek zo školy tento jej vybrala stará matka, u ktorej sa zastavila po škole. Pri maloletej dcéra uviedla, že má zvýšené finančné výdavky v súvislosti so zlým zdravotným stavom, nakoľko dcéra má zníženú imunitu, často býva chorá, máva chrípky, angíny,
je sledovaná na infekčnom oddelení. Navštevuje v škole anglický krúžok, preto jej zakupuje pomôcky, CD v angličtine a kartičky z Tesca. V čase pojednávania a výsluchu uviedla, že pracuje od polovice mesiaca marec 2014 brigádnicky na dohodu. Finančne jej vypomáha matka sumou 400,-- €. Rovnako aj otec. V priebehu konania pred rozhodnutím súdu bola situácia u odporkyne zmenená s tým, že od podania návrhu sa odporkyňa presťahovala k matke do U. spolu aj s maloletou dcérou. Dôvodom na presťahovanie neboli finančné problémy ako na ne poukazoval navrhovateľ, ale zlý zdravotný stav a potreba akútneho chirurgického zákroku kedy jej bolo potrebné vyoperovať nádor v dutine brušnej. To bol aj dôvod prečo maloletú dcéru počas mesiaca júl ponechala v opatere navrhovateľa, nakoľko po operácii nevedela či a ako bude schopná sa o maloletú postarať. Momentálne maloletá žije s ňou v spoločnej domácnosti, zabezpečuje jej adekvátnu starostlivosť. Vzhľadom na nezhody, ktoré má s otcom maloletej denne vozieva v skorých ranných hodinách maloletú do V. z U. do školy, kde ju čakáva a následne ju vezie späť domov do U.. S maloletou sa učí a pripravuje do školy. Doložila doklady preukazujúce úhradu školského klubu a stravy v mesiaci október. Po operácii je schopná sa o maloletú riadne postarať a akonáhle sa jej zmení situácia najmä s poukazom na nutnosť prepravy maloletej na Základnú školu do V. chce si nájsť zamestnanie. V čase rozhodovania súdu bola bez príjmu s tým, že finančne ju zabezpečovali rodičia.
Kolízny opatrovník vykonal šetrenie v rodine maloletej s tým, že šetrenie bolo tak v domácnosti otca na adrese Z., ako aj v domácnosti matky na adrese v U.. Šetrením na adrese matky maloletej, t.j. odporkyne bolo zistené, že maloletá žije so svojou matkou a starou matkou v U. v 2-izbovom byte, ktorý je vo vlastníctve starej matky maloletej pani L. X.. V byte majú k dispozícii kuchyňu, obývaciu izbu a detskú izbu. Obývacia izba slúži pre potreby starej matky, v detskej izbe majú svoje lôžka odporkyňa spolu s maloletou dcérou U.. Taktiež tu má maloletá odložené osobné veci, hračky, ako aj školské potreby. V čase šetrenia bola domácnosť na požadovanej úrovni čo sa týka čistoty a hygieny. Na základe zistených skutočností kolízny opatrovník skonštatoval, že v domácnosti sú vytvorené vhodné bytové podmienky potrebné na zabezpečovanie starostlivosti o maloleté dieťa. Maloletá navštevuje 3.ročník Základnej školy Antona Matulu v V., kde ju každý deň osobným motorovým vozidlom vezie matka tam aj naspäť. Uhrádza jej stravu a poplatok za školský klub. Maloletá nemá zvýšené finančné výdavky, nosí však okuliare. K presťahovaniu došlo z dôvodu výrazného zhoršenia zdravotného stavu. Rovnako bolo vykonané šetrenie v domácnosti navrhovateľa, t.j. otca maloletej, ktorý obýva 4-izbový byt s príslušenstvom. Byt pozostáva zo spálne, detskej izby, obývačky a jednej izby pripravenej na užívanie. Detská izba je zariadená v súlade s potrebami detí, kde sa nachádzajú tri lôžka a deti majú dostatočný priestor na osobné veci oblečenie, učebnice, hračky a podobne. Zariadenie je moderné a účelné, hygiena je na požadovanej úrovni. Spolu s navrhovateľom v spoločnej domácnosti žije jeho partnerka pani U. spolu s dvomi maloletými deťmi, ktoré jej boli zverené do osobnej starostlivosti. Vzťahy v rodine sú dobré a prostredie je vhodné pre zabezpečovanie krátkodobej, prípadne dlhodobej osobnej starostlivosti o deti. Vzhľadom na tieto skutočnosti následne kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že navrhuje rozhodnúť v zmysle záverov znaleckého posudku, kde bolo síce konštatované, že obaja rodičia majú rovnocenné podmienky na zabezpečenie starostlivosti o maloletú, ale s poukazom na závery doporučujú zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky s tým, že bude upravené stretávanie sa otca s maloletou v čo najširšom rozsahu. Pri výške výživného navrhli, aby súd rozhodol s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletej a zárobkové možnosti a schopnosti povinného rodiča. Nebránili sa ani striedavej osobnej starostlivosti, avšak len v prípade dohody rodičov na striedavej osobnej starostlivosti. Preferuje však kolízny opatrovník v zmysle záverov znaleckého dokazovania osobnú starostlivosť matky vzhľadom na väzbu maloletej k matke.
Súd si vyžiadal vzhľadom na problémy, ktoré manželia medzi sebou mali a podané návrhy na vydanie predbežného opatrenia zo strany otca maloletej aj správu zo Základnej školy Antona Matulu V.. Dňa 12.10.2015 na základe žiadosti zo strany súdu základná škola odpovedala, že maloletá v septembri 2015 mala 26 vymeškaných vyučovacích hodín, všetky ospravedlnené od lekára. V októbri 2015 mala vymeškaných ku dňu podania správy 5 hodín s tým, že tieto ešte nie sú ospravedlnené nakoľko to nie je uzavreté. Maloletá U. sa vyučovania zúčastňuje pravidelne s výnimkou zdravotných problémov. Býva primerane pripravená, s rodičmi je spolupráca dobrá, viac s učiteľkou komunikuje matka. V správaní maloletej sa nevyskytli zásadné zmeny snáď len to, že U. je o niečo utiahnutejšia, uzavretejšia v porovnaní s predchádzajúcim obdobím. V súvislosti s prehlásením maloletej na Základnú školu do U. sa vyjadrili jednak rodičia a tiež sú založené v spise správy od riaditeľa školy pri komunikácii s otcom maloletej. Tento fakt však medzi účastníkmi sporný nebol a matka potvrdila, že mala snahu prehlásiť
maloletú do školy v U. vzhľadom na terajšie bydlisko s tým, že nevedela, že potrebuje súhlas aj otca, ktorý jej však takýto súhlas nedal a preto denno-denne vozieva maloletú do školy v V..
Zo sobášneho listu účastníkov konania mal súd preukázané, že títo sú manželia. Manželstvo uzatvorili dňa XX.X.XXXX. Z manželstva pochádza jedno maloleté dieťa dcéra U., nar. X.X.XXXX a posledným spoločným bydliskom boli H. č. XXX.
Zo spisu Okresného súdu Zvolen sp. zn. XXP XX/XXXX bolo zistené, že už v minulosti podala matka maloletej R. V. na tunajší súd návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu. Návrh došiel 3.7.2013 a dôvodom bol mimomanželský vzťah otca maloletej, ako aj známosti počas trvania manželstva. Nakoľko návrh neobsahoval zákonom požadované náležitosti bola navrhovateľka vyzvaná uznesením zo dňa 23.7.2013 na odstránenie vád podania a keďže tieto neodstránila bolo podanie uznesením zo dňa 17.9.2013 odmietnuté.
V priebehu konania podal navrhovateľ dva návrhy na nariadenie predbežného opatrenia a to podaním zo dňa 7.2.2014 a následne 5.10.2015. Oba návrhy súd ako nedôvodné zamietol.
Navrhovateľ je zamestnancom Policajného zboru SR, Okresný dopravný inšpektorát Z., ktorý zaslal súdu jednak pracovné hodnotenie a charakteristiku, ako aj oznámenie o priemernej čistej mzde. Z uvedených správ bolo zistené, že priemerný čistý príjem navrhovateľa za posledných 12 mesiacov bol 766,70 €. Rovnako poberá daňový bonus na maloletú dcéru mesačne vo výške 21,41 €. Zamestnávateľ hodnotí navrhovateľa ako aktívneho a samostatného, pričom bol viackrát disciplinárne odmenený a počas služby u neho nebolo zistené požívanie alkoholických nápojov a ani iné skutočnosti, ktoré by nasvedčovali požívanie látok vyvolávajúcich závislosť.
Odporkyňa v čase rozhodovania súdu bola nezamestnaná, neevidovaná na úrade práce bez príjmu, práceneschopná. Doložila do spisu prepúšťaciu správu z Fakultnej nemocnici s poliklinikou F.D.Roosevelta Banská Bystrica spolu s popisom stavu pri prepustení. Z uvedenej správy bolo zistené, že 23.6.2015 bola operovaná pre diagnostikovaný lymfangióm retroperitonea a po chirurgickom zákroku následne bola prepustená do ambulantnej starostlivosti. Prepúšťacia diagnóza znela na nezhubný nádor retroperitonea. Súčasne bola poučená o povinnostiach a o liečbe ako aj očakávanom vývoji a možných rizikách v prípade nerešpektovania liečby dňa 29.6.2015.
Vzhľadom k tomu, že sa rodičia nevedeli dohodnúť na úprave práv a povinností k maloletej pre čas po rozvode a vzhľadom na vznesené námietky zo strany navrhovateľa voči odporkyni najmä v súvislosti s možným užívaním omamných a psychotropných látok odporkyňou, pod vplyvom ktorých nie je schopná sa o maloletú postarať čo odporkyňa popierala, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie, kde za znalca ustanovil Mgr. Františka Nociara, klinického psychológa a ktorému uložil pribrať za účelom posúdenia možného užívania omamných a psychotropných látok zo strany matky maloletej aj znalca z odboru zdravotníctvo farmácia, odvetvie psychiatria, liečba alkoholizmu a toxikománie. Znalec vo veci podal znalecký posudok dňa 9.10.2015, z ktorého vyplynulo, že u odporkyni neboli zistené žiadne symptómy intoxikácie, abstinenčných príznakov, pravidelného abúzu ani závislosti od žiadnej psychoaktívnej látky. Rovnako nebola z psychiatrického hľadiska zistená duševná porucha, ktorá by ju obmedzovala v osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Naopak znalec po zhodnotení osobnosti tak otca, matky, ako aj maloletého dieťaťa uviedol, že maloletá je ovplyvnená najmä situáciou napätia medzi rodičmi a neschopnosťou nastaviť z dlhodobého hľadiska vyhovujúce riešenie, ktoré by maloletej aspoň sčasti zabezpečilo stabilitu prostredia a výchovy. Priame ovplyvňovanie niektorého rodičia nebolo preukázané. Na základe vyšetrenia oboch rodičov a maloletej odporučil znalec zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky. K striedavej osobnej starostlivosti uviedol, že je jednou z možnosti, pri ktorej by maloletá mala rovnocenný kontakt s obidvoma rodičmi, avšak v tomto čase bráni striedavej starostlivosti najmä väčšia vzdialenosť bydlísk rodičov čo by znamenalo záťaž pre maloletú, ktorá by musela polovicu času dochádzať väčšiu vzdialenosť do školy. Ďalšou prekážkou je nevyjasnená situácia medzi rodičmi, v ich komunikácii je veľa vyčítania, obviňovania, neochoty ku kompromisom. Tiež je dôležitým faktorom aj postoj maloletej, ktorá momentálne preferuje starostlivosť matky. Možnosť striedavej starostlivosti uvádza ako formu, ktorej sa vie prispôsobiť, ale nepreferuje ju. Následne znalec uviedol, že v prípade ak dieťa bude zverené do osobnej starostlivosti matky je dôležité ponechať čo najširší priestor na styk dieťaťa s otcom. Rozsah tohto styku by mohol byť riešený vo forme predĺženého víkendu, obdobie sviatkov a školských prázdnin by mohlo byť riešené formou polovice času u každého z rodičov. Znalec uviedol, že obaja rodičia sú
schopní zabezpečiť adekvátnu starostlivosť o maloletú, pričom sa u maloletej objavuje väčšia náklonnosť k preferencii matky pre osobnú starostlivosť. Doma sa cíti v domácnosti matky, viac je viazaná na toto prostredie a akceptuje aj matkinho partnera.
Podľa ustanovenia § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa ustanovenia § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa ustanovenia § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Účelom manželstva podľa zákona o rodine je vytvoriť rodinu, ktorá uspokojuje potreby každého jej člena. Manželia majú žiť spolu, vzájomne si pomáhať a spoločne vychovávať deti pochádzajúce z manželstva.
Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že účastníci konania hoci sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti, nehospodária spolu a manželstvo si neplní svoj spoločenský účel. Preukázateľne od júla 2013 nežijú v spoločnej domácnosti kedy sa navrhovateľ zo spoločnej domácnosti odsťahoval. Dôvodom pre odsťahovanie navrhovateľa boli okolnosti spočívajúce v nezáujme odporkyne o domácnosť s tým, že podľa jeho slov odporkyňa zanedbávala starostlivosť o maloletú dcéru, venovala sa svojim záľubám, užívala omamné psychotropné látky, stretávala sa s cudzími mužmi. Naopak odporkyňa potvrdila, že manželstvo je hlboko, vážne a trvalo rozvrátené o čom svedčil aj jej návrh na rozvod manželstva v júli 2013, ktorý podávala s poukazom na mimomanželské vzťahy práve navrhovateľa. Tieto isté skutočnosti uvádzala aj v rámci konania s tým, že navrhovateľ mal udržiavať známosti s dvomi ženami a s treťou si písať a komunikovať. Poprela užívanie omamných psychotropných látok. Naopak uvádzala, že práve navrhovateľ požíva alkoholické nápoje. Každý víkend bývali u nich jeho priatelia, pri ktorých sa požíval alkohol. Pod vplyvom alkoholu viedol osobné motorové vozidlo. Sama uviedla, že mali rozdielny okruh známych a následne ich rozdielnosť týchto záujmov odcudzila. Obaja uviedli, že nemajú záujem na obnovení manželského spolužitia o čom svedčí aj fakt, že v priebehu dvoch rokov od podania návrhu na tunajší súd nezačali spolu komunikovať, nevedeli sa dohodnúť na podstatných okolnostiach týkajúcich sa najmä výchovy ich spoločného maloletého dieťaťa. Za celé toto obdobie si nenašli cestu k sebe a preto akákoľvek manželská poradňa podľa názoru súdu by bola neúčelná a neviedla by k obnoveniu ich manželského spolužitia. Vzhľadom na takto zistené skutočnosti súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva a manželstvo rozviedol. Príčinu rozvratu manželstva videl v rozdielnosti pováh a názorov na výchovu maloletého dieťaťa a vzájomné spolužitie, vedenie spoločnej domácnosti. Obaja uviedli, že zo začiatku manželstvo bolo harmonické a postupom dochádzalo k problémom, nedorozumeniam, ktoré viedli k vzájomnému odcudzeniu sa, nadväzovaniu známosti oboch účastníkov počas trvania manželstva čo ani jeden z nich nespochybnil. Súd sa bližšie nezaoberal skutočnosťami uvádzanými tak navrhovateľom, ako aj odporkyňou, nakoľko takéto dokazovanie by bolo nehospodárne a neefektívne, keďže bol preukázaný rozvrat a to hlboký a trvalý v manželstve účastníkov konania. Podľa ustanovenia § 113 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úprave pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby
dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa ods. 4 tohto zákonného ustanovenia súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutie o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa ustanovenia § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodičia súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Z manželstva účastníkov konania pochádza jedno maloleté dieťa a to dcéra U., nar. X.X.XXXX. V čase podávania návrhu na rozvod manželstva mala maloletá 6 rokov. V čase rozhodovania bola maloletá žiačkou 3. ročníka Základnej školy a mala 8 rokov. Nakoľko sa rodičia nevedeli dohodnúť na úprave práv a povinností k maloletej pre čas po rozvode. Súd rozhodol na základe záverov znaleckého dokazovania, ako aj výpovedi oboch rodičov a listín doložených do spisu. Pôvodne návrhom žiadal navrhovateľ zveriť maloletú do osobnej starostlivosti. V priebehu konania došlo zo strany navrhovateľa k zmene s tým, že navrhoval striedavú osobnú starostlivosť tak, aby bol zabezpečený obojstranný a rovnocenný vzťah maloletej k obom rodičom. Odporkyňa nesúhlasila s osobnou starostlivosťou navrhovateľa a ani so striedavou osobnou starostlivosťou. Žiadala zveriť maloletú dcéru do svojej osobnej starostlivosti s tým, že je schopná poskytnúť maloletej primeranú a adekvátnu starostlivosť a s tým, že neboli zistené žiadne nedostatky zo strany kolízneho opatrovníka v starostlivosti o maloletú. Podľa jej slov poskytuje v súčasnosti maloletej nadštandardnú starostlivosť, plne sa jej venuje čo jej umožňuje zdravotný stav. V súčasnosti maloletú denne vozieva do Základnej školy v V. z U. ráno, čakáva ju v V. a následne popoludní ju vezie domov. Maloletej sa venuje, pripravuje sa s ňou do školy, učieva sa. S maloletou má výborný vzťah. Navrhovateľ uviedol, že má rovnako dobrý vzťah s maloletou, keď je s maloletou venuje sa jej, stretávajú sa každý utorok, štvrtok, kde si pre maloletú chodieva do U. a trvá s ňou popoludní dve hodiny v Meste C.. Následne každý druhý víkend býva s maloletou kedy je maloletá u neho v spoločnej domácnosti a zabezpečuje jej starostlivosť počas týchto víkendov. Obaja účastníci potvrdili, že v čase letných prázdnin po dobu jedného mesiaca bola maloletá dcéra účastníkov konania u otca vzhľadom na operačný zákrok odporkyne a následnú liečbu. Otec aj napriek záverom znaleckého dokazovania žiadal, aby bola maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že žiadal dovypočuť znalca k otázke striedavej osobnej starostlivosti a pokiaľ v zmysle záverov znaleckého posudku je dôvodom pre nenariadenie striedavej osobnej starostlivosti len vzdialenosť bydlísk rodičov navrhoval
kompromisné riešenie a to prehlásenie maloletej na Základnú školu vo C., kde by obaja rodičia mali rovnakú vzdialenosť z miesta bydliska do školy pri zabezpečovaní vyučovacieho procesu u maloletej. V tejto súvislosti súd poukazuje na záver znaleckého posudku, kde v bode 6 zodpovedal znalec aj na otázku možného zverenia maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, kde okrem väčšej vzdialenosti bydlísk rodičov bráni striedavej osobnej starostlivosti aj nevyjasnená situácia medzi rodičmi, kde v komunikácii je veľa vyčítania, obviňovania a neochoty ku kompromisom a tiež v nemalej miere je to aj postoj maloletej, ktorá preferuje starostlivosť matky. Možnosť striedavej starostlivosti uvádza ako formu, ktorej sa vie prispôsobiť, ale nepreferuje ju. To znamená, že okrem vzdialenosti bráni podľa záverov znaleckého dokazovania striedavej osobnej starostlivosti aj neochota rodičov maloletej spolu komunikovať a vedieť sa dohodnúť ohľadom maloletej a tiež osobný postoj maloletej čo je v danom konaní prvoradý. Pri rozhodovaní súd mal výslovne na zreteli záujem maloletého dieťaťa a dbal na to, aby pri rozhodnutí o zverení maloletej U. bolo v prvom rade rešpektované právo maloletého dieťaťa jednak na zachovanie jeho vzťahu k obom rodičom, ako aj rešpektované právo maloletej rozhodnúť sa, ktorému z rodičov chce byť zverená. V tejto súvislosti súd vychádzal zo záverov znaleckého dokazovania, kde znalec na základe vyšetrenia oboch rodičov, ako aj maloletej odporučil na tento čas zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky, t.j. odporkyne. V snahe zabezpečiť rovnocenný kontakt maloletej s oboma rodičmi doporučil čo v najširšom rozsahu upraviť styk otca s maloletou. Pokiaľ ide o striedavú osobnú starostlivosť, ktorú navrhoval navrhovateľ tu znalec uviedol tri faktory, pre ktoré podľa neho neprichádza striedavá osobná starostlivosť do úvahy a s ktorými sa súd stotožnil, najmä s poukazom na prianie maloletej a preferenciu osobnej starostlivosti matky a tiež s poukazom na neschopnosť rodičov komunikovať spolu, dohodnúť sa ohľadom maloletej a vzdialenosť bydlísk matky a otca maloletej. Navyše kolízny opatrovník nezistil v správaní sa matky a v starostlivosti matky o maloletú také skutočnosti, ktoré by preukazovali neschopnosť odporkyne postarať sa o dcéru a rovnako ani zo správy triednej učiteľky takéto skutočnosti nevyplývajú. S poukazom na všetky tieto okolnosti potom súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a upravil styk otca s maloletou čo v najširšom rozsahu s tým, že umožnil otcovi okrem víkendov stretávať sa s maloletou každý utorok a štvrtok tak, aby bola zachovaná možnosť stretávania sa, ktorú prezentovali v rámci konania. Okrem toho súd upravil aj stretávanie sa v čase letných prázdnin, jarných prázdnin, ako aj vianočných, novoročných a veľkonočných sviatkov. Je na rodičoch, aby zabezpečili stabilné a harmonické výchovné prostredie pre maloletú a aby sa situácia medzi nimi upokojila tak, aby maloletá nevnímala konflikty a negatívne emócie, ktoré medzi nimi sú. Je potrebné stabilizovať výchovné prostredie maloletej, aby táto nadobudla pokoj, rovnováhu a následne v prípade stabilizovania vzťahov medzi rodičmi nie je vylúčená zmena a možnosť rozšíriť styk, prípadne upraviť aj striedavú osobnú starostlivosť ak si to maloletá bude priať a rodičia budú schopní sa dohodnúť. Vzhľadom však na všetky okolnosti, ktoré súd zistil v čase rozhodovania, t.j. ku dňu 4.11.2015 dospel k záveru, že na tento čas je najlepším riešením pre maloletú zveriť ju do osobnej starostlivosti matky a za týmto účelom upraviť čo najširšie styk otca s maloletou.
Rovnako súd rozhodoval aj o výživnom na maloletú pričom vychádzal z momentálnych požiadaviek a potrieb maloletej, ktorá okrem výdavkov v súvislosti s cestovaním do školy z U. do V. a poplatkov za stravu a školský klub, iné vážnejšie výdavky nemá. Matka v súčasnosti žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a maloletou dcérou, kde jej finančne vypomáha matka nakoľko odporkyňa je bez akéhokoľvek príjmu. Navrhovateľ je zamestnancom PZ C., ODI Z. a jeho priemerný čistý zárobok za posledných 12 mesiacov predstavuje 766,70 €. Pri zohľadnení výdavkov na osemročné dieťa súd zobral najmä do úvahy výdavky na cestovné, potom určil výživné vo výške 120,-- € mesačne čo zodpovedá približne polovici nákladov na cestu, ktoré má odporkyňa v súvislosti s dopravou maloletej do školy a späť. Navyše obaja účastníci potvrdili, že v domácnosti otca má maloletá všetky osobné veci, ktoré jej zakúpil navrhovateľ a tieto ostávajú u neho v byte. Rovnako potvrdili, že sa dohodli na znášaní polovice výdavkov v súvislosti so zakupovaním školských pomôcok na začiatku školského roka. Vzhľadom na takto zistené skutočnosti súd potom určil výživné v sume 120,-- €, ktorú považoval za dostatočnú vzhľadom na vek a výdavky maloletej a tiež zárobkové možnosti a schopnosti otca poskytovať takto určené výživné.
Pri určení povinnosti navrhovateľa a odporkyne zložiť na účet súdu titulom štátom preddavkovaných trov sumu 216,26 € pri navrhovateľovi a 416,26 € pri odporkyni súd vychádzal z ustanovenia § 148 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V konaní o rozvod manželstva bolo nariadené znalecké dokazovanie, kde zložil navrhovateľ preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 200,-- €. Zvyšná čiastka poukázaná znalcovi rozhodnutím súdu bola hradená predbežne z rozpočtových prostriedkov štátu.
Keďže podľa výsledku súd zaviaže na náhradu štátom preddavkovaných trov a v prípade rozvodu manželstva a rozhodovania o právach a povinnostiach rodičov pre čas po rozvode nie je možné uviesť, ktorý z rodičov je úspešnejší vzhľadom k tomu, že súd berie do úvahy a na zreteľ najmä záujmy maloletého dieťaťa zaviazal oboch rodičov v polovici na náhradu štátom preddavkovaných trov, pričom odpočítal u navrhovateľa zálohu zloženú na účet tunajšieho súdu. Trovy titulom znalečného boli priznané spolu vo výške 832,52 €, teda polovica čiastky predstavuje 416,26 €, na zaplatenie ktorej súd zaviazal odporkyňu. Navrhovateľ, keďže zaplatil zálohu 200,-- € tak je povinný uhradiť 216,26 € titulom štátom preddavkovaných trov.
Pri rozhodovaní o trovách konania účastníkov súd vychádzal z ustanovenia § 144 O.s.p. s tým, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, 10) bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j. 1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., 4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.