Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/155/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: G. H., D. XX, G., O., zastúpený: JUDr. Lucia Danišovičová, advokátka, Drieňová 1/D, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí, Radlinského 13, Bratislava, zastúpený: Advokátska kancelária OLEXOVA VASILISIN s.r.o., Dunajská 18, Bratislava, v mene ktorej koná JUDr. Zuzana Olexová, LL.M., advokátka a konateľka, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí č. 7619/2014/o/r/51-ÚSŽZ zo dňa 13.05.2015, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí č. 7619/2014/o/r/51-ÚSŽZ zo dňa 13.05.2015 a prvostupňové rozhodnutie žalovaného č. 7619/2014/o/r/ zs zo dňa 30.12.2014 z r u š u j e podľa ia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 73,- eur za súdne poplatky a v sume 444,66 eur z titulu trov právneho zastúpenia na účet jeho právnej zástupkyne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

I.

Konanie na správnom orgáne

Žalobca žiadosťou zo dňa 21.07.2014 požiadal o priznanie postavenia Slováka žijúceho v zahraničí a o vydanie osvedčenia. Slovenskú národnosť odvodzoval od svojho starého otca (Bindas Mychajlo Jurijevič).

Žalovaný rozhodnutím č. 7619/2014 zo dňa 10.09.2014 konanie o žiadosti prerušil a vyzval žalobcu na odstránenie nesúladu v údaji o dátume narodenia starého otca z dôvodu veľkého časového rozdielu v dátumoch narodenia, ktoré sú uvedené v dokladoch doložených žalobcom k žiadosti „09.01.1919“ a „1917“. Žalovaný rozhodnutím č. 7619/2014/o/r/zs zo dňa 30.12.2014 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) konanie o vydaní osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí podľa § 30 ods. 1 písm. a) správneho poriadku zastavil. V odôvodnení uviedol, že dôvodom zastavenia konania bola skutočnosť, že žalobca nepreukázal slovenskú národnosť podľa svojich predkov vierohodným úradným dokladom.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí rozhodnutím č. 7619/2014/o/r/51-ÚSŽZ zo dňa 13.05.2015 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým podľa a 11 o Slovákoch žijúcich v

zahraničí v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „“) zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

II.

Žaloba

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov a že v konaní správneho orgánu je taká vada, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí uviedol na rôznych miestach odlišné dôvody zastavenia konania. Vo výrokovej časti odkázal na § 30 ods. 1 písm. a) správneho poriadku a v poslednom odseku uviedol, že správne konanie prerušil a vyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov žiadosti, čo žalobca neurobil. Z gramatického výkladu § 30 ods. 1 písm. d) správneho poriadku vyplýva, že žalovaný mal pri zastavení konania z dôvodu neodstránenia nedostatkov podania v lehote stanovenej správnym orgánom vo výzve, použiť toto ustanovenie. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol ako dôvod potvrdenia prvostupňového rozhodnutia nesplnenie zákonných podmienok pre priznanie postavenia Slováka žijúceho v zahraničí, pričom sa nevysporiadal so zmätočnosťou viacerých kolidujúcich dôvodov zastavenia konania a sústredil sa len na splnenie hmotnoprávnej podmienky pre priznanie postavenia, konkrétne slovenskej národnosti predka žalobcu. Túto podmienku skúmal iba žalovaný ako druhostupňový orgán, keďže žalobca dôkazy preukazujúce jej splnenie doložil súčasne s odvolaním. Aj keď je riadny opravný prostriedok v správnom konaní založený na princípe úplnej apelácie, dôkazy preukazujúce splnenie podmienky slovenskej národnosti predka žalobcu podľa neho nasvedčovali tomu, že vec nemal posudzovať druhostupňový ale prvostupňový správny orgán. Žalobca videl nezákonnosť postupu správneho orgánu v tom, že žalovaný rozhodol bez preskúmania dôkazov prvostupňovým správnym orgánom, čím mu bolo odňaté jeho právo na preskúmanie nároku v dvoch inštanciách.

Žalobca zastával názor, že riadne preukázal splnenie hmotnoprávnych podmienok pre priznanie právneho postavenia Slováka žijúceho v zahraničí ustanovených v a pokiaľ ide o splnenie týchto podmienok, je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Prvostupňový správny orgán poukázal iba na nesúlad týkajúci sa dátumu narodenia starého otca žalobcu (1919 alebo 1917) v predložených dokladoch a na nesúlad týkajúci sa čísla domu (295 alebo 267), v ktorom mal starý otec žalobcu bývať. Tento nesúlad žalobca odstránil a vysvetlenie preukázal dokladmi: archívnym potvrdením Štátneho archívu Zakarpatskej oblasti, krstným a rodným listom starého otca a viacerými prehláseniami. Aj napriek predloženiu týchto dokladov sa k nim žalovaný v napadnutom rozhodnutí v rámci svojej úvahy a hodnotenia dôkazov nevyjadril. Žalovaný aj v prípade druhého dôvodu zastavenia konania, ktorým bol nesúlad v čísle domu bydliska starého otca, iba stručne prepísal vyjadrenie žalobcu, pričom doklady predložené žalobcom spolu s odvolaním a neskôr nevyhodnotil.

Žalobca poukázal na to, že ak prvostupňový správny orgán zastavil konanie z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych podmienok a keď žalobca s odvolaním a neskôr predložil dôkazy preukazujúce splnenie vytýkaných podmienok, je povinnosťou odvolacieho orgánu sa námietkam venovať a nanovo posúdiť splnenie zákonných podmienok, čo žalovaný ako druhostupňový správny orgán neurobil. Žalovaný sa len obmedzil na konštatovanie, že „...disponuje údajmi o predkoch ... získanými z totožného obdobia, a to z 05.12.1930, ktoré nepotvrdzujú skutočnosti uvádzané účastníkom konania“, pričom nešpecifikoval, ktoré doklady mal na mysli. Žalobca je presvedčený, že nie je v súlade s princípmi právneho štátu, aby sa správny orgán v rozhodnutí vyjadroval „tajnostkársky“.

Za ďalšie naplnenie dôvodu, pre ktorý je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, označil žalobca tvrdenie žalovaného, ktorým spochybnil údaj o slovenskej národnosti starého otca vo vyhláseniach. Žalobca namietal, že nie je možné odsledovať myšlienkový postup žalovaného pri hodnotení dôkazov ani to, z ktorých vyjadrení svedkov dospel k odlišným zisteniam ako žalobca. Aj v tomto prípade sa žalovaný odvolával na neznáme údaje, „ktorými disponuje úrad“, s ktorými žalobcu neoboznámil spôsobom ustanoveným v § 33 ods. 2 správneho poriadku. Takéto rozhodnutie je pre žalobcu zmätočné a nepostačuje, že je zrozumiteľné pre správny orgán, ktorý ho vydal.

Žalovaný prekročil mieru správnej úvahy v časti odôvodnenia, kde polemizoval, aký je dôvod, pre ktorý bola zrejme starému otcovi žalobcu na sčítacom hárku zo sčítania ľudu z 03.12.1930 uvedená slovenská národnosť. Ide o ničím nepodloženú domnienku a tento arbitrárny postup je podľa názoru žalobcu vadou, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Týmto sčítacím hárkom žalobca preukazoval splnenie hmotnoprávnej podmienky pre priznanie postavenia zahraničného Slováka. Slovenskú národnosť predka žalobcu tiež potvrdzujú vyhlásenia viacerých svedkov.

Žalovaný sa odvolával na údaje z 05.12.1930, ktoré zrejme získal z úradnej činnosti, keďže žalobca žiadne doklady s týmto dátumom nepredkladal. Aj napriek tomu, že tento dôkaz rozhodol celý spor, žalovaný o ňom neinformoval žalobcu, nedal mu možnosť vyjadriť sa k nemu a k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. O tomto doklade sa žalobca dozvedel až z napadnutého rozhodnutia.

III.

Vyjadrenie žalovaného

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť.

K námietke žalobcu o odlišných dôvodoch zastavenia konania žalovaný uviedol, že v prvostupňovom rozhodnutí došlo k zrejmej administratívnej chybe v písaní, keď je vo výroku odkaz na správneho poriadku. Z prvostupňového rozhodnutia bez pochybností vyplýva dôvod nevydania osvedčenia, ktorým je nepreukázanie slovenskej národnosti ako základného predpokladu vydania osvedčenia podľa a táto podmienka nebola doložená ani po prerušení konania. Žalovaný v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že problematickým sa mu javí preukázanie slovenskej národnosti, keďže žalobca svoju národnosť odvodil od jediného predka doložením jediného vierohodného dokladu - sčítacieho hárku z roku 1930 vykazujúceho dva rozpory s údajmi v iných matričných a archívnych dokladoch, konkrétne údaj o roku narodenia a adresy.

V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa porušenia zásady dvojinštančnosti poukázal na to, že princíp úplnej apelácie v správnom konaní nemá automaticky za následok, že ak účastník konania z vlastnej viny nedoloží prvostupňovému správnemu orgánu doklady, ktorými by odstránil pochybnosti o preukazovaných skutočnostiach a doloží ich až v odvolacom konaní, je odvolací orgán povinný vec vrátiť na nové rozhodnutie správnemu orgánu prvého stupňa. Dokladmi doloženými v odvolacom konaní žalobca odstránil rozpory, avšak v jeho neprospech.

Žalovaný namietal, že dôkazy predložené žalobcom riadne vyhodnotil a uviedol, že:

1/ potvrdenie Štátneho archívu Zakarpatskej oblasti obsahovalo iba informáciu, že sčítací hárok z roku 1921 potvrdzuje slovenskú národnosť, ale tento hárok nebol priložený. Žalovaný nemá možnosť kontrolovať správnosť a pravosť potvrdení z Ukrajiny. Vzhľadom na to, že originály z Ukrajiny sú často na účely získania osvedčení falšované, žalovaný vychádza prioritne z dokladov, ktoré môže preveriť, najmä zo sčítacích hárkov evidovaných Národným archívom v Prahe alebo v Bratislave. 2/ Krstný list Michala Bindasa neobsahuje dôkaz o slovenskej národnosti. 3/ Prehlásenie otca žalobcu potvrdzuje, že jeho otec bol slovenskej národnosti, ale ide o málo dôveryhodný dôkaz, nakoľko je v rozpore s archívnymi dokladmi. 4/ Prehlásenie otca žalobcu ohľadom čísla domu je v rozpore s archívnym dokladom, v dome č. 295 žila iná rodina. 5/, 6/ Tieto prehlásenia potvrdzujú, že starý otec žalobcu pracoval ako sluha v dome č. 295.

Vyššie uvedené dôkazy podľa názoru žalovaného dokázali, že otec žalobcu a žalobca uvádzajú nepravdivé údaje o tom, že starý otec sa z domu č. 295 presťahoval s rodičmi, keďže na tejto novej adrese bývala rodina Vancových. Podľa svedectva priateľa starého otca žalobcu v tomto dome pracoval ako sluha a vo veku 11 rokov bol omylom sčítaný s uvedením slovenskej národnosti, ktorú od nich nemohol odvodiť, keďže nebol priamy predok. Túto skutočnosť preukazuje aj potvrdenie L. M. Adaľbertivny. Žalovaný mal za to, že z jeho rozhodnutia vyplývalo, že dôkazy vo forme potvrdení svedkov nepreukazujú slovenskú národnosť starého otca žalobcu a ani neodstránili rozpory v čísle domu.

Povinnosťou žalobcu bolo dokázať slovenskú národnosť jeho predkov, čo nesplnil, lebo do sčítacieho hárku týkajúceho sa inej rodiny bol omylom sčítaný aj jeho starý otec v pozícii zamestnanca. K námietke týkajúcej sa nesprístupnenia písomnosti žalobcovi na vyjadrenie v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku, žalovaný uviedol, že vychádzal iba z dôkazov predložených žalobcom, ktoré mu museli byť známe. Na osobnom stretnutí dňa 24.02.2015 bola právna zástupkyňa žalobcu upozornená na to, že pokiaľ bol starý otec v slovenskej rodine sčítaný ako sluha, nemôže to zakladať jeho slovenskú národnosť. Doklad o sčítaní rodiny Vancovej v dome č. 295 z roku 1930 nemôže dokladovať slovenskú národnosť žalobcu, v ktorej jeho starý otec pracoval ako sluha, bez rodinnej väzby.

Dôkazné bremeno je povinný uniesť žiadateľ doložením zákonom požadovaných podmienok, vrátane slovenskej národnosti. Ak žiadateľ nepreukáže svoje tvrdenia dôveryhodným spôsobom, žalovaný nie je povinný hľadať dôkazy, ktoré vyvracajú tvrdené skutočnosti. Žalovaný sa pokúsil ozrejmiť skutkový stav tak, že si vyžiadal z Národného archívu v Prahe údaje o čísle domu, kde žila rodina Bindasová. Na žiadosť bol doručený sčítací hárok z 05.12.1930 obsahujúci údaje o matke a dvoch vlastných súrodencoch žalobcu, pri ktorých bolo uvedené iné číslo domu (337) a iná národnosť - rusínska. Žalovaný uviedol, že tento sčítací hárok nebol dôkazom, z ktorého vychádzal. Jeho výpovednou hodnotou bolo, že nepotvrdzoval, ani nevyvracal slovenskú národnosť starého otca žalobcu. Informáciu, že ani doplňujúce archívne doklady nepreukázali slovenskú národnosť, uviedol žalovaný len ako nepodstatnú informáciu, aby žalobca vedel o existencii ďalších dokladov, ak by si ich v budúcnosti chcel preveriť. Keďže táto informácia nemala pre odôvodnenie zásadný význam, žalovaný neuviedol bližšie informácie.

Na záver žalovaný uviedol, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu zameraného na zisťovanie slovenskej národnosti žalobcu, kde dokazovanie zakladá dôkazné bremeno na strane žalobcu. Poukázal na to, že v prvostupňovom rozhodnutí bolo ako dôvod zastavenia konania uvedené nepreukázanie slovenskej národnosti, pretože sčítací hárok z roku 1930 vykazuje nesúlad ohľadom údajov o predkovi žalobcu v časti dátumu narodenia a čísla domu. Po doložení dokladov, ktoré pochybnosti nevyvrátili, uviedol žalovaný ako dôvod potvrdenia prvostupňového rozhodnutia skutočnosť, že v sčítacom hárku z roku 1930 bol predok sčítaný u cudzej rodiny Vancových, kde slúžil ako sluha a nemohol od nej odvodzovať slovenskú národnosť, čo dokazujú aj vyhlásenia troch svedkov doložené žalobcom v odvolacom konaní.

IV.

Posúdenie veci

Podľa , v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesným administratívnymi predpismi. V intenciách súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.

Podľa bod druhý , na účely tohto zákona sa rozumie Slovákom žijúcim v zahraničí osoba, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a nie je štátnym občanom Slovenskej republiky, alebo nie je štátnym občanom Slovenskej republiky, ale uchováva si národné povedomie, a on alebo jeho predok v priamom rade má slovenskú národnosť.

Podľa , postavenie Slováka žijúceho v zahraničí sa na účely uplatnenia si práv alebo výhod ustanovených osobitnými zákonmi pre Slovákov žijúcich v zahraničí preukazuje osvedčením, ktoré vydáva úrad.

Podľa , osvedčenie možno vydať na základe písomnej žiadosti osobe, ktorá spĺňa podmienky podľa prvého bodu alebo druhého bodu.

Podľa , slovenská národnosť sa preukazuje úradným dokladom potvrdzujúcim túto skutočnosť, ktorým je najmä rodný list alebo krstný list, výpis z matriky, osvedčenie o

štátnom občianstve alebo osvedčenie o trvalom pobyte žiadateľa, ak obsahuje zápis o národnosti podľa práva štátu, ktorého orgán osvedčenie vydal. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Riadny chod spravodlivosti v zmysle Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj , zaväzuje súdy a orgány verejnej správy na odôvodňovanie rozhodnutí. Nepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a tento postup je nezlučiteľný so zásadou spravodlivosti konania.

Tomuto procesnému právu účastníka zodpovedá podľa a podľa správneho poriadku povinnosť súdu a správneho orgánu nielen rozhodnúť, ale tiež vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Ak tak neurobia, zaťažia svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou v tom, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a účastníkovi konania sa postupom či už správneho orgánu alebo súdu odníme možnosť konať pred týmto orgánom a súčasne tieto orgány postupujú aj v rozpore s a Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd.

Perfektnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci, musí obsahovať náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reakciu na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonného rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, aj na také, ktoré sú pre rozhodnutie bezvýznamné, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie rozhodujúce, odpoveď špecifická k danej skutočnosti či argumentu sa vyžaduje. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania.

S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím oprávnenej proti nemu podať opravný prostriedok, resp. žalobu, je tým odňatá možnosť skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia.

Z § 47 ods. 3 správneho poriadku okrem iného vyplýva, že správny orgán je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ako sa vysporiadal s návrhmi a námietkami účastníka konania a z akých dôvodov ich považoval za nedôvodné, nesprávne, chybné alebo vyvrátené. Odôvodnenie prvostupňového ani napadnutého rozhodnutia tieto podmienky nespĺňa. Žalovaný v prvostupňovom rozhodnutí uviedol odlišné dôvody zastavenia konania, čo súd považoval za zmätočné. Vo výroku rozhodnutia odkázal na nesprávne ustanovenie § 30 ods. 1 písm. a) správneho poriadku, pričom v odôvodnení uviedol ako dôvod zastavenia konania nesplnenie podmienky na vydanie osvedčenia, ktorou je preukázanie slovenskej národnosti predka žiadateľa predložením vierohodného úradného dokladu. Vzhľadom na to, že žalobca v lehote stanovenej v rozhodnutí o prerušení konania neodstránil nedostatky svojej žiadosti, malo byť konanie zastavené podľa § 30 ods. 1 písm. d) správneho poriadku a toto ustanovenie malo byť uvedené vo výroku prvostupňového rozhodnutia.

Súd považuje napadnuté rozhodnutie za nezrozumiteľné pre nedostatok dôvodov, pretože z neho nie je možné zistiť, ktoré skutočnosti považoval za nepochybne zistené a zároveň nie je jasné posúdenie

právneho významu týchto skutočností. Žalovaný v odôvodnení neuviedol, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami žalobcu a nevysporiadal sa so zmätočnosťou dôvodov zastavenia konania uvedených v prvostupňovom rozhodnutí. Žalovaný sa nevyjadril ani k dokladom predloženým žalobcom spolu s odvolaním.

Najvyšší správny súd ČR v rozhodnutí sp. zn. uviedol, že „rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov vtedy, ak je odôvodnenie rozhodnutia v rozpore s výrokom rozhodnutia, alebo v ňom správny orgán uviedol iné dôvody, ako tie, v ktorých má mať rozhodnutie oporu..., alebo rozhodnutie neobsahuje žiadne hodnotenie dôkazov a záver z nich vyplývajúci, alebo z hodnotenia dôkazov žiaden záver nevyplýva.“

Vzhľadom na absenciu uvedených úvah zakladajúcu nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, nemohol súd posúdiť dôvodnosť meritórnych námietok žalobcu a prvostupňové ako aj napadnuté rozhodnutie zrušil podľa .

Dôvodná bola aj námietka žalobcu týkajúca sa existencie takej vady v konaní správneho orgánu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a preto boli preskúmavané rozhodnutia zrušené aj podľa .

Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkov konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Jednou z povinností žalovaného v predmetnom konaní bolo postupovať v súčinnosti s účastníkom konania, teda so žalobcom. Inštitút súčinnosti je upravený na viacerých miestach správneho poriadku (§ 3 ods. 2, § 33 ods. 2, § 56) a vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinností účastníka správneho konania, ktorý má právo navrhovať dôkazy, ale na potvrdenie svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu orgánu predkladať, pričom nesplnenie tejto povinnosti má za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti podmieňujúcej výsledok konania. Nesplnenie tejto povinnosti však nezbavuje správny orgán zistiť vo veci skutočný stav, keďže túto povinnosť správnemu orgánu ukladá zákonodarca v ustanovení § 32 ods. 1 správneho poriadku. Správny orgán zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti, aj keď je účastník nečinný a správnemu orgánu nenavrhuje alebo nepredkladá žiadne dôkazy a k veci samej sa žiadnym spôsobom nevyjadruje.

Účastník má v zmysle § 33 správneho poriadku tiež právo vyjadrovať sa k podkladom rozhodnutia, ktoré zabezpečil správny orgán v priebehu konania, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. Môže sa vyjadriť k jednotlivým dôkazom i k celkovému spôsobu prípravy podkladov, môže sa vyjadriť k otázkam skutkovým i právnym. Zmyslom takto široko koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším možným námietkam účastníka, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo iným komplikáciám. Z uvedených dôvodov je povinnosťou správneho orgánu umožniť účastníkovi, aby sa pred vydaním rozhodnutia oboznámil s dôkazmi a so všetkými podkladmi pre rozhodnutie vo veci, aby mal účastník zo skutkového hľadiska všetky informácie, ktoré má pred vydaním rozhodnutia správny orgán. Za týmto účelom by mal správny orgán oznámiť účastníkovi, že proces zhromažďovania podkladov rozhodnutia bol ukončený a že má možnosť sa pred vydaním rozhodnutia k veci vyjadriť. Správny orgán v konaní môže pokračovať a teda vydať rozhodnutie aj bez vyjadrenie účastníka, ak sa účastník svojho práva na vyjadrenie výslovne vzdá, alebo ostane v stanovenej lehote nečinný.

Pokiaľ správny orgán vydá rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby umožnil účastníkovi vyjadriť sa ku všetkým relevantným podkladom, na základe ktorých vo veci rozhodol, ide o procesné pochybenie správneho orgánu a teda o takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia (napr. rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , , , rozsudky Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. a ).

Z preskúmavaných rozhodnutí i z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal aj z údajov, s ktorými neoboznámil žalobcu. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že „disponuje údajmi o predkoch účastníka konania - rodiny starého otca účastníka konania, vrátane údajov o národnosti, získanými z totožného obdobia, a to z 05.12.1930, ktoré nepotvrdzujú skutočnosti uvádzané účastníkom konania“. Žalovaný pochybil, keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol, ktoré skutočnosti spochybňujú údaj o slovenskej národnosti starého otca žalobcu uvedený v predložených vyhláseniach. Vzhľadom na to, že žalovaný neumožnil žalobcovi pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k týmto podkladom, o ktoré správny orgán oprel svoje rozhodnutie, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie, je uvedený postup žalovaného podľa názoru súdu v rozpore s § 3 ods. 2 v spojení s § 33 ods. 2 správneho poriadku.

Súd dodáva, že ak by žalovaný dôvody, ktoré uviedla jeho právna zástupkyňa na pojednávaní, uviedol v prvostupňovom rozhodnutí, odôvodnenie takého rozhodnutia by bolo presvedčivé a spĺňalo by zákonné požiadavky.

Záverom súd zdôrazňuje, že na vydanie osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí sa v zmysle bod druhý okrem preukázania slovenskej národnosti žiadateľa alebo jeho predka v priamom rade vyžaduje, aby žiadateľ preukázal, že si uchováva národné povedomie. Národným povedomím sa rozumie aktívne hlásenie sa k slovenskému národu a hodnotám, ktoré reprezentujú slovenský jazyk, kultúrne dedičstvo a tradície. Žalobca by mal za účelom získania práv alebo výhod priznaných zákonmi SR Slovákom žijúcim v zahraničí prejaviť záujem preukázať žalovanému národné povedomie, osobné väzby a vzťah k slovenskému národu, poznanie slovenských tradícií a aspoň čiastočné ovládanie slovenského jazyka. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného predvolať žalobcu za účelom osobného stretnutia, zistiť tieto skutočnosti a rozhodnutie náležite odôvodniť. Súd poznamenáva, že žalobca by sa mal vo vlastnom záujme osobne dostaviť na stretnutie, nestačí prítomnosť jeho právnej zástupkyne tak, ako to bolo dňa 24.02.2015.

Neuniklo napokon pozornosti súdu, že žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, ktoré bolo procesného charakteru, rozhodol o veci meritórne, keď posudzoval splnenie podmienok na vydanie osvedčenia Slováka žijúceho v zahraničí. Prostredníctvom procesných rozhodnutí správny orgán v priebehu konania rieši procesné otázky a tieto rozhodnutia nie sú zamerané na riešenie predmetu konania, ale iba napomáhajú zabezpečiť účel a priebeh správneho konania. Žalovaný pochybil, keď v odvolacom konaní proti prvostupňovému procesnému rozhodnutiu posudzoval vec aj meritórne.

Z uvedených dôvodov dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa iť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný právnym názorom vysloveným súdom v tomto rozsudku.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa a vzhľadom na úspech žalobcu v konaní mu priznal právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil na súdnom poplatku za žalobu v sume 70,- eur a súdnom poplatku za podanie urobené elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom v sume 3,- eur a nákladoch právneho zastúpenia advokátkou za tri úkony právnej služby (, o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb), 3x po 139,83 eur - príprava a prevzatie zastúpenia dňa 19.06.2015, písomné podanie na súd - žaloba zo dňa 16.07.2015, účasť na pojednávaní dňa 04.11.2015 a k tomu prislúchajúci režijný paušál 3x 8,39 eur, čo spolu predstavuje sumu 444,66 eur. Uvedenú sumu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právnej zástupkyne podľa .

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( v znení ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.