Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Dopĺňací_rozsudok_17C-208-2013.pdf
PDF · 79.64 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-12Ro/1985/2012
DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s r.o., so sídlom: Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s r.o., so sídlom: Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: P. F., M.. X.X.XXXX, L. XXX/XX, A. U. W., za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom: Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Igor Šafranko, so sídlom: Ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník, v konaní o zaplatenie 511,93 eura s prísl. takto
rozhodol:
Vedľajšiemu účastníkovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Košice-okolie 17C/20/2013 - 112 zo dňa 21.4.2015 bola žaloba zamietnutá a o trovách konania bolo rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Proti rozsudku podal odvolanie vedľajší účastník elektronicky so zaručený elektronickým podpisom dňa 22.6.2015, teda v zákonnej lehote, a to proti výroku o trovách konania s poukazom na to, že z rozsudku nie je možné zistiť, akým spôsobom rozhodol súd o trovách vedľajšieho účastníka. Poukázal na to, že „odpor proti platobnému rozkazu“, podaný dňa 22.5.2013 je nutné považovať za vyjadrenie k žalobe, keďže platobný rozkaz nenadobudol právoplatnosť. vzhľadom na to, že v odpore sa vedľajší účastník kvalifikovane vyjadril ku všetkým podstatným skutočnostiam, mal súd vedľajšiemu účastníkovi priznať náhradu trov konania. Krajský súd v Košiciach po tom, ako bol spis predložený na rozhodnutie o podanom odvolaní vedľajšieho účastníka, dňa 29.10.2015 vrátil spis okresnému súdu za účelom rozhodnutia o trovách vedľajšieho účastníka, pretože z obsahu spisu nevyplýva, ako o jeho trovách súd rozhodol. Podľa § 166 (1) Ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu konania, o trovách konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže účastník do pätnástich dní od doručenia rozsudku navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj bez návrhu. (2) O návrhu na doplnenie rozsudku súd rozhodne do 30 dní od jeho podania. Doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, pre ktorý platia obdobne ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu účastníka na doplnenie rozsudku, uznesením návrh zamietne. (3) Návrh na doplnenie sa netýka právoplatnosti ani vykonateľnosti výrokov pôvodného rozsudku. V danom prípade sa jedná o absentujúci výrok ohľadom trov vedľajšieho účastníka, ktorý má povahu uznesenia a preto súd rozhodol o doplnení rozsudku aj bez nariadenia pojednávania. Pri rozhodovaní o týchto trovách súd vychádzal z obsahu spisu a síce, že dňa 26.10.2012 procesný súd vydal platobný rozkaz 12Ro/1985/2012 - 46, ktorým žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi 511,93 eura spolu so zákonným úrokom z omeškania zo sumy 355,82 eura od 25.3.2011 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Platobný rozkaz bol žalobcovi doručený dňa 5.11.2012. Žalovaná si súdnu zásielku nevyzdvihla na pošte v úložnej lehote a dňa 27.11.2012 bola vrátená.
Dňa 5.12.2012 do konania vstúpil vlastného podnetu vedľajší účastník Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS, zastúpený právnym zástupcom. Platobný rozkaz sa žalovanej nepodarilo napriek opakovanému doručovaniu doručiť do vlastných rúk (vrátila sa 4.1.2013 znova ako nevyzdvihnutá v úložnej lehote). Po tom, ako bol dňa 16.5.2013 doručený platobný rozkaz aj vedľajšiemu účastníkovi, dňa 23.5.2013 podal proti nemu odpor. Keďže sa opakovane nepodarilo doručiť žalovanej platobný rozkaz do vlastných rúk, uznesením 12Ro/1985/2012 - 64 zo dňa 18.6.2013 vydaný platobný rozkaz zrušil. Súd uvedenú procesnú postupnosť posúdil a skonštatoval, že konanie nadobudne povahu sporového konania vo vlastnom zmysle slova až včasným podaním odôvodneného odporu žalovaným, popr. ak dôjde k zrušeniu platobného rozkazu spôsobom, ako je to aj v prejednávanej veci a súd nariadi pojednávanie. Vyššie uvedené znamená, že oznámením tretieho subjektu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného v štádiu skráteného (rozkazného) konania, nenastávajú účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu. Vylučuje to zmysel a účel inštitútu vedľajšieho účastníctva v spojení so zmyslom a účelom inštitútu skráteného konania. Neprichádza preto do úvahy podanie odporu proti platobnému rozkazu takýmto subjektom. Na základe vyššie uvedených skutočností súd uznesením zo dňa 10.9.2014 odpor vedľajšieho účastníka, podaný proti platobnému rozkazu 12Ro/1985/2012 - 46 zo dňa 26.10.2012 odmietol, keďže bol podaný osobou neoprávnenou. Uznesenie o odmietnutí odporu sa stalo právoplatným dňa 11.10.2014. Vedľajší účastník, v zastúpení advokátom, v jedinom písomnom podaní, ktorým bol odpor proti platobnému rozkazu, a ktorý bol odmietnutý, okrem námietky premlčania uvádza ohľadom Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach všeobecne formulované tvrdenia obsiahnuté už vo všeobecných vzoroch podaní zverejnených na internetovej stránke vedľajšieho účastníka konania. V ďalšom slede konania však vedľajší účastník nevyvinul žiadnu aktivitu. V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy. Občianske združenie na ochranu spotrebiteľa je preto oprávnené vystupovať v konaní ako vedľajší účastník v zmysle § 93 zavedeného do Občianskeho súdneho poriadku s účinnosťou od 15. 10. 2008 zákonom č. 384/2008 Z. z. Zákon dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Za osobitný predpis v zmysle poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení, sa považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia. Ak ust. § 93 ods. 4 OSP upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má rovnako, ako akýkoľvek hlavný účastník, jednak právo na právnu pomoc pred súdmi a aj právo na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Právo na kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom je v zmysle č. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky základným ústavným právom realizovaným v rámci civilného súdneho konania. V súvislosti s tým vzniká účastníkovi (a aj vedľajšiemu účastníkovi) i právo na náhradu trov konania, a teda v zmysle ust. § 137 OSP bez akýchkoľvek pochybností aj právo na náhradu trov právneho zastúpenia. Samozrejme, vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval. V danej veci došlo k zamietnutiu návrhu v celom rozsahu z dôvodu, že žalobca uplatnil premlčaný nárok, na čo súd prihliada ex offo a neplatnej Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 26.4.2011, z ktorej nenastali účinky predĺženia premlčacej lehoty na 10 rokov. V súlade s § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatnenie alebo bránenie proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 142 až 150 ustanovuje pravidlá pre rozhodnutie súdu o náhrade trov konania. Pre všetky prípady rozhodovania súdu o náhrade trov konania platí zásada, podľa ktorej môže byť účastníkovi konania priznaná náhrada len tých trov, ktoré boli potrebné na účelné uplatnenie alebo bránenie práva. V prípade rozhodovania o náhrade trov konania pri plnom úspechu vo veci je táto zásada výslovne uvedená v § 142 ods. 1 OSP. Pojem „účelnosť“ použitý v tomto ustanovení treba chápať ako určitú poistku pred hradením nákladov nesúvisiacich s konaním, resp. pred nákladmi nadbytočnými, či nadmernými. Pri posudzovaní účelnosti nákladov vynaložených na právne zastúpenie treba dôsledne rozlišovať, či právne zastúpenie advokátom je využitím ústavne zaručeného práva na právnu pomoc, alebo či sa jedná skôr o zneužitie tohto práva na úkor protistrany (napr. zastúpenie celkom v banálnej veci, opakované zastúpenie tzv. hromadných - skutkovo a právne takmer totožných veciach), alebo zrejmá snaha zvýšiť náklady konania protistrane (porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky z 25. 03. 2014 sp. zn. I.ÚS 3819/13). Zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti občianskeho súdneho konania ako celku a z ústavnoprávneho princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí s rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva. Najvyšší súd Slovenskej republiky už v uznesení z 19. 03. 2014 sp. zn. 6 MCdo 5/2013 vyslovil záver, že trovy konania vzniknuté zastúpením advokátom v tzv. hromadných (skutkovo a právne takmer totožných) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej-ktorej veci, nemožno považovať za trovy nevyhnutne (účelne) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde. V danej veci vedľajší účastník okrem neoprávnene podaného odporu proti platobnému rozkazu, ktorý bol právoplatne odmietnutý, neurobil nič iné. Ako jediný úkon prichádza do úvahy vstup do konania a v tej súvislosti príprava a prevzatie zastupovania, čo nemôže predstavovať účelnosť nákladov vynaložených na právne zastúpenie. S poukazom na uvedené súd náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.