Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20CoE-142-2015.pdf
PDF · 77.8 KB
Case nature
Subarea
20CoE/142/2015
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141 a advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: I. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. C. XXX/X, XXX XX B. C., o vymoženie 287,45 Eur s príslušenstvom, ktoré exekučné konanie je vedené exekútorským úradom súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom X. XX, XXX XX J., pod sp.zn. EX 22263/15, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 6Er/493/2015 -6 zo dňa 23. júna 2015, takto jednomyseľne
rozhodol:
Uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 6Er/493/2015 -6 zo dňa 23. júna 2015 p o t r d z u j e .
Povinnému a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, prvostupňový súd prvým výrokom exekučné konanie zastavil. Druhým výrokom účastníkom náhradu trov exekučného konania nepriznal.
V odôvodnení poukázal na ust. § 251 ods. 4 , § 104 ods. 1 , § 159 ods. O.s.p. a uviedol, že právny zástupca oprávneného spísal pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., do zápisnice návrh na vykonanie exekúcie, čím sa dňa 14.03.2015 začalo exekučné konanie na vymoženie 287,45 Eur s príslušenstvom. Oprávnený svoj návrh podložil rozhodcovským rozsudkom zo dňa 19.11.2009, sp. zn. SR 18065/09, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáha vykonania exekúcie na základe toho istého exekučného titulu a voči tomu istému povinnému ako v konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 7Er/40/2010 o vymoženie pohľadávky 287,45 Eur s príslušenstvom. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č.k. 7Er/40/2010 -13 zo dňa 31.03.2010 exekúciu zastavil z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok priznáva zákonom nedovolené plnenie. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 5CoE/31/2011 -43 zo dňa 25.03.2011 dňom 28.04.2010. Oprávnený aj napriek tomu, že súd exekúciu zastavil pre jej nedôvodnosť, sa opakovane domáha voči povinnému plnenia z toho istého rozhodcovského rozsudku. Prekážka res iudicata je procesnou prekážkou, ktorú nemožno odstrániť. Okresný súd už právoplatne rozhodol, že exekúcia vedená na podklade predmetného rozhodcovského rozsudku je neprípustná a toto rozhodnutie predstavuje prekážku rozhodnutej veci. Je vylúčené, aby si oprávnený novým návrhom na vykonanie exekúcie uplatnil akékoľvek nároky z listiny, ktorú už súd vyhodnotil ako nespôsobilý exekučný titul. Vzhľadom k tomu, že Exekučný poriadok neupravuje procesný postup v prípade res iudicata, exekučný súd subsidiárne vychádzal z citovaných ustanovení O.s.p. a exekučné konanie zastavil. O trovách exekučného konania súd rozhodol tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal. Oprávnený podal nedôvodný návrh na vykonanie exekúcie a ostatným účastníkom trovy exekučného konania nevznikli, resp. si ich neuplatnili.
Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený, prostredníctvom právneho zástupcu, odvolanie. Ako odvolacie námietky uviedol, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie a súdny exekútor požiadal príslušný exekučný súd o vydanie poverenia. V tejto fáze exekučného konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom návrhu na vydanie poverenia, pričom prípustnými výsledkami sú buď vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, alebo vydanie uznesenia o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. Zamietnuť žiadosť o vydanie poverenia je exekučný súd oprávnený výlučne v prípade, ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom. Exekučný súd o návrhu na vydanie poverenia nerozhodol, ale bez zákonného oprávnenia rozhodol uznesením o zastavení exekučného konania. Oprávnený poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo 108/2012 zo dňa 23.01.2013. Ďalej uviedol, že exekučný súd nesprávne aplikoval § 251 ods. 4 , § 159 ods. 3 , § 104 ods. 1 prvá veta a § 103 O.s.p. , pretože v exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 45 ods. 1 a 2 zákona a 2 zákona o rozhodcovskom konaní, aplikovať zásadu res iudicata. Uviedol, že vecou je potrebné chápať len autoritatívne rozhodovanie o hmotnoprávnych právach a povinnostiach účastníkov konania. Na vytvorenie prekážky rozhodnutej veci nestačí, ak sa v konaní nevysloví meritórny záver a konanie skončí z procesných dôvodov (napr. zastavenie konania pre späťvzatie, zamietnutie žaloby pre absenciu naliehavého právneho záujmu a pod.), ale je nutné, aby vec bola meritórne prejednaná a by bolo o tejto veci rozhodnuté. Exekučné konanie však nemá vo svojom predmete „vec“, o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť, predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci, nemá merito veci. Akékoľvek skončenie exekučného konania preto nie je spôsobilé vytvoriť prekážku rozhodnutej veci. Poukázal na vôľu zákonodarcu, ktorý v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by bránila ďalšiemu postupu, teda nepochybne nemal v úmysle, aby táto vada konania bola uplatňovaná použitím ust. § 251 ods. 4 O.s.p. . Vyššie uvedeným postupom a napadnutým rozhodnutím exekučný súd porušil právo účastníkov konania na spravodlivý proces, ktoré je chránené čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a súčasne odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom, tým, že v exekučnom konaní nebolo rozhodované o návrhu na vydanie poverenia, pričom pri negatívnom rozhodnutí má oprávnený právo na podanie odvolania voči tomuto rozhodnutiu. Rozhodnutie a postup súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia prípustnosti aplikácie prekážky rozhodnutej veci v exekučnom konaní. Žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu vymedzenom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. ) napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. .
Z obsahu spisu je zrejmé, že v prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 18065/09 zo dňa 19.11.2009 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave. Z pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 7Er/40/2010 mal odvolací súd zistené, že na uvedenom súde prebiehalo exekučné konanie vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: I. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. C. XXX/X, XXX XX B. C., o vymoženie 287,45 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 18065/09 zo dňa 19.11.2009 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave. Uznesením č.k. 7Er/40/2010 -13 zo dňa 31.03.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5CoE/31/2011 zo dňa 25.03.2011 bola exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, z dôvodu, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok bol materiálne nevykonateľným exekučným titulom. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.04.2010..
Pokiaľ oprávnený v odvolaní tvrdil nemožnosť existencie prekážky rozhodnutej veci v exekučnom konaní, krajský súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 24/2013 zo dňa 14. mája 2013, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) patrí k procesným podmienkam a jej existencia (zistenie) v každom štádiu
konania musí viesť k zastaveniu konania. Táto prekážka nastáva vtedy, ak má byť v novom konaní prejednaná tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb.
Krajský súd mal preukázané, že dané exekučné konanie je vedené medzi tými istými účastníkmi konania, exekúcia bola vedená na základe toho istého exekučného titulu ako v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 7Er/40/2010 , v ktorom okresný súd právoplatne rozhodol uznesením č.k. 7Er/40/2010 -13 zo dňa 31.03.2010 o jej zastavení podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, z dôvodu, že predložený rozhodcovský rozsudok nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu 31) sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Vzhľadom na to, že Exekučný poriadok neobsahuje ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj v exekučnom konaní aplikovať ust. § 159 ods. 3 O.s.p. .
Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení sa odvolací súd stotožnil so záverom okresného súdu, že právoplatné uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 7Er/40/2010 -13 zo dňa 31.03.2010 predstavuje prekážku res iudicata a námietku oprávneného považuje odvolací súd za nedôvodnú.
Pokiaľ oprávnený v odvolaní poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo 108/2012 zo dňa 23.01.2013 a namieta, že vo fáze exekučného konania pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie môže príslušný exekučný súd buď vydať poverenie na vykonanie exekúcie, alebo vydať uznesenie o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia, pričom však exekučný súd bez zákonného oprávnenia rozhodol napadnutým uznesením o zastavení exekučného konania, aj túto námietku považuje odvolací súd za nedôvodnú.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
V predmetnej exekučnej veci bol zistený nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a to prekážka právoplatne rozhodnutej veci, v dôsledku ktorej nemožno vec (exekučné konanie) prejednávať znova, teda ani posudzovať žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a o tejto žiadosti rozhodnúť (udeliť poverenie na vykonanie exekúcie alebo žiadosť uznesením zamietnuť), preto exekučný súd správne postupoval, keď napadnutým uznesením exekučné konanie zastavil. Krajský súd naviac uvádza, že uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo 108/2012 zo dňa 23.01.2013, na ktoré oprávnený v odvolaní poukazuje, bolo vydané v exekučnom konaní, v ktorom neexistoval neodstrániteľný nedostatok podmienky konania - prekážka právoplatne rozhodnutej veci, preto exekučný súd vo veci konal a keďže rozhodcovskú doložku v úverovej zmluve posúdil ako neprijateľnú, a teda neplatnú zmluvnú podmienku, uznesením konanie zastavil podľa § 45 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Išlo teda o odlišné okolnosti ako sú v predmetnej exekučnej veci.
Odvolací súd sa stotožnil s právnou argumentáciou, ktorou prvostupňový súd odôvodnil výrok napadnutého uznesenia ohľadne zastavenia exekučného konania, z dôvodu existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci.
Keďže všetky odvolacie námietky oprávneného boli nedôvodné, krajský súd napadnuté rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. , v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. . Oprávnený (odvolateľ) nemal v konaní úspech, nevzniká mu právo na náhradu trov odvolacieho konania, ostatným účastníkom konania (súdnemu exekútorovi a povinnému) trovy odvolacieho konania nevznikli, z uvedených dôvodov súd povinnému a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.