Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/253/2014

Potvrdené rozhodnutím 10Sžo/32/2016
„Identifikačné číslo spisu: 1014201939 Dátum vydania rozhodnutia: 31.05.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Hatalová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:1014201939.1 UZNESENIE Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Kaufland Slovenská republika, v.o.s., Trnavská cesta 41/A, 831 04 Bratislava, IČO: 35 790 164, zastúpený: PRK Partners, s.r.o., Hurbanovo námestie 3, 811 06 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného - „Stanoviska k rozkladu spoločnosti Kaufland Slovenská republika v.o.s." číslo 1621/2014- KM zo dňa 04.11.2014, Protokolu o vykonanej kontrole zo dňa 31.07.2014, č. záznamu 19936/2014 v znení Dodatku k protokolu o vykonanej kontrole zo dňa 09.10.2014, č. záznamu 26331/2014 v spojení s Oznámením o opodstatnenosti námietok ku kontrolným zisteniam a písomné zdôvodnenia neopodstatnenosti námietok zo dňa 09.10.2014, č. záznamu 26328/2014, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/253/2014-80, zo dňa 03.11.2015, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/253/2014-80 zo dňa 3. novembra 2015 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konanie n e p r i z n á v a ."

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Kaufland Slovenská republika v.o.s., Trnavská cesta 41/A, 831 04 Bratislava, IČO: 35 790 164, zastúpený: PRK Partners s.r.o., Hurbanovo námestie 3, 811 06 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného - „Stanoviska k rozkladu spoločnosti Kaufland Slovenská republika v.o.s." č. 1621/2014-KM zo dňa 04.11.2014, Protokolu o vykonanej kontrole zo dňa 31.07.2014, číslo záznamu, 19936/2014 v znení Dodatku k protokolu o vykonanej kontrole zo dňa 09.10.2014, č. záznamu 26331/2014 v spojení s Oznámením o opodstatnenosti námietok ku kontrolným zisteniam a písomné zdôvodnenia neopodstatnenosti námietok zo dňa 9.10.2014, číslo záznamu 26328/2014, takto

rozhodol:

Súd konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Súdu bola dňa 20.11.2014 doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1621/2014-KM zo dňa 04.11.2014, Protokolu o vykonanej kontrole zo dňa 31.07.2014, číslo záznamu 19936/2014 v znení Dodatku k protokolu o vykonanej kontrole zo dňa 09.10.2014, č. záznamu 26331/2014 v spojení s Oznámením o opodstatnenosti námietok ku kontrolným zisteniam a písomné zdôvodnenia neopodstatnenosti námietok zo dňa 09.10.2014, číslo záznamu 26328/2014.

V žalobe žalobca uvádza, že prostredníctvom „Stanoviska k rozkladu spoločnosti Kaufland Slovenská republika v.o.s.“ č. 1621/2014-KM zo dňa 04.11.2014, Protokolu o vykonanej kontrole zo dňa 31.07.2014, číslo záznamu 19936/2014 v znení Dodatku k protokolu o vykonanej kontrole zo dňa 09.10.2014, č. záznamu 26331/2014 v spojení s Oznámením o opodstatnenosti námietok ku kontrolným zisteniam a písomné zdôvodnenia neopodstatnenosti námietok zo dňa 09.10.2014, číslo záznamu 26328/2014 sú práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo dotknuté a tieto tak predstavujú de facto rozhodnutia správneho orgánu. Žalobca zdôrazňuje, že jeho povinnosť vykonať opatrenia už nebude predmetom žiadneho ďalšieho konania a žalobca tiež nemá možnosť iniciovať jej riadne preskúmanie. V tejto súvislosti sa následne odvoláva na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. , podľa ktorého, ak súd prvého stupňa uzavrel, že preskúmavaný protokol o kontrole spolu so zápisnicou o prerokovaní protokolu nie je rozhodnutím vydaným podľa správneho poriadku, nemá jeho náležitosti, a teda nie je rozhodnutím, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú nadobudlo právoplatnosť, a preto nemôže podliehať súdnemu prieskumu, je takéto právne posúdenie veci nedostatočné. Naopak sa takýmto posúdením veci súd dopúšťa závažného procesného pochybenia spočívajúceho v odňatí možnosti žalobcu konať pred súdom.

Žalobca má za to, že žalovaný pri výkone kontroly viacnásobne porušilo práva spoločnosti na spravodlivý proces podľa čl. 6 Dohovoru, ako aj právo na rešpektovanie súkromia v zmysle čl. 8 Dohovoru. Žalobca nebol doteraz riadne informovaný o dôvodoch obvinenia, pričom podľa jeho názoru je právne irelevantné, že vnútroštátne právo neklasifikuje kontrolu ako obvinenie. Žalovaný má právomoc v zmysle zákona ukladať neurčitému počtu podnikateľov významné pokuty, ktoré nemajú iba reparačný účel. Preto kontrola, ktorú vykonáva žalovaný, spĺňa dve z tzv. Engelových kritérií, konkrétne kritérium povahy deliktu, ako aj kritérium povahy a prísnosti sankcií, ktoré hrozia príslušnej osobe, preto kontrola predstavuje trestné obvinenie. Žalovaný doteraz neumožnil žalobcovi nahliadnuť do spisu tohto prípadu. Žalovaný uvedené zdôvodnil, že nie je podľa § 11 ods. 2 zákona o kontrole povinné umožniť nahliadnuť do spisu a žalobca nemá podľa § 12 zákona o kontrole takéto oprávnenie. Právo nahliadnuť do spisu kontroly patrí však, podľa jeho mienky, žalobcovi ako účastníkovi konania tak v zmysle práva na obhajobu, ako aj v zmysle Správneho poriadku.

Žalobca ďalej uvádza, že nebol riadne poučený o všetkých svojich právach a povinnostiach počas kontroly. V súvislosti s porušením práva na rešpektovanie súkromia v zmysle čl. 8 Dohovoru žalobca tvrdí, že kontroly na mieste boli v sídle žalobcu vykonané bez predchádzajúceho súhlasu súdu a ministerstvo neodôvodnilo potrebu vykonania kontrol na mieste. Žalovaný mal vo vzťahu ku kontrole na mieste rozsiahle právomoci a faktický priebeh kontrol na mieste nepodliehal akémukoľvek dohľadu nezávislej osoby a ich priebeh nie je možné spätne kontrolovať. Žalobca ďalej tvrdí, že žalovaný pri výkone kontroly nesprávne aplikoval príslušné zákonné ustanovenia a dospel k nesprávnym kontrolným zisteniam. Žalovaný tvrdí, že z celkového počtu 108 kontrolovaných faktúr za dodanie potraviny došlo k úhrade kúpnej ceny dodávateľovi po lehote ustanovenej zákonom v dvoch prípadoch, pričom prekročenie lehoty dosiahlo jeden a tri dni. Žalobca tvrdí, že žalovaný nedôsledne aplikoval právnu úpravu a nerozlišuje medzi potravinami a nepotravinovým tovarom. Samotné faktúry obsahovali tak pohľadávky za dodanie potravinového tovaru ako aj pohľadávky za dodanie nepotravinového tovaru. Vzhľadom na túto skutočnosť má žalobca za to, že je celkom nesprávne, ak napadnuté rozhodnutie bez ďalšieho uvádza, že žalobca porušil zákon pokiaľ ide o celú sumu faktúr, pričom nezohľadňuje, že faktúry obsahovali pohľadávky za dodanie potravín aj pohľadávky za dodanie nepotravinového tovaru. Presné stanovenie sumy pohľadávky dodávateľa, ktorá by mohla byť predmetom neprimeranej podmienky podľa o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny (ďalej len „“) má nesporne význam z hľadiska posúdenia závažnosti takéhoto konania.

Vzhľadom na uvedené potom žalobca navrhuje, aby tunajší súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 1621/2014-KM zo dňa 04.11.2014, protokolu o vykonanej kontrole zo dňa 31.07.2014, číslo záznamu 19936/2014 v znení Dodatku k protokolu o vykonanej kontrole zo dňa 09.10.2014, č. záznamu 26331/2014 v spojení s Oznámením o opodstatnenosti námietok ku kontrolným zisteniam a písomné zdôvodnenia neopodstatnenosti námietok zo dňa 09.10.2014, číslo záznamu 26328/2014.

Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 20.02.2015 žalovaný uvádza, že na celý proces kontroly riadne aplikoval zásady správneho konania, striktne dodržiaval príslušné ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich proces kontroly neprimeraných obchodných podmienok, umožnil žalobcovi uplatnenie všetkých jeho procesných práv, dostatočne zistil skutkový stav a tento aj správne právne posúdil.

Žalovaný vydal riadne zákonné „rozhodnutia“ o výsledkoch kontroly, tieto dostatočne zrozumiteľne odôvodnil a žalobcovi zákonne uložil povinnosť vykonať potrebné opatrenia. Žalovaný má za to, že sa riadne zaoberal a vysporiadal so žalobcom uplatnenými prostriedkami procesnej obrany a umožnil mu vyjadriť sa k priebehu kontroly, podkladom a písomnostiam, na základe ktorých vyslovil závery a kontrolné zistenia. Žalovaný zdôrazňuje, že neporušil žiadne žalobcove práva ani oprávnenia. Nikdy v súvislosti s kontrolou nevzniesol voči žalobcovi žiadne obvinenie ani podozrenie. Kontrolnú činnosť nemožno považovať za proces administratívneho trestania ani trestného obvinenia. Podľa žalobcovej argumentácie by potom analogicky malo byť oznámené trestné obvinenie pred vykonaním kontroly aj pri bežnej činnosti príslušníkov PZ pri bežnej dopravnej kontrole alebo pracovníkov napr. Slovenskej obchodnej inšpekcie pri kontrole obchodných prevádzok atď. Obdobne pri namietanom porušení práva na rešpektovanie súkromia. Ak by žalovaný pristúpil na žalobcovu argumentáciu, potom by žiaden orgán verejnej moci nemohol de facto ani žiadnu kontrolu vykonať, lebo by nesmel vstúpiť do žiadnej prevádzky, napriek tomu, že mu zákon ukladá oprávnenie a povinnosť takúto prevádzku kontrolovať. Žalovaný má

za to, že nezasiahol do súkromia žalobcu. V jeho priestoroch a prevádzkach sa zdržiaval oprávnene, v súlade so zákonom, na účely vykonania kontroly, na ktorú je oprávnený. Vzhľadom na uvedené potom navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Súdu z administratívneho spisu predloženého žalovaným zistil, že žalovaný oznámil žalobcovi začatie kontroly oznámením č. -020 zo dňa 11.03.2014. Kontrola bola zameraná na dodržiavanie ustanovení vo väzbe na vybraných dodávateľov. Žalovaný vypracoval dňa 31.07.2014 Protokol o vykonanej kontrole č. záznamu 19936/2014, spis č. -020. Zo záveru protokolu vyplynulo, že žalobca porušil vo väzbe na ustanovenie v zmluvnom vzťahu s dodávateľom Pivovar Popper. K tomuto záveru dospel žalovaný v dôsledku zistenia, že žalobca zo 108 ks kontrolovaných faktúr v 4 prípadoch prekročil lehoty splatnosti faktúr o 1 - 5 dní. Súčasne žalovaný v protokole o kontrole konštatuje, že žalobca v obchodnom vzťahu so spoločnosťou Pivovar Popper, s.r.o. nedohodol neprimeranú podmienku podľa ostatných ustanovení . Kontrolná skupina uložila žalobcovi dodržiavať a vykonať nevyhnutné opatrenia tak, aby nedochádzalo k porušeniu tohto zákona vo väzbe na v zmluvnom vzťahu s dodávateľom Pivovar Popper.

Žalobca podal proti protokolu o kontrole námietky ku kontrolným zisteniam. Dňa 09.10.2014 žalovaný vydal dodatok k protokolu č. záznamu 26331/2014, spis č. -020, ktorým opravil a doplnil pôvodný protokol o kontrole tak, že konštatuje prekročenie lehoty splatnosti dodávateľských faktúr „ v 2 prípadoch s prekročením lehoty splatnosti faktúr 1 a 3 dni“. Výsledok konania o námietkach žalovaný oznámil listom č. 26328/2014, spis č. -020 zo dňa 09.10.2014 označeným ako oznámenie o preverení opodstatnenosti námietok ku kontrolným zisteniam a písomné odôvodnenie neopodstatnenosti námietok, doručeným žalobcovi 14.10.2014 Žalovaný odôvodnil čiastočné akceptovanie žalobcových námietok. Proti protokolu v znení jeho dodatku a oznámeniu o vyhodnotení námietok podal žalobca rozklad. Na uvedené podanie žalobcu označené ako rozklad vydal žalovaný dňa 04.11.2014 prípis Stanovisko k rozkladu spoločnosti Kaufland Slovenská republika v.o.s., v ktorom žalovaný uviedol, že sa nemôže ďalej zaoberať podaným rozkladom, keďže tento nebol podaný proti žiadnemu existujúcemu rozhodnutiu ministerstva ako správneho orgánu a tiež neexistuje správny orgán, ktorému by bolo možné uvedený rozklad postúpiť.

Podľa SR (1) Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. (2) Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. (4) Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. (3) Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa podľa ustanovení piatej časti druhej hlavy (rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov) sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa , súdy nepreskúmavajú

a) rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania, b) rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania alebo podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti, c) rozhodnutia o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti právnickým osobám alebo fyzickým osobám, ak samy osebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania, d) rozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmanie vylučujú osobitné zákony. Podľa pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup.

Podľa (1) Dohodnúť neprimeranú podmienku medzi odberateľom a dodávateľom sa zakazuje. (2) Neprimeranou podmienkou je peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie účastníka obchodného vzťahu za a) jeho zaradenie do registra dodávateľov u odberateľa, b) zaradenie potraviny dodávateľa do evidencie výrobkov predávaných odberateľom a úhradu za prevádzku elektronických zariadení, c) časovo obmedzené umiestnenie potraviny dodávateľa v prevádzkarni odberateľa, d) realizáciu obchodnej propagácie odberateľa, nákupu alebo investícií odberateľa hlavne v rámci obnovy prevádzkarní alebo v rámci rozširovania obchodnej siete odberateľa alebo na budovanie a prevádzku zúčtovacích alebo nákupných a logistických stredísk odberateľa, e) náhradu nižšieho zisku alebo nižšej marže odberateľa oproti plánovanému zisku alebo plánovanej marži odberateľa, f) propagačné akcie odberateľa bez toho, aby došlo k protiplneniu v rovnakej hodnote v prospech dodávateľa, g) vyšší ako plánovaný predaj potraviny dodávateľa, ako predpokladal odberateľ, so spätnou platnosťou, h) návštevy odberateľa u nových alebo perspektívnych dodávateľov, i) spotrebiteľský a trhový prieskum vykonávaný odberateľom. (3) Neprimeranou podmienkou je aj peňažné plnenie dodávateľa, ktorého celková suma je viac ako 3 % z ročných tržieb dodávateľa za potraviny dodané jednotlivému odberateľovi v kalendárnom roku, v ktorom došlo k peňažnému plneniu, a to za a) využitie distribučnej siete odberateľa, c) obchodné aktivity odberateľa zamerané na podporu predaja potraviny umiestňovanej na trh a predávanej pod obchodnou značkou odberateľa, najmä dary, bonusy, rabaty a skontá, b) obchodné aktivity odberateľa zamerané na podporu predaja potraviny dodávateľa, najmä dary, bonusy, rabaty a skontá, d) umiestnenie potraviny na určitom mieste v prevádzkarni odberateľa, e) služby poskytované treťou osobou zamerané na podporu predaja odberateľa a jeho propagáciu, f) dizajn súvisiaci s vonkajšou prezentáciou a zabalením. (4) Za neprimeranú podmienku sa považuje aj a) uzatvorenie zmluvy, ktorá neobsahuje údaje podľa , b) vykonávanie kontrol na náklady dodávateľa, priestorov dodávateľa odberateľom alebo ním poverenou fyzickou osobou alebo právnickou osobou vrátane požadovania vykonania rozborov a skúšok predmetnej potraviny na náklady dodávateľa, c) uprednostňovanie výsledkov kontrol vykonaných na náklady odberateľa, týkajúcich sa bezpečnosti potravín, nad výsledkami kontrol vykonávaných Štátnou veterinárnou a potravinovou správou Slovenskej republiky, d) vrátenie potraviny dodávateľovi pred alebo po uplynutí dátumu jej spotreby alebo dátumu jej minimálnej trvanlivosti bez právneho dôvodu, e) povinnosť výmeny potraviny na náklady dodávateľa bez právneho dôvodu, f) nedodržanie lehoty podľa , g) zníženie dohodnutej ceny potraviny za zaplatenie peňažného záväzku v lehote splatnosti, h) požadovanie dodatočného peňažného plnenia alebo nepeňažného plnenia po prevzatí potraviny,

i) požadovanie náhrady sankcie uloženej kontrolným orgánom<http://www.epi.sk/zz/2012-362/ znenie-20130101#f3902900><http://www.epi.sk/zz/2012-362/znenie-20130101#f3902900> odberateľovi od dodávateľa bez právneho dôvodu, j) požadovanie náhrady sankcie odberateľom od dodávateľa za riešenie sťažností spotrebiteľa vo forme vrátenia peňazí za potravinu vo výške maloobchodnej ceny alebo výmenou potraviny; to sa nevzťahuje na prípad, ak odberateľ písomne vyrozumie dodávateľa o sťažnosti, ktorej príčinou bola chyba na strane dodávateľa, k) okamžité vypovedanie zmluvy opakujúceho sa plnenia bez výpovednej lehoty bez právneho dôvodu, l) dodatočné zníženie dohodnutej ceny dodanej potraviny odberateľom na náklady dodávateľa bez osobitnej uzavretej písomnej dohody o dôvode a rozsahu zníženia, m) predaj potraviny odberateľom za vyššiu cenu, ako bola dohodnutá cena dodanej potraviny v konkrétnej predajnej akcii, n) bezdôvodné neprevzatie vopred dohodnutého objemu potraviny umiestňovanej na trh a predávanej pod obchodnou značkou odberateľa, o) podmieňovanie predaja potraviny dodávateľa výrobou potraviny pod obchodnou značkou odberateľa okrem prípadov, ak sa odberateľ podieľa na vývoji potraviny, p) odmietnutie uviesť na obale potraviny predávanej pod obchodnou značkou odberateľa meno a adresu dodávateľa, ak tento o to požiada, q) retroaktívne peňažné plnenia k propagačným aktivitám odberateľa, ktoré sa uskutočnili v minulosti a neboli predmetom zmluvného vzťahu, r) dohodnutie iného termínu, keď sa stane odberateľ vlastníkom potraviny, ako je dátum jej prevzatia odberateľom, pričom spolu s prechodom vlastníckeho práva prechádza na odberateľa aj nebezpečenstvo škody na tovare, s) ukladanie viacerých zmluvných pokút zo strany jedného odberateľa za porušenie tej istej zmluvnej povinnosti dodávateľa, t) dojednanie zmluvnej pokuty, ktorej výška je zjavne neprimeraná s ohľadom na hodnotu a význam porušenej zmluvnej povinnosti, ktorej splnenie je zabezpečené touto zmluvnou pokutou, u) predaj potraviny konečnému spotrebiteľovi odberateľom za nižšiu jednotkovú cenu, ako uhradil za dodávku toho istého druhu potraviny dodávateľovi okrem prípadov, ak ide o 1. predaj potraviny, ktorého dôvodom je zrušenie predajne, ukončenie alebo zmena obchodnej činnosti, 2. predaj potraviny po uplynutí troch štvrtín doby spotreby alebo doby minimálnej trvanlivosti, 3. výpredaj sezónnej potraviny, 4. predaj potraviny s deformovaným obalom, v) taký záväzok v zmluve s dodávateľom, ktorý nesúvisí s predmetom zmluvy, w) uplatňovanie neprimerane výhodných obchodných podmienok alebo uplatňovanie diskriminačných obchodných podmienok vo vzťahu k jednotlivým dodávateľom pri rovnakom plnení, x) vyžadovanie umiestnenia na trh potraviny, ktorej množstvo a druh sú zmluvne dohodnuté medzi účastníkmi obchodného vzťahu, za cenu nižšiu, ako je nákupná cena v čase podpísania kúpnej zmluvy, y) získanie alebo snaha o získanie akéhokoľvek prospechu alebo platby od dodávateľa, ktorá nezodpovedá žiadnej skutočne poskytnutej obchodnej službe alebo je zjavne neprimeraná vo vzťahu k hodnote poskytnutej služby, z) požadovanie garantovanej ceny na dobu viac ako tri mesiace, aa) vyžadovanie spätného odobratia obalového a odpadového materiálu, ktorý nepochádza z dodávky tovaru dodávateľa, ab) postúpenie pohľadávky podmienené súhlasom dlžníka, ac) požiadavka na zálohovú platbu na budúce zmluvné pokuty. (5) Peňažné plnenie za využitie distribúcie odberateľa sa nepovažuje za neprimeranú podmienku, ak dodávateľ nemá možnosť dodať odberateľovi potravinu v dohodnutom objeme a na dohodnuté miesto. (6) Do sumy podľa odseku 3 sa nezahŕňa daň z pridanej hodnoty a pri potravine, na ktorú sa uplatňuje spotrebná daň, ani spotrebná daň.

Podľa Kontrolu neprimeraných podmienok vykonáva Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Predmetom kontroly sú údaje, informácie, doklady a písomnosti, z ktorých sa dá zistiť dohodnutie a uplatňovanie neprimeraných podmienok medzi účastníkmi obchodného vzťahu. Kontrola sa ukončí a) záznamom o vykonanej kontrole, ak neboli zistené porušenia tohto zákona,

b) protokolom o vykonanej kontrole, ktorý obsahuje opatrenia na odstránenie zistených porušení tohto zákona. Na výkon kontroly sa vzťahujú primerane ustanovenia osobitného predpisu (zákona o kontrole) ak odseky 1 až 7 neustanovujú inak.

Podľa (1) Správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorá v obchodnom vzťahu dohodne vo svoj prospech neprimeranú podmienku uvedenú v až 4. (2) Ministerstvo uloží pokutu za správny delikt od 1 000 eur do 300 000 eur. (3) Ministerstvo spolu s pokutou určí lehotu na odstránenie neprimeranej podmienky. (4) Ak odberateľ alebo dodávateľ v určenej lehote podľa odseku 3 neodstráni neprimeranú podmienku, ministerstvo uloží pokutu opakovane. (5) Pri uložení pokuty ministerstvo prihliada na závažnosť protiprávneho konania, jeho následky a čas trvania. (6) Pri opakovanom porušení tej istej povinnosti počas jedného roka môže ministerstvo uložiť pokutu až do dvojnásobku hornej hranice pokuty, a to aj opakovane. (7) Konanie o uložení pokuty možno začať do jedného roka odo dňa, keď sa ministerstvo o porušení povinnosti dozvedelo, najneskôr do troch rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. (8) Uložená pokuta je splatná do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o jej uložení, ak v ňom nie je určená iná lehota splatnosti. (9) Na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.<http://www.epi.sk/zz/2012-362/znenie-20130101#f3902903><http://www.epi.sk/ zz/2012-362/znenie-20130101#f3902903> (10) Výnos pokút je príjmom štátneho rozpočtu.

Podľa súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa alebo ak žaloba bola vzatá späť ( ). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Vychádzajúc zo skutkového stavu tak, ako tento vyplynul zo žalovaným predloženého administratívneho spisu má tunajší súd za to, že ide o žalobu predčasne podanú, žiadne so žalobcom napadnutých rozhodnutí nie je možné považovať za rozhodnutie preskúmateľné v správnom súdnictve a teda je konanie vo veci potrebné zastaviť.

V preskúmavanej veci je kľúčovou otázka preskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí.

Žalobca sa vo svojej argumentácií opiera o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , tvrdiac, že v jeho veci ide o prípad obdobný, kedy je povinnosťou správneho súdu napadnuté rozhodnutia preskúmať bez ohľadu na ich formu. V tejto súvislosti však súd poznamenáva, že pokiaľ sa účastník odvoláva na už právoplatné rozhodnutie v inej veci, dopadá naňho dôkazné bremeno v otázke skutkovej a právnej obdobnosti oboch vecí. Bolo teda povinnosťou žalobcu preukázať, že tiež pre právne posúdenie je rozhodný skutkový stav vo veci vedenej na Najvyššom súde SR pod sp. zn. totožný, resp. obdobný skutkovému stavu vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. . Tunajší súd však dospel k opačnému záveru a to z dôvodov, ktoré uvedie v nasledujúcom texte odôvodnenia.

Tunajší súd v žiadnom prípade nespochybňuje možnosť za určitých okolností preskúmať tiež akty správnych orgánov, nemajúce formu rozhodnutia podľa Správneho poriadku. Považuje však za potrebné zdôrazniť, že konanie v správnom súdnictve je prostriedkom ultima ratio. Ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov právnych vzťahov súdom nastupuje až po zlyhaní všetkých zákonných prostriedkov nápravy v rámci správneho konania. Uvedené je zrejmé z celej konštrukcie druhej hlavy piatej časti , keď zákon, napr. požaduje vyčerpanie žalobcovi prípustných opravných prostriedkov a pripúšťa iba preskúmanie druhostupňových rozhodnutí správnych orgánov, vylučuje zo súdneho prieskumu rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania, ale tiež v ustanovení upravuje povinnosť súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdiť i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré

sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup. Na tomto mieste teda možno uzatvoriť, že správne súdy preskúmavajú až konečné rozhodnutie správnych orgánov - bez ohľadu na ich formu, pričom inými rozhodnutiami, resp. postupmi správnych orgánov sa zaoberajú až v rámci preskúmania napadnutého konečného rozhodnutia. Správny súd teda v zásade preskúmava akýkoľvek akt správneho orgánu, po ktorého vydaní už nemôže nasledovať ďalšie konanie a ktorého vydanie môže ukrátiť na právach žalobcu, resp. ktoré sa týka základných práv a slobôd žalobcu.

Nie bez významu bude potom poukázať na ústavnoprávne korene daného princípu, keď síce základným kameňom správneho súdnictva je ochrana základných práv a slobôd jednotlivca pred svojvôľou štátu a jeho výkonnej moci zverenej správnym orgánom, avšak tiež správny súd nesmie extenzívne poňatou preskúmavacou činnosťou zasahovať do právomoci moci výkonnej. Cieľom takejto úpravy teda bude predísť situácií, kedy by súdy vstupovali do potenciálne neskončených správnych konaní preskúmaním procesných rozhodnutí, čoho dôsledkom by mohlo byť až narušenie trojdelenia moci.

Vo veci prejednávanej na NS SR pod sp. zn. žalobca napadol zápisnicu o prerokovaní výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní, vykonávanú po uzavretí zmluvy. Vzhľadom na skutočnosť, že išlo o kontrolu po uzavretí zmluvy, aj keď Úrad pre verejné obstarávanie dospel k záveru o pochybeniach vo verejnom obstarávaní, nemohol pristúpiť k vydaniu žiadneho pre konanie vo verejnom obstarávaní typického rozhodnutia, ako napr. nariadeniu odstránenia protiprávneho stavu, zrušeniu rozhodnutia kontrolovaného o vylúčení uchádzača záujemcu alebo účastníka, zrušeniu rozhodnutia kontrolovaného o výbere záujemcov alebo účastníkov atď... Uvedeným následne pre žalobcu nebolo možné žalovať o preskúmanie takéhoto formalizovaného rozhodnutia. Žalobca však mal za to, že došlo k zásahu do jeho práv - konkrétne základného práva na majetok - a to v protokole nadväzujúcom a o protokol sa obsahovo opierajúcom liste ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktorým žalobcovi oznámil nemožnosť pripustenia do financovania projektu a umožnenia čerpania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie, a odstúpenie od Zmluvy, preto v správnom súdnictve žaloval zápisnicu o prerokovaní protokolu. Čo sa potom týka jej preskúmateľnosti, nemožno dôvodiť ani, že správne konanie mohlo pokračovať konaním o správnom delikte podľa § 149 vtedy platného a účinného zákona o verejnom obstarávaní. Ujmou na právach žalobcu malo byť odstúpenie od zmluvy a neumožnenie čerpania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov EU, nie pokuta vydaná v správnom konaní. Akékoľvek relevantné správne konanie sa skutočne skončilo prerokovaním protokolu podľa § 146c ods. 5 v danom čase platného zákona o verejnom obstarávaní, a preto len zápisnica z neho mohla skutočne byť predmetom preskúmania, keďže spĺňala obe podmienky - a to že išlo o konečné de facto rozhodnutie a skutočnosť, že sa týkala základných práv žalobcu v uvedenom prípade.

Uvedené však nie je možné ustáliť vo veci prejednávanej pred tunajším súdom v konaní sp. zn. , kedy upravuje vo svojom kontrolu neprimeraných podmienok s tým, že táto sa končí buď záznamom alebo protokolom o vykonanej kontrole. Protokolom sa kontrola končí v prípade, že počas kontroly došlo k zisteniu porušení zákona u kontrolovaného subjektu. Pre prípad zistenia porušenia zákona - a teda ukončenia kontroly protokolom - však zákon upravuje ďalší postup správneho orgánu - a to konanie o správnom delikte podľa . Na toto konanie sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, t.j. Správny poriadok - bude teda ukončené formalizovaným rozhodnutím, ktoré má náležitosti podľa Správneho poriadku, proti ktorému bude prípustné odvolanie a prípadne tiež správna žaloba podľa druhej hlavy piatej časti Na tomto mieste je vhodné pripomenúť tiež skutočnosť, že žalobca neuviedol tak, ako to bolo v predchádzajúcom prípade, žiadne výnimočné skutočnosti, pre ktoré by už samotný protokol, resp. dodatok k nemu bez ďalšieho zasahoval do jeho základných práv a slobôd, preto má tunajší súd za to, že tento bude iba dôkazom použitým v konaní o správnom delikte. Protokol o kontrole tak nie je konečným de facto rozhodnutím, ale obligatórne po jeho vydaní nasleduje konanie o správnom delikte podľa . Pokiaľ teda žalobca napadne žalobou druhostupňové rozhodnutie vydané v uvedenom konaní o správnom delikte, bude subsidiárne predmetom súdneho prieskumu tiež protokol o vykonanej kontrole v znení jeho dodatku v spojení s oznámením o opodstatnenosti námietok ku kontrolným zisteniam a písomné zdôvodnenia neopodstatnenosti námietok. Tieto správne akty však nie sú samostatným predmetom prieskumu v správnom súdnictve.

Takisto, čo sa týka zásahu do základných práv a slobôd, nemožno ustáliť, že by povinnosť uložená protokolom, a síce dodržiavať a vykonať nevyhnutné opatrenia tak, aby nedochádzalo k porušovaniu tohto zákona vo väzbe na v zmluvnom vzťahu s dodávateľom, bola spôsobilá týkať sa základných práv a slobôd, keďže ním bola iba takpovediac zopakovaná povinnosť už uložená priamo zákonom.

Vzhľadom na uvedené potom tunajší súd konanie vo veci zastavil podľa , keďže žaloba smerovala proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa s použitím ustanovenia tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie vo veci bolo zastavené.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Najvyšší súd prostredníctvom podpísaného súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.