Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38Cb/440/2015

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľa: Mechanika, s.r.o., so sídlom Hlinická č. 1183, 014 01 Bytča, IČO: 36 398 110, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 17, 010 01 Žilina, IČO: 36 436 640, proti odporcovi: F.. S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č.E. XXX, XXX XX G., občan SR, o návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia, takto

rozhodol:

Návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia doručený súdu dňa 05.10.2015 zamieta.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa písomným návrhom doručeným súdu dňa 05.10.2015 domáha, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 110.700,- eur a trovy konania. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že dňa 30.03.2012 spoločnosť IMTOS, spol. s r.o., Technická 818/4, 664 48 Moravany, Česká republika uzavrela s navrhovateľom kúpnu zmluvu na dodanie 1 ks obrábacieho centra typ A. A.. Kúpna cena bola dojednaná vo výške 369.000,- eur bez DPH. Pri uzatvorení kúpnej zmluvy č. XXXXXXXX-XX/XXX zo dňa 30.03.2012 v mene kupujúceho so spoločnosťou IMTOS spol. s r.o. konal odporca (spoločník a konateľ navrhovateľa), ktorý podľa spoločenskej zmluvy nebol na takéto konanie oprávnený, a ani na odstúpenie od takejto zmluvy. Odporca konal v mene navrhovateľa aj pri ostatných úkonoch. Navrhovateľ zaplatil na základe vystavenej zálohovej faktúry ku kúpnej zmluve č. XXXXXXXX-XX/XXX zo dňa 30.03.2012 spoločnosti IMTOS, spol. s r.o. zálohu vo výške 30% z kúpnej ceny, t.j. 110.700,- eur. Dňa 02.1.02012 navrhovateľ od predmetnej kúpnej zmluvy odstúpil. Časť kúpnej ceny, ktorá bola spoločnosti IMTOS, spol. s r.o. vyplatená na základe zálohovej faktúry do dňa podania návrhu na začatie konania navrhovateľovi touto spoločnosťou vrátená nebola. Odporca si bol vedomý, že v prípade odstúpenia od predmetnej kúpnej zmluvy bude zaplatená záloha považovaná za odstupné. Odporca porušil nasledovné povinnosti ustanovené mu spoločenskou zmluvou - podľa čl. 9 bodu 4 písm. e) spoločenskej zmluvy neprerokoval žiadne nákupy hmotného a nehmotného majetku spoločnosti, podľa čl. 9 bodu 4 písm. f) spoločenskej zmluvy nakladal s finančnými prostriedkami nad 100.000,- Sk svojvoľne a nakupoval stroje za 3,5 - 4,5 mil. Sk. Vzhľadom na uvedené je nesporné, že odporca ako konateľ spoločnosti porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo spoločenskej zmluvy, pričom týmto porušením vznikla spoločnosti škoda vo výške 110.700,- eur. Konaním odporcu navrhovateľ utrpel značnú ujmu a je nesporné, že odporca, ktorý ako konateľ spoločnosti jej túto ujmu spôsobil, má byť zaviazaný na náhradu škody v zmysle .

Spolu s podaným návrhom vo veci samej navrhovateľ súčasne žiadal o vydanie predbežného opatrenia, ktorým by súd zaviazal odporcu zložiť peňažnú sumu vo výške 110.700,- eur do úschovy na súde. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil tým, že výška spôsobenej škody 110.700,- eur je pre spoločnosť likvidačná, pričom nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy vidí navrhovateľ v tom, že pokiaľ by odporca navrhovateľovi túto sumu nevyplatil, hrozil by navrhovateľovi zánik. Ďalej uviedol, že druhý konateľ a spoločník navrhovateľa Z. Q., po zistení, že odporca ako konateľ si neplní svoje povinnosti voči daňovému úradu a druhému spoločníkovi plnenie týchto povinností neumožňuje, požiadal daňový úrad podaním zo dňa 28.03.2014 o vykonanie daňovej kontroly. Bolo zistené, že navrhovateľ má daňový nedoplatok vo výške 28.792,94 eur za zdaňovacie obdobie roku 2012. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd jeho návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovel.

V rozsahu potrebnom pre rozhodnutie o návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia sa súd oboznámil s listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými navrhovateľom, a to kúpnou zmluvou XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 30.03.2012, výzvou na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 13.08.2015, stanoviskom k výzve na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 03.09.2015, vyjadrením k stanovisku zo dňa 16.09.2015, spoločenskou zmluvou navrhovateľa zo dňa 06.03.2001, s dodatkami č. 1, 2 a 3 k spoločenskej zmluve, odstúpením od kúpnej zmluvy zo dňa 02.10.2012, vyjadrením k odstúpeniu od kúpnej zmluvy zo dňa 24.10.2012, žiadosťou o vykonanie daňovej kontroly zo dňa 28.03.2014, rozhodnutím daňového úradu zo dňa 28.10.2013, rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 11.02.2014.

Podľa ustanovenia veta prvá č. v znení neskorších predpisov (ďalej len ), ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa ustanovenia písmeno d) , predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde.

Predbežné opatrenie je procesným inštitútom, účelom ktorého je rýchla, dočasná úprava právnych pomerov medzi účastníkmi konania alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci ešte nevykonateľného alebo očakávaného súdneho rozhodnutia. Zákonom predpokladaným dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia je potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania ( ) alebo obava z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia ( ). Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia je, aby bolo navrhovateľom tvrdené a osvedčené, že existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania, že toto právo je porušované alebo ohrozené, že na jeho ochranu je potrebná dočasná úprava právnych vzťahov medzi účastníkmi práve nariadením predbežného opatrenia, pričom navrhovaným predbežným opatrením sa medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do ich právnych vzťahov. Ako vyplýva z účelu predbežného opatrenia, súd pred jeho nariadením nemusí zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v konaní o veci samej, ale podľa teórie občianskeho procesného práva má povahu osvedčovania. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd na základe navrhovateľom predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Pre nariadenie predbežného opatrenia je potrebné, aby mal súd osvedčené, t.j. mohol považovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu za nanajvýš pravdepodobné, všetky predpoklady na nariadenie predbežného opatrenia.

V predmetnej veci sa navrhovateľ domáha nariadenia predbežného opatrenia s odkazom na ustanovenie , podľa ktorého, predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby zložil peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde. Predpokladom nariadenia takéhoto predbežného opatrenia je vznik potreby v priebehu konania (príp. pred jeho začatím) peňažnú sumu alebo vec zabezpečiť ich uložením do súdnej úschovy, pričom aktívne legitimovaný je navrhovateľ v spore (budúcom spore) o zaplatenie peňažnej sumy alebo vydanie veci. Súčasne, v zmysle právnej teórie, je nevyhnutné v prípade takéhoto navrhovaného predbežného opatrenia osvedčiť, že peniazmi alebo inými hnuteľnými vecami odporca fakticky disponuje, inak by bol výrok predbežného opatrenia reálne nevykonateľný.

Z listinných dôkazných prostriedkov predložených navrhovateľom mal súd osvedčenú existenciu obchodného právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, konkrétne vzťahu medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti. Rovnako mal súd z predložených listinných dôkazov osvedčenú existenciu kúpnej zmluvy XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 30.03.2012, uzavretej medzi navrhovateľom a spoločnosťou IMTOS spol. s r.o., ako aj skutočnosť odstúpenia od predmetnej kúpnej zmluvy. Súčasne, z obsahu spoločenskej zmluvy navrhovateľa vyplýva, že konateľ spoločnosti je povinný spoločne s ostatnými konateľmi rozhodovať a prerokovávať nákupy všetkého hmotného a nehmotného majetku spoločnosti a spoločne s ostatnými konateľmi rozhodovať o nakladaní s finančnými prostriedkami nad sumu 100.000 Sk (čl. 9 bod 4. písm. e/, f/). Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že navrhovateľ preukázal existenciu právneho vzťahu medzi účastníkmi konania, ako aj pravdepodobnosť nároku, ktorému má byť poskytnutá predbežná ochrana.

Súd sa ďalej zaoberal otázkou, či navrhovateľ osvedčil potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania navrhovaným predbežným opatrením vyplývajúcu z nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. O vzťahu k tomuto predpokladu pre nariadenie predbežného opatrenia súd konštatuje, že navrhovateľ neosvedčil (ani netvrdil), že by odporca vykonával akékoľvek, či už faktické alebo právne úkony vo vzťahu k svojmu hnuteľnému alebo nehnuteľnému majetku, alebo iným majetkovým právam, ktorými by ohrozoval uspokojenie tvrdeného práva navrhovateľa, resp. prípadný budúci výkon rozhodnutia vo veci samej alebo obmedzoval spôsoby jeho možného budúceho výkonu. Obava z ohrozenia je objektívny stav, ktorý navrhovateľa ako oprávneného núti, aby požiadal o zabezpečenie budúcej exekúcie, pričom ohrozenie sa má týkať majetku povinného, ktorý podlieha alebo môže podliehať nútenému výkonu. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ musí uviesť a konkretizovať úkony odporcu smerujúce k ohrozeniu uspokojenia uplatneného nároku, uviesť, ktorú časť exekvovateľného majetku odporcu tieto úkony postihujú, a z akých skutočností vyvodzuje odôvodnený záver, že sa takto môže zmariť uspokojenie jeho nároku. Nie je pritom vylúčené, že odporca disponuje aj iným majetkom, z ktorého môže byť pohľadávka navrhovateľa uspokojená. Navrhovateľ v danom prípade svoj návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil len odkazom na výšku uplatneného nároku (z titulu spôsobenej škody), nevyplatenie ktorého označil vo vzťahu k nemu za likvidačné, v čom súčasne navrhovateľ vidí nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Okrem toho poukázal na existenciu daňového nedoplatku navrhovateľa za zdaňovacie obdobie roku 2012. Len samotné tieto skutočnosti však nie sú samy osebe dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia. Bez pristúpenia ďalších konkrétnych okolností, resp. konkrétneho konania odporcu, ktoré by mohlo viesť k ukráteniu možnosti uspokojenia pohľadávky navrhovateľa, nie je dôvod pre nariadenie predbežného opatrenia. Ohrozenie uspokojenia uplatneného nároku musí mať nepochybne reálnu podobu, pretože navrhované predbežné opatrenia môže súčasne zásadne ovplyvniť majetkovú sféru odporcu a výkon jeho práv. Pokiaľ navrhovateľ argumentuje likvidačnou výškou tvrdenej spôsobenej škody zo strany odporcu, a s tým spojeným hroziacim zánikom navrhovateľa, súd poukazuje aj na časové súvislosti uplatneného nároku, kedy k uzavretiu predmetnej kúpnej zmluvy a odstúpeniu od nej, a teda k tvrdenému vzniku škody malo dôjsť v roku 2012, pričom nárok na náhradu škody bol uplatnený v roku 2015. Vzhľadom na uvedený časový odstup medzi tvrdeným vznikom škody a uplatnením tohto nároku na súde spolu s návrhom na vydanie predbežného opatrenia, sa súd, pri absencii ďalších konkrétnych relevantných skutočností, nemohol stotožniť s argumentom navrhovateľa o existencii bezprostredne hroziacej ujmy, spočívajúcej výlučne vo výške uplatneného nároku. Súd zdôrazňuje, že samotná existencia (čo aj osvedčeného) dlhu, ani s poukazom na jeho výšku, sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Obdobne ani navrhovateľom uvádzaná skutočnosť existencie jeho záväzku voči daňovému nenapĺňa predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, a sama o sebe nesúvisí s obsahom a podstatou navrhovaného predbežného opatrenia. Zároveň súd uvádza, že navrhovateľ v rámci návrhu na nariadenie predbežného opatrenia neosvedčil, že odporca reálne disponuje finančnými prostriedkami v takej výške, ktorá by mu umožňovala navrhovanú sumu do súdnej úschovy reálne zložiť, čo je nevyhnutnou podmienkou materiálnej vykonateľnosti navrhovaného predbežného opatrenia. Súd tak záverom konštatuje, že navrhovateľ vo svojom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia neosvedčil existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy a neuviedol žiadne relevantné okolnosti, odôvodňujúce potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

O náhrade trov konania o návrhu navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia bude rozhodnuté v rozhodnutí vo veci samej, a to v súlade s ustanovením , podľa ktorého účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, dvojmo prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Vykonateľnosť tohto uznesenia nastáva doručením jeho písomného vyhotovenia účastníkom konania pri zohľadnení ustanovenia veta druhá , podľa ktorého: Ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.