Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_4C-91-2014.pdf
PDF · 79.72 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/91/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Stellou Al Khufash v právnej veci navrhovateľky: W. P. Z., G.. XX.X.XXXX, Š. U. A., K. E. XXXX/XX, C. proti odporcovi: A. P., G.. XX.XX.XXXX, Š. U. Q., K. XX. A.. U. A. N., M., Q., toho času na neznámom mieste, zastúpený súdom ustanovenou opatrovníčkou Janou Marčišovskou, pracovníčkou Okresného súdu Skalica o rozvod manželstva takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky W. P. Z., G.. XX.X.XXXX, rodenej Z. a odporcu A. P., G.. XX.XX.XXXX uzavreté dňa XX.X.XXXX v M., Q., zapísané v osobitnej matrike Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vo zväzku U., ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a .
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Trovy konania znáša štát.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 9.5.2014 domáhala rozvodu manželstva účastníkov.
Odporca sa k návrhu navrhovateľky nevyjadril. Zdržiava sa na neznámom mieste v cudzine, a preto mu súd ustanovil opatrovníčku v osobe Jany Marčišovskej, pracovníčky Okresného súdu Skalica.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, sobášnym listom účastníkov, správou Obce C. a zistil tento stav veci:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX v Q., v hlavnom meste Q., časť M.. Obaja uzavreli manželstvo ako slobodní, u obidvoch ide teda o manželstvo v poradí prvé. Navrhovateľka je národnosti A. a štátnej príslušnosti A., odporca je národnosti Q. a štátny občan Q.. Z manželstva účastníkov sa nenarodili žiadne deti. Posledným spoločným bydliskom účastníkov bolo mesto K. v Q..
Vzťah účastníkov začal rok pred uzavretím ich manželstva. Manželstvo uzavreli v Q., kam za týmto účelom vycestovali a zostali tam asi dva týždne. Predtým boli spolu v Q. v decembri 2007, avšak papiere na sobáš neboli pripravené, tak tam navrhovateľka pricestovala znovu pred svadbou. Odvtedy v Q. nebola. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti od 1.4.2011, kedy navrhovateľka odišla zo spoločnej domácnosti, pretože spolužitie s odporcom bolo pre ňu neúnosné, nakoľko odporca sa dopúšťal voči odporkyni fyzického a psychického násilia. Vždy sa vedela ubrániť a nepotrebovala lekárske ošetrenie. Navrhovateľka pred uzavretím manželstva vedela, že odporca užíva nejaké drogy, no domnievala sa, že len občas. Až po uzavretí manželstva zistila, že odporca drogy užíva pravidelne. Odporca momentálne žije asi tri roky v Q.. Naposledy sa účastníci stretli v apríli 2013 v K., kde sa dohodli,
že sa rozvedú. V januári 2014 navrhovateľka telefonovala odporcovi, že pripravuje doklady na rozvod manželstva a odporca s rozvodom súhlasil. Keď mu telefonovala v apríli 2014 vyjadril sa, že nič nepodpíše. Odvtedy sa navrhovateľke už nepodarilo s odporcom spojiť ani telefonicky a ani e-mailom, resp. prostredníctvom niektorej zo sociálnych sietí. Z manželstva sa nenarodili žiadne deti. Účastníci definitívne prerušili intímne spolužitie práve v K. v apríli 2013, s peniazmi prakticky nikdy spoločne nehospodárili. Navrhovateľka má v súčasnej dobe intímnu známosť s iným mužom, plánuje s ním budúcnosť a svoj život si mieni usporiadať. Navrhovateľka nechce naďalej zotrvávať v manželstve, ktoré je po všetkých stránkach nefunkčné už takmer päť rokov, neplní si žiadny účel a je skutočne len formálne.
Podľa § 22 ods. 1 Zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským.
Podľa § 38 ods. 1 Zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že návrh navrhovateľky na rozvod manželstva bol podaný dôvodne. Manželstvo účastníkov si už po dobu takmer 5 rokov neplní vôbec žiadnu zo svojich spoločenských funkcií. Navrhovateľka v súčasnej dobe už nemá záujem na obnovení manželského spolužitia, účastníci sa naposledy stretli v apríli 2013 v K. a odporca s navrhovateľkou definitívne prerušil všetky kontakty v apríli 2014. V spoločnej domácnosti účastníci nežijú od 1.4.2011 a s peniazmi prakticky nikdy spoločne nehospodárili. Neexistuje ani reálny predpoklad, že by účastníci obnovili manželské spolužitie, pretože navrhovateľka už má nový vzťah. Manželstvo účastníkov v súčasnej dobe už vôbec neplní svoj spoločenský účel, je len formálne, a preto súd manželstvo účastníkov rozviedol.
Príčinou rozvratu manželstva účastníkov je pravidelné požívanie drog odporcom, pod vplyvom ktorých bol agresívny a fyzicky aj psychicky navrhovateľku napádal, čo vyústilo k úplnému prerušeniu manželského spolužitia účastníkov.
Podľa § 144 Zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
Súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 144, veta prvá O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože ide o rozvod manželstva a každý z účastníkov si trovy konania znáša sám.
Podľa § 18 O.s.p., účastníci majú v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie. Majú právo konať pred súdom vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumejú. Súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv.
Podľa § 141 ods. 4 O.s.p., trovy dôkazov, ktoré nie sú kryté preddavkom, ako aj hotové výdavky ustanoveného zástupcu, ktorý nie je advokátom, a trovy spojené s tým, že účastník koná vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumie (§ 18), platí štát.
Súd je povinný zabezpečiť účastníkom konania rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv. Na účely zabezpečenia rovného postavenia účastníkov konania majú účastníci právo konať pred súdom vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumejú. Trovy súvisiace s tým, že účastník koná vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumie, platí štát. Náhradu nákladov spojených s pribratím prekladateľa na to, aby účastník v občianskom súdnom konaní mohol konať vo svojej materčine, nemožno účastníkovi konania uložiť.
Súd rozhodol, že trovy konania štátu vzniknuté v danej veci zaplatením odmeny prekladateľovi vo výške 334,81 € za preklad listín zo slovenského jazyka do arabského jazyka platí štát, pretože trovy spojené s tým, že účastník koná vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát v zmysle ustanovenia § 141 ods. 4 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou Okresného súdu Senica, Námestie oslobodenia 1, 905 30 Senica, ku Krajskému súdu v Trnave, v 2 vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Obidvaja účastníci sú povinní do 15 dní po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva oznámiť mestskému alebo obecnému úradu, príslušnému podľa miesta bydliska, zmenu stavu.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).