Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/90/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom JUDr. Milanom Antalom, v právnej veci navrhovateľa: E. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., U. XXX/X, zast. JUDr. Stanislav Vrana, so sídlom Námestovo, Kukučínova 763/4, proti odporcovi: Peter Budzeľ PEDROSTAV, so sídlom Rabčice 209, IČO: 35 379 324, zast. JUDr. Ladislav Buch, so sídlom Dolný Kubín, E. Hroboňovej č. 42, v konaní o zaplatenie náhrady cestovného a stravného vo výške 575,30 € s prísl.

rozhodol:

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 575,30 € spolu s 5,15% úrokom z omeškania ročne zo sumy 575,30 € od 4.7.2014 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

III. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia, výška ktorých bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa svojim návrhom zo dňa 24.3.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie náhrady cestovného a stravného vo výške 575,30 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 575,30 € od 11.2.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 5.9.2012 a následne pracovnej zmluvy zo dňa 30.9.2012 navrhovateľ pracoval u odporcu v období od 6.9.2012 až do 14.12.2012 ako stavebný robotník. Pracovný pomer navrhovateľ u odporcu skončil formou dohody o skončení pracovného pomeru dňom 14.12.2012. Na základe podnetu navrhovateľa Inšpektorát práce v Žiline zistil, že odporca nezaplatil navrhovateľovi cestovné náhrady - stravné za dni pracovného voľna za obdobie zahraničných pracovných ciest navrhovateľa v ČR v období od 6.9.2012 do 14.12.2012, t.j. spolu za 24 dní, a preto nariadil, aby odporca uhradil predmetné stravné v termíne do 15.10.2013.

Dňa 31.1.2014 navrhovateľ poslal odporcovi list označený ako pokus o pokonávku, ktorým ho žiadal, aby zameškané stravné uhradil v lehote najneskôr do 10.2.2014. Odporca reagoval tak, že predložil právnemu zástupcovi odporcu vyúčtovanie cestovných náhrad za predmetných 24 dní datované 18.9.2013, ktoré má byť dôkazom o vyplatení stravného za dni pracovného voľna v predmetnom období. Dňa 19.2.2014 poslal navrhovateľ odporcovi list označený ako opakovaný pokus o pokonávku, ktorým ho žiadal, aby zameškané stravné uhradil v druhej náhradnej lehote najneskôr do 28.2.2014. Na základe tohto listu odporca predložil právnemu zástupcovi navrhovateľa kópiu výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 18.9.2013, ktorá má byť dokladom o vyplatení zameškaného stravného navrhovateľovi. Navrhovateľovi stravné dňa 18.9.2014 nebolo vyplatené.

Súd vo veci dňa 16.5.2014 vydal platobný rozkaz č.k. - 17, ktorým návrhu vyhovel. Nakoľko odporca proti nemu podal odôvodnený odpor, platobný rozkaz bol zrušený.

Odporca v odpore žiadal žalobný návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť s odôvodnením, že mzdové nároky odporca navrhovateľovi riadne vyplatil vrátane stravného v čiastke 575,30 €, o čom bol vystavený výdavkový pokladničný doklad po prijatí a podpise tejto sumy zo strany navrhovateľa.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu oboznámením sa so spisovým materiálom, a to pracovnou zmluvou, dohodou o skončení pracovného pomeru, oznámením Inšpektorátu práce Žilina zo dňa 5.9.2013, pokusom o pokonávku zo dňa 31.1.2014, vyúčtovaním cestovných výdavkov, opakovaným pokusom o pokonávku zo dňa 19.2.2014, výdavkovým pokladničným dokladom a ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný stav: Účastníci uzatvorili dňa 30.9.2012 pracovnú zmluvu na dobu určitú do 31.12.2012 s miestom výkonu práce Rabčice 209. Pracovný pomer navrhovateľa u odporcu skončil dohodou o skončení pracovného pomeru dňom 14.12.2012. Podľa oznámenia Inšpektorátu práce v Žiline zo dňa 5.9.2013 sa konštatuje, že odporca navrhovateľovi poskytol za vykonanú prácu mzdu podľa dohodnutých mzdových podmienok v pracovnej zmluve. Odporca k inšpekcii práce predložil doklad s názvom "Vyúčtovanie cestovných výdavkov" za jednotlivé mesiace, ktoré spĺňa náležitosti požadované v o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. Podľa týchto dokladov cestovné náhrady mali byť navrhovateľovi poskytnuté a vyplatené. Doklady boli opatrené podpisom príjemcu cestovných náhrad

- zamestnancom. Kontrolou dokladov však bolo zistené, že odporca neposkytol cestovné náhrady navrhovateľovi pozostávajúce zo stravného pri zahraničnej pracovnej ceste za každý deň pracovnej cesty, keď:

- pri pracovnej ceste v trvaní od 6.9.2012 do 30.9.2012 neposkytol stravné za dní 8., 9., 15., 16., 22., 23. a 29.2012,

- pri pracovnej ceste v trvaní od 1.10.2012 do 31.10.2012 za dni 6., 7., 20., 21., 27. a 28.10.2012,

- pri pracovnej ceste v trvaní od 1.11.2012 do 31.11.2012 za dni 1., 3., 4., 10., 11., 17., 18., 24. a 25.11.2012,

- pri pracovnej ceste v trvaní od 1.12.2012 do 14.12.2012 za dni 8. a 9.12.2012, čím odporca nedodržal ustanovenie o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. Odporcovi bolo nariadené poskytnúť navrhovateľovi predmetné stravné v termíne do 15.10.2013. Navrhovateľ vyzval odporcu listom zo dňa 31.1.2014 a listom zo dňa 19.2.2014 na zaplatenie zameškaného stravného. Navrhovateľovi stravné za dni pracovného voľna za uvedené obdobie, ako je vyššie uvedené doposiaľ nebolo vyplatené.

Podľa o cestovných náhradách v platnom znení, pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi patrí za každý kalendárny deň zahraničnej pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom stravné v eurách alebo v cudzej mene. Stravné v cudzej mene je ustanovené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni, pričom čas trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo územia Slovenskej republiky je rozdelený na časové pásma

a) do 6 hodín vrátane,

b) nad 6 hodín až 12 hodín,

c) nad 12 hodín.

Sadzba stravného pri pracovnej ceste v ČR v roku 2012 bola stanovená Opatrením Ministerstva financií SR č. vo výške 600,- CZK/deň.

Z vykonaného dokazovania súd zistil, že návrh je dôvodný, a to preto, lebo navrhovateľ si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z uzavretej pracovnej zmluvy a vykonával prácu osobne podľa pokynov zamestnávateľa v určenom pracovnom čase a pri dodržaní pracovnej disciplíny. Odporca navrhovateľovi nezaplatil za 24 dní stravné spolu v sume 575,30 € (sadzba stravného za príslušný deň pracovného voľna v roku 2012 600,-CZK/deň x kurz CZK voči euru v tomto dni).

Podľa veta prvá , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nar. vlády ČR , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , v platnom znení výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Medzi účastníkmi nebolo od počiatku sporné, že navrhovateľ bol zamestnancom odporcu v rozhodnom období na pozícii ako stavebný robotník na základe dohody o vykonaní práce zo dňa 5.9.2012 a následne pracovnej zmluvy zo dňa 30.9.2012, ktorá bola uzatvorená na dobu určitú od 1.10.2012 - 31.12.2012. Pracovný pomer uzatvorený touto pracovnou zmluvou bol skončený dohodou podľa dňa 14.12.2012. Spornou otázkou medzi účastníkmi nebola ani skutočnosť, že zo strany odporcu mala byť uhradená čiastka 575,30 € s prísl. titulom cestovných náhrad pozostávajúcich zo stravného, tak ako to konštatuje Inšpektorát práce Žilina v "Oznámení o vybavení podania" zo dňa 5.9.2013.

Spornou otázkou medzi účastníkmi zostala iba úhrada, teda či odporca predmetné cestovné náhrady pozostávajúce zo stravného pri zahraničnej pracovnej ceste navrhovateľovi poskytol a vyplatil, resp. neposkytol a nevyplatil.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že odporca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal vyplatenie vyplatenie cestovných náhrad pozostávajúcich zo stravného pri zahraničnej pracovnej ceste za každý deň pracovnej cesty v období od 6.9.2012 do 14.12.2012, tak ako to konštatuje Inšpektorát práce Žilina vo svojom Oznámení o vybavení podania.

Odporca v konaní predložil doklady s názvom "Vyúčtovanie cestovných výdavkov" za jednotlivé mesiace (9-12/2012) preukazujúce poskytnutie a výplatu cestovných náhrad navrhovateľovi opatrené jeho podpisom ako príjemcom cestovných náhrad. Jedná sa o tie isté doklady, ktoré odporca predložil Inšpektorátu práce Žilina taktiež pod názvom "Vyúčtovanie cestovných výdavkov" k inšpekcii práce, ktoré mali spĺňať všetky náležitosti požadované v zákona o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. Podľa týchto dokladov cestovné náhrady boli poskytnuté a vyplatené, doklady boli opatrené podpisom príjemcu cestovných náhrad. Kontrolou ovšem bolo zistené, že odporca neposkytol cestovné náhrady pozostávajúce zo stravného pri zahraničnej pracovnej ceste za každý deň pracovnej cesty, kde ďalej sú uvedené dátumy, kedy odporca nezaplatil navrhovateľovi stravné a počet dní. Práve stravné za tieto dni sú predmetom tohto návrhu. Ako vyplýva na záver listu Inšpektorátu práce Žilina, odporca nedodržal ust. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov, preto odporcovi bolo nariadené poskytnúť navrhovateľovi predmetné stravné do 15.10.2013.

Navrhovateľ jednoznačne uviedol, že na výdavkovom pokladničnom doklade nie je jeho podpis a nikdy peniaze v uplatnenej výške neprevzal. Odporca chaoticky uviedol, že peniaze vyplatil navrhovateľovi niekedy v Námestove, v aute, bez prítomnosti svedkov. Jeho tvrdenia sa navzájom vylučujú, odporca nepreukázal hodnoverne, že by zameškané stravné vyplatil a ani nenavrhol žiadne dôkazy, ktorými by sa táto skutočnosť mohla preukázať, ako napr. skúmanie pravosti podpisu súdnym znalcom z odboru písmoznalectvo. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrhu navrhovateľ vyhovel.

Keďže navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 575,30 € od 11.2.2014 do zaplatenia, t.j. od nasledujúceho dňa poskytnutia lehoty na zaplatenie zameškaného stravného v pokuse o pokonávku zo dňa 31.1.2014, súd podľa zaviazal odporcu na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,15% podľa ust. Nariadenia vlády č. v znení neskorších predpisov, a to zo sumy 575,30 € od 4.7.2014 do zaplatenia, t.j. od nasledujúceho dňa po doručení návrhu na začatie konania viď doručenka zo dňa 3.7.2014 (). Odporca sa doručením žalobného návrhu zo strany súdu dozvedel, že je v omeškaní až dňa 3.7.2014. Navrhovateľ nijako nepreukázal vzniknuté omeškanie odo dňa 11.2.2014 ako žiadal v žalobnom návrhu. Preto súd rozhodol tak, že odporca je povinný zaplatiť úroky z omeškania zo sumy 575,30 € vo výške 5,15% ročne od 4.7.2014 do zaplatenia, keďže v uvedený prvý deň omeškania bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0,15% a v prevyšujúcej časti ohľadom úrokov z omeškania zamietol.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal ich plnú náhradu a na zaplatenie zaviazal neúspešného odporcu. Trovy konania navrhovateľa spočívali v zaplatenom súdnom poplatku za návrh vo výške 34,50 € a trovách právneho zastúpenia podľa Vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v celkovej výške 139,01 €. Hodnota sporu predstavovala žalovanú sumu 575,30 €. Odmena za jeden úkon právnej služby predstavovala sumu 38,18 €. Súd priznal navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia nasledovne: odmena za tri úkony právnej služby po 38,18 € (prevzatie a príprava zastúpenia dňa 24.3.2014, písomné podanie na súd - návrh na začatie konania zo dňa 24.3.2014, účasť na pojednávaní dňa 3.11.2015, 2x réžijný paušál za rok 2014 po 8,04 € a 1x 8,39 € réžijný paušál za rok 2015). Odporcu súd zaviazal zaplatiť náhradu trov konania podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline. Podľa ods. 1, 2 v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (3) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ().