Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/125/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: MVDr. S. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXXX/XX, L., právne zastúpeného JUDr. Andreou Cúgovou, advokátkou, so sídlom N. XX, G., proti žalovanému: Komora veterinárnych lekárov Slovenskej republiky, so sídlom Botanická 17, Bratislava, v zastúpení Erben & Erben, advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Námestie SNP 22, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného - Prezídia Komory veterinárnych lekárov Slovenskej republiky č. 17/2014 Pr zo dňa 19.03.2015, takto jednomyseľne

rozhodol:

Žalobný návrh z a m i e t a.

Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou na Krajský súd v Žiline dňa 09.06.2015 sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 17/2014 Pr zo dňa 19.03.2015, doručené žalobcovi 14.04.2015, v spojení s rozhodnutím o oprave č. 17/2014 Pr z 19.03.2015, ktoré bolo doručené žalobcovi 03.09.2015 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie,“ „rozhodnutie žalovaného,“ „napadnuté rozhodnutie“, „rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Disciplinárnej komisie Komory veterinárnych lekárov SR (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. 17/2014/DS zo dňa 15.01.2015, doručené žalobcovi 11.02.2015 v spojení s rozhodnutím o oprave č. 17/2014/DS z 15.01.2015 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie,“ „rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu“), ktorým správny orgán uznal žalobcu vinného za porušenie o súkromných veterinárnych lekároch (ďalej len „), pretože ako člen Komory veterinárnych lekárov SR (ďalej len „“) nevykonal súkromné veterinárne činnosti odborne, nakoľko pri psovi plemena bull terrier samičieho pohlavia, nar. 30.03.2010, menom „Lady“, majiteľov F. a Z. I., bytom N. XXX, K. G., dňa 14.06.2014 nezabezpečil podporu vitálnych funkcií šteniat vybavených cisárskym rezom odborne spôsobilou osobou, použil bez indikácie pri šteňatách liek Antisedan inj. a. u. v. a neviedol evidenciu o vykonávaní súkromnej veterinárnej činnosti, keď neuviedol podanie lieku Antisedan inj. a. u. v. pri šteňatách vybavených cisárskym rezom, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa Zákona o súkromných veterinárnych lekároch a bolo mu uložené disciplinárne opatrenie podľa a prvej časti Disciplinárneho poriadku - písomné napomenutie. Súčasne bolo rozhodnuté, že vo zvyšnej časti návrhu sa podľa siedmej časti Disciplinárneho poriadku spod návrhu na začatie disciplinárneho konania žalobca oslobodzuje.

Upovedomením o vykonaní opravy z 12.10.2015 pod č. 17/2014 žalovaný v súlade s § 47 ods. 6 Zákona o správnom konaní opravil v rozhodnutí žalovaného nesprávny dátum 14.06.2013, ktorý nahradil

správnym dátumom 14.06.2014, a to v I. odseku na str. 1 rozhodnutia a súčasne vykonal opravu prvostupňového rozhodnutia v jeho výrokovej časti, ako aj v odôvodení na str. 2 v I., II. a III. odseku, kde nesprávny dátum 14.06.2013 nahradil správnym dátum 14.06.2014.

Žalovaný sa stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci prvostupňovým správnym orgánom, ktorý poukazoval na , keď mal, na základe vykonaných dôkazov, preukázané, že žalobca nezabezpečil podporu vitálnych funkcií šteniat vybavených cisárskym rezom odborne spôsobilou osobou, keď z obsahu podanej sťažnosti majiteľov šteniat zo dňa 22.07.2014 a z vyjadrenia žalobcu zo dňa 10.08.2014 a jeho výpoveďou v disciplinárnom konaní na pojednávaní 15.01.2015 mal preukázané, že žalobca rešpektoval vôľu majiteľov a argumentoval tým, že konal tak na výslovnú žiadosť majiteľov zvieraťa. Prvostupňový správny orgán konštatoval, že vôľa majiteľov nemôže byť deliberačným dôvodom k neodbornému výkonu súkromných veterinárnych lekárov, nakoľko za podporu vitálnych funkcií šteniat vybavených cisárskym rezom, ktoré sú pod vplyvom anestetických látok, je zodpovedný veterinárny lekár. Žalovaný ďalej poukázal, že zo samotného vyjadrenia žalobcu z 10.08.2014 je zrejmé, že majitelia psa sami zabezpečovali resuscitáciu šteniat, čo potvrdzuje aj výpoveď žalobcu na pojednávaní dňa 15.01.2015, v ktorej uviedol, že sa každému šteňaťu sa od vybavenia venoval asi 30 sekúnd a potom boli odovzdané majiteľke, čo podľa žalovaného nie je dostatočne dlhý čas na to, aby pri práve vybavenom šteňati pod vplyvom použitých anestetík, došlo k dostatočnému vzostupu hladiny oxidu uhličitého v krvi, a to aby bolo aktivované centrum pre riadenie dýchania v predĺženej mieche a šteňa začalo dýchať. Konštatoval, že čas, ktorý uviedol žalobca nemohol byť dostatočný na účinnú kontrolu vitálnych funkcií (dýchanie a činnosť srdca), aj s prihliadnutím na to, že v rámci uvedenej doby, podľa tvrdenia, žalobcu aj vybral žalobca šteňatá z plodových obalov, založil kliešte podľa peána na pupočník a odstrihol plodové obaly.

Žalovaný sa nestotožnil s odvolacími námietkami žalobcu, ktorý tvrdil, že podanie lieku Antiseda inj. a. u. v., bez indikácie, nebolo v posudzovanej veci disciplinárnym previnením. Stotožnil sa so záverom prvostupňového orgánu, ktorý v dôvodoch rozhodnutia konštatoval, že sám žalobca argumentoval, že k tomuto postupu pristúpil na výslovnú žiadosť majiteľov zvieraťa a podal liek s vedomím, že šteňatám nemôže ublížiť a že to bude bez biologického efektu, len na upokojenie majiteľov zvieraťa. Žalovaný sa stotožnil so záverom prvostupňového správneho orgánu, ktorý konštatoval, že použitie Antisedanu inj. a. u. v. nebolo v danom prípade indikované, nakoľko jedinou indikáciou použitia uvedeného lieku je zrušenie sedatívnych a ďalších účinkov medetomidínu alebo dexmedetomidínu u psov a mačiek a žiaden z týchto liekov nebol pri suke pri cisárskom reze ani pri šteňatách použitý a konštatoval, že pokiaľ chcel pred majiteľmi fingovať podanie Antisedanu len pre ich upokojenie, lebo títo boli presvedčení, že tento liek môže pomôcť, mal podať na miesto neho placebo. Naviac žalovaný konštatoval, že vo veterinárnej medicíne je akékoľvek podanie lieku, bez indikácie, neodborným postupom a dôvod podania lieku zvieraťu na upokojenie jeho majiteľa je vo veterinárnej medicíne odborne absolútne nezdôvodniteľný.

Čo sa týka odvolacej námietky, v ktorej žalobca popieral, že by neuvedenie Antisedanu inj. v zdravotnej dokumentácii nenapĺňalo charakteristiku a kvalifikáciu disciplinárneho previnenia, sa stotožnil s názorom prvostupňového správneho orgánu, ktorý v dôvodoch rozhodnutia konštatoval, že uvedenie podania tohto lieku absentuje v zdravotnej dokumentácii zo dňa 14.06.2014 a žalobca vo svojej výpovedi 15.01.2015 k tomuto postupu uviedol, že k nemu došlo len nedôslednosťou pri prepise zdravotných záznamov. Žalovaný poukázal, že povinnosť vedenia evidencie o vykonávaní súkromných veterinárnych činností, ktorého podstatnou náležitosťou je práve evidencia použitých liekov, je daná priamo v Zákone o komore veterinárnych lekárov. Disciplinárneho previnenia sa súkromný veterinárny lekár dopustí už len formálnym naplnením znakov skutku, v danom prípade neprichádza do úvahy žiadny materiálny následok porušenia tejto povinnosti.

K odvolacej námietke, v ktorej žalobca namietal prítomnosť zapisovateľa v zápisnici z pojednávania JUDr. MVDr. F. V., konštatoval, že prítomnosť uvedenej osoby pri pojednávaní, pred prvostupňovým správnym orgánom, nemá vplyv na zákonnosť a správnosť prvostupňového rozhodnutia, keď správnosť obsahu zápisnice svojím podpisom potvrdili členovia disciplinárneho senátu - prvostupňového správneho orgánu, žalobca, ako aj jeho právny zástupca.

Námietku žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie nie je presvedčivé, je bez ďalšej konkretizácie, považoval žalovaný za účelovú obranu žalobcu a mal za to, že prvostupňový správny orgán vysvetlil, ktoré vykonané dôkazy a akým spôsobom preukazovali spáchanie disciplinárneho previnenia žalobcu.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal riadne a včas žalobu žalobca, ktorú doručil tunajšiemu súdu dňa 09.06.2015. Žiadal napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobu formuloval v nasledovných žalobných bodoch:

Žalobný bod 1/

Tvrdil, že proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu podal odvolanie, v ktorom navrhol, aby disciplinárne konanie bolo zastavené z dôvodu, že návrh na začatie disciplinárneho konania bol podaný oneskorene alebo aby žalovaný zastavil konanie s poukazom na deviatej časti v spojení s piatej časti Disciplinárneho poriadku Stanov , alternatívne, aby žalovaný zastavil konanie podľa deviatej časti v spojení s piatej časti Disciplinárneho poriadku Stanov z dôvodu, že konanie žalobcu nie je disciplinárnym previnením a aby napadnutý výrok I., s poukazom na deviatej časti Disciplinárneho poriadku Stanov zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Tvrdil, že v súlade s odvolacími dôvodmi žalobcu žalovaný nekonal a nerozhodol, jeho výrok je chybný, keď žalovaný mohol rozhodnúť len o odvolaním napadnutom prvom výroku, proti ktorému odvolanie smerovalo a nie o prvostupňovom rozhodnutí ako celku, teda aj o výroku, ktorý žiadnym odvolaním napadnutý nebol.

Žalobný bod 2/

Žalobca tvrdil, že žalovaný nesprávne právne posúdil otázku premlčania a vydal rozhodnutie, ktoré je v rozpore so . Poukázal na a tvrdil, že predseda dozornej komisie sa o porušení povinností dozvedel už doručením sťažnosti sťažovateľov dňa 30.07.2014, najneskôr sa to však musel dozvedieť dňa 10.08.2014, kedy žalobca doručil písomné vyjadrenie k podanej sťažnosti spolu s prílohami a dvojmesačná subjektívna premlčacia lehota na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania márne uplynula dňom 30.09.2014, najneskôr však 10.10.2014. Zdôraznil, že v obsahu sťažnosti doručenej 30.07.2014 boli uvedené všetky skutočnosti, z ktorých bol neskôr žalobca disciplinárne obvinený, z čoho bolo bezpochyby možné vymedziť skutok, ktorý neskôr tvoril podstatu disciplinárneho obvinenia a previnenia žalobcu a pri podaní návrhu na začatie disciplinárneho stíhania predseda dozornej rady nevychádzal zo žiadnych iných skutočností, okolností alebo podkladov než tých, ktoré boli obsahom alebo prílohami sťažnosti doručenej 30.07.2014 a neskôr i vyjadrenia žalobcu k sťažnosti zo dňa 10.08.2014. Podľa žalobcu predseda dozornej rady podal návrh na začatie disciplinárneho konania podaním zo dňa 13.11.2014 predsedovi disciplinárnej komisie dňa 26.11.2014 a tento pridelil vec 01.12.2014 disciplinárnemu senátu na prerokovanie a rozhodnutie. Predseda dozornej komisie podal návrh na začatie disciplinárneho konania oneskorene, až po uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty. Súčasne poukázal na rozhodovaciu činnosť v obdobných veciach - rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. zo dňa 07.04.2011 rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 16.06.2011.

Žalobný bod 3/

Žalobca tvrdil, že napadnuté rozhodnutie nie je súladné so zákonom, keď nebolo preukázané, že skutky tak, ako sú uvedené v návrhu na začatie disciplinárneho konania, sa stali a súčasne tvrdil, že skutky nie sú disciplinárnym previnením. Závery správnych orgánov, ktoré konštatovali, že žalobca nezabezpečil podporu vitálnych funkcií šteniat vybavených cisárskym rezom odborne spôsobilou osobou, nezodpovedá skutočnosti a nevyplýva tak, ako tvrdí žalovaný, z vyjadrenia žalobcu na pojednávaní dňa 15.01.2015, keď žalobca tvrdil, že v konaní uviedol, že majitelia sa chceli zúčastniť novorodeneckej starostlivosti o šteňatá, nie však podpory vitálnych funkcií, pričom im podrobne vysvetlil, ktoré úkony zabezpečujúce podporu vitálnych funkcií vykonal ako odborne spôsobilá osoba sám a že šteňatá odovzdal majiteľom až po vykonaní všetkých týchto úkonov. Pred správnymi orgánmi uviedol, že šteňatá vybral z plodových obalov, tieto odstrihol, skontroloval ich dýchanie, činnosť srdca a pod. a potom, čo boli ich vitálne funkcie v norme, majitelia sa zúčastnili len na ich osušení, zahrievaní a masírovaní. Vyslovil názor, že pojem „zabezpečenie podpory vitálnych funkcií“ nie je možné vykladať extenzívne a pod tento pojem subsumovať aj úkony osušenie, zohriatie a masírovanie. Uviedol, že čas 30 sekúnd uviedol ako čas orientačný, vzhľadom na neustále otázky zapisovateľa a nejednalo sa o presný údaj. Napriek tomu vyslovil názor, že aj tak tento čas je primeraný, keď navyše sám venoval šteňatám pozornosť, niekoľkokrát ich kontroloval aj pred odchodom sťažovateľov z pracoviska. Rozhodnutie žalovaného je v rozpore so zisteným skutkovým stavom a obsahom spisu a nie je

preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v návrhu, naviac skutok nie je disciplinárnym previnením.

Žalobný bod 4/

Žalovaný sa v dôvodoch rozhodnutia nevysporiadal presvedčivo s odvolacou námietkou ohľadne skutkových okolností podania lieku Antisedan, nezdôvodnil, v čom spočívala neodbornosť žalobcu a akým právnym predpisom (normou) je tento postup označený za neodborný, teda či žalovaný v tomto smere neukladá povinnosť - zákaz nad rámec zákon.

Žalobný bod 5/

K skutku, ktorý sa kladie žalobcovi za vinu, že neviedol evidenciu o vykonaní súkromnej veterinárnej činnosti, nakoľko neuviedol podanie lieku Antiseda inj. a. u. v., tvrdil, že pokiaľ aj v zdravotnej dokumentácii predloženej správnym orgánom absentoval nejaký konkrétny zápis, neuvedenie podania tohto lieku v zdravotnej dokumentácii, nenapĺňa podstatu nevedenia evidencie o vykonaní súkromnej veterinárnej činnosti a nenapĺňa charakteristiku a kvalifikáciu disciplinárneho previnenia. Zákon č . nedefinuje presnú formu ani spôsob vedenia tejto evidencie a pokiaľ by žalobca evidenciu neviedol, nebol by predložil žalovanému všetku dokumentáciu, týkajúcu sa posudzovaného prípadu, samotní členovia disciplinárneho senátu sa vyjadrili, že sa jedná o naozaj podrobnú dokumentáciu, akú vedie málokto.

Žalobný bod 6/

Žalobca má pochybnosť o nezaujatosti prvostupňového správneho orgánu práve z dôvodu účasti JUDr. MVDr. F. V. na ústnom pojednávaní dňa 15.01.2015, pred prvostupňovým orgánom ako zapisovateľa, z dôvodu, že uvedená osoba ako predseda dozornej komisie podávala na žalobcu návrh na začatie disciplinárneho konania zo dňa 13.11.2014 a preto jeho účasť na ústnom pojednávaní ako zapisovateľa je nielen neštandardná, ale vzbudzuje pochybnosti o jeho nezaujatosti pri jeho pôsobení na tomto pojednávaní a žalobca má dôvodné pochybnosti o jeho nezaujatosti, nielen pri zapisovaní, ale najmä pri rozhodovaní prvostupňového správneho orgánu, kde bol po celý čas, v pojednávacej miestnosti pred vynesením rozhodnutia, prítomný.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 06.07.2015, ktoré došlo krajskému súdu elektronicky so zaručeným elektronickým podpisom dňa 07.07.2015. Zotrval na skutkových a právnych záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí. Žiadal žalobu zamietnuť.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného na nariadenom pojednávaní dňa 03.11.2015, pričom po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, pri aplikácii žalobu zamietol, a to z nasledovných dôvodov:

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy ( ).

Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva v konaní ide. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či dostatočne zistil skutkový stav veci, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia ( ).

Úlohou správneho súdnictva je preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v rozsahu a z dôvodov vymedzených v žalobe (resp. opravnom prostriedku). To znamená, že krajský súd ako správny súd nevyhľadáva dôvody žaloby a je viazaný rozsahom žalobných bodov, ktoré vymedzil žalobca v podanej žalobe v lehote na podanie žaloby ( ).

Podľa v znení neskorších predpisov, súkromný veterinárny lekár okrem povinností uvedených v osobitnom predpise 6) je povinný a) vykonávať súkromnú veterinárnu činnosť odborne, v súlade so zásadami etiky, ktoré vydá komora, b) dodržiavať vnútorné predpisy komory, c) viesť evidenciu o vykonávaní súkromných veterinárnych činností, d) oznámiť zmeny údajov uvedených v registri do 30 dní odo dňa ich zmeny, e) platiť členský príspevok, f) odborne sa vzdelávať v lehotách a spôsobom určeným komorou, g) poistiť sa pre prípad zodpovednosti za škodu z výkonu povolania, h) oznámiť komore každú zmenu podmienok, za ktorých bolo vydané osvedčenie, i) chrániť záujmy objednávateľa veterinárnych činností a upozorniť ho na zrejmé dôsledky porušenia povinností uložených orgánmi štátnej správy vo veterinárnej oblasti, 8) j) uplatňovať všetky prostriedky a metódy zodpovedajúce súčasnému stavu veterinárnej medicíny a techniky, k) držať príručnú lekárničku na zabezpečenie výkonu súkromnej veterinárnej činnosti, l) držať vlastnú zásobu liekov na zabezpečenie výkonu súkromnej veterinárnej činnosti, m) predložiť na požiadanie členov dozornej komisie dokumentáciu o vykonávaní súkromnej veterinárnej činnosti a podať požadované vysvetlenia. 8)

Podľa v znení neskorších predpisov, disciplinárnym previnením člena komory je porušenie povinností, ktoré ustanovil tento zákon, alebo porušenie zásad etiky súkromného veterinárneho lekára, ak nejde o trestný čin.

Podľa v znení neskorších predpisov, za porušenie povinností uvedených v d etiky súkromného veterinárneho lekára možno členovi komory uložiť niektoré z týchto disciplinárnych opatrení: a) písomné napomenutie, b) pokutu až do výšky 30 000 Sk, c) vyčiarknutie z registra až na dobu päť rokov.

Podľa v znení neskorších predpisov, pri ukladaní disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu porušenej povinnosti, spôsob konania alebo opomenutia, mieru zavinenia a opakované disciplinárne previnenie alebo inú priťažujúcu okolnosť.

Podľa v znení neskorších predpisov, o uložení disciplinárneho opatrenia rozhoduje trojčlenný disciplinárny senát v konaní, ktoré sa začína na návrh predsedu dozornej komisie. Návrh možno podať do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa predseda dozornej komisie dozvedel o porušení povinnosti alebo zásad etiky (), najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nim došlo.

Podľa v znení neskorších predpisov, disciplinárny senát je povinný o veci rozhodnúť do 30 dní od začiatku konania; vo zvlášť zložitých prípadoch do 60 dní od začiatku konania. Rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia musí byť písomné a musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku.

Podľa v znení neskorších predpisov, proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu môže podať člen komory alebo predseda dozornej komisie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia odvolanie prezídiu; odvolanie má odkladný účinok.

Podľa v znení neskorších predpisov, o odvolaní rozhoduje prezídium, ktoré napadnuté rozhodnutie potvrdí, alebo zruší. Ak napadnuté rozhodnutie zruší, vráti vec disciplinárnemu senátu na nové konanie. Disciplinárny senát je rozhodnutím prezídia viazaný.

Podľa v znení neskorších predpisov, rozhodnutie komory o disciplinárnom opatrení je konečné; vykonáva ho prezídium komory. Ak právoplatné rozhodnutie o uložení pokuty nebolo dobrovoľne splnené, možno ho vykonať v konaní o výkone rozhodnutia podľa osobitného predpisu. 11) 11) až 351 v znení neskorších predpisov. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa v znení neskorších predpisov, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 12) ak tento zákon neustanovuje inak. 12) o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

Podľa v znení neskorších predpisov, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa v znení neskorších predpisov, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa v znení neskorších predpisov, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

Podľa v znení neskorších predpisov, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

Podľa v znení neskorších predpisov, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa v znení neskorších predpisov, tento zákon ustanovuje a) veterinárne požiadavky na zdravie zvierat, násadové vajcia a na spermu, embryá a vajíčka zvierat (ďalej len "") z hľadiska zdravia zvierat a na ochranu zvierat, b) veterinárne požiadavky na produkty živočíšneho pôvodu 1) vrátane vedľajších živočíšnych produktov a odvodených produktov 2) (ďalej len "živočíšny vedľajší produkt") a vybraných produktov rastlinného pôvodu 2a) v záujme ochrany zdravia zvierat, c) veterinárne požiadavky na zvieratá, násadové vajcia, ako aj na produkty živočíšneho pôvodu vrátane živočíšnych vedľajších produktov 2) v záujme ochrany zdravia ľudí, d) práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb vo veterinárnej oblasti, ako aj odborné veterinárne činnosti a podmienky ich vykonávania, e) organizáciu, pôsobnosť a právomoci orgánov vykonávajúcich štátnu správu vo veterinárnej oblasti, f) sankcie za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.

Podľa v znení neskorších predpisov, súkromný veterinárny lekár je povinný a) oznámiť príslušnému orgánu veterinárnej správy začatie a skončenie súkromnej veterinárnej činnosti, svoje sídlo a miesto vykonávania súkromnej veterinárnej činnosti, ak nie je miesto totožné so sídlom,

b) bezodkladne hlásiť príslušnému orgánu veterinárnej správy každé podozrenie na výskyt chorôb zvierat podliehajúcich hláseniu podľa § 18 a 20, ako aj iné dôležité skutočnosti, ktoré súvisia s ochranou zdravia zvierat, ochranou zvierat alebo ochranou zdravia ľudí a bezpečnosťou potravín živočíšneho pôvodu, ak to neohlásil príslušný prevádzkovateľ potravinárskeho podniku, c) dbať na dodržiavanie ochranných lehôt a ostatných požiadaviek ustanovených týmto zákonom, ako aj osobitnými predpismi 88) na vylúčenie nežiaducich rezíduí v produktoch živočíšneho pôvodu alebo nežiaducich kombinácií rezíduí veterinárnych liekov s kŕmnymi doplnkami prítomnými v krmivách, d) viesť záznamy o preventívnych činnostiach a vykonaných zákrokoch, ako aj o predpisovaní a používaní a výdaji veterinárnych liekov a uchovávať tieto záznamy najmenej päť rokov a tak, aby boli k dispozícii príslušným orgánom veterinárnej správy, e) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom odbornej veterinárnej činnosti, f) plniť opatrenia nariadené príslušným orgánom veterinárnej správy na likvidáciu chorôb zvierat, g) oznámiť príslušnému orgánu veterinárnej správy každé podozrenie na porušenie tohto zákona.

K žalobnému bodu 1/ krajský súd uvádza, že aj na konanie podľa , s poukazom na ustanovenie cit. normy, sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, pokiaľ neustanovuje inak.

Procesná úprava disciplinárneho konania je v upravená v ustanoveniach

- 22. Ustanovenia však podrobnejšiu úpravu disciplinárneho konania a vydania správneho rozhodnutia, ktorým sa ukladá disciplinárne opatrenie, neupravujú. V ustanovení je upravený inštitút disciplinárnej komisie, v disciplinárne opatrenia a v je stručne vymedzené disciplinárne konanie.

Podľa § 59 ods. 1 Zákona o správnom konaní odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

Krajský súd dospel k záveru, že v kompetencii odvolacieho orgánu - žalovaného, v posudzovanej veci, bolo preskúmať rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu. Z tohto dôvodu neobstojí argumentácia žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zákonom, keď žalobca podal odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu iba proti výroku, ktorým bol uznaný za vinného a bolo mu uložené disciplinárne opatrenie. Napriek tomu žalovaný prejednal odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu ako celku (aj vo výroku, ktorým žalobcu oslobodil), čo vyústilo vo vydaní napadnutého rozhodnutia.

Krajský súd poukazuje, že konanie prvo a druhostupňového správneho orgánu tvorí jeden celok. Prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu (výrok prvý) obsahovalo skutkové vymedzenie, ktorého sa mal dopustiť žalobca a ktoré je, podľa správneho orgánu, porušením Súčasťou výroku prvostupňového rozhodnutia je výrok, ktorým uznáva žalobcu vinného podľa a prvej časti Disciplinárneho poriadku, za čo sa mu udeľuje písomné napomenutie (výrok druhý, prvá časť). V druhom výroku druhej časti prvostupňový orgán rozhodol, že vo zvyšnej časti návrhu na začatie konania žalobcu z pod disciplinárneho konania oslobodzuje.

Vo väzbe na ustanovenie v spojení s bolo povinnosťou správnych orgánov vo výroku rozhodnutia uviesť skutkové okolnosti, ktoré boli porušením povinností žalobcu, uviesť zákonné ustanovenia, ktoré žalobca porušil a pokiaľ dospel správny orgán k záveru, že je potrebné uložiť žalobcovi disciplinárne opatrenie, uviesť aj disciplinárne opatrenie, ktoré v súlade so , ukladá. Všetky zákonom predpísané náležitosti disciplinárneho rozhodnutia prvostupňové rozhodnutie obsahuje. Výrok napadnutého rozhodnutia v spojení s výrokom prvostupňového rozhodnutia tvorí neoddeliteľný celok, je dostatočne zrozumiteľný a určitý. Neobstojí tvrdenie, že žalovaný rozhodol v rozpore s odvolaním žalobcu a správny orgán bol viazaný formulovaním odvolacích dôvodov a návrhom žalobcu, ako má rozhodnúť.

Je pravdou, že žalobca napádal iba výrok prvostupňového rozhodnutia, ktorým bol uznaný vinným za porušenie zákona a ktorým mu bolo uložené disciplinárne opatrenie, lebo len tieto dva výroky boli spôsobilé zasiahnuť do jeho práv. Preto je logické, že nenapadol výrok prvostupňového rozhodnutia,

ktorým bol, vo zvyšnej časti návrhu, disciplinárnym senátom oslobodený. Potom práve táto časť výroku prvostupňového rozhodnutia zostala nedotknutá (právoplatná) a žalovaný mohol a bol spôsobilý rozhodnúť len o tých častiach výroku prvostupňového rozhodnutia - o uznaní vinným a uložení disciplinárneho opatrenia. I keď žalovaný opomenul túto procesnú situáciu uviesť vo výroku svojho rozhodnutia (teda uviesť, že tento výrok prvostupňového rozhodnutia je (nedotknutý) bez zmeny), toto opomenutie však nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Napokon aj s tretím výrokom prvostupňového rozhodnutia sa žalobca stotožňuje, takže jeho „potvrdenie“ rozhodnutím žalovaného nemohlo a nemôže spôsobiť ujmu na právach a právom chránených záujmoch žalobcu. Tento žalobný bod krajský súd vyhodnotil ako nedôvodný.

K žalobnému bodu 2/, v ktorom tvrdil, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné, nakoľko predseda dozornej komisie nepodal návrh na začatie disciplinárneho konania v súlade s ust. v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o porušení povinností, najneskôr však do 1 roka odo dňa, keď k nemu došlo, krajský súd konštatuje, že sťažnosť bola doručená Komore veterinárnych lekárov SR, Bratislava, dňa 30.07.2014. Zo smernice žalovaného o centrálnej evidencii a postupe pri prijímaní, evidovaní, prešetrovaní a vybavovaní sťažností na výkon povolania členov Komory veterinárnych lekárov SR a postupe pri prerokovaní upozornení a poznatkov orgánov štátnej správy vo veterinárnej oblasti o výkone súkromných veterinárnych činností členmi Komory veterinárnych lekárov SR, podmienkach samosprávy Komory veterinárnych lekárov SR (ďalej len „smernica“), ktorú predložil žalovaný v konaní, krajský súd zistil, že v smernice komora upravila prijímanie a centrálnu evidenciu sťažností tak, že podľa každá sťažnosť podaná Komore veterinárnych lekárov SR sa eviduje na sekretariáte . V uvedenej smernice je (okrem iného) uvedené, že dozorná komisia vykonáva prešetrenie sťažností a predseda dozornej komisie alebo jej poverený člen, ktorému bola sťažnosť postúpená na prešetrenie, je povinný, okrem iného, zistiť skutočný stav veci a jeho súlad alebo rozpor s právnymi predpismi a vnútornými predpismi , vyhotoviť o prešetrení sťažnosti zápisnicu ( bod 7 písm. g), h)) a podľa bod 7 písm. i) predložiť predsedovi dozornej komisie výsledok prešetrenia sťažnosti písomne s odôvodnením, či sťažnosť je opodstatnená alebo neopodstatnená, uvedie dôvod na odloženie veci a podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania do 30 dní od prevzatia poverenia.

Krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že Dozorná komisia rozhodnutím č. 17/2014 DK z 13.11.2014 rozhodla, že sťažnosť sťažovateľov I. je opodstatnená a predseda dozornej komisie podá na žalobcu návrh na začatie disciplinárneho konania. Rozhodnutie bolo podpísané JUDr. MVDr. F. V..

Dozorná komisia pod č. 17/2014 DK dňa 13.11.2014 podala návrh na začatie disciplinárneho konania na žalobcu, so zhodným skutkovým vymedzením, ako je výroková časť napadnutého rozhodnutia. Dňa 01.12.2014 došlo k vymenovaniu senátu, kde predseda disciplinárnej komisie MVDr. Y. H. pridelil vec na prerokovanie senátu MVDr. A., K. a X.. Následne disciplinárny senát výzvou č. 17/2014 DS z 11.12.2014 vyzýval a upovedomoval žalobcu o termíne pojednávania, ktorý bol určený na 15.01.2015, súčasne s výzvou žalobcovi doručil aj návrh na začatie disciplinárneho konania zo dňa 13.11.2014 s prílohami. Túto výzvu prevzal žalobca 22.12.2014.

Podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania je upravené v Zákonodarca v tomto ustanovení v druhej vete uviedol, že návrh možno podať do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa predseda dozornej komisie dozvedel o porušení povinností alebo zásad etiky. Jedná sa o subjektívnu lehotu, pričom zákonodarca určil aj objektívnu lehotu na podanie návrhu, a to najneskôr do 1 roka odo dňa, keď k porušeniu (zásad alebo etiky) došlo. Bližšie zákonodarca podmienky podania návrhu a špecifikáciu plynutia tejto lehoty neupravil. V cit. ustanovení zákonodarca nevymedzil povinnosť, doručiť v lehote 2 mesiacov, osobe, voči ktorej je smerovaný návrh na začatie disciplinárneho konania, návrh.

Vzhľadom na obsah a rozsah sťažnosti a jej adresovanie na Komoru veterinárnych lekárov SR, Bratislava, obsah Smernice žalovaného o spôsobe prijímania ako aj vybavovania sťažností a postupe pri doručovaní sťažností, z hľadiska objektívneho posúdenia veci, či sťažnosť je alebo nie je opodstatnená, bolo potrebné, aby žalovaný po doručení sťažnosti (30.07.2014) si zabezpečil vyjadrenie žalobcu, ktorý sa vyjadril podaním z 10.08.2014, ku ktorej predložil aj potrebné doklady. Súčasťou administratívneho spisu je aj výsledok prešetrenia sťažnosti, v ktorom JUDr. MVDr. F. V. dňa 15.09.2014 konštatuje, že

vzhľadom na oboznámenie sa s obsahom sťažnosti z 30.07.2014 a vyjadrením žalobcu z 10.08.2014 má za to, že sťažnosť je neopodstatnená a skutok nie je disciplinárnym previnením.

Podľa názoru krajského súdu, bez ohľadu na záver JUDr. MVDr. F. V., dňa 15.09.2014 sa predseda dozornej komisie, ktorým bol JUDr. MVDr. F. V. v preskúmavanej veci dozvedel, resp. mal možnosť dozvedieť a vyhodnotiť, či sťažnosť je alebo nie je dôvodná. Od 15.09.2014 začala plynúť predsedovi dozornej komisie (ďalej len „DS“) dvojmesačná lehota na podanie návrhu na disciplinárne konanie voči žalobcovi. Pokiaľ príslušná dozorná komisia dňa 13.11.2014 podala návrh na začatie disciplinárneho konania voči žalobcovi pod č. 17/2014 DK, konala v súlade s ustanovením druhá veta a v subjektívnej lehote, ktorá plynula od 15.09.2014, bol podaný návrh na začatie disciplinárneho konania voči žalobcovi. Zákonodarca s podaním návrhu na začatie disciplinárneho konania nespája doručenie návrhu osobe, voči ktorej návrh na začatie disciplinárneho konania smeruje. Z tohto dôvodu je potom pre posúdenie včasnosti podania návrhu, v súlade s druhá veta , právne irelevantné, že návrh na začatie disciplinárneho konania aj s prílohami bol žalobcovi doručený 22.12.2014 spolu s upovedomením o pojednávaní a výzvou dátovanou 11.12.2014 pod č. 17/2014 DS a nie je ani podstatné, že 01.12.2014 disciplinárna komisia vymenovala senát, ktorý konal a rozhodoval v I. stupni ako správny orgán.

Krajský súd dospel k záveru, že predseda dozornej komisie JUDr. MVDr. V. sa 15.09.2014 dozvedel o tom, kto porušil povinnosti súkromného veterinárneho lekára, keď sa oboznámil s rozsiahlou sťažnosťou doručenou 30.07.2014, vrátane príloh, vyjadrením žalobcu z 10.08.2014 a zdravotnou dokumentáciou zvieraťa, ktorú predložil žalobca. Podľa názoru krajského súdu nie je možné lehotu upravenú v odvodzovať od dátumu 10.08.2014 tak, ako tvrdil žalobca, keď až po oboznámení sa nielen s obsahom sťažnosti, ale vyjadrením osoby, ktorá je podozrivá zo spáchania disciplinárneho previnenia, bolo možné, vyhodnotiť sťažnosť. Nie je možné od členov dozornej komisie (vrátane jej predsedu) vyžadovať, aby každú sťažnosť prešetrili doslova zo dňa na deň, bez vyjadrenia osoby, ktorá je podozrivá zo spáchania disciplinárneho previnenia a bez preštudovania potrebných materiálov (zdravotnej dokumentácie zvieraťa), ktoré sa viažu k argumentom sťažovateľov a k argumentom súkromného veterinárneho lekára.

Krajský súd dospel k záveru, že nedošlo zo strany správnych orgánov k porušeniu zákona a návrh na začatie disciplinárneho konania bol podaný v súlade so zákonom. Tento žalobný bod krajský súd vyhodnotil ako nedôvodný.

Pokiaľ žalobca poukazoval na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, krajský súd poukazuje, že prípady, ktoré uvádzal v žalobe, sa netýkajú disciplinárneho konania podľa a sú na prejednávanú vec neaplikovateľné.

K žalobnému bodu 3/, v ktorom namietal, že postupoval odborne a že skutky tak, ako sú mu kladené za vinu - že nezabezpečil podporu vitálnych funkcií šteniat vybavených cisárskym rezom odborne, sa nestali a ani nemôžu byť disciplinárnym previnením, krajský súd v súlade s názorom žalovaného a prvostupňového správneho orgánu poukazuje na vyjadrenie žalobcu k sťažnosti, v ktorom uviedol, že sa narodili 4 šteňatá, ktoré majitelia na vlastnú žiadosť sami resuscitovali v prípravovni. Na pojednávaní dňa 15.01.2015 žalobca uviedol, že šteňatá vyberal z obalov, skontroloval ich dýchanie, činnosť srdca a nosil ich majiteľom, išlo o štyri šteňatá, každému šteňaťu sa od vybavenia venoval asi 30 sekúnd a potom boli odovzdané majiteľke. V tom čase vybral šteňa z plodových obalov, založil kliešte podľa peána na pupočník a odstrihol plodové obaly. Pupočníky si majitelia už podväzovali sami, lebo si to vyslovene žiadali. Operácia trvala niečo vyše hodiny. Majitelia zabezpečovali osušenie, masírovanie šteniat, rovnako aj termoreguláciu šteniat vo vedľajšej miestnosti.

Pokiaľ žalobca tvrdil, že čas 30 sekúnd, ktorý uviedol na pojednávaní, bol orientačný, krajský súd vyhodnotil tento argument za účelový, naviac keď žalobca v odvolaní, ktoré podal proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu ani tento argument neuvádza. Krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutie a skutočnosť, že tak členovia prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného, sú odborníci- súkromní veterinári, teda odborne spôsobilé osoby, ktoré sú kompetentné posudzovať odbornosť postupu veterinárnych lekárov. Odbornosť nadobúda každý veterinárny lekár absolvovaním vysokoškolského štúdia v odbore veterinárne lekárstvo. Krajský súd nemal dôvod popierať závery členov správneho orgánu I. a II. stupňa, ktorí sa zhodli v závere, že žalobca ako

veterinárny lekár odborne pochybil, keď sa venoval každému šteňaťu od vybavenia asi 30 sekúnd a potom ich odovzdal majiteľom, keď sám potvrdil, že resuscitáciu šteniat zabezpečovali sami majitelia, a to bez ohľadu na to, či majitelia túto požiadavku vzniesli a trvali na nej alebo nie, preto argumentácia žalobcu v tomto smere je irelevantná. Žalobca bol spôsobilý, v správnom konaní, produkovať dôkazy, ktoré by tvrdenia o dostatočnom resuscitovaní, vo vzťahu ku každému zo štyroch šteniat, dotvrdili. Žalobca bol kompetentný predložiť znalecký posudok vypracovaný znalcom z príslušného odboru, ktorý by bol spôsobilý túto odbornú otázku zodpovedať a vyhodnotiť postup (predovšetkým jeho odbornosť) žalobcu. Žalobca v správnom konaní neprodukoval dôkazy a nespochybnil závery správnych orgánov, ktoré tvorili odborne zdatné osoby, kompetentné posudzovať túto výlučne odbornú otázku.

Krajský súd neakceptoval námietku žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore so zisteným skutkovým stavom a obsahom spisu. Tieto skutočnosti po preskúmaní administratívneho spisu a napadnutého rozhodnutia nezistil a taktiež neakceptoval názor žalobcu, že konanie žalobcu, ktoré považoval správny orgán za disciplinárne previnenie a neodborný postup žalobcu ako veterinárneho lekára, nie je disciplinárnym previnením. Tento žalobný bod vyhodnotil krajský súd ako nedôvodný.

K žalobnému bodu 4/, v ktorom žalobca namietal tvrdenie žalovaného, že žalobca postupoval neodborne, keď podal šteňatám liek Antisedan s vedomím, že nemôže šteňatám uškodiť a bez biologického afektu, a to na výslovnú žiadosť majiteľov, žalovaný nezodpovedal a nezdôvodnil, v čom spočíva jeho neodborný postup a akou právnou normou je tento postup označený za neodborný, teda či žalovaný v tomto smere neukladá povinnosť alebo zákaz nad rámec zákona, v čom považoval rozhodnutie žalovaného za nezdôvodnené a nepresvedčivé, krajský súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného a stotožňuje sa s názorom, že podanie lieku bez indikácie je neodborným postupom, čo všeobecne možno konštatovať vo vzťahu k tak veterinárnym, ako aj všeobecným lekárom, vychádzajúc z pojmu „indikácia“ - určenie, predpísanie vhodnej liečby, zákroku. Z uvedeného výkladu pojmu „indikácia“ logicky vyplýva, že podanie lieku zvieraťu na upokojenie majiteľa tak, ako svoj postup zdôvodňoval v správnom konaní žalobca, je neodborným postupom.

Pokiaľ žalobca tvrdil, že správny orgán v dôvodoch rozhodnutia neuviedol, akým právnym predpisom je tento postup označený, krajský súd opätovne zdôrazňuje, že odbornosť veterinárny lekár získava absolvovaním vysokoškolského štúdia v príslušnom odbore. Žalobca mal rovnako možnosť toto tvrdenie žalovaného spochybniť, napr. vyjadrením odborne spôsobilej osoby, že takýto postup možno považovať za odborný postup, žalobca však ani v tomto smere žiadne dôkazy neprodukoval a súd nemal dôvod odchýliť sa od logických argumentov žalovaného vyslovených v napadnutom rozhodnutí, v spojení s odôvodnením prvostupňového správneho rozhodnutia.

Je v príkrom rozpore so zásadami zdravého úsudku a logiky indikovať lieky bez reálnej potreby, čo je všeobecne známa skutočnosť, nielen pre lekárov, ale aj laikov. Naviac žalobca neprodukoval v konaní dôkazy, že bolo skutočne nutné podať šteňatám liek Antisedan na zrušenie sedatívnych a ďalších účinkov medetomidínu alebo dexmedetomidínu. Krajský súd aj tento žalobný bod vyhodnotil ako nedôvodný.

K žalobnému bodu 5/, v ktorom tvrdil, že nedefinuje presnú formu ani spôsob vedenia zdravotníckej evidencie veterinárnych lekárov, súd poukazuje na ust. , ktorý ukladá povinnosť súkromným veterinárnym lekárom viesť evidenciu o vykonaných súkromných veterinárnych činnostiach, ale aj na ustanovenie o veterinárnej starostlivosti, ktorý upravuje povinnosti a oprávnenia súkromných veterinárnych lekárov, ktoré v ods. 1 písm. d) ukladá povinnosť súkromným veterinárnym lekárom viesť záznamy o vykonaných zákrokoch, ako aj o predpisovaní, používaní a výdaji veterinárnych liekov.

Zo zákona jednoznačne vyplýva povinnosť, v prípade aplikácie konkrétneho lieku, uviesť túto aplikáciu v záznamoch zvieraťa. Vpredloženej zdravotnej dokumentácii - v zázname zo dňa 14.06.2014 indikácia Antisedanu nie je uvedená, i keď z obsahu sťažnosti a samotného vyjadrenia žalobcu bolo preukázané, že počas zákroku túto látku šteňatám žalobca aplikoval. Preto bolo jeho povinnosťou uviesť podanie tejto látky v zdravotnej dokumentácii.

Dikcia je v tomto smere jednoznačná a určitá. Krajský súd sa preto nestotožnil s názorom žalobcu, že vedenie zdravotníckej dokumentácie nie je dostatočne zákonom

definované, že nedošlo k porušeniu povinnosti žalobcu a že postup žalobcu nebol disciplinárnym previnením. Taktiež sa nestotožnil s názorom, že napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne zdôvodnené, presvedčivé a že je arbitrárne. Krajský súd je toho názoru, že prvostupňový správny orgán aj žalovaný síce stručne, ale dostatočne zrozumiteľným spôsobom sa vyjadrili k jednotlivým skutkovým okolnostiam, ktoré sa kladú žalobcovi za vinu. Tento žalobný bod vyhodnotil krajský súd ako nedôvodný. . K žalobnému bodu 6/, v ktorom tvrdil, že má pochybnosti o zaujatosti JUDr. MVDr. F. V., ktorý bol na ústnom pojednávaní 15.01.2015 prítomný ako zapisovateľ dozornej komisie ako prvostupňového správneho orgánu, krajský súd poukazuje, že žalobca bol kompetentný vzniesť námietku zaujatosti, požiadať o vylúčenie člena alebo členov disciplinárneho senátu. V danom prípade však JUDr. MVDr. F. V. nebol členom disciplinárneho senátu. Pre konanie správnych orgánov podľa , vo väzbe na tejto normy, je potrebné aplikovať všeobecné ustanovenia o správnom konaní, ktoré v upravuje ústne pojednávanie a vyhotovenie zápisnice o ústnom pojednávaní, obdobne v zmysle ustanovenia mohol podať námietku zaujatosti (predpojatosti). Je pravdou, že JUDr. MVDr. V. podával návrh na začatie disciplinárneho konania ako predseda dozornej komisie a zúčastnil sa aj na pojednávaní prvostupňového správneho orgánu ako zapisovateľ (čo v konaní účastníci učinili nesporným), jeho členom však nebol. Námietka zaujatosti, ktorú podal žalobca v podanom odvolaní, by bola účinná iba v prípade, ak by sa preukázalo, že JUDr. MVDr. V. na pojednávaní pred prvostupňovým správnym orgánom, ovplyvňoval priebeh a výsledok disciplinárneho konania. Samotné tvrdenie žalobcu v žalobe, že možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti, bez ich bližšej konkretizácie a predovšetkým preukázania konkrétnych skutkových tvrdení, je nepostačujúce a nepreukazuje, že JUDr. MVDr. V. ovplyvňoval rozhodovanie prvostupňového správneho orgánu, naviac, keď z obsahu správneho spisu je preukázané, že JUDr. MVDr. V. konštatoval, že podá návrh na začatie disciplinárneho konania v rozhodnutí z 13.11.2014, avšak v skoršom vyjadrení z 15.09.2014 konštatoval, po prešetrení sťažnosti a vyjadrení žalobcu, že žalobca neporušil povinnosti lekára. Preto nie je preukázané, že JUDr. MVDr. V. mal nejaký konkrétny záujem na disciplinárnom postihnutí žalobcu v predmetnej veci. Naviac krajský súd poukazuje, že zápisnica, ktorá bola vyhotovená dňa 15.11.2014, bola vyhotovená v súlade s vo väzbe na , podľa ktorého zápisnicu okrem iného podpisujú nielen účastníci konania, ale aj zapisovateľ a zamestnanec - člen správneho orgánu, ktorý uskutočňuje konanie a samotnú zápisnicu o hlasovaní všetci prítomní členovia správneho orgánu, čo znamená, že pokiaľ bolo nariadené ústne pojednávanie vo veci, bolo potrebné, aby bola vyhotovená zápisnica z tohto ústneho pojednávania. Naviac krajský súd poukazuje, že v zápisnici z pojednávania z 15.01.2015, nie je ani uvedené, že sa pojednávania JUDr. MVDr. V. zúčastnil, ako zapisovateľ.

Krajský súd nezistil v postupe správnych orgánov také pochybenie, ktoré by malo vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, vzhľadom na nekonkrétne, všeobecné, bez dôkazov tvrdenie žalobcu o vplyve JUDr. MVDr. V. na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, keď žalovaný sa s touto námietkou žalobcu v odôvodnení vysporiadal a keď žalovaný, ktorého rozhodnutie je predmetom súdneho prieskumu rozhodoval v inom zložení, ako prvostupňový správny orgán, bez nariadenia pojednávania a nebolo preukázané, že by napadnuté rozhodnutie malo súvis s pôsobením JUDr. MVDr. V. v konaní. Krajský súd aj tento žalobný bod vyhodnotil ako nedôvodný.

Krajský súd z obsahu predloženého administratívneho spisu zistil, že v rozhodnutí č. 17/2014 DS z 15.01.2015, ktoré bolo doručované žalobcovi aj jeho právnej zástupkyni dňa 11.02.2015 v I. výroku, ktorým uznal prvostupňový správny orgán žalobcu vinným, správny orgán uviedol nesprávny dátum skutku, a to deň 14.06.2013, keď z obsahu administratívneho spisu bolo jednoznačne preukázané, že ku skutku došlo dňa 14.06.2014. Tento údaj prevzalo aj druhostupňové správne rozhodnutie, ktoré vydal žalovaný pod č. 17/2014 Pr zo dňa 19.03.2015, ktoré bolo žalobcovi a jeho právnej zástupkyni doručované v mesiaci apríl 2015 (žalobcovi 14.04.2015 a právnej zástupkyni žalobcu 29.04.2015), keď na prvej strane tohto rozhodnutia v odôvodnení, v prvom odseku, bol uvedený nesprávny dátum skutku 14.06.2013. Žalovaný vykonal opravu tejto zrejmej nesprávnosti (chyby v písaní) učinil opravou formou vydania rozhodnutia žalovaného č. 17/2014 Pr zo dňa 19.03.2015, ktoré bolo doručené žalobcovi 03.09.2015 a jeho právnej zástupkyni 24.08.2015, v ktorom žalovaný v odôvodnení opravil nesprávny dátum skutku. Túto opravu žalovaný vykonal tou formou, že de facto opísal celé rozhodnutie, ktoré doručoval v mesiaci apríl 2015, len na prvej strane odôvodnenia opravil dátum, keď na miesto dátumu 14.06.2013 uviedol dátum 14.06.2014, kedy skutočne ku skutku, ktorý sa kladie žalobcovi za vinu, došlo.

Obdobne prvostupňový správny orgán opravu dátumu, kedy malo ku skutku dôjsť, učinil rovnakým spôsobom, keď vydal obsahovo rovnaké rozhodnutie, s rovnakým označením a dátumom vydania, keď len vo výrokovej časti, ktorým sa uznáva žalobca vinným zo spáchania priestupku, zmenil dátum, keď na miesto 14.06.2013 uviedol dátum 14.06.2014, kedy aj skutočne ku skutku, ktorý sa kladie žalobcovi za vinu, došlo.

Krajský súd konštatuje, že spôsob, akým vykonal žalovaný v spojení s prvostupňovým správnym orgánom, opravu zrejmej nesprávnosti (skorším rozhodnutím o oprave) je neštandardný, oprava mala byť vykonaná formálnym prípisom, len s vyznačením zmien, ktorých sa oprava týka, vo vzťahu k rozhodnutiam, v ktorých boli nesprávne údaje uvedené. Krajský súd dáva do pozornosti žalovanému, že v budúcnosti bude potrebné, aby opravy rozhodnutí vykonával v súlade s Zákona o správnom konaní, teda postupom, ktorý je zaužívaný v prípade opravy chýb v písaní, v počtoch a iných zrejmých nesprávností tak, ako je známe z rozhodovacej činnosti súdov ( v spojení s prvá veta ). I keď takýto postup a spôsob opravy nebol štandardný a súd môže žalovanému a prvostupňovému správnemu orgánu vytýkať nedostatok formálneho postupu, napriek tomu má za to, že vykonanie opravy nezasiahlo do práv žalobcu a žalobca formou opravy, ktorú realizoval v spojení s opravou vykonanou prvostupňovým správnym orgánom, nebol ukrátený na svojich právach.

Následne v priebehu konania, do rozhodnutia súdu, žalovaný doručil súdu podanie označené ako „upovedomenie o vykonaní opravy“ z 12.10.2015 pod č. 17/2014 vydané Komorou veterinárnych lekárov SR, kde v súlade s Zákona o správnom konaní vykonal opravu, a to v rozhodnutí Disciplinárneho senátu č. 17/2014/DS z 15.01.2015 - dátum 14.06.2013 uvedený v II. odseku výrokovej časti rozhodnutia na str. 1 a v odôvodnení na str. 2 v I., II. a III. odseku zhora nahrádzal správnym dátumom 14.06.2014 a v rozhodnutí žalovaného Prezídia č. 17/2014 Pr zo dňa 19.03.2015 sa dátum 14.06.2013 uvedený v odôvodnení rozhodnutia v I. odseku na str. 1 rozhodnutia nahrádza správnym dátumom 14.06.2014. Uvedené upovedomenie o vykonaní opravy bolo doručené žalobcovi 17.10.2015 a jeho právnej zástupkyni 15.10.2015 tak, ako je preukázané z doručeniek, ktoré žalovaný pripojil k upovedomeniu o vykonaní opravy.

Krajský súd však konštatuje, že pred rozhodnutím správneho súdu vykonal žalovaný upovedomenie o vykonaní opravy z 12.10.2015 č. 17/2014, keď nesprávny dátum 14.06.2013 vo výrokovej časti ako aj odôvodnení opravil na správny dátum 14.06.2014. Žalovaný týmto formálnym postupom opravil zrejmú nesprávnosť v rozhodnutí žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím.

Z tohto dôvodu krajský súd dospel k záveru, že oprava zrejmej nesprávnosti formou, akú zvolil žalovaný v spojení s prvostupňovým správnym orgánom, nie je takým pochybením, ktoré by malo vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Pri aplikácii vzniká žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech právo na náhradu trov konania. Žalobca v konaní úspech nemal, z tohto dôvodu mu právo na náhradu trov konania nevzniká, preto súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.