Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/107/2015

Uznesenie

Krajský súd v Žiline v právnej veci navrhovateľa: Mgr. Ing. Ivan Šteiner, PhD., súdny exekútor, so sídlom exekútorského úradu S. X, XXX XX Q. J. nad T., proti odporcovi: Okresný úrad Dolný Kubín, katastrálny odbor, so sídlom Obrancov mieru 1774/12, 026 01 Dolný Kubín, vo veci návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto jednomyseľne

rozhodol:

Konanie z a s t a v u j e.

Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom označeným ako „žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy“, ktorý doručil na tunajší súd dňa 14.05.2015, domáhal proti odporcovi, aby súd rozhodol, že odporca je povinný v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia zrušiť ku dňu 03.07.2014 poznámky v katastri nehnuteľností

- upovedomenie o spôsobe vykonávania exekúcie zriadeným exekučného záložného práva predajom nehnuteľností, exekučný príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností, exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zriadeným exekučného záložného práva na nehnuteľnosť - zrušenie EX 1252/2013-30 zo dňa 26.06.2014, ako rozhodnutia vydané navrhovateľom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov. V dôvodoch návrhu poukázal na ustanovenie § 47 ods. 1 písm. a), ods. 2, § 135 ods. 1 písm. a) a ods. 2, § 137 ods. 1, 2, § 168 ods. 1 písm. a) a ods. 3 a 4 Exekučného poriadku, § 39 Katastrálneho zákona a uviedol, že jeho exekútorský úrad vydal upovedomenie o spôsobe vykonávania exekúcie zriadením exekučného záložného práva predajom nehnuteľností, exekučný príkaz, príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností, exekučný príkaz - príkaz na vykonanie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť - zrušenie EX 1252/2013-30 zo dňa 26.06.2014. Uvedené rozhodnutia boli doručené na Okresný úrad Dolný Kubín 03.07.2014. Okresný úrad Dolný Kubín listom Z1249/14 - z.z. 63/14 zo dňa 11.09.2014 vyzval navrhovateľa na odstránenie nedostatkov podania podľa , aby rozhodnutia boli doplnené vlastnoručnými podpismi povereného zamestnanca exekútora, ktorý zodpovedá za správnosť odpisu. Exekútorský úrad podaním EX 1252/2013-39 zo dňa 12.11.2014 odpovedal odporcovi listom, v ktorom uviedol, že upovedomenie o spôsobe vykonávania exekúcie, exekučný príkaz na vykonávanie exekúcie predajom nehnuteľností, exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva - zrušenie zo dňa 26.06.2014 bolo podpísané podpisovou pečiatkou - faksimilie a vzorový podpis bol odporcovi zaslaný poštou 04.08.2013, preto žiadal o vykonanie zápisu do katastra nehnuteľností. Okresný úrad Dolný Kubín listom Z1249/14 z.z.5/14, 1/15 zo dňa 12.01.2015 vyzval navrhovateľa na odstránenie nedostatkov podania, ktorý odpovedal listom z 27.02.2015, v ktorom poukázal na a konštatoval, že podpisuje týždenne niekoľko tisíc rovnopisov rozhodnutí a nie je možné, aby všetok pracovný čas vyčlenil len na podpisovanie, preto je obvyklé, že na úsporu času je možné použiť podpisovú pečiatku, ktorú má k dispozícii len exekútor, čím sa značne urýchli podpisovanie. Podpisovú pečiatku exekútor používa od mája 2006 na všetkých rozhodnutiach a tento podpis je akceptovaný všetkými súdmi I. stupňa aj krajskými súdmi, ako aj Najvyšším súdom SR,

Generálnou prokuratúrou SR a orgánmi činnými v trestnom konaní. Súčasne oznámil, že nebude robiť pri používaní podpisovej pečiatky výnimky ani v prípade odporcu a bude naďalej podpisovať uvedenou podpisovou pečiatkou. Okresný úrad Dolný Kubín listom Z 1249/14 z.z.63/14,1/15 zo dňa 23.04.2015 oznámil navrhovateľovi, že na svojom stanovisku trvá. Navrhovateľ poukázal na Exekučného poriadku, , ako aj Katastrálneho zákona a žiadal, aby súd konal v súlade s petitom, ktorý formuloval v návrhu.

K návrhu sa odporca vyjadril listom zo dňa 22.05.2015. Uviedol, že vo veci, ktorú napadol navrhovateľ, postupoval aj v zmysle Katastrálneho bulletina 1/2014 vydávaného Úradom geodézie, kartografie a katastra SR, ktorý podľa je ústredným orgánom štátnej správy na úseku katastra. Poukázal na otázku č. 23 v tomto bulletine, v ktorej je rozoberaná situácia, keď okresný úrad nezapísal listinu, ktorá rozoberala práve uvedenú skutkovú situáciu, keď exekútor neopatril listiny, ktoré žiada zapísať, svojím podpisom a používa uvedené faksimílie (podpisový vzor). Podľa vyjadrenia k tejto otázke, postup katastrálnych orgánov je správny, keď nezapísal predloženú listinu, nakoľko vydanie exekučného príkazu nemožno považovať za prípad, kedy je nahradenie podpisu obvyklé v zmysle a nejedná sa ani o väčší počet listín rovnakého druhu.

Krajský súd v Žiline uznesením č.k. -22 z 01.06.2015 vyzval navrhovateľa, aby v lehote 10 dní presne označil rozhodnutie správneho orgánu, ktoré navrhuje zrušiť a uviedol konečný návrh, ktorého sa návrhom domáha, teda ako má súd rozhodnúť, pod následkom zastavenia konania podľa

Po doručení tohto uznesenia navrhovateľ doručil súdu podanie z 19.06.2015 dňa 24.06.2015, v ktorom uviedol, že nie je možné označiť rozhodnutie správneho orgánu ako také, ktorého preskúmania sa domáha, keď neexistuje. Návrh označený ako „žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy“ zo dňa 06.05.2005 súčasne zobral späť, nakoľko odporca vykonal výmaz záznamu a zrušil poznámky uvedené v žalobnom návrhu.

Odporca sa k návrhu vyjadril podaním z 23.07.2015, v ktorom uviedol, že neakceptoval listiny navrhovateľa EX 1252/2013-30 zo dňa 26.06.2014 z dôvodov, ktoré už uviedol vo vyjadrení z 22.05.2015. Ďalej uviedol, že dodatočne bolo zistené, že na dotknutých listoch vlastníctva v časti „ťarchy a poznámky“ ani neboli vykonané zápisy exekučného práva, nakoľko navrhované listiny na zriadenie exekučného záložného práva mali tie isté nedostatky. Navrhovateľ bol na ne upozornený, neodstránil ich a na dotknutých listoch vlastníctva sú doposiaľ evidované plomby pod č. , a Z 598/2014.

Z označenia podania navrhovateľa zo 07.05.2015 vyplýva, že navrhovateľ sa domáha konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy, i keď je pravdou, že petitom návrhom sa domáha zrušenia rozhodnutia, ktoré však napriek výzve súdu nekonkretizoval.

Krajský súd dospel k záveru, že navrhovateľ sa podaným návrhom de facto domáha, aby v katastri nehnuteľností ku dňu 03.07.2014 boli odstránené zápisy upovedomenia o spôsobe vykonania exekúcie zriadením záložného práva a predajom nehnuteľností, exekučný príkaz - príkaz na vykonanie exekúcie predajom nehnuteľností, exekučný príkaz - príkaz na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti, zrušenie EX 1252/2013-30 zo dňa 26.06.2014.

Podľa , fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

Podľa , na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak v tejto hlave nie je ustanovené inak.

Podľa , súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa alebo ak žaloba bola vzatá späť ( ). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné.

Vzhľadom na dispozitívny úkon navrhovateľa - späťvzatie návrhu navrhovateľom na konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy, krajský súd pri aplikácii v spojení s konanie zastavil.

O trovách konania súd rozhodol pri aplikácii s poukazom aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 8. februára 2011.

Krajský súd poukazuje na citované rozhodnutie najvyššieho súdu, ktoré konštatuje, že „je nesporné, že ods. 1 priamo vylučuje použitie , hoci úspešnosť žalobcu v konaní sa posudzuje rovnako, ako pri použití , teda aj súd v správnom súdnictve posudzuje, či žalobca mal v konaní úspech celkom alebo sčasti, prípadne či sa vyskytli dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Ustanovenie však vylučuje, aby súd priznal náhradu trov konania žalovanému (orgánu verejnej správy) bez ohľadu na to, či si ju žalovaný uplatnil alebo nie. Výnimku z tohto všeobecného pravidla predstavuje , podľa ktorého súd rozhodne o náhrade trov konania, ktoré vznikli žalovanému, ale len v prípade, že žalobca zobral žalobu späť (môže tak urobiť až do rozhodnutia súdu vo veci) a žalovanému do späťvzatia žaloby vznikli trovy konania. Z tohto ustanovenia nemožno vyvodiť všeobecnú zásadu, že aj žalovanému patrí vždy náhrada trov konania podľa kritéria úspešnosti. Záver vyplývajúci z ustanovenia nemôže spochybniť ani ustanovenie , pretože predpoklady uvedené v hypotéze nemajú spoločné znaky a , ktorý sa viaže na výsledok, resp. úspech v konaní. Z citovaného ustanovenia preto vyplýva, že náhrada trov konania, ktoré vznikli žalovanému, mu môže byť priznaná len v prípade späťvzatia žaloby zo strany žalobcu. Náhrada trov konania žalovaného v správnom súdnictve sa neviaže na jeho úspešnosť v konaní.“

Ustanovenie v spojení s prvá veta sa opätovne použije primerane (nie rovnako) v podmienkach správneho súdnictva. Podľa citovaného ustanovenia, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný oneskorene, je povinný uhradiť trovy odporca. V podmienkach správneho súdnictva súd preto skúma, či zastavenie konania spôsobil žalobca alebo žalovaný. Ak zastavenie konania spôsobil žalovaný, súd podľa ustanovení , , prvá veta prizná žalobcovi náhradu trov konania. Ak zastavenie konania spôsobil žalobca, súd podľa rovnakých, v predchádzajúcej vete citovaných, ustanovení žalovanému neprizná náhradu trov konania, ak samozrejme nejde o späťvzatie žaloby podľa . Zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie z hľadiska hmotného práva, pretože by išlo o posúdenie veci samej (meritórne rozhodnutie).

Súd poukazuje, že úprava trov konania v piatej časti je špeciálna vo vzťahu k ostatným častiam (druhá časť , v ktorej sú upravené aj trovy konania). Ustanovenie veta prvá upravuje, že pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti (piatej časti ), sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

To znamená, že ustanovenia o trovách konania, ktoré sú uvedené v piatej časti , sú špeciálnymi ustanoveniami vo vzťahu k ustanoveniam o trovách konania, ktoré sú upravené v tretej časti

Špeciálne ustanovenia majú prednosť pred všeobecnými ustanoveniami, ktoré je možné, s poukazom na prvá veta , použiť iba primerane na konania podľa druhej hlavy piatej časti

V druhej hlave piatej časti zákonodarca v upravil náhradu trov konania, ktoré účastníkom konania vzniknú v súvislosti so späťvzatím návrhu po podaní správnej žaloby. Toto ustanovenie je špeciálnym ustanovením a podľa názoru krajského súdu je potrebné ho prioritne aplikovať v prípade zastavenia konania podľa (v prípade späťvzatia podanej žaloby), čo aj prejednávaný prípad.

Podľa názoru krajského súdu, vzhľadom na túto špeciálnu úpravu, nie je možné aplikovať pri použití prvá veta ustanovenia ktoré upravujú náhradu trov konania v prípade, ak konanie bolo zastavené, osobitne , ktorý upravuje náhradu trov konania pri zastavení konania z dôvodu zavinenia zo strany účastníkov konania.

Ustanovenie špecificky upravuje náhradu trov konania v prípade späťvzatia žaloby žalobcom a umožňuje priznať trovy konania iba žalovanému - orgánu verejnej správy. Podobným ustanovením v konaní podľa druhej hlavy piatej časti je špeciálna úprava , ktorý upravuje náhradu trov konania na princípe úspechu účastníka konania a umožňuje priznať trovy konania iba žalobcovi, ktorý mal úspech celkom alebo sčasti a neumožňuje priznať náhradu trov konania žalovanému - orgánu verejnej správy, ktorý v konaní by prípadne úspech mal (ak by bola žaloba zamietnutá).

Vzhľadom na špecifické ustanovenia o trovách konania upravené v druhej hlave piatej časti , a to nielen vo vzťahu k náhrade trov konania v prípade úspechu žalobcu v konaní, ale aj v prípade zastavenia konania na základe späťvzatia podanej žaloby, podľa názoru krajského súdu, nie je možné v prípade späťvzatia podanej žaloby skúmať pohnútky žalobcu k takémuto úkonu - skúmať dôvody, pre ktoré žalobca zobral návrh späť. V prejednávanej veci žalobca tvrdil, že návrh zobral späť z dôvodu, že po podaní žaloby žalovaný vykonal výmaz záznamu a zrušil poznámky uvedené v žalobnom návrhu. Podľa názoru krajského súdu, zákonné ustanovenia upravujúce trovy konania v druhej hlave piatej časti neumožňujú aplikovať ustanovenie vo väzbe na prvá veta a skúmať pohnútky žalobcu, ktoré ho viedli k späťvzatiu žaloby - zohľadniť a priznať žalobcovi trovy konania v prípade, že dôjde k späťvzatiu žaloby a zastaveniu konaniu o podanej žalobe podľa aj z dôvodu, že žalovaný, podľa vyjadrenia žalobcu, po podaní žaloby vyhovel žalobe, vykonal výmaz záznamu a zrušil poznámky uvedené v žalobnom návrhu.

Podľa krajského súdu nie je možné priznať žalobcovi účelne vynaložené trovy konania v súvislosti s podaním žaloby, nakoľko ustanovenie v spojení s ust. ods. 2 takúto možnosť v druhej hlave piatej časti neupravuje a jednoznačne umožňuje priznať trovy konania výlučne žalovanému, pokiaľ žalovaný vznik a existenciu takýchto trov súdu preukáže. Naviac krajský súd poukazuje, že žalobca nepreukázal, že žaloba bola podaná dôvodne, teda že po podaní žaloby došlo zo strany žalovaného k výmazu záznamu a zrušeniu poznámok uvedených v žalobnom návrhu, naopak, žalovaný vo vyjadrení k späťvzatiu žaloby - podaní zo dňa 23.07.2015 súdu oznámil, že na dotknutých listoch vlastníctva sú ďalej evidované plomby pod číslom P 99/2014, , Z 598/2014. Zároveň krajský súd poukazuje, že súdne konanie vo veci nečinnosti orgánu verejnej správy je podľa o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov oslobodené od súdneho poplatku a žalobca vznik iných trov, v súvislosti s týmto súdnym konaním, nepreukázal. Aj z tohto dôvodu nie je možné priznať žalobcovi náhradu trov konania.

Žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, z uvedeného dôvodu súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.

( )