Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-257-2014.pdf
PDF · 107.11 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-6C/257/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Čadca v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Hozákovou, v právnej veci navrhovateľky: N. I., rod. I., nar. XX.X.XXXX, trv. bytom K. Č. č. XXX, XXX XX, štátnej príslušníčky Slovenskej republiky, právne zast. JUDr. Anton Kupšo, advokát, Moyzesova ul. 24, 022 01 Čadca, proti odporcovi: S. I., rod. I.Í., nar. XX.XX.XXXX, trv. bytom K. Č. č. XXX, XXX XX, štátnemu príslušníkovi Slovenskej republiky, o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky mesačne sumou 125,- Eur počnúc dňom 1.12.2014 vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.
Zročné výživné za obdobie od 1.12.2014 do 3.11.2015 v sume 865,- Eur j e odporca p o v i n n ý splácať v mesačných splátkach po 20,- Eur počnúc prvou splátkou zročnou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok, ak bude vynechaná hoci i len jedna splátka.
Odporca j e p o v i n n ý hradiť navrhovateľke trovy konania včítane trov právneho zastúpenia v sume 1.178,66 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Antona Kupša, advokáta so sídlom Advokátskej kancelárie Moyzesova 34, Čadca, na účet vedený vo VÚB a.s. Čadca, číslo účtu: 570543322/0200, VS: 962014 všetko do 3 dní po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, podaným na Okresnom súde Čadca dňa 19.12.2014 navrhovateľka požiadala súd o uloženie povinnosti odporcovi, svojmu otcovi, platiť jej, ako plnoletej dcére výživné v sume 250,- eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku. V odôvodnení svojho návrhu uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 16C/151/2014 bolo manželstvo jej rodičov rozvedené. Ona je študentkou 1. ročníka C. Š.J. D., T. B. V., pričom do školy nastúpila 15.9.2014. Uviedla, že nemá žiadny príjem, je odkázaná na výživné zo strany jej rodičov. Jej životné potreby uhrádza matka a otec jej prispieva minimálnou sumou, ktorá v októbri predstavovala 50,- € a v novembri 2014 sumu 2000,- Kč. Svoje mesačné náklady - výdavky navrhovateľka špecifikovala z titulu ubytovania 3175,- Kč, stravy 150,- €, cestovného 36,- €, električenky 9,- €, učebnice 20,- €, oblečenie a drogéria 70,- €.
Odporca po tom, ako mu súd doručil návrh navrhovateľky spolu s prílohami a výzvou súdu na písomné vyjadrenie, vrátane procesných poučení v zmysle ust. §§ 114 a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov („OSP“), sa k návrhu navrhovateľky v súdom určenej lehote písomne vecne vyjadril a uviedol, že je ochotný prispievať sumou 50,- € mesačne. Uviedol, že navrhovateľka nepreukázala tvrdenia, pričom je to práve ona, kto nesie dôkazné bremeno a je povinná produkovať dôkazy na preukázanie dôvodnosti žaloby. Uviedol, že v jeho možnostiach a schopnostiach nie je možné prispievať tak, ako žiadala navrhovateľka, je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. Výška podpory v nezamestnanosti mu doposiaľ nebola vyčíslená. Ako odporca prispieva
svojej exmanželke 50% sumy bežných výdavkov domácnosti. Matka navrhovateľky je zamestnaná a jej majetkové pomery odôvodňujú prispievať navrhovateľke na výživu podstatne viac ako jemu. Poukázal na svoj zhoršený zdravotný stav v dôsledku ktorého je povinný si kupovať lieky v sume 20,- € mesačne, poprípade podľa lekárskeho odporúčania.
Na pojednávaní v súdom určenom termíne dňa súd vec prejednal i v neprítomnosti navrhovateľky, za splnenia procesných podmienok podľa ust. § 101 ods. 1, 2 OSP, vychádzajúc z výpovede odporcu a obsahu spisu, najmä listinných dôkazov majúc tak v rozhodnom čase vyhlásenia rozhodnutia súdu v tejto veci za preukázaný skutkový stav veci na základe ktorého súd vyvodil nasledovné skutkové a právne závery:
Odporca vo výpovedi na pojednávaní uviedol, že predtým pracoval v stavebnej firme, kde z výplatnej pásky preukazoval, že mal príjem v sume 3740,- Kč. Na pojednávaní predložil doklady s tým, že poukázal 80,- Eur na adresu A. I., výživné na dcéru 30,- Eur a elektrinu a plyn 50,- Eur, ďalej z 31.10.2014 poukázal sumu 300,- Eur, výživné na dieťa 50,- Eur, elektrina, plyn 50,- Eur, 100,- Eur uhlie, 200,- Eur do ruky a 100,- Kč, ďalej poštovú poukážku z 28.11.2014 na 100,- Eur, z toho podľa záznamov na rube výživné na dieťa 50,- Eur, elektrina, plyn 50, Eur, voda 30,- Eur, do ruky 2.000,- Kč, ďalej dňa 29.12.2014 na sumu 100,- Eur, z toho výživné 50,- Eur, elektrina, plyn 50,- Eur, do ruky 1.000,- Kč, 30.1.2015 na 80,- Eur
- výživné na dieťa 40,- Eur, elektrina, plyn 40,- Eur, do ruky 1.000,- Kč a káblovka 14,- Eur, 26.2.2015 80,- Eur, výživné na dcéru 40,- Eur, plyn, elektrina 40,- Eur, 30.3.2015 na 80,- Eur, výživné 40,- Eur, elektrina, plyn 40,- Eur. Ďalej predložil súdu platobný príkaz na 159,40 Eur za marec 2015 ako doklad o podpore z úradu práce. Odporca na pojednávaní predložil výplatnú pásku firmy I., v ktorej určitý čas pracoval. Uviedol, že maródoval do polovice januára a v súčasnej dobe je evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný, o čom predložil aj doklad, že dostal podporu v nezamestnanosti za mesiac marec 2015 159,40 Eur. Uviedol, že je vyučený murár. Okrem N. má syna dospelého, ktorý vyštudoval tiež na vysokej škole. V čase štúdia syna pracovali obidvaja aj s manželkou, manželka má firmu, cez V. predáva rôzne kozmetické výrobky, ktoré sú drahé a má auto, tak keď chce, aby dcéra študovala, nech predá auto a nech ju podporuje. On v budúcnosti sa bude snažiť čo bude môcť zarobiť a dcéru podporiť. Manželka aj s dcérou sa nad neho vyvyšujú, preto sa aj manželkou rozviedli. Dcéra sa ešte horšie k nemu správa ako manželka, útočí na neho. Postavili spoločne za trvania manželstva s manželkou dom, on fyzicky pracoval, pretože ako murár sa o tieto práce postaral a teraz manželka s dcérou majú k dispozícii a užívajú jeden a pol poschodia a on má jednu izbu. Domnieval sa, že navrhovateľka sa k nemu nespráva s úctou ako k otcovi. Bývalá manželka pracuje ako chyžná v I. O.R., K. - Č.. Nakupuje tovar s V. a keď môže toľké peniaze dať za výrobky V., tak môže potom dcéru podporovať v štúdiu. Vo vzťahu k príčine rozvratu manželstva uviedol, že sa necítil byť alkoholikom, 30 rokov pracoval, bol v pracovnom pomere. Keď prišiel domov alebo som niečo robil v záhrade alebo niečo natieral, tak si ako každý chlap dal jedno - dve pivá, ale alkoholikom nebol. Odporca na ďalšie pojednávanie prišiel pod vplyvom alkoholu, pričom uviedol, že vypil pred odchodom na pojednávanie dve pivá a jednu polku alkoholu. Vo výpovedi potvrdil, že ako skončil s ním zamestnávateľ fi. I. okamžite pracovný pomer, konkrétne v júli 2014, nepracoval. Určitý čas bol na maródke. Pokiaľ dostal výpoveď v apríli 2014 od zamestnávateľa I., tak bola si dva týždne práceneschopný, maródoval na kríže. Potom už zamestnaný nebol, dostával podporu v nezamestnanosti asi dva alebo tri mesiace v sume 150,- až 170,- Eur mesačne.
Odporca na ďalšom pojednávaní vo výpovedi uviedol, že prostredníctvom firmy I. pracuje u firmy I., H., kde pracuje zhruba asi štyri mesiace s príjmom okolo 10.000,- Kč mesačne. Uvedený zamestnávateľ mu uhrádza ubytovanie a cestovné. Pracuje na 10-dňové turnusy s tým, že okolo štyroch dní je doma a zas pracuje v ďalšom turnuse. Je vyučený murár a pracuje pri prácach murárskych, kladenie zámkovej dlažby a podobné stavebné práce. U zamestnávateľa dostáva diéty, ktoré predstavujú mesačne 7.000,- až 8.000,- Kč, pretože diéty mu vyplácajú v českých korunách a zárobok mu platí v eurách, priemerne je to 320,- Eur mesačne. Z tohto príjmu uhrádza 40,- Eur výživné dcére, 40,- Eur za plyn a elektrinu, tak ako na poštových poukážkach uvádzal a to je všetko.
Odporca súdu predložil poštové ústrižky na preukázanie platieb, pričom na poštovom ústrižku zo 4.9.2015 je na rube poznámka, že okrem výživného 60,- Eur a plynu a elektriny 40,- Eur dal do ruky 3.000,- Kč. Bolo to dcére. Na poštovom ústrižku zo 7.8.2015 okrem výživného 60,- Eur plyn, elektrina 40,- Eur, do ruky dal dcére 2.000,- Kč. Na poštovom ústrižku z 29.5.2015 je na rube poznámka, že za elektrinu dal 40,- Eur, výživné 40,- Eur, za odpad, sú tu popolnice 37,50 Eur, káblová televízia 14,- Eur, domová daň 16,- Eur, plyn 20,- Eur, teda 86,- Eur. Na poštovom ústrižku zo dňa 30.1.2015 okrem sumy
výživné na dieťa 40,- Eur, elektrina, plyn 40,- Eur je poznámka, že do ruky 1.000,- Kč, káblovka 14,- Kč. Na ostatných ústrižkoch sú len poznámky výživné na dieťa 40,- Eur, elektrina, plyn 40,- Eur a okrem týchto ústrižkov neplatil žiadne ďalšie výživné na dcéru.
Zo správy spoločnosti I. s.r.o. ( č. l. 53 spisu) mal súd preukázané, že pracovná pomer s odporcom bol skončený podľa § 68 ods. 1 písm. b) zákonníka práce, t.j. okamžite pre porušenie pracovnej disciplíny, nakoľko bez dôvodu odporca nenastúpil do zamestnania. Samosudkyňa oboznámením správy (z č.l. 58) mala preukázané, že odporca bol zamestnaný v spoločnosti I. s.r.o. v dobe od 2.9.2014 do 18.12.2014, teda tvrdenie odporcu v prvej výpovedi na pojednávaní, že po prepustení z práce nepracoval nebolo pravdivé.
Zo správy č. l. 60 mal súd preukázané, že priemerný čistý mesačný príjem matky navrhovateľky predstavoval sumu 544,60 € vrátane bonusu na dieťa v sume 24,41 €. Zo správy od spoločnosti I. s.r.o. č.l. 61 spisu mal súd preukázané, že odporca je ich zamestnancom od 1.5.2015 naďalej.
Právny zástupca navrhovateľky predložil súdu špecifikáciu poštových poukážok, ktoré preukazujú platenie výživného zo strany odporcu ako otca navrhovateľky. 3.10.2014 zloženkou 30,- Eur, 30.10.2014 50,- Eur, 28.11.2014 50,- Eur, 29.12.2014 50,- Eur, 30.1.2015 30,- Eur, 26.2.2015 30,- Eur, 30.3.2015 30,- Eur, 29.4.2015 30,- Eur, 29.5.2015 30,- Eur, 26.6.2015 50,- Eur, 7.8.2015 50,- Eur, 4.9.2015 50,- Eur zloženkou a 7.9.2015 3.000,- Kč bez zloženky, 2.10.2015 zloženkou 50,- Eur. Pokiaľ pri platbách za január, február a marec 2015 sú s otáznikom uvedené sumy 40,- Eur, právny zástupca navrhovateľky uvádza, že tieto sumy sú napísané preto, lebo na zloženke na ich rube odporca napísal výživné 40,- Eur, ale fakticky bolo zaplatené po 30,- Eur. Ďalšia poznámka, ktorá je na uvedenom rukou písanom hárku, je 17.11.2014 dal 2.000,- Kč a pod špecifikáciou plnenia výživného je rukou napísané byt 4.686,- Kč platím, teda matka platí za ubytovanie v Českej republike počas štúdia a pobytu v škole. Právny zástupca navrhovateľky žiadal určiť primerané výživné s tým, že bude započítané plnenie, ktoré je preukázateľné a uplatňuje si náhradu trov konania.
Súd v konaní o návrhu navrhovateľky o určenie výživného na plnoleté dieťa na zistený skutkový stav veci aplikoval ustanovenia zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov („Zákon o rodine“) - konkrétne ust. § 62 ods.1 a ďalšie, nižšie uvedené súvisiace ustanovenia Zákona o rodine.
Podľa ust. § 62 ods.1 až 5 Zákon o rodine: (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13) (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa spoločného ust. § 75 ods.1, ods.2 Zákona o rodine: (1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 77 ods.1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Uplatnený nárok z právneho vzťahu z titulu zákonnej vyživovacej povinnosti rodiča voči plnoletému dieťaťu podľa cit. ust. §§ 62 a nasl. Zákona o rodine, ako návrh na určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rozhodnutím súdu o výživnom, za podmienok spoločných cit. ustanovení §§ 75 a nasl. Zákona o rodine, keďže zákonná vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľke napriek jej plnoletosti naďalej trvá, berúc na jednej strane do úvahy opodstatnenosť výdavkov oprávnenej navrhovateľky ako študentky denného vysokoškolského štúdia, naďalej odkázanej so svojou výživou na rodičov, na strane druhej objektívne schopnosti a možnosti oboch rodičov ako povinných, súd posúdil ako dôvodný v jeho právnom základe a len čiastočne čo do navrhnutej výšky. I keď navrhovateľkou navrhnuté výživné (ktoré v prípade plnoletého dieťaťa možno v zmysle cit. ust. § 77 ods.1 veta druhá Zákona o rodine priznať len na návrh) nepochybne zodpovedá jej odôvodneným potrebám ako oprávnenej, nezohľadňuje však dostatočne schopnosti a možnosti odporcu ako povinného.
Je potrebné uviesť, že ku dňu rozhodovania jednoznačne matka navrhovateľky, na ktorej spočíva (a i v prípade nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia naďalej bude spočívať) podstatná ťarcha zabezpečenia domácnosti a výživy pre navrhovateľku sa nepochybne konkrétnym konaním prejavuje ako zodpovedný rodič ( najmä uhrádzaním nákladov navrhovateľky na štúdium). Súd však nemohol pri nezodpovednom prístupe odporcu pominúť s prihliadnutím na zákonnú vyživovaciu povinnosť i jeho vlastný podiel na takomto stave (a to vzhľadom na stratu predchádzajúcu zamestnania ako zdroja stáleho príjmu a skutočnosť, že aj napriek príjmu, ktorý nie je príjmom nízkym nepodieľal sa na platení výživného na dospelú dcéru). Skutočnosti uvádzané odporcom, že dcéra sa k nemu nespráva dobre nemal súd v konaní ničím preukázané. Je potrebné uviesť, že navrhovateľka preukázala že je študentkou vysokej školy v akademickom roku 2014/2015. Zo zmluvy o podnájme zo dňa 19.9.2014 (č.l.9) mal súd preukázané, že mesačne hradila 3000,- Kč. V roku 2015 na základe novej nájomnej zmluvy za ubytovanie hradila navrhovateľka sumu 4686,- Kč, čo nie je zanedbateľná suma. Ostatné mesačné náklady, ktoré navrhovateľka špecifikovala ako pravidelné mesačne v sume 285,- € sú náklady „vyššieho štandartu“, ktoré navrhovateľka preukázala čiastočne nákupnými dokladmi ( potraviny T. 243,- Kč, 91,- Kč, 315,- Kč, 535,50 Kč, potraviny H.Š. 287,- Kč, potraviny D. 106,28 Kč, K. J. 85,- Kč a 122,- Kč, cestovné V. - D. 80,- Kč, mesačný lístok MHD v ČR 247,- Kč, P. K. 289,- Kč, drogerie 113,- Kč, W. drogerie 49,90 Kč , grafické a tlačové I. XX + 12,- Kč, V. Q. 89,- Kč, lekáreň 11,15 €, oblečenie H. &. K. 899,- Kč, P. moda 873,- Kč, V. 1788,20 Kč, ošetrenie u stomatológa 5,75 € + 43,65 € v roku 2014, v roku 2015 v sume 37,39 €, nákup kníh antikvariát 5,99 €, odborná literatúra 690,- Kč a iné.)
Súd teda vychádzal u navrhovateľky na základe predložených dokladov z toho, že reálne jej vznikli mesačne náklady na ubytovanie v roku 2014 v sume 3000,- Kč cca 110,- € v roku 2015 za prenájom v sume 4686,- Kč teda v sume cca 173,- € ( pri priemernom kurze Kč 27,022 Kč za 1 €). Pri tvrdeniach navrhovateľky a podľa ňou predložených dokladov jej výdavky mesačne mali predstavovať sumu 395,- € (110 + 285) v roku 2014 a v roku 2015 sumu 458,- € (173 + 285). Tieto výdavky (okrem nájmu) však podľa názoru súdu nie sú reálne pokiaľ súd zoberie do úvahy tú skutočnosť, že navrhovateľka nemá podľa jej tvrdenia žiadny príjem, otec jej dával minimálne výživné v priemere v sume cca 40,- € mesačne a matka navrhovateľky má príjem podľa jej zamestnávateľa 544,60 €. Znamenalo by to, že z celkového príjmu matky vrátane zasielaného výživného otcom t.j. 584,60 € mesačne minie navrhovateľka v priemere 458,- € a teda matke na úhradu všetkých výdavkov zostane suma cca 126,60 € (v priemere 4,22 € denne). Súd v danej veci považuje za potrebné uviesť, že v rámci súdnej praxe sú uvádzané reálne náklady na vysokoškolského študenta v sume 250,- až 300,- € mesačne v závislosti od druhu štúdia a mesta, kde študent študuje. V tomto prejednávanom prípade súd dospel k záveru, že reálne náklady na bežný mesiac u navrhovateľky sú za nájom tak ako je vyššie uvedené + reálne na ostatné bežné výdavky ide o sumu 150,- € mesačne. Náklady mesačné na drogériu, oblečenie 70,- € a stravu 150,- € súd považoval za nadhodnotené, pričom je zrejmé, že navrhovateľka trávi čas aj doma (cez víkendy, siatky, voľné dni), teda stravuje sa spoločne s matkou (cestovné považuje súd za opodstatnené). Vo vzťahu k odporcovi mal súd nepochybne preukázané, že odporca je aktuálne zamestnaný, sám uviedol mesačný príjem v sume 10000,- Kč a diéty v sume 7000 - 8000,- Kč mesačne. Tento príjem má od 1.5.2015.
Pokiaľ došlo v roku 2014 k skončeniu pracovného pomeru, bolo zo zavinením odporcu pre porušenie pracovnej disciplíny, nakoľko bez dôvodu odporca nenastúpil do zamestnania, teda pracovný pomer trval v spoločnosti STAVREL s.r.o. v dobe od 2.9.2014 do 18.12.2014. Súd teda vzhľadom na zistené vo vzťahu k odporcovi nevychádzal v dobe nezamestnanosti odporcu od 4.7.2014 do 2.9.2014 z príjmu cca 150,- € (nemocenské a podpora), ale z príjmu ktorý príjem mal odporca akoby bol zamestnaný, nakoľko skončenie pracovného pomeru si zavinil odporca sám v dôsledku porušenia pracovnej disciplíny a teda sám sa pripravil v tomto období o príjem. Nakoľko odporca mal u zamestnávateľa v priemere príjem cca 18.000,- Kč, čo je v prepočte na platnú menu € na území Slovenskej republiky suma cca 650,- €, pri zohľadnení jeho výdavkov na bývanie, elektrinu, ktoré špecifikoval odporca je reálne v jeho možnostiach a schopnostiach hradiť mesačne na dcéru sumu 125,- € bez ohrozenia uhrádzania svojich bežných výdavkov.
Výživné podľa návrhu súd určil od 1.12.2014 do dňa pojednávania. Odporca podľa poštových poukážok uhradil na výživnom v prospech navrhovateľky sumu 510,- €. Odporca mal hradiť v prospech navrhovateľky za obdobie od 1.12.2014 do 3.11.2015 sumu 1375,- € (11 mesiacov x 125,- €). Dlh za celé obdobie je preto po odpočítaní 865,- € (1375,- € - 510,- €), ktoré súd odporcu zaviazal uhradiť v mesačných splátkach po 20,- €, za podmienok uvedených vo výroku tohto rozsudku, vrátane stanovenia straty výhody splátok v prípade omeškania odporkyne so zaplatením čo i len jednej splátky, kedy sa stane splatným celý nedoplatok resp. jeho v tom čase nesplatená časť.
Súd poukazuje na cit. ust. § 78 ods.1 Zákona o rodine, umožňujúce v spojení s ust. § 163 ods.1 OSP na návrh podaný niektorým z účastníkov ďalšiu zmenu i tohto rozhodnutia o výživnom otca na plnoleté dieťa v prípade budúcej zmeny pomerov na strane niektorého z účastníkov oproti pomerom zisteným súdom v tomto konaní.
(1) Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. (2) Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. (3) Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Navrhovateľka bola právne zastúpená, jej právny zástupca si účtoval trovy právneho zastúpenia v zmysle Vyhl. MS SR č. 655/2004 Zb. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, keď odmena advokáta v zmysle §-u 13a ods. 1 písm. a) Vyhl. č. 655/2004 Zb. z. o odmenách a náhradách advokátov predstavuje za jeden úkon právnej služby 237,34 Eur. Režijný paušál ku každému úkonu predstavuje 8,39 Eur v roku 2015 a v roku 2014 sumu 8,04 €, teda právny zástupca vo veci vykonal štyri úkony právnej služby a to prevzatie a príprava zastúpenia 27.10.2014, podanie návrhu na súd 1.12.2014 a zastúpenie na pojednávaní 16.4.2015 a 3.11.2015. Trovy právneho zastúpenia spolu predstavujú sumu 982,22 Eur + 20% DPH v sume 196,44 €, celkom 1178,66 €, keď odmena za jeden úkon právnej služby v zmysle §-u 10 ods. 3 Vyhl. č. 655/2004 Zb. z. v znení neskorších predpisov je odmenou za úkony vykonané vo veci, ak je predmetom právnej služby opakujúce sa plnenie, v tom prípade tarifná hodnota sa určí súčtom hodnôt týchto plnení, ak ide o plnenie na čas dlhší ako päť rokov alebo o plnenie na čas neurčitý, tarifnou hodnotou je 5-násobok ročného plnenia.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z ust. § 142 ods. 2 O.s.p. teda z toho, že navrhovateľka z dôvodu absencie a nemožnosti dohody s odporcom musela žiadať o vyriešenie otázky výšky výživného ( určenie povinnosti odporcu platiť jej výživné rozhodnutím súdu), pretože nemala možnosť s otcom, t. j. odporcom sa dohodnúť, riešila celú situáciu súdnym návrhom a ako právny laik sa nechala zastúpiť advokátom a vznikli jej trovy vyčíslené jej právnym zástupcom. V konaní síce úspech v celom rozsahu nemala (žiadala 250,- €, súd jej priznal 125,- € mesačne). Dôvody priznania náhrady trov konania podľa stanoviska súdu sú také, že navrhovateľka je študentka a celá náhrada advokátskych trov by zaťažila jej mesačný rozpočet, preto súd zaviazal na náhradu trov odporcu , ktorý ako otec tiež mal možnosť správať sa ústretovejšie k potrebám a nákladom dcéry, keď začala študovať na vysokej škole,
kde zjavne mu boli známe náklady, ktoré je potrebné na uvedené štúdium vynaložiť. Trovy právneho zastúpenia zaviazal odporcu nahradiť na účet právneho zástupcu JUDr. Antona Kupša v lehote podľa § 160 ods. 1 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 OSP). Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z.).
Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods.1 OSP). Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods.2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie (§ 161 ods.1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný, len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods.2 OSP).