Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_11C-229-2010.pdf
PDF · 113.84 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-11C/229/2010
Rozhodnutie
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Dagmar Mlejovou v právnej veci žalobcu: I. X., nar. XX.X.XXXX, bytom H. 2, XXX XX K., právne zastúpený JUDr. Martou Šuvadovou, advokátkou, AK Floriánska 16, 040 01 Košice, proti žalovanému: Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava v konaní o náhradu škody vo výške 28 168,80 € takto
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 11 063,13 Eur do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
Žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi 100 % trov konania, ktoré budú vyčíslené v osobitnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca v žalobe podanej na tunajší súd dňa 8.10.2010 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 28 168,80 Eur a trovy tohto konania ako náhradu škody spôsobenú rozhodnutím o väzbe na tom základe, že uznesením Okresného riaditeľstva PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície, odbor Justičnej polície Košice - okolie ČVS: ORP - 417/OJP-KS-2007 zo dňa 9.11.2007 bolo voči nemu začaté trestné stíhanie pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm./a, b, c Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom súlože medzi príbuznými podľa § 203 ods. 1 Trestného zákona a pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm./d, Trestného zákona. Následne uznesením Okresného súdu Košice - okolie č.k. OTp/428 zo dňa 12.11.2007 bol vzatý do väzby podľa § 72 ods. 2 Tr. por. z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm./ b a c Tr. por. s tým, že väzba začala plynúť dňom 9.11.2007 o 14.40 hod. a vykonávala sa v ÚVV a VTOS v Košiciach. Dňa 25.1.2008 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Košice - okolie voči nemu obžalobu pre skutok právne kvalifikovaný už len ako prečin súlože medzi príbuznými podľa § 203 ods. 1 Tr. zák. v jendočinnom súbehu s prečinom nátlaku podľa § 192 ods. 1, ods. 2 písm./a, b Tr. zák. s použitím § 138 písm./b Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm./c Tr. zák. Následne uznesením Okresného súdu Košice -okolie č.k. 6T 13/2008-152 zo dňa 14.2.2008 bol zmenený dôvod jeho väzby tak, že tento bol zúžený len na dôvod podľa § 71 ods. 1 písm./c Tr. por. Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie č.k. 6T 13/2008-192 zo dňa 27.3.2008 bol spod obžaloby oslobodený, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý bol stíhaný. Tento rozsudok uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 8To 50/2008-2015 zo dňa 11.8.2008 bol zrušený a vec vrátená okresnému súdu, ktorý opätovne rozhodol rozsudkom č.k. 6T 13/2008-274 zo dňa 18.6.2009 a týmto rozsudkom bol spod obžaloby oslobodený. Následne podané odvolanie prokurátora a poškodenej v trestnom konaní Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 8To/74/2009-293 zo dňa 9.11.2009 zamietol. Z väzby bol prepustený už na základe uznesenia Okresného súdu Košice
- okolie vyhláseného na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.3.2008. Tvrdil, že nielen rozhodnutie o väzbe, ale celé trestné stíhanie voči nemu spôsobilo na jeho strane nezanedbateľnú ujmu. Trestné stíhanie rozvrátilo jeho manželstvo, ktoré bolo rozvedené a do času, kedy bol vzatý do väzby, býval
v malej obci Rudník okres Košice - okolie a správa o tom, že bol vzatý do väzby v spojení s tým, že dôvodom jeho väzobného stíhania je údajne vykonávanie súlože s vlastnou dcérou sa po obci veľmi rýchlo rozšírila, a značným spôsobom zasiahla vážnosť, česť a jeho dobré meno. Je nepochybné, že samotné rozhodnutie o jeho oslobodení spod obžaloby ani pre zachovanie manželstva a rodinných vzťahov a ani v obci, kde prežil celý svoj život nemá váhu a zásah do jeho osobnostných práv je trvalý a nezvrátiteľný. Nemenej závažným zásahom do jeho práv bol aj samotný dopad odňatia slobody, pobyt v ústave na výkon väzby a s tým spojené psychické muky, ktoré musel prežívať nehovoriac o jeho dopade na jeho celkový zdravotný stav. Taktiež že je obzvlášť nepochopiteľné jeho vzatie do väzby a začatie trestného stíhania za situácie, keď jeho dcéra podala voči svojmu otcovi trestné oznámenie, bola poučená a získala vedomosť o tom, čo je potrebné (aké dôkazy) pre prípadné usvedčenie páchateľa. Orgány činné v trestnom konaní voči nemu s odstupom času pol roka začali konať a konali napriek tomu, že žiadnym dôkazom vyprodukovaným dcérou a ani matkou nedisponovali. Všetko, do čoho bol nedobrovoľne vtiahnutý a čomu musel čeliť a brániť sa, nie je zo strany príslušných orgánov verejnej moci odčiniteľné len samotným konštatovaním, porušením práva z ich strany o to viac, že trestné konanie zmenilo od základu jeho život, pričom opovrhnutiu okolia, rodiny, svojich známych i keď na papieri je nevinný, čelí doposiaľ strasti a muky, ktoré prežil a prekonal do času, kým sa preukázala jeho nevina, sú nevyčísliteľné a neodškodniteľné, nech by mu bola priznaná akákoľvek suma. Vzhľadom na tieto skutočnosti uplatňuje si nemajetkovú ujmu v celkovej výške 27 000 Eur a pri výpočte nemajetkovej ujmy za každý deň trvania odňatia slobody môže ako pomôcka slúžiť právna úprava zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci účinná od 1.1.2009. Táto síce nie je priamo aplikovateľná na nárok poškodeného, ale môže slúžiť analogicky, ustanovenia akéhosi minima nemajetkovej ujmy pre každý prípad, prípad poškodeného nevynímajúc. V zmysle tejto právnej úpravy výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami uvedenými v § 7 a § 8 je najmenej jedna tridsatina priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok a to za každý aj začatý deň pozbavenia osobnej slobody. Priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca hospodárstva SR za rok 2006 bola 18 761 Sk ( 1 tridsatina je teda 625,36 Sk =20,76 Eur) a za rok 2007 20 146 Sk ( 1 tridsatina je teda 671,53 Sk = 22,29 Eur). Vo väzbe bol v roku 2007 od 9.11.2007 do 31.12.2007, teda 53 dní a v roku 2008 od 1.1.2008 do 27.3.2008 teda 87 dní. Podľa úpravy účinnej od 1.1.2009 má nárok na sumu 3 039,51 Eur. Keďže však utrpel vyššie popísanú závažnú ujmu aj v osobnom živote a spoločnosti ľudí, kde žije a pracuje a bol nútený úplne zmeniť svoje bydlisko, rozpadlo sa mu manželstvo a do dnešného dňa žije v provizóriu, čelí opovrhnutiu zo strany rodiny, ktorá prerušila s ním kontakt, syna, známych a preto považuje za náhradu za túto nemajetkovú ujmu vo výške 27 000 Eur. Taktiež si uplatnil aj stratu na zárobku, lebo tým, že bol vzatý do väzby stratil možnosť vykonávať svoje doterajšie zamestnanie u zamestnávateľa Agro š.h.n., s.r.o. so sídlom Húskova 29, 040 23 Košice a ušla mzda predstavuje 1 168,89 Eur. Vyčíslenú sumu si uplatnil podľa zákona č. 514/2003 voči štátu, avšak uspokojený nebol, a to ani čiastočne, a preto bol nútený podať túto žalobu.
Žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol a to z dôvodu, že predmetné trestné stíhanie spôsobil si sám žalobca, podľa § 8 ods. 6 písm./a Zák. č. 514/2003 Z.z., a teda, že nespĺňa podmienku náhrady škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe. Taktiež, že žalobca nevyužil možnosť podania takého opravného prostriedku, čím si podľa nich bez ohľadu na vyššie uvedené skutočnosti ďalšie trvanie väzby spôsobil sám. Taktiež namietal výšku náhrady nemajetkovej ujmy.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, svedeckou výpoveďou, obsahom spisu ORP-417/OJP- KS-2007, obsahom spisu Okresného súdu Košice - okolie 6T 13/2008, správou od zamestnávateľa žalobcu č.l. 53 a spisom 9P 306/2013, 4P 69/2004, 15C 109/2008 zo dňa 31.10.2008 a celým obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci:
Zo spisu Okresného riaditeľstva PZ, Úrad justičnej a kriminálnej polície Odbor justičnej polície Košice - okolie sp. zn. ČVS: ORP-417/OJP-KS-2007 súd zistil, že dňa 7.11.2007 podala L. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. č. XXX trestné oznámenie na žalobcu, ktorý je jej otcom, že ju jeden celý rok sexuálne zneužíva a jej matka ich podozrieva z intímneho styku, ale ich pri intímnom styku nezastihla. Z tohto spisu súd taktiež zistil, že dňa 4.10.2007 oznámila na Okresný súd Košice -okolie D. X. - bývalá manželka žalobcu a matka L. X., že medzi žalobcom a jej dcérou L. X. dochádza k intímnemu styku, a najviac trpí ona, lebo žalobca zastáva dcéru, nakoľko s ňou žije intímne. Toto podanie bolo postúpené na OO PZ v Jasove s tým, že bolo založené do spisu dňa 4.10.2007.
Uznesením ČVS: ORP-417/OJP-KS-2007 zo dňa 9.11.2007 bolo začaté trestné stíhanie voči žalobcovi a bol obvinený zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm./a, b, c Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom súlože medzi príbuznými podľa § 203 ods. 1 Trestného zákona a za zločin obmedzenia osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm./d Trestného zákona, a to, že od januára roku 2007 v obci Rudník na rôznych miestach v dome so súpisným číslom XXX vykonával opakovane so svojou dcérou L. X., nar. XX.XX.XXXX v H., bytom V. č. XXX pohlavný styk, a to tým spôsobom, že sa jej vyhrážal, že ak sa mu nepoddá, tak zbije ju ako aj jej maloleté deti, že ju aj s deťmi vyhodí z domu, pričom z obavy pred vyhrážkami menovaná s ním súlož vykonávala a že dňa 6.11.2007 okolo 17.00 hod. v obci V. v garáži rodinného domu s popisným číslom XXX obmedzil osobnú slobodu X. X., nar. XX.X.XXXX a H. X., nar. XX.X.XXXX, obe bytom V. XXX tým, že potom ako napadol maloletú H. X. tak, že ju kopol do pravého stehna a X. X. po hlave, ich obe uzamkol v garáži rodinného domu a nechal ich tam 2 hodiny a dvere garáže odomkol až na naliehanie svojej bývalej manželky D. X..
Uznesením sudca Okresného súdu Košice-okolie č.k. OTp 428/07-13 zo dňa 12.11.2007 vzal do väzby obvineného žalobcu z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm./b, c Trestného poriadku, pričom väzba začala plynúť dňom 9.11.2007 o 14.40 hod. a vykonala sa v ÚVVaVTOS Košice.
Okresný prokurátor Košice - okolie uznesením 2Pv 811/2007 zo dňa 10.11.2007 zamietol sťažnosť žalobcu proti vznesenému obvineniu. Taktiež bola zamietnutá sťažnosť obvineného t.j. žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice -okolie OTp 428/2007 zo dňa 12.11.2007, ktorým bol žalobca vzatý do väzby. Prokurátor Okresnej prokuratúry Košice - okolie dňa 7.12.2007 uznesením 2Pv 811/2007-17 zamietol sťažnosť žalobcu podaného prostredníctvom jeho obhajkyne JUDr. Marty Šuvadovej, proti uzneseniu o vznesení obvinenia.
Zo spisu 6T 13/2008 Okresného súdu Košice - okolie súd zistil, že dňa 25.1.2008 bola podaná Okresným prokurátorom Košice - okolie obžaloba na žalobcu zo skutku vyššieuvedeného. Dňa 16.1.2008 žalobca podal žiadosť o prepustenie z väzby. Uznesením č.k. 6T 13/2008-152 zo dňa 14.2.2008 bola zamietnutá táto žiadosť žalobcu a tým istým uznesením bol menený dôvod väzby u žalobcu tak, že bol zúžený na dôvod uvedený v § 71 ods. 1 písm./c Trestného poriadku.
Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie 6T 13/2008-192 zo dňa 27.3.2008 bol žalobca oslobodený spod obžaloby pre skutok vyššie uvedený. Tento rozsudok bol na základe odvolania Okresného prokurátora Košice -okolie zrušený uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 8To 50/2008-215 zo dňa 11.8.2008 a vec bola vrátená okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Okresný súd Košice - okolie rozsudkom č.k. 6T 13/2008-274 zo dňa 18.6.2009 oslobodil žalobcu spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice - okolie sp. zn. 2Pv 811/2007 zo dňa 24.1.2008, podanej pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin súlože medzi príbuznými podľa § 203 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom nátlaku podľa § 192 ods. 1, ods. 2 písm./a, b Trestného zákona s použitím § 138 písm./b Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm./c Trestného zákona. Proti tomuto rozsudku bolo podané Okresným prokurátorom Košice - okolie odvolanie a toto odvolanie bolo uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 8To 74/2009-293 zo dňa 9.11.2009 zamietnuté.
Žalobca dňa 27.3.2008 bol prepustený z väzby na príkaz Okresného súdu Košice I.
Žalobca ako účastník konania uviedol, že predtým ako sa začalo viesť voči nemu trestné stíhanie, žili ako rodina, ktorá mala určité problémy. Žili s nimi aj dcéra L., ktorá bola plnoletá a starala sa o dve maloleté deti. O tom, že dcéra ho obvinila zo skutku, ktorého sa nedopustil, dozvedel sa až po tom, čo ho vzali policajti na výsluch. Keď sa to dozvedel, skolaboval. Bola uňho nariadená väzba a bol zaradený do skupiny B, v ktorej mal obmedzený pohyb. Všetko naňho veľmi zle vplývalo. Potom, čo bol oslobodený spod obžaloby, chcel sa zaradiť do života, ale išlo to veľmi ťažko. Nebol vpustený ani do rodinného domu, ktorý nadobudol spolu s manželkou počas trvania manželstva a osobné veci si prevzal len za pomoci polície. Bolo to veľmi ponižujúce, lebo šaty a osobné veci boli vyhodené v špinavých vreciach pred domom. Býval u matky, ktorá tiež nemala radosť z jeho prítomnosti. Po mesiaci si našiel priateľku, ku ktorej sa presťahoval. Stratil priateľov a rodinu a jeho život už nebol taký aký bol predtým. Aj matka zmenila svoje správanie voči nemu, nakoľko predala rodinný dom, ktorého bola vlastníčkou a finančné prostriedky rozdelila len medzi jeho súrodencov. Ani skutočnosť, že bol oslobodený spod obžaloby nezmenilo správanie príbuzných a známych voči nemu. Svedkyňa M. N. potvrdila vo svojej svedeckej výpovedi, že žalobcu poznala od detstva, lebo pochádzajú z jednej obce, a tiež, že sa stretli
po tom, čo bol prepustený na slobodu a po krátkom čase začali spolu bývať. Taktiež potvrdila, že žalobca mal pred tým, ako nastúpil do výkonu väzby veľa priateľov a známych, ale po návrate z väzby už oňho nejavili záujem, obchádzali ho, a preto prestal chodiť do spoločnosti.
Žalobca tvrdil, že v dôsledku toho, že bol vo väzbe sa mu rozpadla rodina a vo svojej výpovedi zo dňa 29.9.2015 uviedol, že v ich rodine bolo veľa problémov, už od začiatku ich manželstva. Jeho bývalá manželka odchádzala za inými mužmi a nebrala ohľad ani na maloleté deti, o ktoré sa on musel postarať. Tak nezodpovedne sa správala aj k hospodáreniu, on jej veril, že dlhy, ktoré mali v nebankových inštitúciách splácala riadne a včas. Po čase sa dozvedel od dcéry L., že matka nespláca ich dlhy a upomienky pred nim schováva. Toto jej správanie ešte viac prehĺbilo ich odcudzenie, a preto prehlásil, že aj keby sa nestalo to, že bol vo väzbe, už by s manželkou nežil a návrh na rozvod by určite bol podal sám. Ich manželstvo bolo rozvedené. Jeho bývalá manželka a dcéra L. podali trestné oznámenie naňho po vzájomnej dohode, lebo sa ho chceli zbaviť, nakoľko on nesúhlasil s hospodárením aké oni viedli.
Čo sa týka zamestnania, žalobca po návrate z väzby nastúpil do práce a ako sám uviedol, jeho zamestnávateľ ho naďalej zamestnával, lebo mu veril a chcel mu pomôcť.
Žalovaný nenamietal tvrdenie žalobcu, že bolo väzobne trestne stíhanie ani to, že bol neskôr spod obžaloby oslobodený. Taktiež potvrdil, že žalobca si v lehote a teda v súlade so Zákonom č. 514/2003 Z.z. uplatnil svoj nárok, ktorý bol predbežne nimi prerokovaný. Poukázal, že bolo by prílišným formalizmom pozerať sa na návrh žalobcu len cez dve okolnosti a to, že žalobca bol vzatý do väzby a neskôr bol spod obžaloby oslobodený. Poukázal, že bol dostatok dôkazov, ktoré boli oboznamované z trestného spisu, a ktoré boli neskôr v priebehu tohto civilného konania vykonane a ktoré dokazujú a osvetľujú okolnosti, ktoré priamo predchádzali alebo ktoré sa priamo prejavili pri začatí trestného stíhania, ktoré boli voči žalobcovi vedené. Je zrejmé a nesporné, že trestné oznámenie na žalobcu podala jeho vlastná dcéra a na tvrdeniach ňou uvedených zotrvala po celý čas tohto trestného konania, súviseli s rodinnými vzťahmi, ktoré boli prítomné a ktoré sa priebežne zhoršovali ešte pred začatím trestného stíhania. Podľa ich názoru je dôležité, že žalobca bol obvinený svojou vlastnou dcérou, bol obvinený svojou vtedajšou manželkou, ešte predtým, než vec posúdili orgány činné v trestnom konaní a súd. Poukázal na prostredie, v ktorom sa žalobca v tom čase, teda pred začatím trestného stíhania pohyboval, nakoľko bolo to v malej obci, tak bolo zrejmé, že o týchto zlých vzťahoch a neustále sa zhoršujúcich musela vedieť celá komunita, a teda, že voči žalobcovi bolo začaté trestné stíhanie bolo len výsledkom týchto narušených rodinných vzťahov. Poukázal na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Košiciach, v ktorom bolo zamietnuté odvolanie prokurátora a poškodenej L. X. zo dňa X.XX.XXXX, z ktorého vyplývalo, že žalobca v tom čase obžalovaný spáchanie skutku poprel, pričom uviedol, že dôvodom krivého obvinenia poškodenou bola skutočnosť, že poškodená sa neznášala so svojou matkou svedkyňou D. X., a táto sa bála, že ju matka vyhodí z domu. Teda, že je zrejmé, že ako krivé obvinenie toto trestné oznámenie vnímal aj sám žalobca. Dôvodom prečo neskôr podala trestné oznámenie na žalobcu a svoju dcéru jeho bývalá manželka bola tá skutočnosť, že žalobca sa k poškodenej správal tak, ako by bola jeho žena. Vytýkal zároveň žalovaný vyčíslenie nároku na náhradu ušlej mzdy a tiež čo sa týka nároku na náhradu nemajetkove ujmy v peniazoch, taktiež poukázal, že nie je priama príčinná súvislosť medzi žalobcom namietanou väzbou a údajnou ujmou na jeho strane, ale túto príčinnú súvislosť vzhľadom na správanie jeho vtedajšej manželky a jeho dcéry treba hľadať práve v týchto narušených vzťahoch, čiže bolo zrejmým úmyslom jeho vtedajšej manželky a jeho dcéry privodiť mu trestné stíhanie. Namietal výšku nemajetkovej ujmy, ktorá podľa žalovaného je vysoko neprimeraná, a poukázal podporne na zákon o odškodňovaní poškodených násilnými trestnými činmi, kde maximum odškodnenia aj týchto najťažších, naozaj tých extrémne ťažkých prípadov, kedy je spôsobená smrť podstatne nižšia, teda bolo by nepochybné v rozpore s dobrými mravmi aj s požiadavkou na akúsi takú primeranosť a spravodlivosť a aby súd uvažoval o priznaní takého nároku na náhradu nemajetkovej ujmy ako to žiada žalobca. Taktiež poukázal na použitie ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré umožňuje moderovať náhradu škody.
Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. účinného od 1.7.2004. Súdna judikatúra dôvodila, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi (fyzickej osobe) bola odčinená. Systematickým a logickým extenzívnym výkladom dospel súd k záveru, že ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné
stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.
Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 cit. zák. zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 5 ods. 1 cit. zák. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Podľa § 6 ods. 1 cit. zák. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Podľa § 8 ods. 5 cit. zák. právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby, ak
a) bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie, b) bol oslobodený spod obžaloby alebo c) vec bola postúpená inému orgánu.
Podľa § 8 ods. 6 cit. zák. právo na náhradu škody nevznikne
a) ak si osoba uloženie trestu, ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama, b) pri zahladení odsúdenia alebo odpustení alebo zmiernení trestu udelením individuálnej milosti alebo amnestie prezidentom republiky, 5) c) ak súhlas daný poškodeným alebo príslušným štátnym orgánom, ktorý bol potrebný na začatie trestného stíhania alebo pokračovanie v ňom, bol vzatý späť, hoci sa tento súhlas podľa osobitného predpisu vyžaduje, 6) d) ak dôjde k zastaveniu trestného stíhania z dôvodu, že je trest, ku ktorému môže stíhanie viesť, celkom bez významu popri treste, ktorý pre iný čin bol obvinenému už uložený alebo ktorý ho podľa očakávania postihne, alebo že o skutku obvineného bolo už rozhodnuté iným orgánom disciplinárne, kárne alebo cudzozemským súdom alebo cudzozemským úradom a toto rozhodnutie možno považovať za dostačujúce, e) ak došlo k podmienečnému zastaveniu trestného stíhania podľa osobitného predpisu, 7) f) ak bol schválený zmier podľa osobitného predpisu, 8) g) ak bola osoba spod obžaloby oslobodená alebo trestné stíhanie zastavené, pretože nie je trestne zodpovedná, alebo ak po právoplatnosti rozhodnutia zanikla trestnosť činu alebo medzinárodná zmluva, ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným v zákone, alebo amnestia prezidenta republiky nedovoľuje trestné stíhanie, čin prestal byť zmenou zákona trestným činom alebo miernejší trest bol uložený preto, že na trestný čin zákon ustanovil miernejší trest, h) ak ide o väzbu nariadenú v konaní o vydaní do cudziny; to neplatí, ak škoda bola spôsobená nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánov Slovenskej republiky, alebo i) ak škoda bola spôsobená rozhodnutím cudzieho orgánu uznaného alebo prevzatého na výkon na územie Slovenskej republiky.
Podľa § 17 ods. 1 cit. zák. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.1a)
Podľa § 17 ods. 2 cit. zák. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 cit. zák. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa § 17 ods. 4 cit. zák. výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu.8a)
V konaní bolo nesporne preukázané, že uznesením Okresného riaditeľstva PZ, Odboru justičnej polície Košice - okolie č.k.: ČVS: ORP-417/OJP-KS-2007 zo dňa 9.11.2007 bolo proti žalobcovi začaté trestné stíhanie pre zločin vydierania v jednočinnom súbehu s prečinom súlože medzi príbuznými a obmedzovanie osobnej slobody. Uznesením Okresného súdu Košice - okolie OTp 428/2007-13 zo dňa 12.11.2007 bol žalobca vzatý do väzby, ktorá trvala od 9.11.2007 do 27.3.2008. Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie č.k. 6T 13/2008-274 zo dňa 18.6.2009 bol žalobca spod obžaloby oslobodený, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý bol žalobca trestne stíhaný.
Žalobca sa v konaní domáhal náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu, že išlo o cititeľný neoprávnený zásah do jeho práva na osobnú česť, ľudskú dôstojnosť a malo nepriaznivé dôsledky preňho na jeho postavenie v spoločnosti, rodine, zásah do jeho rodinného života.
Súd dospel k záveru, že citovanému zásahu do sféry žalobcu došlo viac-menej len v spoločenskom živote. Zo strany priateľov a známych, bol a bude aj napriek oslobodzujúcemu rozsudku stále považovaný, že tento skutok spáchal resp. mohol spáchať. Čo sa týka tvrdenia, že toto obmedzenie osobnej slobody žalobcu malo vplyv aj na trvanie jeho manželstva neobstojí. Sám žalobca prehlásil, že on so svojou bývalou manželkou nedokázal by žiť a podal by návrh na rozvod manželstva aj vtedy, keby nedošlo k tejto udalosti. Taktiež potvrdil, že táto udalosť nebola takej intenzity, lebo aj bývalý zamestnávateľ ho prijal do zamestnania po jeho návrate z väzby. Trestné stíhanie žalobcu, počas ktorého bol podrobený aj väzbe, predstavovalo svojim rozsahom a intenzitou značný zásah do jeho osobnostných práv, ktorého negatívne následky pociťoval žalobca veľmi intenzívne počas priebehu celého trestného stíhania a ktoré v malej miere pretrvávajú až do dnes.
Na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia veci súd dospel k záveru, že žalobcovi prináleží náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch ako spravodlivá a dostatočná forma zadosťučinenia, ktorú súd určil s prihliadnutím na intenzitu, rozsah, ohlas ako aj dĺžku trvania neprimeraného zásahu, ale nie však v takej výške, ako si ju uplatnil žalobca, t.j. 27 000 Eur. Súd pri posudzovaní výšky nemajetkovej ujmy bral do úvahy námietky vznesené žalovaným, ale dospel k záveru, že nárok na odškodnenie žalobcovi patrí aj vtedy, keď rozhodnutie o väzbe bolo zákonné. Teda posúdenie ako došlo k začatiu trestného stíhania žalobcu nemá vplyv na priznanie tohto nároku. Pri posudzovaní je však rozhodujúce objektívne hľadisko a nie subjektívne pocity, teda to, že či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase vnímala aj každá iná fyzická osoba. Vzhľadom na túto skutočnosť súd dospel k záveru, že žalobcovi prislúcha nemajetková ujma vo výške nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami uvedenými v § 7 a 8 je najmenej 1/13-ina primeranej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, a to každý aj začatý deň pozbavenia osobnej slobody. Žalobca bol vo väzbe od 9.11.2007 do 27.3.2008. V roku 2006 bola priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca v hospodárstve SR vo výške 18 761 Sk (jedna tridsatina je 625,36 Sk = 20,76 Eur) a za rok 2007 je 20,146 Sk (jedna tridsatina je 671,53 = 22,29 Eur ). Žalobca bol vo väzbe v roku 2007 53 dní a v roku 2008 87 dní. Podľa úpravy účinnej od 1.1.2009 žalobcovi vznikol nárok na sumu 3039,51 Eur (20,76 € x 53 dni + 22,29 Eur x 87 dní).
Vzhľadom na skutočnosť, že nemajetková ujma žalobcovi bola spôsobená rozhodnutím podľa § 8 ods. 5 písm./b Zákona 514/2003 Z.z. podľa ktorého právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby, ak bol oslobodený spod obžaloby je súd pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy viazaný zákonom stanovenou hranicou určujúcou jej minimálnu výšku, pričom rozhodovanie o výške nemajetkovej ujmy nad rámec tohto kritéria je ponechaný na úvahe súdu, ktorá musí mať oporu v zhodnotení zákonných predpokladov podľa vyššie uvedeného ustanovenia § 17 ods. 3 Zákona 514/2003 Z.z.
Žalobca v tomto konaní uniesol dôkazné bremeno a preukázal zásah do jeho osobnostných práv, ktorý mal dôsledok v znížení jeho dôstojnosti, vážnosti v spoločnosti a u príbuzných. Nepreukázal a neuniesol dôkazné bremeno čo sa týka rozpadu jeho manželstva a aj veľmi dôležitého vplyvu na trvanie zamestnania. Preto súd priznal žalobcovi zvýšenie náhrady nemajetkovej ujmy na sumu 10 000 Eur a žalobný návrh vo zvyšku ako neodôvodnený zamietol.
Žalobca si uplatnil aj náhradu za stratu na zárobku za obdobie od 12.11.2007 do 15.4.2008 vo výške 1 160,89 Eur, nakoľko bol vo väzbe a tým stratil možnosť pracovať. Žalovaný namietal žalobcom uvedený čas väzby v žalobe (od 12.11.2007 do 15.4.2008). Súd však zistil, že žalobca resp. jeho právny zástupca vychádzal z údajov, ktoré uviedol zamestnávateľ žalobcu, ktorý vyčíslil stratu na zárobku od 12.11.2007 do 15.4.2008. Žalobcovi však vznikol nárok na náhradu straty na zárobku a to za obdobie od 9.11.2007 do 27.3.2008, čo činí 1 063,13 Eur. Súd vychádzal pri vyčíslení tejto straty na zárobku z potvrdenia od zamestnávateľa žalobcu, ktorý nenamietali účastníci. Z týchto dôvodov súd žalobe vyhovel v podstate aj v tejto časti a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1 063,13 Eur. Žalobu zamietol do výšky 105,76 Eur, ktorá predstavuje náhradu straty na zárobku aj za obdobie od 27.3.2008 do 15.4.2008, keď žalobcovi skončila väzba. Taktiež súd žalobu zamietol do výšky 17 000 Eur ako neopodstatnenú nemajetkovú ujmu.
Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Nakoľko rozhodnutie o výške nemajetkovej ujmy záviselo od úvahy súdu, súd priznal žalobcovi 100 % trov tohto konania, ktoré budú vyčíslené po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným uznesením ( § 151 ods. 7 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na
výkon súdneho rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.