Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10C-35-2011.pdf
PDF · 100.57 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/35/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov rozhodol sudkyňou JUDr. Editou Pavkovou v právnej veci navrhovateľov: X/ Q.H. H. , A.. XX. XX. XXXX, W. XXX XX N. A. Q.- N. O., J.. M. XX/X, X/ X. H., A.. XX. X. XXXX, W. XXX XX N. A. Q. - N. O.B., J.. M. XX/X , zast.: JUDr. Jozef Širotník, advokátska kancelária, Hviezdoslavova 1018, 075 01 Trebišov, proti odporcovi: Slovenská republika- Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, 817 15 Bratislava, o určenie vlastníckeho práva, t a k t o
rozhodol:
I. Návrh navrhovateľov sa zamieta.
II. Účastníkom sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovatelia svojim návrhom zo dňa 01.02.2011 doručený tunajšiemu súdu 18.02.2011 sa domáhali proti odporcovi určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísané na LV č. XXX Q. O. Ú. N. O. . Svoj návrh odôvodnili tým, že skutočný užívací stav je v rozpore s právnym stavom, t.j. zápisom v katastri nehnuteľnosti . Vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudli vydržaním.
Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť s tým odôvodnením, že vlastníctvo k sporným parcelám titulom vydržania nepreukázali.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov T. W. , P. W. ,listinnými dôkazmi ( geometrickým plánom U. Y. N. T. XX.XX.XXXX, kúpnou zmluvou zo dňa 20.12.1962, výpisom z listu vlastníctva č. XXX O.. Ú.. N. O., potvrdením obce Zemplínska Nová Ves, rozhodnutím Štátneho notárstva v Trebišove č. D1505/90 , osvedčením o dedičstve č. 1D/142/2007, výpisom z listu vlastníctva č. 93 k.ú. Zemplínsky Klečenov , kópiou listiny- rozhodnutie V 1532/09 zo dňa 11.01.2010, kúpnou zmluvou č. PKZ- K 40453/09.00, R I 201/69, RII 151/69/ čl. 126) a zistil tento skutkový stav veci:
Z výpovede navrhovateľov v 1./ a 2./ rade vyplynulo, že ich otec U. H. odkúpil v roku 1962 časť pozemku F.. Č.. XXX, O.. Ú.. N. O. E. Q. XXXm X od Potravinárskeho kombinátu n.p. Trebišov , za ktorý zaplatil 4125 Kčs. O tejto skutočnosti svedčí aj potvrdenie o zaplatení z 18.12.1962 . Bola pripravená aj písomná kúpna zmluva, k podpísaniu ktorej nedošlo a nedošlo ani k zápisu vlastníckeho práva v prospech otca navrhovateľov, pretože v tom čase to nebolo bežné. V roku 1969 odkúpil otec navrhovateľov od Štátneho majetku, n. p. Zemplínska Nová Ves ( kde bol zamestnancom) rodinný dom v Zemplínskej Novej Vsi- Zemplínsky Klečenov, v súčasnosti zapísaný na LV č. XX, Č..X.. XX A. F.. Č.. XXX, X. X. F. F.. Č.. XXX, zastavené plochy a nádvoria o výmere XXXmX. Navrhovatelia poznamenali, že v súčasnosti sú podielovými spoluvlastníkmi rodinného domu č.s. XX Y. F. F.. Č.. XXX oni. Táto skutočnosť vyplýva z D. Č.. XX O..Ú.. N. A. Q.- N. O.Č..
Vo svojich výpovediach navrhovatelia poukázali na to, že ich otec sa zároveň so svojím zamestnávateľom- Štátne majetky, n.p. Zemplínska Nová Ves dohodol na výmene pozemkov a to pozemku, ktorý ich otec odkúpil v roku 1962 od Potravinárskeho kombinátu n.p. , Trebišov na jednej strane a pozemkov pri rodinnom dome , ktorý ich otec odkúpil v roku 1969, pričom sa na druhej strane jedná o pozemky , ktoré sú predmetom konania podľa geometrického plánu č. 32/1/2006, vyhotovený 02.09.2006 U. Y., úradne overený 11.09.2006, jedná sa o pozemky v k.Ú.. N. O. Y. S. : F.. Č.. XXX N. E. Q. XXXmX, F.. Č.. XXX N. F. E. Q. XXX P.X, F.. Č.. XXX N. E. Q. XXXX P.X. Z ich výpovede vyplynulo, že v rodine bola dohoda, že pozemky prechádzajú iba na otca. Od uvedenej doby ich otec, spolu s celou rodinou, užíval predmetné pozemky ako svoje.
Zo spisu Štátneho notárstva Trebišov č. D1505/90, súd konštatuje, že otec navrhovateľov, U. H. , N. T. XX.XX.XXXX.
Zo spisu Okresného súdu Trebišov č.k. 1D/142/2007 súd konštatuje, že matka navrhovateľov, Y. H., N. T. XX.XX.XXXX. Navrhovatelia v 1. / a 2./ rade v návrhu, aj vo svojich výpovediach tvrdili, že ich otec U. H., ešte pred smrťou im daroval pozemok. Navrhovatelia v 1./ a 2. rade tvrdili, že od roku 1990 užívajú predmetné pozemky dobromyseľne, nerušene a nepretržite až doposiaľ. Najneskôr 01.01.2001 nadobudli vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním.
Na pojednávaní dňa 21.09.2012 odporca poukázal na to, že petit žalobného návrhu znie na stav v registri E, pričom navrhovatelia vychádzajú z novovytvorených parciel na základe geometrického plánu č. 32/1/2006. Odporca poukázal na to, že navrhovatelia, ako aj ich právny predchodca nesplnili podmienky oprávnenosti držby. Navrhol žalobu zamietnuť.
Z podania právneho zástupcu navrhovateľov zo dňa 09.10.2013( č.l. 113) vyplýva, že v žalobnom návrhu navrhujú, aby súd určil, že navrhovatelia sú okrem iného aj podieloví spoluvlastníci pozemku parc. č. XXX, N. E. Q. XXX m2. Pri špecifikácií tohto pozemku vychádzajú z geometrického plánu č. 32/1/2006. K predmetnému podaniu pripojili výpis z katastra nehnuteľnosti zo dňa 07.10.2013, z ktorého vyplýva., že v k.ú. N. O. má parc. č. XXX Q. XXX P.X a je evidovaná ako záhrada. Vzhľadom na uvedené navrhovatelia sú toho názoru, že táto parcela je v návrhu označená správne.
K námietke odporcu, že navrhovatelia sa nevysporiadali s titulom nadobudnutia parc. č. XXX, zapísaná v PK vložke č. XXX, O..Ú.. N. O. E. Q. XXXmX ich právnym predchodcom uviedli, že v návrhu sa uvádza, že k podpísaniu kúpnej zmluvy nedošlo ani k zápisu vlastníckeho práva v prospech právneho predchodcu navrhovateľov, nakoľko v tom čase to nebolo bežné. Písomná zmluva bola pripravená. Z obsahu zmluvy vyplýva, že :
a) predmetom kúpi mala byť časť par. č. 117,
b) kúpna cena bola stanovená vo výške 4125 Kčs, c)prevod bol schválený odborom výstavby ONV v Trebišove. Kúpna cena bola kupujúcim zaplatená o čom svedčí dôkaz- podací lístok, a následne nikto nerušil kupujúceho v užívaní pozemku ( ani predávajúci) , čiže právny predchodca užíval tento pozemok ako vlastný a so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný v tom, že mu pozemok patrí ako vlastníkovi, i keď k samotnému podpísaniu kúpnej zmluvy nedošlo. Dôkaz o tom, že tento pozemok istý čas užívali, navrhovatelia majú za to, že túto skutočnosť potvrdil svedok T.Y. W., ktorý uviedol, že rodičia užívali tento stavebný pozemok, starali sa o neho, kosili ho pravidelne.
K námietke odporcu, že navrhovatelia nepreukázali dohodu o zámene pozemkov uviedli, že k uzatvoreniu zámennej zmluvy došlo len v ústnej forme. Osoby, ktoré túto dohodu uzatvorili už zomreli a preto existenciu tejto dohody možno vyvodiť iba z iných nesporných skutočností. Od roku 1969, keď právni predchodcovia navrhovateľov začali bývať v rodinnom dome( zapísanom na D. Č.. XX, O..Ú.. N. O., Č..X.. XX, postavenom na parc. č. XXX ) už prestali užívať časť parcely č. 117 a užívali iba pozemky okolo predmetného rodinného domu. Jedná sa o pozemky ku ktorým sa domáhajú určenia vlastníckeho práva navrhovatelia.
Počnúc rokom 1969, keď začali užívať právni predchodcovia pozemky, ktoré sú predmetom sporu až doposiaľ, nikto iní ako právni predchodcovia navrhovateľov tieto pozemky neobhospodaroval, nikto iní sa nedomáhal určenia vlastníckeho práva k týmto pozemkom. Právni predchodcovia navrhovateľov a neskôr navrhovatelia platili daň za tieto pozemky. Zastávajú názor, že taký konkludentný prejav bývalého vlastníka - Štátne majetky, n.p. Zemplínska Nová Ves týchto pozemkov potvrdzuje navrhovateľmi tvrdené skutočnosti o uzatvorení dohody o zámene pozemkov. Navrhovatelia zastávajú názor, že na základe vyššie uvedených skutočností, ich právny predchodca nadobudol vlastnícke právo k pozemkom, ktoré sú predmetom sporu, a preto ako vlastník ich aj mohol previesť darovacou zmluvou na navrhovateľov.
Zo svedeckej výpovede T. W.( Č..D.. XX) vyplynulo, že má vedomosti o tom, že rodičia navrhovateľov, ich prarodičia, boli zamestnancami bývalého cukrovarského majetku. V roku 1964 tento majetok prešiel na štátny majetok. V tom čase rodičia navrhovateľov ( v rokoch 1964, 1965) mali vymeraný pozemok
- stavebný pozemok , ktorý sa nachádzal v obci Zemplínsky Klečenov pri ihrisku. Uviedol, že medzi rodičmi navrhovateľov a štátnym majetkom došlo k dohode. Dohodu bližšie nešpecifikoval. Vedomosť, že k takejto dohode došlo, svedok získal od navrhovateľov. Dohodu nevidel, nebol prítomný pri uzatváraní takejto dohody. Potvrdil, že od roku 1969 navrhovatelia bývajú v predmetnom rodinnom dome. K pozemku, ktorý mali vyčlenený rodičia navrhovateľov, tzv. stavebný pozemok pri ihrisku, svedok uviedol, že tento pozemok rodičia navrhovateľov pravidelne kosili, starali sa o neho. Od roku 1969 užívajú navrhovatelia, užívali ich právny predchodcovia, rodinný dom v ktorom v súčasnosti bývajú a všetky pozemky, ktoré prislúchajú k domu.
Zo svedeckej výpovede P. W. ( č.l. 64) vyplynulo, že má vedomosti o tom, že rodičia navrhovateľov mali odkúpený stavebný pozemok pri ihrisku. Neskôr rodičia navrhovateľov odkúpili rodinný dom s pozemkom spolu so záhradou. Poznamenala, že s určitosťou nevie, či došlo k odkúpeniu alebo nie. Tieto informácie získala na Štátnom majetku od správcu, kde bola v roku 1967 zamestnaná. Pri uzatváraní dohody, pri zámene pozemkov, nebola prítomná. Informácie o uvedených skutočnostiach má iba z rozhovorov, ktoré sa viedli na hospodárstve. Potvrdila, že od toho momentu, čo sa rodičia navrhovateľov nasťahovali do rodinného domu, užívali priľahlé pozemky, t.j. dvor a záhradu. Stavebný pozemok pri ihrisku neužívali. Svedkyňa uviedla, že sa nevie vyjadriť k výmere pozemkov, ktoré v súčasnosti užívajú navrhovatelia, a nevie sa vyjadriť ani k tomu, či došlo k spísaniu kúpnej zmluvy, alebo inej zmluvy.
Odporca vo svojom písomnom podaní zo dňa 23.02.2015 poukázal na to, že v tomto konaní navrhovatelia svoje tvrdenie, že sporné nehnuteľnosti po predchodcoch svojich rodičov nadobudli ústnou darovacou zmluvou pred smrťou svojho otca v roku 1990 žiadnym spôsobom nepreukázali, dokonca svedok, ktorého navrhli navrhovatelia vypočuť v tomto konaní vo svojej výpovedi uviedol, že o zámennej zmluve, ktorá by mala byť medzi rodičmi navrhovateľov a ŠM predmetom ktorej mali byť sporné pozemky a pozemky ktoré mal otec navrhovateľov odkúpiť v roku 1962 od OK n.p. Trebišov sa dozvedel od samotných navrhovateľov. Svedok o navrhovateľmi tvrdenej zámennej zmluve inak nevedel a ani nebol prítomný pri jej uzatvorení, či už v ústnej alebo písomnej .
Navrhovatelia sa v prvom rade nevysporiadali s preukázaním vlastníctva k pozemku ktorý mal byť predmetom už spomínanej zámennej zmluvy, teda pozemok, ktorý bol vo vlastníctve Československého štátu v správe PK n. p. Trebišov - časť F.. XXX, O.. ú. N. O.. Navrhovatelia sa opierajú o kúpnu zmluvu z 20.12.1962 , na základe ktorej mal otec navrhovateľov odkúpiť časť parcely č. XX O.. Ú.. N..O., pôvodne zapísaní v PKV č. . Táto kúpna zmluva nikdy nebola uzavretá medzi v nej vedenými účastníkmi , a ani PK n. p. Trebišov spomínanú časť parcely odpredať nemohol, pretože na základe administratívnej dohody zo dňa 01.12.1962 č. NHE/410/62 schválenej ONV v Trebišove s Sdružením Cukrovaru v Prahe bol vlastníkom Čsl. Štát avšak v správe štátneho majetku n. p. Úpor. Takže PK n. p. Trebišov s parcelou 117 k.ú. Klečenov v čase údajného uzatvorenia kúpnej zmluvy už nenakladal, nespravoval, teda ani nemohol odpredať.
Ani u právnych predchodcov - rodičov navrhovateľov ani u navrhovateľov nebolo nepreukázané, že sporné pozemky tak ako sú zakreslené v GP č. 32/1/2006 zo dňa 02.09.2006 mali v oprávnenej držbe. Na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že sporné parcely mali nadobudnúť právni predchodcovia navrhovateľov titulom kúpnej zmluvy ( teda len otec navrhovateľov ) titulom zámennej zmluvy a následne navrhovatelia titulom daru v roku 1990.
Tým nebola splnená jedna zo zákonom stanovených podmienok, ktoré sú nevyhnutné pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade nadobúdací titul vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam chýba, nebol preukázaný, nemožno hovoriť o akýchkoľvek pochybnostiach o oprávnenosti držby právnych predchodcov navrhovateľov a následne aj samotných navrhovateľov.
Najdôležitejšou podmienkou vydržania je dobrá viera držiteľa, ktorá sa týka titulu nadobudnutia držby, spôsobu nakladania s držanou vecou. Samotné užívanie cudzej veci nie je splnením podmienky vydržania, oprávnenosti vstupu do držby, okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery. Okolnosti, svedčiace existencii dobrej viery sú okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčiace poctivosti nadobudnutia.
Oprávnená držba zahŕňa aj omyl držiteľa, ktorý sa oprávnene domnieva , že je vlastníkom držanej veci, pričom oprávnená držba nemôže spočívať v takom omyle držiteľa, ktorému sa tento mohol pri bežnej opatrnosti vyhnúť. Omyl držiteľa musí byt ospravedlniteľný.
V danom prípade, ak by navrhovatelia opierali opravenú držbu o niektorý právny úkon, ktorý by svedčil poctivosti nadobudnutia sporných parciel, titulom kúpnej a zámennej zmluvy ( čo preukázané nebolo) , následne na základe ústnej darovacej zmluvy v roku 1990 otcom navrhovateľov, samotných navrhovateľov , musela by držba spočívať v ospravedlniteľnom omyle.
Vzhľadom na existujúcu súdnu prax odporca má za to, že názor navrhovateľov a preukazovanie v tom čase r. 1962 zápis vlastníckych práv nebol bežný je prekonané.
Podľa názoru odporcu ani predchodcovia navrhovateľov ani samotní navrhovatelia nesplnili podmienky pre vydržanie sporných pozemkov v zmysle platných právnych predpisov.
Skutočnosti tvrdené navrhovateľmi neboli ničím preukázané ani potvrdené, žiadnymi predloženými listinnými dôkazmi ani výpoveďami navrhnutých svedkov.
Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k tomuto právnemu záveru:
Podľa ust. § 134 ods. 1/ Obč. zák. ,oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa ust. § 134 ods. 2/ Obč. zák. , takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125).
Podľa ust. § 134 ods. 3/ Obč. zák. , do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Podľa ust. § 134 ods. 4/ Obč. zák. , pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. Predmetom vydržania môže byť hnuteľná aj nehnuteľná vec, ktorá je individuálne určená. Týmto predmetom nemôže byť len sporná časť veci ( napr. sporný pruh pozemku, priechod a pod. ).
K zákonným predpokladom vydržania patria :
a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu
b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri hnuteľnostiach tri roky a pri nehnuteľnostiach desať rokov. Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do vydržacej doby môže započítať aj dobu, po ktorú veci oprávnene držal jeho právny predchodca. Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou.
V občianskom sporovom konaní má účastník konania povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Povinnosť tvrdenia vyplýva z ust. § 79 ods. 1 O.s.p. a znamená to, že žalobca je povinný označiť všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú uplatňovaný návrh. Dôkazná povinnosť vyplýva z ust. § 120 ods. 1 O.s.p. a spočíva v tom, že účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Dôkazným bremenom sa potom rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v priebehu konania neboli preukázané jeho tvrdenia a že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, ak určitá skutočnosť významná z hľadiska hmotného práva pre rozhodnutie vo veci nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností spočíva na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie takýchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne následky; ide zároveň o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tvrdí.
Vzhľadom na vyššie uvedené, súd konštatuje, že navrhovatelia v 1./ a 2./ rade neuniesli v konaní dôkazné bremeno.
Predmetom konania 10C/35/2011 na základe podaného návrhu je určenie vlastníckeho práva k parcelám registra „C“ č. XXX N. E. Q. XXX P.X, Č.. XXX N. F. Y. A. E. Q. XXX P.X, Č.. XXX N. E. Q. XXXXmX Q. L. Č.. XX/XXXX Q. XX.XX.XXXX N. B. F. Č.. XXX, Č.. XXX/X, Č.. XXX N. A. D. Č.. XXX O.. Ú.. N. O..
Navrhovatelia žiadnym spôsobom nepreukázali svoje tvrdenie, že sporné parcely nadobudli ich právni predchodcovia na základe zámennej zmluvy medzi rodičmi navrhovateľov a ŠM, n.p. Zemplínska Nová Vec.
Od roku 1950 bol prijatý zákon č. 141/1950 Zb. účinný od 01.01.1951, ktorý bol s účinnosťou 01.04.1964 nahradený zákonom č. 40/1964 Zb., ktorý po rozsiahlych novelách platí do dnešného dňa , v ktorých bola jednoznačne upravená podmienka, že zmluvy o prevode nehnuteľností musia mať písomnú formu a pre účinnosť sa vyžadovala registrácia štátnym notárstvom a od 01.01.1993 do súčasnosti zápis prevodu do katastra. Obidve právne normy sú dostatočne určité a zrozumiteľné a nerešpektovanie týchto zákonných požiadaviek má za následok vznik právneho omylu, ktorý nie je so zreteľom na všetky okolnosti ospravedlniteľný (Ro NS SR č. 5Cdo 49/2010, Ro NS ŠR sp.zn. Cdo 490/2001, Ro NS ČR sp.zn. 22 Cdo 1330/2006).
Navrhovatelia nepreukázali zákonom stanovené podmienky, ktoré sú nevyhnutné pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Nebolo preukázané ani u právnych predchodcov - rodičov navrhovateľov ani u navrhovateľov, že sporné nehnuteľnosti tak ako sú zakreslené v geometrickom pláne č. 32/1/2006 zo dňa 02.09.2006 mali v oprávnenej držbe. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že navrhovatelia nepreukázali, že sporné parcely nadobudli ich právni predchodcovia titulom kúpnej zmluvy, resp. otec navrhovateľov, titulom zámennej zmluvy a následne navrhovatelia titulom daru v roku 1990.
V konaní súd vzal za preukázané, že právni predchodcovia navrhovateľov ani samotní navrhovatelia nesplnili podmienky pre vydržanie sporných pozemkov v zmysle platných právnych predpisov. Skutočnosti tvrdené navrhovateľmi neboli v konaní preukázané ani potvrdené žiadnymi listinnými dôkazmi ani výpoveďami svedkov. Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo aj v súvislostiach a dospel k záveru, že navrhovatelia neuniesli dôkazné bremeno v konaní a vlastníctvo k sporným parcelám titulom vydržania nepreukázali.
Podľa ust. § 142 ods. 1/ O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal .
Navrhovatelia boli v konaní neúspešní, preto im náhrada trov konania neprináleží. V konaní úspešný odporca si náhradu trov neuplatnil, preto súd vyslovil, že účastníkom sa nepriznáva právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu, na Krajský súd v Košiciach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 OSP/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť v zmysle ust. § 205 ods. 2 len tým, že a/ v konaní došlo k vydám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené/ § 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnom konaní.