Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_11C-132-2014.pdf
PDF · 133.82 KB
No categories available
11C/132/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Michalovce, sudkyňa JUDr. Tatiana Sabadošová v právnej veci žalobkyne Ing. M. I., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXXX/XX, XXX XX K., zastúpenej advokátom Mgr. Martinom Babčaníkom, so sídlom Prievozská 2/A, 821 09 Bratislava proti žalovaným: 1.) A. A., a.s., so sídlom Z. 9, XXX XX K., IČO: 17 321 123 zastúpeného SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, 2.) Ing. O. I., nar. X.X.XXXX, bytom L. XXXX/XX, XXX XX K., o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam takto
rozhodol:
I. U r č u j e, že Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam číslo XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX uzavretá medzi žalovaným v 1. rade ako záložným veriteľom a žalovaným v 2. rade ako záložcom k nehnuteľnostiach v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného v 2. rade nachádzajúcich sa v katastrálnom území M. zapísaných na LV č. XXXX a to parciel reg. C: č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 662 m2, č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 131 m2, č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 108 m2 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3 a k nehnuteľnostiam v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného v 2. rade nachádzajúcich sa v katastrálnom území M. zapísaných na LV č. XXXX a to parciel reg. C: č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 668 m2 č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 87 m2 č. XXXX - ostatné plochy o výmere 92 m2 č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 271 m2, č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 919 m2 č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 45 m2 č. XXXX - ostatné plochy o výmere 1588 m2, povolený vklad záložného práva k týmto nehnuteľnostiam pod V- XXX/XX j e n e p l a t n á.
II. Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne uhradiť žalobkyni trovy konania v sume 132,50 € a trovy právneho zastúpenia v sume 3.190,21 € na účet právneho zástupcu žalobkyne advokáta Mgr. Martina Babčaníka do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou došlou na súdu dňa 21.7.2014 domáhala proti žalovaným, aby súd určil, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. zmluvy XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX uzavretá medzi žalovaným v 1. rade ako záložným veriteľom a žalovaným v 2. rade ako záložcom k nehnuteľnostiach v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného v 2. rade nachádzajúcich sa v k. ú. M. zapísaných na LV č. XXXX a to parcely reg. C: č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 662 m2, č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 108 m2 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3 a k nehnuteľnostiam bezpodielovom
spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného v 2.rade nachádzajúcich sa v k.ú. M. zapísaných na LV č. XXXX parcely reg. C: č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 668 m2, č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 87 m2, č. XXXX - ostatné plochy o výmere 92 m2, č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 271 m2, č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 919 m2, č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 45 m2, č. XXXX - ostatné plochy o výmere 1588 m2, povolený vklad záložného práva k týmto nehnuteľnostiam pod V-XXX/XX je neplatná. Odôvodnila to tým, že na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa XX.X.XXXX medzi JUDr. M. M., správkyňou konkurznej podstaty úpadcu Stavebný podnik, š.p. so sídlom Špitálska 8, 071 01 Michalovce, IČO: 00 186 431 ako predávajúcim a žalovaným v 2. rade ako kupujúcim nadobudol žalovaný v 2. rade vyššie označené nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX a LV č. XXXX k. ú. M.. Zdôraznila, že tieto nadobudol počas jej manželstva so žalovaným v 2. rade, ktoré uzavreli 18.6.1992 a tieto sú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Na základe Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. zmluvy XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX uzavretej medzi žalovaným v 1. rade ako záložným veriteľom a žalovaným v 2. rade ako záložcom v zastúpení M.. Z. J. bolo zriadené záložné právo na vyššie označené nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov - žalobkyne a žalovaného v 2. rade. Vklad záložného práva bol povolený pod V-XXX/XX. Uviedla, že záložné právo malo slúžiť na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalovaného v 1. rade voči dlžníkovi - spoločnosti NOVEDAS, s.r.o. vyplývajúcej zo Zmluvy o financovaní č. XXX XXX XXXX zo dňa 23.2.2012. Poukázala na ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorého je zrejmé, že k uzavretiu právneho úkonu - Zmluvy o zriadení záložného práva k označeným spoločným nehnuteľnostiam, ktorý nepatrí medzi tzv. bežné veci je potrebný súhlas oboch manželov, pričom ona k uzavretiu tejto zmluvy súhlas nedala a nesúhlasí so zriadením záložného práva a zaťažením spoločných nehnuteľností na zabezpečenie záväzkov tretej osoby. Z uvedeného dôvodu sa preto dovoláva podľa § 40a v spojitosti s § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatnosti právneho úkonu - predmetnej Zmluvy o zriadení záložného práva. Zároveň tvrdila, že odhliadnuc od dôvodov relatívnej neplatnosti predmetnej zmluvy má za to, že sa jedná o absolútne neplatný právny úkon v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka s poukazom na skutočnosť, že zmluvu pospisoval v mene žalovaného v 2. rade ako zástupca M.. Z. J. na základe plnej moci, ktorá je absolútne neplatná pre jej neurčitosť podľa ust. § 37 ods. 1 Obč. zákonníka. Poukázal na ust. §§ 31 ods. 1, 39, 37 ods. 1 Obč. zákonníka, z ktorých vyplýva, že pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou osobou, avšak v plnomocenstve sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia a najmä pri právnych úkonoch týkajúcich sa nehnuteľností je potom potrebné dbať na naplnenie zákonnej požiadavky na to, aby plná moc určitým a jednoznačným spôsobom vymedzovala rozsah oprávnenia zástupcu. Uviedla, že má zato, že plná moc zo dňa 4.3.2010, ktorou splnomocnil žalovaný v 2. rade M.. Z. J., aby ho zastupoval vo všetkých právnych úkonoch súvisiacich s nakladaním s nehnuteľnosťami je absolútne neplatná podľa ust. § 37 ods. 1 Obč. zák. pre jej neurčitosť, pretože z takto formulovanej plnej moci nie je zrejmý rozsah oprávnenia splnomocnenca, keď pojem „nakladanie s nehnuteľnosťami“ je všeobecný a neurčitý a nie je zrejmé, či tento zahŕňa len právo užívania nehnuteľností alebo možnosť scudzovania nehnuteľností, ich zaťaženia právami tretích osôb alebo vloženia do majetku obchodných spoločností prípadne iné úkony, pričom keď vychádza z jej doslovného znenia tak, oprávňovala splnomocnenca na zastupovanie žalovaného v 2. rade iba pri úkonoch „súvisiacich“ s nakladaním s nehnuteľnosťami, t.j. úkony procesného charakteru (napr. pri podávaní návrhov na začatie rôznych správnych konaní a pod.) a na zastupovanie pred orgánmi verejnej správy a nie na právne úkony , ktorými dochádza k vecnému nakladaniu s nehnuteľnosťami. žalovaný v 1. rade oznámil písomne listom zo dňa 16.6.2014 žalovanému v 2. rade začatie výkonu záložného práva na označené nehnuteľnosti vo forme dobrovoľnej dražby odvolávajúc sa na, že dlžník nesplnil riadne a včas svoje záväzky zo Zmluvy o financovaní č. XXX XXX XXXX zo dňa XX.X.XXXX v znení neskorších dodatkov. V tejto súvislosti bola žalovanému v 2. rade doručená aj výzva spoločnosti DRAŽOBNÍK, s.r.o. na sprístupnenie nehnuteľností zo dňa 10.7.2014 za účelom ich ocenenia súdnym znalcom pre potreby výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Poukazujúc na to, že žalobkyňa keďže je bezpodielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností tak má naliehavý právny záujem podľa § 80c/ O.s.p. na tom, aby súd vyhovel jej žalobe a určil, že predmetná Zmluva o zriadení záložného práva je neplatná.
Žalovaný v 1. rade navrhol, aby súd žalobu zamietol. Poukázal na to, že zabezpečil návratnosť poskytnutých peňažných prostriedkov záložným právom k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného v 2. rade dôvodne spoliehajúc sa na hodnovernosť údajov katastra (§ 70 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov). Zdôraznil, že žalovaný v 2. rade v čl. 2.2 Záložnej zmluvy osobitne vyhlásil, že je jediným a výlučným vlastníkom zálohu, a že príslušná správa katastra povolila vklad záložného práva k nehnuteľnostiam a riadne ho zapísala do častí C listov vlastníctva. Poukázal na rozsudok NS ČR zo dňa 19.10.2011
sp. zn. 30Cdo 2371/2010 a na rozhodnutie NS SR zo dňa 27.7.2013 sp. zn. 6Cdo 71/2011, v ktorom súd akceptoval relevanciu princípu obrany dobrej viery nového nadobúdateľa v prípade nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka). Uviedol, že žalobkyňa účelovo opomenula, že žalovaný v 2. rade bol zastúpený pri spornom právnom úkone jedným z konateľov dlžníka NOVEDAS s.r.o. Mgr. Z. J.. Tvrdil, že časová nadväznosť, spoločný cieľ a koordinovanosť právnych úkonov zúčastnených osôb (žalobkyňa a žalovaný v 2. rade až po uplynutí dvoch rokov od uzavretia záložnej zmluvy rozporujú zriadenie ťarchy na nehnuteľnostiach, žalobkyňa sa dovolala relatívnej neplatnosti záložnej zmluvy ihneď potom čo oznámil žalovaný v 1. rade žalovanému v 2. rade listom zo dňa 16.6.2014 začatie výkonu záložného práva) nasvedčujú tomu, že zrejme úmyselne nastolili stav, ktorý mu mal znemožniť uspokojenie pohľadávky zo založených nehnuteľností. Preto návrh žalobkyne sa javí ako neospravedlniteľné zneužitie práva na súdnu ochranu v zmysle ust. § 46 ods. 1 Ústavy SR a že nemožno vylúčiť, že mylné údaje o predmete zabezpečenia mu boli oznámené zámerne s cieľom vylákať od neho úver. Toto konanie za splnenie podmienok ustanovených v § 222 ods. 1 zák. č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov kvalifikované ako trestný čin. Pokiaľ ide o namietané plnomocenstvo udelené žalovaným v 2. rade tak tvrdil, že v ňom jasne a zrozumiteľne a určito vymedzil rozsah jeho oprávnenia zastupovať. Čo sa týka námietky žalobkyne, že nie je zrejmé či pojem „nakladanie“ s nehnuteľnosťami zahŕňa iba právo užívania nehnuteľností alebo možnosť ich scudzovania, zaťaženia právami tretích osôb a pod. Uviedol, že podľa autora publikácie Zabezpečovacie prostriedky v civilnom procese, autor J. Mazák, (IURA EDITION, Bratislava 1997, s. 106): „Nakladaním sa rozumie disponovanie vecami alebo právami prostredníctvom právnych úkonov, predovšetkým dvojstranných (zmluva o nájme, záložná zmluva, kúpna zmluva, zriadenie vecného bremena atď.), ale aj jednostranných, napr. závet.“ „ Oprávnenie s vecou nakladať predstavuje základ pre realizáciu hospodárskych hodnôt iným spôsobom než užívaním a spotrebou (Vojčík, P. a kol.: Občiansky zákonník, Stručný komentár 1. vydanie, IURA EDITION, Bratislava 2008, s. 260). Z uvedených dôvodov je rozsah splnomocnencovho oprávnenia jednoznačne a platne vymedzený. Z textu plnomocenstva je zrejmé, že žalovaný v 2. rade splnomocnil Mgr. Vernera Zajaca na zastupovanie vo všetkých úkonoch súvisiacich s nakladaním nezameniteľne označených nehnuteľností, t.j. vrátane podpisovania záložnej zmluvy a osobitne na zastupovanie pred orgánmi štátnej a verejnej správy súvisiace s nimi.
Žalovaný v 2. rade so žalobou súhlasil. Potvrdil, že v čase nadobudnutia predmetných nehnuteľností kúpou od správkyne konkurznej podstaty boli so žalobkyňou manželia a že žalobkyňa o nemala vedomosti, že nadobudol predmetné nehnuteľnosti. Uviedol, že spoločne s Ing. Z. J. mali určitý podnikateľský zámer s týmito nehnuteľnosťami. Potvrdil, že ho splnomocnil na to, aby vybavil projektovú dokumentáciu na výstavbu polyfunkčných objektov alebo malometrážnych bytov na týchto nehnuteľnostiach na čo bola vypracovaná aj štúdia. On však bez toho, aby mal o tomto vedomosti na základe plnej moci uzavrel túto zmluvu o zriadení záložného práva v mojom mene s tým, že ja som sa o celej tejto skutočnosti dozvedel až z oznámenia katastrálneho úradu, že je na predmetné nehnuteľnosti je zriadené záložné právo. Následne ihneď kontaktoval Ing. Z. J. a povedal mu, aby zariadil vymazanie záložného právo na týchto listoch vlastníctva, čo mu aj sľúbil. Povedal mu, že tieto nehnuteľnosti potreboval len pri vybavení nejakého kontokorentného úveru od banky. Potom mal zdravotné problémy takže sa ďalej o to nezaujímal a až keď sa mali stať nehnuteľnosti predmetom dobrovoľnej dražby tak už to žalobkyni musel povedať.
V priebehu konania žalobkyňa poukázala na to, že vzhľadom na nedostatky plnej moci ju považuje za absolútne neplatnú, a to jednak s ohľadom na skutočnosť, že v nej je uvedený nesprávne dátum narodenia ako aj na to, že v nej nebol uvedený rozsah oprávnenia tretej osoby konať voči banke za daného klienta, čo vyplýva zo všeobecných obchodných podmienok banky v prípade zastúpenie na základe plnej moci. Toto spôsobuje neurčitosť právneho úkonu v plnej moci. V zásade mám za to, že aj výpovede svedkov preukázali, že žalobkyňa nebola ani informovaná o poskytnutí úveru, nedávala súhlas so zriadením záložného práva. Poukázala na to, že podľa jej názoru ako to vyplynulo aj z vykonaného dokazovania tak zrejme Ing. Z. J. bez vedomia žalovaného v 2. rade uzavrel so žalovaným v 1. rade
- bankou záložnú zmluvu a čerpal úver na firmu NOVEDAS, pričom tento nebol určený sa spoločné podnikateľské aktivity žalovaného v 2. rade a svedka J. a s týmito vôbec nesúvisel o čom svedčí aj to, že urbanistická štúdia týkajúca sa projektu je datovaná rok predtým ako bola uzatvorená úverová zmluva. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného v 1. rade ohľadom dobromyseľného nadobudnutie práv poukázala na to, že česká judikatúra, na ktorú poukázal žalovaný v 1. rade sa týka prípadov kde boli uzatvárané právne úkony priamo s dotknutým vlastníkom nehnuteľností, pričom v tomto prípade úkon záložnej zmluvy nebol uzatváraný s vlastníkom nehnuteľnosti ale s treťou osobou, t.j. Ing. Z. J. na základe absolútne
neplatnej plnej moci. Uviedla, že aj česká judikatúra zdôrazňuje potrebu náležitej starostlivosti na strane dotknutého subjektu, pričom v tomto prípade má žalobkyňa za to, že banka nedodržala ani podmienku náležitej starostlivosti, keď v rozpore so svojimi všeobecnými obchodnými podmienkami akceptovala všeobecnú plnú moc, kde neboli uvedené správne identifikačné údaje splnomocnenca a takisto nebol tam uvedený rozsah oprávnenia konať voči banke. K otázke dobromyseľného nadobudnutia práv zo strany žalovaného v 1. rade uviedla, že náš právny poriadok nekladie dôraz na dobromyseľnosť na druhej strane, pretože v takomto prípade, by sa každá druhá zmluvná strana dovolávala dobromyseľnosti a inštitút relatívnej neplatnosti v súvislosti so súhlasom druhého manžela by bol absolútne neúčinný a nebol by uplatniteľný v praxi. Poukázala na rozhodnutie Ústavného súdu SR ÚS 26/2010 z 8.12.2010, kde predmetom tohto konania bola dohoda o pristúpení k záväzku, na základe ktorej vznikol záväzok iba manželovi a napriek tejto skutočnosti v súvislosti s tým, že ten záväzok mohol byť uspokojený aj z majetku patriaceho do BSM tak všeobecné súdy a potom aj Ústavný súd SR skonštatovali, že takýto úkon sa nedotýka bežných vecí a je potrebné na ne súhlas obidvoch manželov a v tom danom prípade dobromyseľnosť druhej zmluvnej strany, banky absolútne nehrala žiadnu úlohu a preto sa domnieva že poukazovať na dobromyseľnosť vo vzťahu medzi bankou a spotrebiteľom, keďže v tomto prípade je záložca fyzickou osobou, t.j. spotrebiteľom. Uviedla, že ide o typovú formulárovú zmluvu, ktorú banka predkladala v znení klientom a klienti sú v zásade nútení ju podpísať v takom znení v akom je predkladaná a nemajú možnosť aktívne do nej zasahovať a preto poukazovať na dobromyseľnosť na strane banky za týchto okolností je právne nedôvodné a túto námietku považuje za bezvýznamnú.
Podľa § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
Podľa § 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka, záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri nehnuteľností, ak osobitný zákon 3c) neustanovuje inak.
Podľa § 151b ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom.
Podľa § 151b ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje, a záloh.
Podľa § 151b ods. 4 Občianskeho zákonníka, záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť.
Podľa § 151c ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložným právom možno zabezpečiť peňažnú pohľadávku, ako aj nepeňažnú pohľadávku, ktorej hodnota je určitá alebo kedykoľvek počas trvania záložného práva určiteľná.
Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.
Podľa § 32 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za niekoho iného, platí, že koná vo vlastnom mene.
Podľa § 32 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Pokyny dané splnomocnencovi, ktoré nevyplývajú z plnomocenstva, nemajú vplyv na právne účinky konania, ibaže by boli známe osobám, voči ktorým splnomocnenec konal.
Podľa § 32 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak je splnomocniteľ dobromyseľný alebo ak vedel alebo musel vedieť o určitej okolnosti, prihliada sa na to aj u splnomocnenca, ibaže ide o okolnosti, o ktorých sa splnomocnenec dozvedel pred udelením plnomocenstva. Splnomocniteľ, ktorý nie je dobromyseľný, sa nemôže dovolávať dobromyseľnosti splnomocnenca.
Podľa § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva, je splnomocniteľ viazaný, len pokiaľ toto prekročenie schválil. Ak však splnomocniteľ neoznámi osobe, s ktorou splnomocnenec konal, svoj nesúhlas bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o prekročení oprávnenia dozvedel, platí, že prekročenie schválil.
Podľa § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám, ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním.
Podľa § 33 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenie odseku 2 neplatí, ak osoba, s ktorou sa konalo, o nedostatku plnomocenstva vedela.
Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov ( § 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.
Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa § 143a ods. 1 Občianskeho zákonníka, manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva. Obdobne sa môžu dohodnúť aj o správe spoločného majetku.
Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
Z LV č. XXXX k. ú. M. bolo zistené, že žalovaný v 2. rade je zapísaný ako podielový spoluvlastník nehnuteľností parciel reg. C: č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 662 m2, č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 131 m2, č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 108 m2 o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 3, ktorý podiel nadobudol titulom kúpnej zmluvy V-XXX/XX z.d. XX.X.XXXX, ČZ-XXX/XX, na ktorý podiel je zriadené záložné právo v prospech VOLKSBANK Slovensko, a.s. pod z.d. 4.4.2012, č.z.- XXX/XX a je poznamenané začatie výkonu záložného práva v prospech žalovaného v 1. rade pod V-XXX/XX, P-XXX/XXXX, ČZ-XXX/XX. Z LV č. XXXX k. ú. M. bolo zistené, že žalovaný v 2. rade je zapísaný ako výlučný vlastník nehnuteľností parciel reg. C: č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 668 m2, č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 87 m2, č. XXXX - ostatné plochy o výmere
92 m2, č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 271 m2, č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 919 m2, č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 45 m2, č. XXXX- ostatné plochy o výmere 1588 m2, ktoré nehnuteľnosti nadobudol v celosti titulom kúpnej zmluvy V-XXX/XX z.d. XX.X.XXXX, ČZ-XXX/XX, na ktorý podiel je zriadené záložné právo v prospech Z. Slovensko, a.s. pod z.d. 4.4.2012, č.z.- XXX/XX a je poznamenané začatie výkonu záložného práva v prospech žalovaného v 1. rade pod V-XXX/XX, P- XXX/XXXX, ČZ-XXX/XX. Žalovaný v 2. rade nadobudol predmetné nehnuteľnosti titulom kúpnej zmluvy uzavretej dňa 13.1.2010 od JUDr. M. M., správkyne konkurznej podstaty úpadcu Stavebný podnik, štátny podnik Michalovce v likvidácii so sídlom Špitálska č. 8, Michalovce, IČO: 00 186 431. Vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam bol povolený dňa 18.2.2010 pod V-XXX/XXXX (pripojený spis OÚ- katastrálneho odboru M. č.l. 71). Zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXX XXX XXXX (č.l. 11) súd zistil, že túto uzavreli dňa 23.2.2012 VOLSBANK Slovensko, a.s. so sídlom Vysoká 9, 810 00 Bratislava, IČO: 17 321 123 (teraz žalovaný v 1. rade) ako záložný veriteľ a žalovaný v 2. rade v zastúpení na základe plnomocenstva zo dňa 4.3.2010 Mgr. Z. J. ako záložca z toho dôvodu, že záložný veriteľ a spoločnosť NOVEDAS s.r.o. so sídlom Močarianska 1459/19, 071 01 Michalovce, IČO: 36 767 905 uzavreli dňa 23.2.2012 Zmluvu o financovaní č. XXX XXX XXXX, ktorou sa záložný veriteľ zaviazal poskytnúť klientovi spol. NOVEDAS s.r.o. financovanie až do celkovej výšky 80.000,- €. Na účely zabezpečenia riadneho, úplného a včasného splatenia vyššie označenej pohľadávky zriadil záložca v prospech záložného veriteľa záložné právo k zálohu - nehnuteľnostiam vedených na LV č. XXXX a XXXX k.ú. M., ktorých podielovým a výlučným vlastníkom je záložca (č.l. 3 Zmluvy). Z textu splnomocnenia zo dňa 4.3.2010 (č.l. 17), na základe ktorého bola uzavretá predmetná záložná zmluva súd zistil, že žalovaný v 2. rade splnomocnil Ing. Z. I., aby ho tento „ zastupoval vo všetkých právnych úkonoch súvisiacich s nakladaním s nehnuteľnosťami v mojom vlastníctve (žalovaného v 2. rade) uvedenými na Lv č. XXXX v kat. území M. parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX v podiely X a na LV č. XXXX v kat. území M. parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX v podiele 1/1 a na zastupovanie pred orgánmi štátnej a verejnej správy súvisiace s hore uvedenými nehnuteľnosťami.“ Pravosť podpisov na plnomocenstve bola overená dňa 4.3.2010 notárom JUDr. Svätoslavom Nirodom.
Súd sa v prvom rade zaoberal námietkou žalobkyne, či predmetná zmluva o zriadení záložného práva je absolútne neplatná z vyššie označených dôvodov tvrdených žalobkyňou. Ako vyplýva z cit. právneho ustanovenia 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Žalobkyňa namietla, že právny úkon - plnomocenstvo, na základe ktorého bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva so žalovaným v 2. rade je absolútne neplatný, pretože jednak v ňom je uvedený nesprávny dátum narodenia Ing. Z. J. - splnomocnenca a takisto nevymedzuje presne a určite rozsah oprávnenia zástupcu, keďže je tam uvedené len všeobecne, že splnomocnenie sa vzťahuje na nakladanie s predmetnými nehnuteľnosťami, čo považuje za nepresné a nejednoznačné vymedzenie rozsahu oprávnenia zástupcu. Zákon pripúšťa možnosť, aby pri právnom úkone sa osoba dala zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou s tým že za týmto účelom splnomocniteľ udelí plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia (§ 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Keďže v tomto prípade predmetom splnomocnenia bolo nakladenie s nehnuteľnosťami tak splnomocnenie bolo vyhotovené v písomnej forme (§ 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka).Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom, definíciu ktorého obsahuje priamo zákon (§ 123). Vlastníctvom alebo vlastníckym právom treba rozumieť právo ovládať vec, najmä ju držať, užívať, požívať a nakladať s ňou vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci kohokoľvek k tej istej veci. Keďže v žiadnom inom predpise súkromného práva sa neobjavuje úprava obsahujúca definíciu a obsah vlastníckeho práva, z tohto ustanovenia treba vychádzať pri posudzovaní akejkoľvek otázky spojenej s vlastníctvom bez ohľadu na to, o aký právny vzťah ide. Oprávnenie s vecou nakladať (ius disponendi) je veľmi široké. Predstavuje základ pre realizáciu hospodárskych hodnôt iným spôsobom než užívaním a spotrebou. Oprávnenie s vecou nakladať sa napĺňa právnymi úkonmi, najmä zmluvami alebo jednostrannými právnymi úkonmi (napr. závetom), prípadne aj opustením veci. Súd sa stotožňuje s právnym názorom žalovaného v 1. rade, že vzhľadom na vyššie uvedené je z plnomocenstva zrejmé, že žalovaný v 2. rade splnomocnil Mgr. Z. J. na zastupovanie vo všetkých úkonoch súvisiacich s nakladaním nezameniteľne označených nehnuteľností, t.j. vrátane podpisovania záložnej zmluvy a osobitne na zastupovanie pred orgánmi štátnej a verejnej správy súvisiace s nimi. Pokiaľ ide o nesprávny dátum narodenia Mgr. J. v plnomocenstve (XXXX namiesto XXXX) súd túto chybu považuje za zrejmú chybu v písaní. Z uvedených dôvodov tak plnomocenstvo považuje za platné a preto nemôže byť z tohto dôvodu zmluva o zriadení záložného práva neplatná.
Pokiaľ ide však otázku relatívnej neplatnosti predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva, ktorej sa žalobkyňa dovoláva tak súd dospel k záveru, že v tejto časti je žaloba dôvodná z týchto dôvodov:
Podľa cit. ustanovenia § 145 ods. 1 môže bežné veci týkajúce sa spoločnej veci vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon v zmysle ustanovenia § 40a neplatný, avšak za predpokladu, že druhý z manželov sa tejto neplatnosti dovolá. Pojem "bežná vec" nie je v Občianskom zákonníku definovaný a zákon neuvádza ani hľadiská rozhodujúce pre jeho odlíšenie od pojmu "ostatná vec". Za bežné možno považovať také veci, ktoré sú pri hospodárení s určitou vecou bežné a obvyklé, ktoré sa pravidelne opakujú a ktoré sa nevymykajú z rámca obvyklého hospodárenia s vecou. Uzavretie zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnostiam však súd nepovažuje za bežnú vec a preto na platnosť takého právneho úkonu, pokiaľ v ňom nevystupujú obaja manželia ako jeho účastníci alebo pokiaľ jeden z nich nekoná na základe plnomocenstva ako zástupca aj za druhého manžela, sa vyžaduje súhlas oboch manželov. Právny úkon, ktorý bol urobený len jedným z manželov bez súhlasu druhého a ktorý nie je vybavovaním bežnej veci, sa považuje za platný, pokiaľ ten, kto je ním dotknutý, sa jeho neplatnosti nedovolá. Ide o relatívnu neplatnosť právneho úkonu podľa § 40a Obč,. zák. a právo uplatniť neplatnosť takýchto právnych úkonov má manžel, ktorého súhlas bol opomenutý, čiže v tomto prípade žalobkyňa. Súd z výpovedí žalobkyne a žalovaného v 2. rade ako aj predloženého sobášneho listu žalobkyňou mal za preukázané, že títo uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX a manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Z. vo zväzku 2, ročník XXXX na strane XXX pod por. č. XX (č.l. 10). Z uvedeného je zrejmé, že právny úkon, ktorej neplatnosti sa žalobkyňa dovoláva v tomto konaní, t.j. predmetná zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam bola uzavretá v čase keď boli manželia. Aj vypočutí svedkovia T.. J., T.. O., Ing. A. nepotvrdili, žeby žalobkyňa bola účastná pri uzatváraní tohto úkonu, resp. že by ju informovali o poskytnutí úveru a žeby dávala súhlas na zriadenie záložného práva. Dokonca pracovníci banky T.. O. a T.. A., ktorí konali za banku pri uzavretí zmluvy nemali vedomosti o tom, že žalovaný v 2. rade bol ženatý a vôbec sa o to nezaujímali. Za takejto dôkaznej situácie, keď súd mal za preukázané, že žalobkyňa nedala súhlas na zriadenie záložného práva k predmetu zálohu ani písomne a ani mlčky, t.j. konkludentne a to aj napriek tomu, že aj ona bola v čase jej uzavretia bezpodielovou spoluvlastníčkou založených nehnuteľností a v tomto prípade nejde o vybavovanie bežných záležitosti týkajúcich sa spoločných vecí manželov tak súd vyhovel žalobe a určil, že vyššie označená záložná zmluva je neplatné, nakoľko sa jedná o relatívnu neplatnosť právneho úkonu podľa ust. § 40a/ Občianskeho zákonníka.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalobkyňa, ktorá mala vo veci plný úspech si uplatnila voči neúspešným žalovaným náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplatených súdnych poplatkov za podanie návrhu na začatie konania vo výške 99,50 € a za návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo výške 33,- €, spolu 132,50 € a trov právneho zastúpenia, ktoré vyčíslil právny zástupca žalobkyne celkovo na sumu 3.190,21 € takto:
- Tarifná odmena za 7 úkonov právnej služby podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (príprava a prevzatie, návrh na začatie konania, vyjadrenie k odvolaniu odporcu v 1. rade proti uzneseniu č.k. 11C 132/2014-24 (patrí iba polovica odmeny), účasť na pojednávaniach dňa 17.2.2015, 16.6.2015, 22.9.2015 a 3.11.2015). Základná sadzba jedného úkonu právnej služby podľa ust. § 11 ods. 1 vyhl. 655/2004 Z.z. predstavuje pre úkony uskutočnené v roku 2014 sumu 61,87 € a pre úkony uskutočnené v roku 2015 suma 64,53 €. Náhrada režijného paušálu ku každému úkonu vrátane 20% DPH: (2,5 x 61,87 €) + 3 x 8,04 € + 20 % DPH = 214,55 €, (4 x 64,53 €) + 4 x 8,39 € + 20 % DPH = 350,02 €.
- Náhrada cestovného § 15 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z. - cesta na pojednávanie dňa 17.2.2015, 16.6.2015, 22.9.2015, 3.11.2015, osobným automobilom Hyundai I30 kombi, ev. č. BL XXXFI, priem. Spotreba 6,4 l/100km, vzdialenosť Bratislava - Michalovce a späť 960 km:
- 0,183 € x 960 km + 1,210 € (cena PHM) x 6,4 x 960/100 250,02 €,
- 0,183 € x 960 km + 1,387 € (cena PHM) x 6,4 x 960/100 260,90 €,
- 0,183 € x 960 km + 1,249 € (cena PHM) x 6,4 x 960/100 252,42 €,
- 0,183 € x 960 km + 1,239 € (cena PHM) x 6,4 x 960/100 251,80 €,
- Náhrada za premeškaný čas podľa ust. § 18 ods. 3 vyhl. č. 3 655/2004 Z.z. - cesta na pojednávanie dňa 17.2.2015, 16.6.2015, 22.9.2015 a 3.11.2015 osobným automobilom Hyundai I30 kombi, ev.č. BL XXXFI, priem. Spotreba 6,4l/100 km, vzdialenosť Bratislava - Michalovce a späť 960 km/12 hodín/1 cesta, v celkovej dĺžke 48 hodín: 96 x 1 hod. á 13,98 € + 20 % DPH, spolu 1.610,50 €.
Súd po preskúmaní správnosti vyčíslených trov konania žalobkyňou priznal ich náhradu takto:
Sumu 132,50 € ako náhradu za zaplatené súdne poplatky žalobkyňou, a to za podanie návrhu na začatie konania vo výške 99,50 € a za návrh na nariadenie predbežného opatrenia vo výške 33,- €.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami,
Podľa § 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/ cit. vyhl., odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej, d) účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny.
Podľa § 13a ods. 2 písm. b/ cit. vyhl., odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu.
Podľa § 15 cit. vyhl., advokát má popri nároku na odmenu aj nárok a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,
b) na náhradu za stratu času (§ 17).
Podľa § 16 ods. 4 cit. vyhl., na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú osobitné predpisy, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
Podľa § 17 ods. 1 cit. vyhl., pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.
Podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl., ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
Náhradu trov právneho zastúpenia po ich preskúmaní priznal žalobkyni tak ako bola vyčíslená jej právnym zástupcom, t.j. v sume 3.190,21 € podľa ust. vyhl. č. 655/2004 Z.z. takto :
Základná sadzba jedného úkonu právnej služby podľa ust. § 11 ods. 1 vyhl. 655/2004 Z.z. predstavuje pre úkony uskutočnené v roku 2014 sumu 61,87 € a pre úkony uskutočnené v roku 2015 suma 64,53 €. Súd priznal žalobkyni odmenu za tieto úkony právnej služby: 1/ 11.7.2014 príprava a prevzatie veci vrátane prvej porady s klientom - á 61,87 €, 2/ 18.7.2014 návrh na začatie konania á 61,87 €, 3/ 30.9.2014 písomné podanie - vyjadrenie k odvolaniu odporcu v 1. rade proti uzneseniu č. k. 11C 132/2014-24 - 30,96 € (1/2 zo sumy á 61,86 €), 4/ účasť na pojednávaniach dňa 17.2.2015 - á 64,53 €, 5/ 16.6.2015 - á 64,53 €, 6/ 22.9.2015 - á 64,53 € a 7/ 3.11.2015 - á 64,53 €, spolu 412,81 € podľa § 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/, ods. 2 písm. b/ cit. vyhl. Náhradu režijného paušálu podľa § 15a cit. vyhl. 3 x 8,04 € = 24,12 € + 4 x 8,39 € = 33,56 €, spolu 57,68 €, spolu odmena + náhrada režijného paušálu predstavuje sumu 470,49 € + 20 % DPH 94,09 € podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. Spolu 564,60 € vrátane DPH.
Podľa § 15 a § 16 ods. 4 cit. vyhl. priznal žalobkyni náhradu cestovného :
Cesta na pojednávania na trase K. - M. a späť v dňoch: 17.2.2015, 16.6.2015, 22.9.2015, 3.11.2015 osobným motorovým vozidlom zn. Hyundai I30 kombi, ev. č. BL XXXFI, priem. A. X,X l/XXXkm, vzdialenosť Bratislava - Michalovce a späť XXX km:
- X,XXX € x XXX km + X,XXX € (cena PHM) x 6,4 x 960/100 250,02 €,
- 0,183 € x 960 km + 1,387 € (cena PHM) x 6,4 x 960/100 260,90 €,
- 0,183 € x 960 km + 1,249 € (cena PHM) x 6,4 x 960/100 252,42 €,
- 0,183 € x 960 km + 1,239 € (cena PHM) x 6,4 x 960/100 251,80 €, Spolu: 1.015,14 €.
Podľa § 17 ods. 1 cit. vyhl. priznal súd žalobkyni náhradu za stratu času:
Cesta na pojednávanie v dňoch 17.2.2015, 16.6.2015, 22.9.2015 a 3.11.2015 osobným motorovým vozidlom zn. Hyundai I30 kombi, ev.č. BL XXXFI, priem. Spotreba 6,4l/100 km, vzdialenosť Bratislava
- Michalovce a späť 960 km/12 hodín/1 cesta, v celkovej dĺžke času 48 hodín: 96 x 1 hod. á 13,98 € = 1.342,08 € + 20 % DPH (268,42 €), spolu 1.610,50 € vrátane DPH.
Náhradu trov konania súd priznal žalobkyni podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. z dôvodu, že mala vo veci plný úspech a uložil povinnosť tieto uhradiť spoločne a nerozdielne neúspešným žalovaným.
Žalovaný v 1. rade navrhol, aby súd o náhrade trov konania v prípade úspechu žalobkyne rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p. a nepriznal účastníkom náhradu trov konania a to vzhľadom na okolnosti prípadu, pretože podľa jeho názoru bolo preukázané, že banka - záložný veriteľ, teda žalovaný v 1. rade konal dobromyseľne, v dobrej viere vzhľadom na okolnosti, ktoré neboli pochybné za daného stavu a spor bol vyvolaný žalobkyňou ako manželkou žalovaného v 2. rade, ktorú skutočnosť nemohol žalovaný v 1. rade v svojom konaní ovplyvniť.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril, to neplatní, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
V prípade ust. § 150 ods. 1 O.s.p. ide o zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Súd skúma, či tu nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by v zmysle ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. odôvodňovali nepriznanie náhrady trov alebo ich časti úspešnému účastníkovi. Toto zákonné ustanovenie dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu spočívať v majetkových, sociálnych a osobných pomerov účastníkov konania, prípadne v okolnostiach, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postojoch účastníkov v priebehu konania a pod. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácie. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie.
Súd poukazuje na okolnosti sporu, ktoré viedli žalobkyňu k uplatneniu nároku na súde, keď žalobkyňa nemala inú možnosť len sa relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu dovolať na súde, pretože je to jediný prostriedok súdnej ochrany, čo preukazuje aj jej naliehavý právny záujem na určení neplatnosti predmetného právneho úkonu (§ 80c/ O.s.p.). Navyše žalobkyňa tiež pri prvom úkone uviedla všetky jej známe skutočnosti a dôkazy a tie dôkazy, ktoré jej neboli známe tak navrhla v priebehu konania. Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalovaných, na základe ktorých by nemusel náhradu trov konania celkom priznať úspešnej žalobkyni. Navyše ich priznaním žalobkyni neutrpí ani majetková sféra žalovaných, keďže sa jedná o banku a podnikateľa.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 (pätnástich) dní od jeho doručenia na tunajšom súde.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha.(§ 205 ods. 1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť podľa § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p. len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené(§ 205a O.s.p.), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.