Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Ps-4-2024.pdf
PDF · 99.68 KB
Case nature
Area
Subarea
9Ps/4/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, sudkyňou JUDr. Janou Kurnotovou, v konaní o spôsobilosti na právne úkony A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, F., zastúpenej procesným opatrovníkom mestom Stupava, o návrhu G. H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, E., zast. CONSULTA s.r.o., so sídlom Šafárikovo námestie 4, Bratislava, IČO 31 318 495, na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Malacky, takto
rozhodol:
Súd obmedzuje A. B., nar. XX.XX.XXXX, v spôsobilosti na právne úkony tak, že nie je spôsobilá:
- nakladať so svojím hnuteľným a nehnuteľným majetkom, uzatvárať zmluvy týkajúce sa preberania akýchkoľvek záväzkov či zmluvy zaväzujúce k majetkovým a nemajetkovým plneniam alebo vykonávať takéto jednostranné právne úkony,
- preberať finančnú hotovosť a disponovať s ňou,
- vykonávať úkony vo vzťahu k orgánom verejnej moci, finančným a iným inštitúciám a organizáciám,
- rozhodovať vo veciach zdravotnej starostlivosti o svoju osobu,
- rozhodovať o svojom umiestnení v zariadení zdravotnej starostlivosti či sociálnej starostlivosti a o mieste svojho pobytu,
- udeľovať plnomocenstvá a preberať doručované zásielky.
Súd ustanovuje obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony A. B., nar. XX.XX.XXXX, opatrovníka G. H. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je oprávnený a povinný zastupovať ju v rozsahu obmedzenia jej spôsobilosti na právne úkony.
Opatrovník je povinný podávať súdu správy o obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony A. B., nar. XX.XX.XXXX, týkajúce sa jej zdravotného stavu, miesta jej pobytu, nakladania s jej majetkom a akýchkoľvek iných podstatných vecí, a to 2-krát ročne vždy k 30.06. a 31.12. každého kalendárneho roka.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Súd štátu náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Dňa 31.01.2024 podal navrhovateľ na súd návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony svojej matky (ďalej aj ako „vyšetrovaná“). Svoj návrh odôvodnil tým, že vyšetrovaná má 84 rokov, trpí Alzheimerovou chorobou a stareckou demenciou, z ktorého dôvodu nevie dobre vnímať realitu a posúdiť následky svojho konania. Vyšetrovaná býva spolu so svojim manželom. Manžel vyšetrovanej má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, pri svojom vyššom veku vníma dobre realitu a poskytuje svojej manželke každodennú starostlivosť a opateru. Situácie bežného života, akými je
napríklad nakladanie s peňažnými prostriedkami, komunikácia s úradmi alebo tretími osobami sú však pre vyšetrovanú obtiažne, keďže im nerozumie. Nekomunikuje ani so svojim najbližším okolím, manželom a synmi a nevie sa ani podpísať, teda realizovať právne úkony v písomnej forme. Manžel vyšetovanej rovnako ako navrhovateľ majú problémy, resp. je im znemožnené vybavovať za ňu bežné právne úkony, akými je napríklad zrušenie bankového účtu, komunikácia s úradmi alebo inštitúciami, preberanie zásielok na pošte a podobne. Podľa lekárskej správy zo dňa 29.07.2022 lekára MUDr. Miloša Magalu osobná anamnéza vyšetrovanej predstavuje demenciu pri Alzheimerovej chorobe, pričom lekár ako subjektívne ťažkosti uvádza, že je zhoršená mobilita, nekomunikuje, je potrebná 24 hodinová starostlivosť, inkontinentná. Ako diagnostický záver uviedol, imobilizačný syndróm, demencia pri Alzheimerovej chorobe, bolestivý syndróm ľavého ramena po traume, gonertroza, coxartroza, artériová hypertenzia. Úrad práce sociálnych vecí a rodiny Malacky, odbor sociálnych vecí a rodiny vydal rozhodnutie č. MA1/OPPnaK ŤZP a PČ/SOC/2021/ 20683-3 zo dňa 25.03.2021, podľa ktorého A. B. má podľa predloženého psychiatrického vyšetrenia zo dňa 22.02.2021 duševnú poruchu - demenciu pri Alzheimerovej chorobe, pre ktorú nemôže konať. Vzhľadom na to, že nemá zákonného zástupcu, bolo potrebné ustanoviť opatrovníka na začaté konanie podľa § 55 uvedeného zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Rozhodnutie sa však vzťahuje iba na správne konanie vo veci podľa zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ako dôkaz tiež navrhovateľ priložil rozhodnutie mesta Stupava zo dňa 01.10.2021, o tom, že vyšetrovaná je odkázaná na poskytovanie opatrovateľskej služby so stupňom odkázanosti VI. Keďže s konaním o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je obligatórne spojené aj konanie o ustanovenie opatrovníka, navrhovateľ za opatrovníka pre vyšetrovanú navrhol ustanoviť seba.
2. Procesný opatrovník vyšetrovanej, v rámci svojho vyjadrenia k návrhu uviedol, že s návrhom súhlasí, keďže je na prospech vyšetrovanej. V prípade vyšetrovanej rozhodlo mesto Stupava o jej odkázanosti na opatrovateľskú službu.
3. Súd sa oboznámil s návrhom, vyjadreniami účastníkov a vykonal dokazovanie vzhliadnutím vyšetrovanej, výsluchom navrhovateľa a listinnými dôkazmi založenými v spise, ktorými sú: lekársky nález MUDr. Miloša Magalu zo dňa 29.07.2022, rozhodnutie ÚPSVaR Malacky o ustanovení opatrovníka v správnom konaní zo dňa 25.03.2021, rozhodnutie mesta Stupava o odkázanosti na opatrovateľskú službu zo dňa 01.10.2021, lustrácie navrhovateľa a vyšetrovanej v registri obyvateľov a v Sociálnej poisťovni, nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ktorého po podaní písomného znaleckého posudku vypočul, z čoho zistil nasledovný skutkový a právny stav.
4. Podľa lekárskeho nálezu MUDr. Miloša Magalu zo dňa 29.07.2022 vyšetrovaná trpí demenciou pri Alzheimerovej chorobe. Lekár konštatoval, že vyšetrovaná je dezorientovaná, v pasívnej polohe, imobilná s inkontinenciou moču a stolice.
5. Zo znaleckého posudku súdneho znalca MUDr. Jaroslavy Struňákovej, MPH č. 18/2024 zo dňa 19.04.2024 a výsluchu znalkyne na pojednávaní vyplynulo, že psychiatrické problémy vyšetrovanej boli príbuznými spozorované v roku 2010. Postupne sa vyšetrovanej zhoršovala pamäť, v roku 2012 bola u vyšetrovanej zahájená liečba. K zásadnému zhoršeniu stavu prišlo v roku 2014. V súčasnosti je vyšetrovaná imobilná, cez deň sedí na invalidnom vozíku, dokáže sa najesť len lyžicou a to veľmi pomaly, nerozpráva, manžela občas spozná, kýva s rukou a hrá sa s bábikou. Manžel ju pravidelne vozí na prechádzky. Vyšetrovaná trpí inkontinenciou, vyžaduje 24 hodinovú starostlivosť, ktorú jej poskytuje manžel. Pri vyšetrení znalkyňou sedela vyšetrovaná na invalidnom vozíku, vyšetrením znalkyňa zistila, že vyšetrovaná má pohľad uprený mimo, na krátku chvíľu zareaguje na oslovenie, spontánne nerozpráva, ojedinelé nezrozumiteľné a neadekvátne odpovede, nálada prázdna, citové vyprahnutie. Osobnosť vyšetrovanej je zmazaných kontúr, dementná. Vyšetrovaná neudrží očný kontakt a nenadväzuje ho, sedí v nemennej polohe, tras a stereotypné pohyby pravou rukou, komunikácia neprítomná. V závere znaleckého posudku znalkyňa konštatovala, že vyšetrovaná trpí duševnou poruchou – Alzheimerovou demenciou ťažkého stupňa, ktorá je trvalého charakteru. Prognóza vývoja duševnej poruchy je nepriaznivá, liečbou neovplyvniteľná, nie je možné očakávať zlepšenie zdravotného stavu. Vyšetrovaná nie je schopná robiť žiadne právne relevantné úkony, nie je schopná rozhodovať o svojej zdravotnej a sociálnej starostlivosti, ani nie je schopná nakladať so svojim majetkom, ani porozumieť zmyslu a významu súdneho konania a významu rozhodnutia. Pri výsluchu znalkyňa
zotrvala na záveroch svojho znaleckého posudku. Ochorenie vyšetrovanej trvá najmenej 14 rokov, stav sa zhoršuje, ide o Alzheimerovu demenciu ťažkého stupňa, v danom prípade už nemožno hovoriť o osobnosti, stav je bez možnosti zlepšenia liečby, je trvalý.
6. Súd v zmysle § 243 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku upustil od výsluchu vyšetrovanej, keďže ustanovená súdna znalkyňa odporučila vyšetrovanú len vzhliadnuť. Súd pristúpil k tomu, že dňa 07.06.2024 vzhliadol vyšetrovanú v jej domácom prostredí. Vyšetrovaná sedela na invalidnom vozíku, odkázaná na 24 hodinovú starostlivosť. Nebolo s ňou možné nadviazať verbálny kontakt, krátko udržala len očný kontakt.
7. Navrhovateľ pri výsluchu uviedol, že sa v rodine dohodli, že on bude opatrovníkom ich matky, keďže otec už má 88 rokov. Navrhovateľ žije v E., k matke to má asi 40 minút autom, je zamestnaný. Keď otec, v súvislosti so starostlivosťou o mamu niečo potrebuje, vždy mu zavolá, inak chodieva navrhovateľ do domácnosti matky asi 2x týždenne. Otec má doma viaceré pomôcky, ktoré mu uľahčujú starostlivosť o mamu, má doma napr. rampu, aby dostal mamu na invalidný vozík, tiež pojazdné schody. Navrhovateľ mu chodí pomáhať s kúpaním. Keď sa dá, s matkou chodia aj na prechádzky. Vzhľadom na matkin zdravotný stav bol problém s preberaním dôchodku, inštitúcie ako banka, pošta a podobne, síce situáciu chápali ale bez rozsudku im nevedeli pomôcť.
8. Procesný opatrovník vyšetrovanej na pojednávaní uviedol, že súhlasí s návrhom. Už v roku 2021 bola posudzovaná u vyšetrovanej odkázanosť na sociálnu službu, kde bola zaradená do 6. najťažšieho stupňa. Má vedomosť, že starostlivosť o vyšetrovanú zabezpečuje jej manžel.
9. Prokurátor sa vyjadril, že s návrhom súhlasí, keďže sú na základe vykonaného dokazovania splnené hmotnoprávne podmienky na obmedzenie spôsobilosti.
10. Podľa ust. § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopný robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jeho spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.
11. Podľa ust. § 27 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorej spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.
12. Podľa ust. § 27 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví súd za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať svojím menom (§ 18 ods. 1).
13. Podľa ust. § 231 Civilného mimosporového poriadku, v konaní o spôsobilosti na právne úkony súd rozhoduje o a) obmedzení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony ,b) zmene obmedzenia spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony, c) navrátení spôsobilosti fyzickej osoby na právne úkony.
14. Podľa ust. § 239 Civilného mimosporového poriadku, ten, o koho spôsobilosti sa koná, má v konaní spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu.
15. Podľa § 243 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, súd vyslúchne osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná.
16. Podľa § 243 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, súd výsluch uskutoční spôsobom, ktorý je vhodný a primeraný s ohľadom na zdravotný stav. Ak je výsluch na ujmu zdravotného stavu, možno od výsluchu upustiť. Súd v takom prípade osobu, o ktorej spôsobilosti sa koná, vzhliadne.
17. Podľa § 244 Civilného mimosporového poriadku, súd v konaní ustanoví a vyslúchne znalca.
18. Podľa ust. § 248 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním o ustanovení opatrovníka podľa § 272 až 277.
19. Podľa ust. § 248 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej opatrovníka.
20. Podľa ust. § 272 Civilného mimosporového poriadku, súd ustanoví opatrovníka fyzickej osobe, ak tak ustanovuje osobitný predpis.
21. Podľa ust. § 274 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, v uznesení, ktorým ustanovuje opatrovníka, súd vymedzí rozsah opatrovníckych práv a povinností v súlade s účelom, na ktorý bol opatrovník ustanovený.
22. Podľa § 275 Civilného mimosporového poriadku, súdom ustanovený opatrovník vykonáva svoje práva a povinnosti riadne a dbá na pokyny súdu.
23. Podľa § 277 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, súd dohliada na spôsob výkonu funkcie opatrovníka.
24. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že v konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa súd musí zamerať predovšetkým na zistenie duševného stavu osoby, ktorej sa konanie bezprostredne týka, teda či táto osoba je skutočne postihnutá duševnou poruchou a či táto porucha dosahuje intenzitu predpokladanú ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Ide o otázku skutkovú, pri riešení ktorej súd musí spolupracovať so znalcami lekármi, prípadne s príslušnými zdravotníckymi ústavmi. Ďalším predpokladom rozhodnutia súdu v tomto konaní je zistenie či duševnou chorobou postihnutá osoba je alebo nie je schopná z tohto dôvodu si sama obstarávať svoje veci. Pri riešení tejto otázky súd vychádza zo skutkových zistení urobených na základe posudku znalcov lekárov v súvislosti s ostatnými výsledkami dokazovania (R 6/1964).
25. K inštitútu obmedzenia spôsobilosti na právne úkony treba zdôrazniť, že jeho zákonná úprava a doterajšia prax súdov je determinovaná ústavným a medzinárodnoprávnym rozmerom, ktorý je pre rozhodovaciu činnosť všeobecných (vnútroštátnych) súdov podstatným, keďže pri interpretácii ustanovenia § 10 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné vziať do úvahy ústavný rozmer obmedzovania spôsobilosti na právne úkony, ktorým je predovšetkým rešpektovanie súkromia a ľudskej dôstojnosti fyzickej osoby (človeka). V medziach ústavného významu práv človeka pri ich obmedzení sa ex constitutione primárne sleduje záujem dotknutého človeka a až následne záujem verejný či tretích osôb. Nie je prípustné, aby v týchto prípadoch došlo k preferovaniu verejného záujmu a záujmu tretích osôb na úkor záujmu dotknutej osoby. K obmedzeniu človeka v spôsobilosti na právne úkony možno pristúpiť až vtedy, ak sa vyčerpali všetky – menej represívne prostriedky, opatrenia (napr. trestného, priestupkového, či administratívneho práva) alebo, ak už sa iné obmedzenia nedajú použiť (resp. sa stali neúčinnými). Z uvedeného potom vyplýva, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony prichádza do úvahy až vtedy, ak je použitie iných prostriedkov vylúčené alebo je zjavné, že ich účinnosť nebude mať žiaden dopad na postihnutú osobu. Tieto skutočnosti je povinný skúmať súd ex offo, teda aj vtedy, ak to účastník konania nenavrhne. Inak povedané, dôvod pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony obstojí vtedy, ak je z objektívneho hľadiska nepochybné, že ide o prípad, ktorý vylučuje schopnosť uskutočňovať konkrétne právne úkony. Samotné zistenie, že človek trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodnou (čo je predovšetkým otázka pre odborného znalca), na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony nestačí. Zodpovedať túto otázku iba na základe znaleckého posudku spravidla nebude možné bez toho, aby súd zároveň nevykonal aj ďalšie (navrhované, resp. ex offo) dokazovanie a toto náležite aj vyhodnotil. Súd preto v konaní o spôsobilosti na právne úkony musí vykonať aj iné dôkazy (a to najmä výsluch postihovaného človeka, ak je možný) a dôkazy smerujúce k posúdeniu jeho mnohovrstevných sociálnych a právnych interakcií (vzťah medzi postihovanou osobou a inými osobami) a pod. Potrebné je posudzovať schopnosť uskutočňovať právne úkony s prihliadnutím na všetky individuálne pomery osoby, ako aj na sociálnu stránku prostredia v ktorom existuje. Iba súhrnným hodnotením všetkých týchto okolností možno dospieť k záveru, či sú splnené podmienky na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. (porovnaj nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS313/2015 zo dňa 28.11.2012, tiež uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8 Cdo 276/2014 zo dňa 8.10.2014). Znalecký posudok je v takom konaní síce závažným dôkazom, nesmie však byť dôkazom jediným a nemôže nahrádzať nedostatok skutkových zistení. Znalecký posudok musí súd navyše hodnotiť, nie preberať
doslovne, a to vrátane tvrdení, že vyšetrovaný nie je schopný chápať význam súdneho konania alebo súdneho rozhodnutia. (porovnaj nález Ústavného súdu ČR sp.zn. II.ÚS 194/11 zo dňa 22.11.2012).
26. Konaním o spôsobilosti na právne úkony možno výrazne a závažným spôsobom zasiahnuť do prirodzených práv človeka, v demokratickej spoločnosti sú preto kladené zvýšené požiadavky na súdy, aby starostlivo, zodpovedne, precízne a spravodlivo chránili hodnoty, aké reprezentujú podstatu ľudskej bytosti - jej slobodu. Výkon súdnej činnosti sa musí vyvarovať takým interpretačným a aplikačným postupom, následkom ktorých by mohlo dôjsť k neodôvodnenému (svojvoľnému) obmedzeniu, či dokonca k popretiu uvedených práv človeka. Tejto kvalitatívnej požiadavke sa musí podriadiť celé súdne konanie o spôsobilosti k právnym úkonom. (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8 Cdo 276/2014 zo dňa 8.10.2014).
27. Súd vychádzal zo všetkých pre vec podstatných skutkových zistení a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že sú naplnené zákonné podmienky k obmedzeniu vyšetrovanej v spôsobilosti na právne úkony, keďže zo znaleckého posudku ako aj z ďalšieho vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že vyšetrovaná trpí duševnou poruchou – Alzheimerovou demenciou ťažkého stupňa, pričom tento stav nie je len prechodný, prognóza vývoja tejto duševnej poruchy je negatívna a táto duševná porucha, je takého charakteru a závažnosti, že ju robí nespôsobilou na vykonávanie právnych úkonov. Súd považoval za nevyhnutné obmedziť vyšetrovanú v rozsahu, ako vymedzil vo výroku rozsudku. Rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony má poskytnúť ochranu vyšetrovanej. Je v záujme vyšetrovanej, aby nakladanie s majetkom ako hnuteľným tak i nehnuteľným ako aj spravovanie jej ďalších záležitostí bolo pod dozorom ustanoveného opatrovníka a súdu. Je zároveň potrebné na ochranu života a zdravia vyšetrovanej, aby za ňu opatrovník vykonával úkony voči zdravotníckym zariadeniam, ako aj vo vzťahu k jej umiestneniu v zariadení sociálnej starostlivosti či k zmene jej bydliska. Vo výroku rozsudku súd určil rozsah obmedzenia s poukazom na ust. § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka a ust. § 248 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku.
28. Súd zároveň obligatórne rozhodoval o ustanovení opatrovníka osobe, ktorú obmedzil v spôsobilosti na právne úkony. Po zhodnotení všetkých rozhodujúcich skutočností súd za opatrovníka ustanovil navrhovateľa – syna vyšetrovanej, ktorý s ustanovením do tejto funkcie súhlasil. Starostlivosť o vyšetrovanú zabezpečuje aktuálne jej manžel – otec navrhovateľa a navrhovateľ je mu pri starostlivosti nápomocný. Žiadna iná osoba z rodiny neprejavila záujem o opatrovníctvo vyšetrovanej, hoci boli súdom o konaní upovedomení. Podľa vyjadrenia navrhovateľa v rodine došlo k dohode na opatrovníctve, s ktorým on súhlasil. Navrhovateľ je na výkon tejto funkcie spôsobilý a je predpoklad, že túto funkciu bude vykonávať v najlepšom záujme vyšetrovanej tak, aby boli aj naďalej riadne zabezpečené jej potreby a dôstojné podmienky pre život. Ustanovený opatrovník bude za opatrovanca ako osobu obmedzenú v spôsobilosti na právne úkony konať v rozsahu jej obmedzenia spôsobilosti na právne úkony. Výkon funkcie opatrovníka bude pod dohľadom súdu a na tento účel súd uložil opatrovníkovi povinnosť podávať súdu správy o obmedzenej v spôsobilosti na právne úkony vždy k 30.06. a 31.12 každého roka.
29. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 251 ods. l Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého trovy dôkazov v konaní o spôsobilosti na právne úkony platí štát, preto mu ich náhradu nepriznal a ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne v 3 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.