Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/243/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobkyne: G. X., B.. XX. XX. XXXX, X. Z. L. U., U. X.T. XX/X, XXX XX P. B. O.C., zastúpená Mgr. Martinom Šaffom, advokátom so sídlom: Kalinčiakova 2729/10, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovanému: T. I., B.. XX. XX. XXXX, X. C. XX/XX, XXX XX P. B. O., zastúpený JUDr. Dušanom Kmecom, advokátom, M. R. Štefánika 2465, 093 01 Vranov nad Topľou, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

rozhodol:

Súd žalobu žalobkyne z a m i e t a .

O trovách b u d e rozhodnuté do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností pre k. ú. Vranov nad Topľou na LV číslo XXXX ako byt číslo 1 na prízemí bytového domu súpisného čísla XXXX, vchod 0, prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu k tomuto bytu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu s. č. XXXX vo veľkosti 7174/43044 z celku a aj prislúchajúceho spoluvlastníckeho podielu k tomuto bytu na zastavenom pozemku - parcele registra C, parcele číslo XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 198 m2 zapísaného na LV číslo XXXX W.. Ú.. P. B. O. vo veľkosti 7174/43044 z celku. Taktiež sa domáhala aj náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnila tým, že žalovaný je v súčasnosti zapísaný ako vlastník nehnuteľností, ktoré sú uvedené vyššie a nadobudol ich na základe darovacej zmluvy uzatvorenej formou notárskej zápisnice dňa 18. 10. 2013 na notárskom úrade JUDr. Miriam Imrich Breznoščákovej pod číslom B. XX/XXXX, B. XXXXX/ XXXX, B. XX/XXX/XXXX uzatvorenou medzi žalovaným a predchádzajúcou vlastníčkou predmetných nehnuteľností H. I., B.. XX. XX. XXXX, X. L. XXX/XX, P. B. O., ktorá predchádzajúca vlastníčka previedla tieto nehnuteľnosti na žalovaného. Tieto mala nadobudnúť na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej formou notárskej zápisnice dňa 03. 11. 2006 na notárskom úrade JUDr. Valérie Zahorjanovej pod číslom B. XXX/XXXX, B. XXXXX/XXXX, B. XXXXX/XXXX, ktorou jej žalobkyňa mala predať tieto nehnuteľnosti za kúpnu cenu 9.958,18 eur (300.000,- Sk). Táto zmluva podľa názoru žalobkyne nespĺňa základné náležitosti právneho úkonu a v zmysle a nasl. je tento právny úkon absolútne neplatný. Zmluva má viacero podstatných vád, z ktorých každá o sebe spôsobuje jej absolútnu neplatnosť s tým, že v prvom rade ide o nedostatok vážnosti vôle v tomto právnom úkone. Žalobkyňa sa totiž v predmetnom roku 2006 ocitla v dôsledku známeho bankrotu nebankových subjektov vo veľmi zlej finančnej situácii, súrne si potrebovala požičať finančné prostriedky, a keďže sa poznala s P. I. H. Y. T. H., obrátila sa na nich so žiadosťou o poskytnutie pôžičky. Nakoniec sa dohodla, že jej požičajú sumu 200.000,- Sk a to s 50 %-ným úrokom, teda mala im vrátiť sumu 300.000,- Sk. Túto sumu však bol P. I. ochotný poskytnúť pod podmienkou zabezpečenia tejto pohľadávky dočasným prevodom uvedenej nehnuteľnosti na jeho manželku H. I. prostredníctvom kúpnej zmluvy. Z toho dôvodu sa spolu s manželmi Lojovými dostavili na notársky úrad JUDr. Valérie Zahorjanovej za účelom spísania tejto predstieranej kúpnej zmluvy s tým,

že sumu 300.000,- Sk žalobkyňa od pána I. nikdy neobdržala, pretože tento jej v zmysle dohodnutej pôžičky poskytol finančné prostriedky vo výške 200.000,- Sk. Z tohto podľa názoru žalobkyne vyplýva, že k narýchlo uzavretej kúpnej zmluve došlo len ako k zdanlivému prejavu vôle, pretože táto smerovala k zabezpečeniu pohľadávky pána I. z titulu poskytnutej pôžičky. Tento nedostatok prejavu vôle bol prítomný u všetkých účastníkov zmluvy, pretože skutočnou vôľou účastníkov bolo zabezpečiť poskytnutú pôžičku a po splatení tejto žalobkyňou mali byť nehnuteľnosti vrátené žalobkyni. Nedostatok vôle účastníkov kúpnej zmluvy trvalo previesť vlastnícke právo dokazuje aj skutočnosť, že žalobkyňa aj po podpise kúpnej zmluvy naďalej bývala v predmetnom byte a tieto užívala ako svoje vlastné až do októbra 2013, kedy si začal vlastnícke právo uplatňovať žalovaný, ktorý tieto nehnuteľnosti nadobudol od svojej matky H. I. darovacou zmluvou. Žalobkyňa v období rokov 2006 až 2013 investovala do opráv, rekonštrukcie bytu sumu 6.000,- eur (výmena okien, garážových dverí), ktorú si požičala od P. I. s tým, že byt užívala ako vlastný, pričom H. I. nevyzývala počas uvedeného obdobia žalobkyňu na vypratanie uvedených nehnuteľností. Ďalším dôvodom neplatnosti samotnej kúpnej zmluvy je rozpor s dobrými mravmi, nakoľko uvedená kúpna cena predávaných nehnuteľností bola násobne podhodnotená, t. j. nepoctivá, čo aj pri zmluvnej voľnosti pri jej určení zodpovedá rozporu s dobrými mravmi, na čo súd musí prihliadať ex offo. Podľa uvedenej kúpnej zmluvy mala pani I. nadobudnúť do vlastníctva dotknuté nehnuteľnosti za podhodnotenú cenu 9.958,18 eur, ktorých reálna hodnota bola však v skutočnosti niekoľkonásobne vyššia. Predmetná kúpna zmluva ako dvojstranný právny úkon nebola urobená vážne, je takáto simulovaná zmluva podľa absolútne neplatnou a v dôsledku tejto skutočnosti žalobkyňa nikdy nestratila vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam a je naďalej jedinou výlučnou vlastníčkou. Žalovaný T. I. v súčasnosti zapísaný ako vlastník dotknutých nehnuteľností teda nikdy nemohol nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam od pani H. I., pretože z nepráva nemôže vzniknúť právo, keďže z absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva. K návrhu boli pripojené listinné dôkazy a to výpis z LV číslo XXXX, XXXX W.. Ú.. P., notárska zápisnica spísaná na notárskom úrade JUDr. Zahorjanovej zo dňa 03. 11. 2006, ako aj na notárskom úrade JUDr. Miriam Breznoščákovej zo dňa 13. 11. 2013.

Žalovaný prostredníctvom svojho zástupcu žiadal žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú poukazujúc, že tvrdenia žalobkyne uvádzané v žalobe o údajnom záujme žalobkyne požičať si finančné prostriedky a dohode o pôžičke 200.000,- Sk s 50 %-ným úrokom sa nezakladajú na pravde, pretože žalobkyňa výslovne prejavila svoju vôľu byt v bytovom dome s. č. XXXX predať s tým, že má záujem sa presťahovať do zariadenia seniorov, pričom požiadala výslovne rodičov žalovaného H. I. H. P. I., aby mohla byt užívať do doby presťahovania sa, s čím rodičia žalovaného súhlasili.

Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutočný stav veci:

Žalobkyňa vo svojej výpovedi mimo tvrdení tak, ako sú uvedené v písomnom vyhotovení žaloby, prehlásila opätovne, že nikdy nemienila byt, ktorý je predmetom konania, predať, a podotkla, že nepopiera a nevie si vlastne ani vysvetliť, že napriek tomu, že netrpela žiadnym ochorením, ako sa vlastne k pani notárske dostala, vie, že tam bola, podpisovala nejaké papiere v súvislosti s poskytnutím pôžičky, sumy 200.000,- Sk otcom žalovaného pánom P. I., ktoré jej odovzdal pred pani notárkou pred podpisom papierov, kde bol prítomný pán I. starší, pani I. ako aj notárka s tým, že papiere podpisovala tak žalobkyňa ako aj pani I.. Peniaze pánu I., ako prehlásila, do pojednávania dňa 23. 04. 2015 nevrátila s tým, že o tom, že podpisovala zmluvu o prevode nehnuteľností sa dozvedela až v roku 2014 od spolužiaka, kedy po jeho odporúčaní si vybrala list vlastníctva a dozvedela sa, kto je vlastníkom bytu s tým, že ona z katastra nehnuteľností žiadne papiere neobdržala. Uviedla, že vykonala veľkú rekonštrukciu bytu, garážových dverí, a peniaze, ktoré obdržala od pána I. použila na rekonštrukciu bytu. V októbri 2013 odišla z bytu bývať do zariadenia seniorov, kde si zobrala veci, ktoré potrebovala, zvyšné nechala v byte. So žalovaným nekomunikovala, keď chcela s jeho otcom pánom P. I., tento sa vždy vyhováral. Vo svojej výpovedi tvrdila, že ak by nejaké papiere ohľadne predaja bytu obdržala, určite by si ich prečítala a zistila by, čo vlastne podpísala. Potvrdila, že notárka diktovala zápisnicu, avšak o byte tam nebolo spomínané nič. S I. sa pozná veľmi dobre. Ďalej dodala, že o termíne vrátenia peňazí sa s I. nikdy nezhovárali.

Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že on o tom, ako bolo nakladané s predmetnými nehnuteľnosťami predtým, ako ich nadobudol od svojej matky na základe darovacej zmluvy, nemal vedomosti. Vedel, že byt niekto užíva. Bol v tom, že byt bol mamin. Vypratanie nehnuteľností riešil výzvou, keď sa chcel do bytu nasťahovať. Bolo to riešené pomocou právneho zástupcu.

Svedkyňa H. I. vo svojej výpovedi uviedla, že v polovičke leta 2006 prišla za ňou a manželom žalobkyňa, keďže sa dobre poznali, či nemajú záujem o odkúpenie jej družstevného bytu vzhľadom k tomu, že chcela ísť do domova dôchodcov, a keďže pokiaľ mala byť na sebe, nemala šancu dostať sa do penziónu. Keď za nimi prišla po tretí krát, po dotaze jej manžela, za koľko chce byt predať, uviedla sumu 300.000,- Sk, a nakoniec išli k JUDr. Zahorjanovej na spísanie zmluvy o prevode nehnuteľností s tým, že žalobkyni bola vyplatená suma 300.000,- Sk. JUDr. Valériou Zahorjanovou bola spísaná zmluva o prevode nehnuteľností na ňu a po podpise zmluvy žalobkyňa dala ešte súhlas k prevodu členských práv na Bytovom družstve vo Vranove nad Topľou, kde odišla sama, lebo oni mali ešte nejaké povinnosti, a teda žalobkyňa sama vybavila prevod členských práv. V čase kúpy bytu byt nepotrebovali, a preto ani nebola stanovená doba, dokedy sa žalobkyňa z bytu vysťahuje. Bolo dohodnuté, že tam bude bývať, dokedy nedostane miesto v penzióne. Poplatky za bývanie síce platila žalobkyňa, ako uviedla svedkyňa, cena by možno bola vyššia, ale podmienkou bolo, že žalobkyňa zostane byt ďalej užívať bez úhrady nájomného mimo poplatkov spojených s užívaním bytu. Skrátka úhrady spojené s užívaním bytu platila žalobkyňa.

Svedok P. I. vo svojej výpovedi v podstate potvrdil tvrdenia uvedené svedkyňou H. I. pokiaľ sa týka odkúpenia ako aj okolností súvisiacich s odkúpením bytu, kúpnou cenou, ako aj užívania bytu po jeho odkúpení dodávajúc, že potom, čo sa v rodine dohodli, bol predmetný byt jeho manželkou na základe darovacej zmluvy darovaný ich synovi - teraz žalovanému.

Svedkyňa P. Z. uviedla, že žalobkyňa prišla za ňou, že sa dohodla s pánom I., že uzavrie kúpnopredajnú zmluvu, pričom sa dohodli na sume 200 alebo 300 tisíc korún, presne sa na to nepamätala udávajúc, že sa rozhodla, že tento byt odpredá, pretože potrebuje peniaze. Na základe jej žiadosti spísala kúpnopredajnú zmluvu na odpredaj predmetného bytu, a keď pánu Lojovi vysvetlila, že ide o BSM, tento počas spisovania zmluvy sa vyjadril, že kupujúcou bude iba jeho manželka. Na tú skutočnosť, kedy boli odovzdané peniaze, sa nepamätá. Zmluvu urobila tak, ako ju účastníci chceli s tým, že účastníci prejavili záujem o uzavretie kúpnopredajnej zmluvy, pričom si podmienky určili účastníci.

Súd sa potom oboznámil s listinnými dôkazmi predloženými zástupcom žalobkyne, pripojenými spisovými materiálmi Správy katastra vo Vranove nad Topľou, jednak pokiaľ sa týka prevodu predmetnej nehnuteľnosti z H. I. na žalovaného ako aj zo žalobkyne na H. I., pričom z doručenky nachádzajúcej sa v spise katastrálneho úradu zistil, že žalobkyni bolo doručené oznámenie o prevode predmetných nehnuteľností na H. I. dňa 21. 12. 2006. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je neopodstatnená.

V ustanovení sa uvádza, že ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

O nedostatok vážnosti vôle ide vtedy, keď sa zdanlivo prejavuje vôľa v skutočnosti neexistujúca resp. síce existuje ale v inej kvalite ako to ukazuje prejav. Takýmto prejavom vôle sú aj simulované právne úkony. Ak má byť určitým právnym úkonom urobeným „len naoko“ (simulovaným právnym úkonom) zastieraný iný právny úkon (tzv. dissimulovaný právny úkon) je simulovaný právny úkon neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť tento úkon. Aj v zmysle vyššie citovaného hmotnoprávneho ustanovenia je simulovaný právny úkon neplatný.

Z ustanovenia vyplýva, že neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Vychádzajúc z vyššie uvedených hmotnoprávnych ustanovení súd mal za preukázané, že žalobkyňa uzavrela kúpnopredajnú zmluvu s H. I. v roku 2006 do notárskej zápisnice, žalobu však podala až 12. 11. 2014, teda takmer po ôsmich rokoch tvrdiac, že takto uzavretá kúpna zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom jednak v dôsledku nedostatku vážnosti vôle v tomto právnom úkone, ako aj pre rozpor s dobrými mravmi z dôvodov, ktoré podrobne boli rozvedené jej zástupcom v podanej žalobe. Vo svojej

výpovedi mimo iného uvádzala, že hoci netrpí žiadnym ochorením, nevie si vysvetliť, ako sa dostala k notárke tvrdiac, že bola v tom, že podpisuje zmluvu o pôžičke, hoci vie čítať a písať a že to, že nie je vlastníčkou bytu, zistila až keď vybrala list vlastníctva s tým, že upovedomenie o predaji neobdržala. Podľa názoru súdu zo strany žalobkyne ide o účelové tvrdenie. Tomu nasvedčuje upovedomenie Správy katastra vo Vranove nad Topľou o povolení vkladu v prospech H. I. na základe kúpnopredajnej zmluvy, ktoré jej bolo doručené dňa 21. 12. 2006 do vlastných rúk (dokazuje to doručenka správy katastra nachádzajúca sa v spise na č. l. 52). Okrem toho súd považuje za potrebné podotknúť, že dňa 03. 11. 2006 žalobkyňa podpísala dohodu o prevode členských práv na SBD vo Vranove nad Topľou v prospech H. I.. Taktiež svedkyňa Y.. Z. - B., u ktorej bol vykonaný prevod vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, na č. l. 73 vo svojej výpovedi mimo iného uviedla, že všetci účastníci prejavili záujem na uzavretí kúpnopredajnej zmluvy. Podmienky si určili účastníci. Naviac bolo potvrdené všetkými zúčastnenými (žalobkyňou, H. I., P. I., Y.. Z.), že notárska zápisnica bola hlasite diktovaná. Aj svedkovia P. I., H. I. potvrdili, že žalobkyňa im chcela odpredať predmetné nehnuteľnosti a okrem toho až do pojednávania v tejto veci žalobkyňa nevrátila požičané finančné prostriedky, napriek jej tvrdeniu, že si na preklenutie zlej finančnej situácie požičala sumu, za ktorú mali byť tieto nehnuteľnosti prevedené na H. I..

Podľa dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Na základe vyššie uvedeného preto súd pri hodnotení dôkazov mal za preukázané, že žalobkyňa nepreukázala a teda neuniesla dôkazné bremeno, že išlo o simulovaný právny úkon v rozpore s dobrými mravmi, ktorým mali účastníci zastrieť iný právny úkon, a už aj preto, že v byte zostala bývať aj po prevode týchto nehnuteľností, a to značne dlhú dobu, bez toho, aby platila nájom za užívanie nehnuteľností.

Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobkyne zamietol.

Podľa v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania, väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní, môže súd rozhodnúť že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti vo veci samej.

Keďže v danom prípade súd mal za to, že je potrebné vyčkať za právoplatným skončením konania vo veci samej, z toho dôvodu o trovách konania rozhodol podľa druhého odseku výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.