Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/352/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr. Edity Szabovej a JUDr. Dariny Kuchtovej v právnej veci navrhovateľa: F.. K. U., H. K. N. XXX, H. K. N., zastúpený: Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., P. Pazmáňa 915/9, Šaľa, IČO: 36 866 296, proti odporcovi: Slovenská republika, Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, o zaplatenie 1 526,67 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 14.2.2013 č.k. -114, pomerom hlasov 3:0 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave zo dňa 14.2.2013, č.k. -114 m e n í tak, že návrh navrhovateľa na začatie konania z a m i e t a. Odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.

odôvodnenie:

apadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 1 526,67 eur a nahradiť mu trovy konania vo výške 763,82 eur. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom podaným na súd dňa 09.07.2012 domáhal sa zaplatenia sumy 1 526,67 eur titulom náhrady škody spôsobenej ne, o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Návrh skutkovo odôvodnil tým, že dňa 26.10.2009 vydal poverený príslušník OR PZ Bratislava III, Úrad justičnej a kriminálnej polície, Oddelenie skráteného vyšetrovania Bratislava Nové Mesto - západ uznesenie sp. zn. Č.:Q.-XXXX/X-Q.-G.-XX, ktorým navrhovateľovi vzniesol obvinenie podľa ods. l vo veci prečinu krádeže podľa ods. l, ods. 3 písm. b/ , účinného do 31.12.2005. Proti uzneseniu podal navrhovateľ dňa 26.11.2009 sťažnosť, ktorá bola uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Pezinok sp. zn. -74, zo dňa 23.12.2009 zamietnutá ako nedôvodná. Následne prokurátor Okresnej prokuratúry v Pezinku uznesením zo dňa 30.03.2011 sp. zn. -107 trestné stíhanie voči navrhovateľovi podľa ods. l písm. d) s poukazom na ods. l písm. a/ zastavil, nakoľko trestné stíhanie navrhovateľa bolo pre prekážku premlčania skutku neprípustné. Na základe sťažnosti splnomocneného zástupcu poškodeného prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave uznesením zo dňa 15.04.2011 sp. zn. -152 napadnuté uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry Pezinok zo dňa 30.03.2011 zrušil a uložil pokyn, aby prokurátor Okresnej prokuratúry vo veci znovu konal a rozhodol. Prokurátor Okresnej prokuratúry Pezinok uznesením sp. zn. -122 zo dňa 14.07.2011 opätovne rozhodol podľa ods. l písm. d) s poukazom na ods. l písm. a/ a trestné stíhanie proti navrhovateľovi zastavil, keďže sa nepochybne preukázalo, že trestné stíhanie je neprípustné pre prekážku premlčania skutku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.07.2011. Následne podal navrhovateľ dňa 19.03.2012 na Ministerstvo vnútra SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku poškodeného na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci vo výške 1 526,67 Eur za uhradené trovy obhajcu, ktorého si musel zvoliť na obranu svojich práv v trestnom

konaní. Ministerstvo nárok na náhradu škody neuznalo a okrem iného uviedlo, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky potrebné pre priznanie náhrady škody navrhovateľovi v zmysle ust. ods. l , nakoľko nedošlo k zrušeniu ani k zmene rozhodnutia pre nezákonnosť, a navrhovateľa s nárokom na náhradu škody odkázalo na občianskoprávne konanie. Podľa názoru navrhovateľa, v jeho prípade síce neprišlo k zrušeniu alebo zmene nezákonného rozhodnutia o trestnom stíhaní, avšak uznesenie o vznesení obvinenia navrhovateľovi pre prečin krádeže podľa ods. l, ods. 3 písm. b/ , ktoré bolo neskôr uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Pezinok právoplatne zastavené pre prekážku premlčania skutku, je jednoznačne nevyhnutné považovať za protiprávny akt, ktorý zakladá navrhovateľovi nárok na náhradu škody za vynaložené trovy obhajoby v žalovanej výške. Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní ďalej uviedol, že skutok sa premlčal z dôvodu, že poverený príslušník policajného zboru v skrátenom vyšetrovaní ho premlčať nechal. Vo veci začal konať prvý krát v roku 2005 kedy začal trestné stíhanie vo veci. Po vykonaní dokazovania trestné stíhanie zastavil z dôvodu, že skutok nie je trestným činom s poukazom na premlčanie. V konaní však nezabezpečil znalecký posudok na ohodnotenie hodnoty vozidla, ktoré malo predstavovať predmet krádeže. Preto prokurátor uznesenie zrušil a dal pokyn na pokračovanie v konaní, pretože od hodnoty vozidla závisela právna kvalifikácia skutku, teda, či podľa , alebo ods. 2, alebo iné Tr. zák., nakoľko jednotlivé odseky sa v zmysle zákona premlčiavajú v iných lehotách - v 3 ročnej alebo 5 ročnej lehote. Vyšetrovateľ následne pribral znalca, ktorému však nedal dostatočné podklady. Predmetom krádeže bol automobil zn. S., tzv. veterán mladšej generácie, a bez podkladov znalec vychádzal len zo všeobecných informácií o obdobných vozidlách z V.. V dôsledku toho znalcom učená cena bola nadhodnotená a navrhovateľovi bolo vznesené obvinenie pre skutok krádeže až podľa zák., ktorý v tomto čase nebol premlčaný. Po vznesení obvinenia výlučne obhajoba zabezpečila skutočný obraz vozidla, svedkov, fotografie a iný dôkazný materiál, ktoré však boli už v spise známe v roku 2005. Na ich základe znalec zmenil svoj znalecký záver a skonštatoval hodnotu vozidla v podstatne nižšej výške. To založilo kvalifikáciu predmetného skutku len podľa Tr. zák., ktorý sa premlčiava v 3 ročnej lehote a nebolo možné v trestnom stíhaní pokračovať. Vo veci tak nebolo nutné vznášať obvinenie navrhovateľovi ak by poverený príslušník polície dôsledne plnil pokyn dozorujúceho prokurátora už v rokoch 2005 - 2008. Odporca žiadal návrh zamietnuť s odôvodnením, že podmienkou pre priznanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je zrušenie alebo zmena takéhoto právoplatného rozhodnutia príslušným orgánom. Navrhovateľ neuniesol ani dôkazné bremeno týkajúce sa príčinnej súvislosti medzi škodou a rozhodnutiami príslušného orgánu verejnej moci. Poukázal aj na skutočnosť, že v súlade so základnými zásadami policajt v trestnom konaní postupuje tak, aby bol zistený skutkový stav veci, v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. Prokurátor je orgán, ktorý vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní, a má viaceré oprávnenia, na základe ktorých môže zasahovať do postupu vyšetrovateľa. Neboli tak naplnené základné zákonné predpoklady na vznik zodpovednosti odporcu za škodu spôsobenú orgánom pri výkone verejnej moci. Z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 04.08.2011 súd zistil, že navrhovateľ zaplatil sumu 1 526,70 eur advokátskej kancelárií TIMAR & partners, s.r.o., Šaľa. Súd poukázal na ustanovenia , 3 ods. 1 písm. a), 4 ods. 1 písm. b), 5 ods. 1, 6 ods. 1, 2, 15 ods. 1, 16 ods. 1, 17 ods. 1, 18 ods. 1, 3 , ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2004; a konštatoval, že predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je predovšetkým existencia nezákonného rozhodnutia. Zodpovednosť za škodu je objektívna, bez ohľadu na zavinenie, ktorej sa nemožno zbaviť. Pre vznik zodpovednosti sa vyžaduje podľa súdnej praxe splnenie troch podmienok - nezákonné rozhodnutie, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Ak nie je splnená čo i len jedna z uvedených podmienok, základ nároku na náhradu škody nie je daný. Nárok na náhradu škody je potrebné obligatórne vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného s príslušným orgánom podľa cit. zák. Navrhovateľ podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na Ministerstve vnútra SR, v dôsledku čoho sa toto ministerstvo stalo orgánom verejnej moci konajúcim v danom prípade za štát, a zákonná podmienka bola splnená. Súd pri rozhodovaní vychádzal zo súdnej praxe, podľa ktorej nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu podľa . Ak došlo k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby treba s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo byť začaté. V tejto súvislosti súd poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. a sp. zn. , a rozsudok NS ČR

sp. zn. . V predmetnej veci bol navrhovateľ obvinený z trestného činu a v súvislosti s týmto konaním mu vznikla škoda - náklady vynaložené na trovy nutnej obhajoby. Trestné stíhanie však bolo zastavené a preto ide o nezákonné rozhodnutie v zmysle § 6 ods. 1 cit. zákona. Navrhovateľ pritom využil riadne oprané prostriedky nezákonnému rozhodnutiu. Trestné stíhanie nemalo byť voči navrhovateľovi z dôvodu premlčania skutku začaté a vznesené obvinenie preto bolo od začiatku nezákonné. Podľa judikatúry súdov ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, má podľa právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, t.j. nezákonným uznesením o vznesení obvinenia. Najvyšší súd SR uviedol vo viacerých rozhodnutiach, že oslobodenie spod obžaloby alebo zastavenie trestného stíhania majú rovnaký právny význam ako zrušenie rozhodnutia pre nezákonnosť najmä preto, že predpoklad o spáchaní trestného činu vyslovený v uznesení o vznesení obvinenia nebol potvrdený. Voči navrhovateľovi preto štát zodpovedá za škodu, ktorú vynaložil na náklady trov nutnej obhajoby smerujúce k odstráneniu nežiaducich právnych následkov, bez ohľadu na skutočnosť, či bol obvinenému ustanovený obhajca alebo či si ho zvolil obvinený sám (R 70/1994). Vo veci navrhovateľ uplatnil náhradu škody z titulu trov právneho zastúpenia advokátom, ktorého si zvolil v trestnom konaní, vo výške 1 526,67 eur. Súd preto žalobe vyhovel v celom rozsahu. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 763,82 eur. Rozsudok napadol odvolaním odporca, podaním zo dňa 25.3.2013. Zopakoval svoju obranu z prvostupňového konania a navyše namietol, že súd v občianskom súdnom konaní nemôže posudzovať obsahovú správnosť uznesení v trestnom konaní. Tým by došlo k neprípustnému zásahu civilných súdov do trestného konania. Podľa je súd viazaný rozhodnutiami orgánov činných v trestnom konaní, pokiaľ neboli zrušené oprávneným orgánom. Navrhovateľ vo veci nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia a príčinnú súvislosť medzi údajným nezákonným rozhodnutím a sumou, ktorú si uplatňuje. Domáha sa preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobný návrh zamietol. Nárok na náhradu trov konania si neuplatnil. K odvolaniu sa písomne vyjadril navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu, podaním zo dňa 17.5.2013. Zdôraznil, že podstata nároku na náhradu škody sa v tomto prípade neviaže na správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania. Aj Najvyšší súd SR napríklad v rozhodnutí sp. zn. ustálil, že štát musí niesť objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov vo všetkých prípadoch, ak bolo priamo zasiahnuté do základných práv jednotlivca. Ak bolo voči navrhovateľovi zastavené trestné konanie pre prekážku premlčania skutku, treba vychádzať zo záveru, že nemalo byť voči nemu vôbec vedené. Vo veci bolo preukázané, že navrhovateľovi vznikla škoda v priamej príčinnej súvislosti s nezákonne vzneseným obvinením, pretože navrhovateľ si musel na obranu svojich práv zvoliť v trestnom konaní ako obhajcu advokáta, čím vznikli trovy právneho zastúpenia v zákonom upravenej výške. Ustanovenie až 3 priamo upravuje, že náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania. Nesprávne je aj tvrdenie odporcu, že by prvostupňový súd mohol nezákonne zasahovať do trestného konania, keďže v čase civilného konania už bolo trestné konanie právoplatne skončené. Navrhovateľ preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) preskúmal a prejednal vec v zmysle a dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné. Odvolací súd vo veci nariadil pojednávanie a v predvolaní upozornil účastníkov konania na možné iné právne posúdenie zisteného skutkového stavu v tomto znení: „Trestné stíhanie voči navrhovateľovi pre trestný čin krádeže podľa Tr. Zák., účinného do 31.12.2005, bolo právoplatne zastavené uznesením Okresnej prokuratúry Pezinok zo dňa 14.7.2011 výlučne z dôvodu, že trestné stíhanie je neprípustné pre uplynutie premlčacej doby. Nárok na náhradu škody podľa by navrhovateľovi vznikol iba v prípade, ak by trestné stíhanie bolo voči nemu zastavené alebo ak by bol spod obžaloby oslobodený výlučne z dôvodov, že sa nestal skutok, pre ktorý bol stíhaný; že tento skutok nie je trestným činom; alebo, že sa nedopustil skutku, z ktorého bol obvinený. V prípade ak sa navrhovateľ mienil domáhať svojho odškodnenia zo strany štátu podľa citovaného zákona, mohol žiadať, aby sa v trestnom konaní pokračovalo napriek premlčaniu trestného stíhania, aby bolo preukázané, že bol nezákonne stíhaný. Navrhovateľ však takýmto rozhodnutím príslušného orgánu činného v trestnom konaní nedisponuje.“

K upozorneniu súdu sa navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril písomne podaním zo dňa 2.11.2015. Namietol, že právny názor odvolacieho súdu je v rozpore s rozhodovacou praxou Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR, a doktrinálnym výkladom, ktoré sú založené na názore, že

štát zodpovedá výlučne za výsledok trestného konania voči fyzickej osobe a nie je právne relevantné z akého dôvodu bolo trestné stíhanie voči obvinenému zastavené alebo bol oslobodený spod obžaloby. Pokiaľ odvolací súd uviedol, že navrhovateľ mal využiť oprávnenie podľa a požiadať, aby sa v trestnom stíhaní napriek premlčaniu skutku pokračovalo, k tomu navrhovateľ uviedol, že o takomto práve nebol riadne poučený.

Právny zástupca navrhovateľa elektronicky podaním zo dňa 29.10.2015 ospravedlnil neprítomnosť svoju a navrhovateľa na pojednávaní pred odvolacím súdom, a súhlasil s konaním v ich neprítomnosti. Odvolací súd preto prejednal vec na pojednávaní dňa 3.11.2015 v neprítomnosti navrhovateľa.

Zástupca odporcu k možnej zmene právneho posúdenia veci odvolacím súdom uviedol, že sa s ním v celom rozsahu stotožňuje. Podporne poukázal aj na rozhodnutie NS SR z 18.8.2010, nález US SR -13 zo 7.11.2012 a -50 z 13.11.2013, v ktorých boli prezentované názory podporujúce správnosť právneho názoru odvolacieho súdu. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu navrhovateľa zamietol v celom rozsahu.

Odvolací súd vo veci nariadil opakovanie dokazovania oboznámením listinných dôkazov založených v spise na č.l. 10, 11, 13, 16 a 22, ku ktorým zástupca odporcu nemal žiadne pripomienky. Odvolací súd na základe odvolacích námietok odporcu, po doplnenom dokazovaní, preskúmaní výsledkov dokazovania na súde prvého stupňa, obsahu napadnutého rozsudku a konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, ktorý právne posúdil podľa správnych ustanovení zákona, ale tieto na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval. V zásade je správny právny názor prvostupňového súdu pokiaľ uviedol, že zastavenie trestného konania a oslobodenie spod obžaloby majú pri aplikácii rovnaký význam ako zrušenie alebo zmena uznesenia o vznesení obvinenia. Nie je tomu však v každom prípade, pretože je treba dôsledne skúmať dôvody zastavenia trestného konania alebo oslobodzujúceho rozsudku. K záveru, že fyzická osoba bola trestne stíhaná nezákonne možno dospieť len vtedy, ak táto osoba bola oslobodená spod obžaloby preto, že skutok nespáchala; alebo skutok, pre ktorý bola stíhaná, nie je trestným činom. Iná situácia je v prípadoch, kedy došlo k zastaveniu alebo oslobodeniu obvineného z iných dôvodov, ktoré nespochybňujú zákonnosť ich trestného stíhania. V danom prípade bolo voči navrhovateľovi zastavené trestné stíhanie len preto, že skutok, pre ktorý bol trestne stíhaný, bol premlčaný. Navrhovateľ pritom vo veci nespochybňoval, že skutku, pre ktorý bol trestne stíhaný, sa skutočne aj dopustil. Bolo by v rozpore s cieľom , aby štát zodpovedal za škodu aj v prípadoch, ak sa dotknuté osoby skutočne dopustili činu, pre ktorý boli trestne stíhané, ale trestné konanie bolo skončené z iných dôvodov zániku trestnosti skutku - napríklad pre amnestiu, zánik trestnej zodpovednosti, alebo premlčanie ako v prejednávanej veci. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje napríklad na rozhodnutie NS ČR sp. zn. , podľa ktorého právo na odškodnenie nemá ten, kto si obvinenie sám zavinil, a ten, kto bol oslobodený spod obžaloby len preto, že nie je trestne zodpovedný, alebo mu bola udelená milosť, alebo bol trestný čin amnestovaný. Správnosť názoru odvolacieho súdu je podporená aj inými rozhodnutiami slovenských a českých súdov, na ktoré napríklad poukázal odporca na pojednávaní pred odvolacím súdom. Ustanovenie navyše umožňuje obvinenému, aby trval na pokračovaní v trestnom stíhaní, aj keď bolo zastavené z dôvodu jeho premlčania. tak zabezpečuje, aby osoby, ktoré boli trestne stíhané nedôvodne, mali možnosť v ďalšom trestnom konaní preukázať svoju nevinu. Navrhovateľ uvedené oprávnenie nevyužil. Jeho obrana, že nebol dostatočne poučený orgánmi činnými v trestnom konaní nemôže obstáť, pretože bol v konaní právne zastúpený advokátom, ktorý mal chrániť jeho záujmy. Navyše, v danom prípade bolo navrhovateľovi vznesené obvinenie z prečinu krádeže podľa ods. l, ods. 3 písm. b/ , účinného do 31.12.2005, ktorého premlčacia doba je 5 rokov a v čase vznesenia obvinenia dňa 26.10.2009 za skutok spáchaný v auguste 2005 nebolo trestné stíhanie ešte premlčané. Tieto účinky nastali až po prekvalifikovaní skutku na prečin podľa ods. l Tr. zák. v nadväznosti na zmenu znalecky určenej výšky škody za odcudzené motorové vozidlo, a až v dôsledku toho bolo trestné stíhanie uznesením prokurátora zo dňa 14.7.2011 právoplatne zastavené pre premlčanie. Je tak nedôvodné aj tvrdenie navrhovateľa, že v roku 2009 bolo voči nemu nezákonne vznesené obvinenie. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa zmenil, a žalobný návrh navrhovateľa zamietol v celom rozsahu.

Odporca bol vo veci plne úspešný a vznikol mu podľa nárok na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania. Keďže si takýto nárok neuplatnil, resp. mu žiadne trovy nevznikli, odvolací súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.