Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_21Cb-57-2015.pdf
PDF · 94.18 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cb/57/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: EUROCAMP DEVELOP s.r.o., so sídlom Bellova č. 3, 040 01 Košice, IČO: 36 694 851, zastúpeného JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou, Čajakova 5, 040 01 Košice, proti žalovanému: Stanislav Pribula - SP TRADE, miesto podnikania Slánska č. 52/13, 082 12 Kapušany, IČO: 37 713 256, o zaplatenie sumy 1.657,91 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.657,91 eura a 9,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.657,91 eura od 22.4.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 655,53 eura, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 99,50 eura a z trov právneho zastúpenia vo výške 556,03 eura, na účet právnej zástupkyne žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.2.2015 žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.657,91 eura a 9,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.657,91 eura od 22.4.2014 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania, titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Okresný súd Prešov vydal dňa 28.5.2015 platobný rozkaz, č.k. 21Cb/57/2015-21, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 1.657,91 eura s príslušenstvom v prospech žalobcu. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný dňa 17.6.2015 odpor s odôvodnením, v dôsledku čoho bol tento zo zákona zrušený. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný, okrem iného uviedol, že jeho pohľadávka voči žalobcovi nie je úplná do výšky, nakoľko vzniknutá pohľadávka je , že nedodal požadovaný tovar, ale dal náhradu. Po telefonických rozhovoroch sa dohodli na dobropise s finančným vyrovnaním a vrátením náhradného zariadenia. To sa nestalo, zariadenie v hodnote 1.200 eur mu nevrátili, to aj pravdepodobne užívajú, ale on tiež dobropis neuhradil. Právna zástupkyňa žalobcu vo svojom vyjadrení proti platobnému rozkazu zo dňa 31.7.2015, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 7.8.2015, okrem iného uviedla, že žalovaný vo svojom odpore zo dňa 17.6.2015 nepopiera existenciu pohľadávky žalobcu voči nemu. Uvádza, že žalobcovi požadovaný tovar nedodal, poskytol mu náhradný kávovar, pričom sám žalovaný uznáva, že sa so žalobcom dohodli na dobropise ( t.j. na započítaní pohľadávky žalovaného voči žalobcovi v sume 484,09 eura, čo žalobca zohľadnil v návrhu na vydanie platobného rozkazu, nakoľko žalobcom zakúpený tovar mal hodnotu 2.142 eur -484,09 eura = 1657,91 eura ) s finančným vyrovnaním dlžnej sumy zo strany žalovaného s tým, že žalobca mu následne vráti náhradný tovar. Pokiaľ ide o kávovar, ktorý poskytol žalovaný žalobcovi ako náhradu , k tomu právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že ide o staršie opotrebované zariadenie, ktorého kvalita a vlastnosti absolútne nezodpovedajú kávovaru, ktorý si žalobca u žalovaného zakúpil a za ktorý aj zaplatil sumu 2.142 eur.
Žalovaný sa zaviazal uhradiť žalobcovi dlžnú sumu vo výške 1.657,91 eura, čo je zrejmé aj z predloženej e-mailovej komunikácie so žalovaným zo dňa 1.8.2014 a zo dňa 11.12.2014. Žalovaný dobrovoľne poskytol žalobcovi náhradný kávovar ako kompenzáciu za nedodaný tovar v hodnote 2.142 eur, pričom žalovaný sa zaviazal, že po započítaní jeho pohľadávky voči žalobcovi zvyšok dlžnej sumy vo výške 1.657,91 eura žalobcovi uhradí a žalobca mu vráti náhradný kávovar. Žalobca preto považuje tvrdenia žalovaného uvedené v podanom odpore zo dňa 17.6.2015 za účelové s cieľom oddialiť splnenie jeho povinnosti, pravdepodobne pre nepriaznivú finančnú situáciu žalovaného, čo žalovaný aj uviedol v rámci e-mailovej komunikácie zo dňa 11.12.2014, kde uviedol, že momentálne nemá dostatočné finančné prostriedky na zaplatenie dlžnej sumy. Žalovaný však nikdy nepoprel tú skutočnosť, že má voči žalobcovi peňažný záväzok a netvrdil to ani v podanom odpore zo dňa 17.6.2015. Nemôže byť na ujmu žalobcu fakt, že žalovaný mu poskytol náhradný kávovar do času, kým žalovaný nesplní svoj záväzok voči žalobcovi. Žalovaný tento kávovar poskytol žalobcovi dobrovoľne, pričom ako bolo vyššie uvedené, ide o staré zariadenie, navyše opotrebované, ktoré svojou kvalitou nezodpovedá kávovaru, ktorý si žalobca pôvodne u žalovaného objednal. Žalovaný sa sám zaviazal dlžnú sumu vo výške 1.657,91 eura žalobcovi uhradiť a následne žalobca vráti žalobcovi náhradné zariadenie. Žalobca má za to, že vyhlásenia žalovaného uvedené v e-mailovej komunikácii zo dňa 1.8.2014 a zo dňa 11.12.2014 majú charakter uznania záväzku v zmysle § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalovaný na pojednávaní konanom dňa 3.11.2015, okrem iného uviedol, že keď viazla dodávka kávovaru viac ako štyri mesiace, navrhol štatutárnemu zástupcovi žalobcu, že mu dodá nový kávovar inej značky, nie značky La Scalla , ale značky Proma , ktorá je tiež značka talianskeho dodávateľa, resp. mu navrhol, že mu odpredá požičaný kávovar za cenu 1.000 eur bez DPH, s tým však štatutárny zástupca žalobcu nesúhlasil, keďže on navrhol sumu 500 eur za celý set. Keďže sa takto nedohodli, došlo k dobropisovaniu ceny dodaného kávovaru, keďže on tam mal nejaké náklady za namontovanie. Po vystavení dobropisu to považoval za odstúpenie zo strany spoločnosti EURO CAMP DEVELOP s.r.o., teda čiastočné odstúpenie od zmluvy ohľadne dodávky kávovaru s tým, že tam vznikla pohľadávka 1.657,91 eura, ktorú doposiaľ neuhradil a na druhej strane žalobcu mu doposiaľ nevrátil zapožičaný stroj a ten je potrebné vrátiť. Žalovaný však zároveň uviedol, že nikde nie je uvedené, že by bolo viazané zaplatenie dobropisu na vrátenie kávovaru. Na pojednávaní konanom dňa 3.11.2015 súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu Ing. Martina Jakuba, výsluchom žalovaného Stanislava Pribulu, ako aj oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne faktúry č. FV 20140708, výpisu z účtu žalobcu, predžalobnej výzvy zo dňa 4.7.2014, predžalobnej výzvy - urgencie zo dňa 17.7.2014, predžalobnej výzvy - poslednej urgencie zo dňa 28.11.2014, e-mailovej komunikácie medzi účastníkmi konania, výpisu z obchodného registra ohľadne žalobcu, výpisu zo živnostenského registra ohľadne žalovaného, písomného podania právneho zástupcu žalobcu zo dňa 21.4.2015, platobného rozkazu, odporu proti platobnému rozkazu, vyjadrenia žalobcu k odporu žalovaného zo dňa 17.6.2015, e-mailovej komunikácie a zistil tento s k u t k o v ý s t a v : Žalobca si u žalovaného objednal dodávku tovarov v celkovej hodnote 8.455,62 eura. Kúpnu cenu tovarov vyúčtoval žalobca žalovanému faktúrou č. FV 20140708 zo dňa 7.4.2014 sumou 8.455,62 eura, splatnou dňa 21.4.2014. Žalobca vyššie uvedenú faktúru žalovanému uhradil dňa 30.4.2014. Žalovaný napriek úhrade vystavenej faktúry, resp. úhrade vyfakturovanej kúpnej ceny zo strany žalobcu, žalobcovi nedodal kávovar jednopákový, La Scalla, Carmen, v hodnote 2.142 eur, ktorého kúpna cena bola zo strany žalobcu žalovanému uhradená v rámci úhrady faktúry č. FV 20140708. Žalobca niekoľkými predžalobnými výzvami vyzval žalovaného na dodanie predmetného kávovaru alebo na vrátenie sumy zodpovedajúcej cene predmetného kávovaru, t.j. na vrátenie sumy 2.142 eur. Žalovaný síce právnemu zástupcovi žalobcu e-mailom zo dňa 1.8.2014 oznámil, že mu predmetný kávovar dodá do 15.9.2014, tento záväzok však nesplnil. Prostredníctvom e-mailu zo dňa 11.12.2014 žalovaný oznámil právnemu zástupcovi žalobcu, že v septembri 2014 so žalobcom na daný kávovar spravil dobropis a dohodli sa na vrátení platby za predmetný kávovar. Vzhľadom ku skutočnosti, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k započítaniu pohľadávky v sume 484,09 eura (vyššie uvedený dobropis), ktorú mal žalovaný voči žalobcovi, žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu domáha, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie už len sumy 1.657,91 eura s príslušenstvom, keďže žalovaný nesplnil riadne a včas svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo záväzkového vzťahu, ktorý vznikol uzatvorením konkludentnej kúpnej zmluvy a zanikol faktickým odstúpením od tejto zmluvy v dôsledku nedodania kávovaru La Scalla , Carmen v hodnote 2.142 eur. Sám žalovaný vlastne uznáva, že sa so žalobcom dohodli na dobropise (t.j. na započítaní pohľadávky žalovaného voči žalobcovi v sume 484,09 eura, čo žalobca zohľadnil v návrhu na vydanie platobného rozkazu, nakoľko žalobcom zakúpený kávovar mal hodnotu 2.142 eur - 484,09
eura = 1657,91 eura) s finančným vyrovnaním dlžnej sumy zo strany žalovaného s tým, že žalobca mu následne vráti náhradný kávovar. Žalovaný žalobcovi doposiaľ sumu 1.657,91 eura nevrátil. Žalovaný takto žalobcovi doposiaľ dlhuje sumu 1.657,91 eura. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. Podľa § 447 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodaný tovar v súlade so zmluvou. Podľa § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu. Podľa § 448 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak cena nie je v zmluve dohodnutá a nie je určený ani spôsob jej určenia a ak je zmluva platná s prihliadnutím na § 409 ods. 2, môže predávajúci požadovať zaplatenie kúpnej ceny, za ktorú sa predával obvykle taký alebo porovnateľný tovar v čase uzavretia zmluvy za zmluvných podmienok obdobných obsahu tejto zmluvy. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Podľa § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Podľa § 365 ods. 3 Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti a ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na účel zistenia, či veriteľ plnil riadne. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Podľa § 365 ods. 4 Obchodného zákonníka, dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
Podľa § 3a Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2015, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo ku konkludentnému uzatvoreniu kúpnej zmluvy, keď na základe objednávky žalobcu mal žalovaný žalobcovi dodať tovary v hodnote 8.455,62 eura. Žalobca splnil svoju povinnosť zaplatiť za objednané tovary kúpne ceny v celkovej výške 8.455,62 eura, keď žalovanému dňa 30.4.2014 zaplatil celú fakturovanú kúpnu cenu 8.455,62 eura, ktorá bola vyfakturovaná faktúrou č. FV 20140708. Napriek tomu, že žalobca zaplatil kúpne ceny za všetky objednané tovary, žalovaný žalobcovi nedodal jeden z objednaných tovarov, a to konkrétne kávovar jednopákový, La Scalla, Carmen v hodnote 2.142 eur. Zaplatenie kúpnej ceny tohto kávovaru vo výške 2.142 eur, v rámci úhrady celej faktúry č. FV 20140708, bolo plnením ktoré malo právny dôvod, ktorým bolo zaplatenie kúpnej ceny za objednaný tovar, ktorý mal byť následne žalobcovi zo strany žalovaného dodaný. Toto plnenie, čo do kúpnej ceny 2.142 eur za predmetný kávovar, sa následne stalo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol v dôsledku faktického čiastočného odstúpenia od kúpnej zmluvy zo strany žalovaného vo vzťahu k tomuto kávovaru, keďže ho žalovaný žalobcovi v dohodnutej lehote a ani dodatočne nedodal. Ako bolo uvedené plnenie - zaplatenie kúpnej ceny 2.142 eur za predmetný kávovar sa stalo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, a preto vznikla žalovanému voči žalobcovi povinnosť vrátiť kúpnu cenu za zaplatený avšak nedodaný tovar v hodnote 2.142 eur. Časť tohto záväzku žalovaného zanikla vzájomným započítaním vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného do výšky, do ktorej sa ich vzájomne pohľadávky kryli, t.j. do sumy 484,09 eura. Vo zvyšnom rozsahu, t.j. v rozsahu 1.657,91 eura tento záväzok žalovaného nezanikol a povinnosť žalovaného voči žalobcovi zaplatiť sumu 1.657,91 eura titulom bezdôvodného obohatenia naďalej trvá. Súd preto oprávnenej žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 1.657,91 eura vyhovel a zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy v prospech žalobcu titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojho peňažného záväzku, zaviazal ho súd v súlade s ustanovením § 369 Obchodného zákonníka, v spojení s § 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, aj na zaplatenie príslušného zákonného 9,25 % ročného úroku omeškania z dlžnej sumy 1.657,91 eura odo dňa 22.4.2014, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia zo strany žalovaného, t.j. do zaplatenia tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že žalobca mu doposiaľ nevrátil zapožičaný stroj - kávovar a ten je potrebné vrátiť, je k tomu potrebné uviesť nasledovné. Záväzok žalovaného vrátiť žalobcovi sumu 1657,91eura a záväzok žalobcu vrátiť žalovanému požičaný opotrebovaný kávovar, nie sú záväzkami akcesorickej povahy, nie sú vzájomné podmienené. Žalobca sa nemusí domáhať zaplatenia sumu 1657,91eura oproti vydaniu požičaného kávovaru, keďže vyššie špecifikované záväzky nevyplývajú z jedného právneho vzťahu, ale z dvoch samostatných vzťahov, hoci ich účastníkmi sú tie isté subjekty - účastníci konania. Prvý spomínaný právny vzťah vznikol na základe konkludentne uzatvorenej kúpnej zmluvy a druhý na základe toho, že žalovaný bezplatne požičal žalobcovi opotrebovaný kávovar. Povinnosť vrátiť požičaný kávovar nie je akcesorickej povahy oproti povinnosti žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie vo výške 1657,91 eura, keďže žalobcovi vznikne povinnosť vrátiť kávovar a žalovanému zasa oprávnenie domáhať sa voči žalobcovi jeho vydania až potom, čo žalovaný žalobcovi vydá bezdôvodné obohatenie, t.j. vráti sumu 1657,91 eura. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovaného zaviazal na náhradu trov konania žalobcu pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 99,50 eura a z trov právneho zastúpenia vo výške 3556,03 eura s DPH, za 4 úkony právnej služby á 95,71 eura + 20% DPH (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie návrhu na vydanie platobného rozkazu, vyjadrenie k odporu zo dňa 31.7.2015 a zastupovanie na pojednávaní konanom dňa 3.11.2015), režijného paušálu 1x 8,04 eura + 20% DPH, režijného paušálu 3x 8,39 eura + 20% DPH, cestovných výdavkov právnej zástupkyne žalobcu vo výške 19,35 eura + 20% DPH pri použití osobného motorového vozidla zn. AUDI A6, EČ: KE 125 JC na trase Košice - Prešov a späť v súvislosti s jej účasťou na pojednávaní konanom dňa 3.11.2015 (pri celkovej vzdialenosti 74 km, priemernej spotrebe 6,5 l/100 km, cene PHM 1,208 eura/ l a sadzbe základnej náhrady 0,183 eura/km) a z náhrady za stratu času, ktorý strávila právna zástupkyňa cestou na a z predmetného pojednávania vo výške 27,96 eura + 20% DPH (za dve začaté polhodiny, jedna začatá polhodina á 13,98, 2 x 13,98 = 27,96 + 20% DPH). Súd priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celkovej výške 655,53 eura.
Keďže účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania zastupoval advokát, podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je ten účastník, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a)v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.