Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18Cb-7-2015.pdf
PDF · 80.55 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cb/7/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Tomášom Novákom v právnej veci žalobcu: Villette s.r.o. Panenská 24, 811 03 Bratislava, IČO: 45 975 396, zastúpeného JUDr. Jánom Dorkinom, advokátom, Nám. Baníkov 17/33, 048 01 Rožňava, proti žalovanému: Business & Financial Planners, s.r.o. Nám. slobody 999/172, 093 01 Vranov nad Topľou, zastúpeného JUDr. Milošom Kaščákom, Kalinčiakova 10, 093 01 Vranov nad Topľou, o zaplatenie 4.500 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 4.500 € a nahradiť trovy konania vo výške 1.456,60 € právnemu zástupcovi žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu dňa 10.07.2014 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 4.500 € s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že dodal žalovanému plastové VIP karty v celkovom pocte 5000 ks, ktorých cenu vyúčtoval faktúrou č. 1020130602 zo dňa 04.10.2013 splatnou 19.10.2013 za 1500 ks sumu 1.500 €, faktúrou č. 1020130603 zo dňa 04.10.2013 splatnou 19.10.2013 za 1500 ks sumu 1.500 € a faktúrou č. 1020130604 zo dňa 04.10.2013 splatnou dňa 18.10.2013 za 2000 ks sumu 2.000 €, v celkovej výške 5.000 €.
-2- 18Cb/7/2015
Žalovaný so žalobou nesúhlasil, v podanom odpore proti vydanému platobnému rozkazu poukázal na to, že tvrdenie žalobcu o dodaní kariet nie je pravdivé, aj keď žalovaný mal o karty záujem. Dokonca zaplatil zálohu vo výške 500 €. Listom zo dňa 29.04.2014 žalovaný urgoval dodanie dohodnutého počtu 5000 ks plastových kariet, v opačnom prípade žiadal vrátiť zálohu a opakovane tak urobil ďalším listom zo dňa 03.09.2014. Faktúry vystavené žalobcom preto nie sú právnym titulom zakladajúcim právny nárok na zaplatenie pohľadávky, ani relevantným dôkazom preukazujúcim vznik ako aj existenciu obchodno -právneho vzťahu medzi účastníkmi, a teda ani vznik žalovanej pohľadávky. Preto v celom rozsahu namietol právny nárok žalobcu ako neoprávnený, riadnym spôsobom nepreukázaný a navrhol žalobu zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu, svedkov R. R.V., Ľ. P. oboznámením žaloby, faktúr, výpisu z účtu žalobcu, ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav :
Štatutárny zástupca žalovaného sa v priebehu roku 2013 skontaktoval so zástupcami žalobcu za účelom realizácie produktu - dodávky VIP kariet, ktoré umožňovali zľavy vo viacerých reštauráciách, podnikoch a pod. Na základe telefonickej dohody sa stretol so zástupcami žalobcu, ktorí mu ponúkli prvú dodávku
5 000 kariet zadarmo, ktoré mali byť ponúknuté klientom žalovaného pri výkone predmetu jeho činnosti v oblasti finančníctva, ako určitý bonus, s tým že sa zaviazal odovzdať žalobcovi databázu týchto klientov do databázy žalobcu, čo sa aj zrealizovalo. Neskôr sa štatutárny zástupca žalovaného opätovne obrátil na žalobcu so žiadosťou o novú dodávku ďalších 5 000 kusov kariet, ktoré však už chcel nejakým spôsobom speňažiť. Na základe toho sa so zástupcami žalobcu pri osobnom stretnutí dohodol na cene 1 eur/ks, čo sám navrhol, ktorí ho zároveň oboznámil s fakturovaním tejto dodávky. Po vystavení faktúry na sumu 5.000 € žalovaný túto žalobcovi vrátil s tým, že si nemôže dovoliť ju zaplatiť naraz a požiadal žalobcu aby celkovú sumu rozdelil na 3 časti. Žalobca jeho žiadosti vyhovel a vystavil 3 nové faktúry, ktoré mu doposiaľ neboli žalovaným vrátené a tovar nebol ani predtým ani potom namietaný. Z vystavených faktúr, ako sú vyššie uvedené žalovaný zaplatil dňa 30.10.2013 prevodom na účet žalobcu sumu 500 €, pričom ako variabilný symbol uviedol číslo 1020130602, čo zodpovedá faktúre s totožným číslom zo dňa 04.10.2013 splatnou 19.10.2013 na sumu 1.500 €.
Uvedené skutočnosti mál súd zistené z výpovede štatutárneho zástupcu žalobcu Ondreja Desiatnika ako aj svedkov R. R. a Ľ. P., ktorí sa priamo podieľali na odovzdaní kariet štatutárnemu zástupcovi žalovaného, čo zhodne potvrdili vo svojich výpovediach. Žalovaný pritom tak ako v prvom prípade, tak aj po dodaní druhých 5 000 kariet v niektorých prípadoch zaslal žalobcovi identifikačné údaje držiteľov kariet, čím potvrdil ich prevzatie. Neskôr ho telefonicky vyzývali na úhradu, na čo mal reagovať prísľubom úhrady.
Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
-3- 18Cb/7/2015-71
Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu
Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 369 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, platným v čase omeškania ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu zmluvy predstavujúcej nepomenovaný zmluvný typ, vykazujúci znaky kúpnej zmluvy ústnou formou, v zmysle ktorej žalobca dodal žalovanému plastové VIP karty v celkovom pocte 5000 ks. Ako potvrdili vo svojich výpovediach vypočutí svedkovia, štatutárny zástupca žalovaného tieto karty riadne prevzal, sám navrhol výšku kúpnej ceny za jeden kus karty, ktorú zástupca žalobcu akceptoval a po vystavení faktúry na sumu 5.000 € požiadal žalobcu o rozdelenie fakturácie na 3 časti, z čoho zaplatil sumu 500 € na faktúru, číslo 1020130602 aj s uvedením jej variabilného symbolu. Preto súd obranu žalovaného posúdil ako nedôvodnú, nakoľko uvedené skutočnosti dostatočným spôsobom osvedčili vznik právneho nároku žalobcu na zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny, teda vzájomnej akceptácie prejavu vôle smerujúcej k uzavretiu zmluvy, pričom vykonaná dostatočne špecifikovaná čiastočná úhrada žalovaného tento prejav vôle konkludentným spôsobom potvrdila. Reklamáciu žalovaného listom zo dňa 29.04.2014 a zo dňa 03.09.2014 súd vzhľadom na odstup času ako aj zistený skutkový stav posúdil ako nedôvodnú,
účelovú reakciu žalovaného na urgenciu nezaplatených faktúr. V tej súvislosti preto súd neakceptoval návrh právneho zástupcu žalovaného na vypočutie štatutárneho zástupcu žalovaného, ktorý sa napriek ospravedlnenej neúčasti opakovane nedostavil na nariadené pojednávanie a to s poukazom na zásadu hospodárnosti konania, ku ktorej nepochybne nepatrí povinnosť súdu vykonať všetky navrhnuté dôkazy, ale len tie, ktoré vedú k meritórnemu rozhodnutiu súdu, ako aj v súvislosti so záverom ku ktorému súd už na základe dovtedy vykonaných dôkazov dospel.
Po vyhodnotení dokazovania preto súd žalovaného zaviazal na zaplatenie dohodnutej kúpnej ceny, tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
-4- 18Cb/7/2015
Súd priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 270 € ako aj trovy právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za 5 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava, návrh na vydanie platobného rozkazu, písomné vyjadrenie k odporu, zastúpenie na pojednávaní dňa 01.10.2015- § 13a ods. 4 vyhlášky a dňa 03.11.2015), za úkon v hodnote 161,01 € a režijného paušálu vo výške 2 x 8,04 € a 2 x 8,39 € za úkon.
Súd v zmysle § 17 citovanej vyhlášky priznal právnemu zástupcovi žalobcu aj náhradu za stratu času pri zastupovaní v dňoch pojednávaní vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu x 6 v uplatnenej výške 83,88 eur ako aj náhradu cestovných výdavkov spojených s cestou na pojednávania (§§ 15,16 citovanej vyhlášky) v celkovej výške 271,68 €, vychádzajúc z pripojenej kópie technického preukazu vozidla a priemerných cien PHM, podľa údajov na internete ( 3 x Rožňava - Prešov a späť).
Táto odmena a náhrada sa v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky zvyšuje o 20 %-nú daň z pridanej hodnoty, t. j. o sumu 197,77 €.
Žalovaný je preto povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v celkovej výške 1.456,60 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu, len čo sa týka výroku o trovách konania.
Podľa § 202 ods. 1 O.s.p. odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania alebo vzdania sa nároku a proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 153 c) ods. 1 a 2 O.s.p., ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu nebol prítomný na pojednávaní, na ktorom súd rozhodol rozsudkom podľa § 153b ods. 1, môže do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku podať návrh na jeho zrušenie. Ak súd návrhu vyhovie, zruší rozsudok uznesením a začne vo veci opäť konať Ak žalovaný zároveň s návrhom podľa odseku 1 podal proti rozsudku pre zmeškanie aj odvolanie a súd vyhovel návrhu podľa odseku 1, platí, že žalovaný odvolanie nepodal Odvolanie je potrebné podať v 2 písomných vyhotoveniach. V odvolaní má sa popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha.
-5- 18Cb/7/2015
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon