Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Cob-64-2022.pdf
PDF · 140.41 KB
Case nature
Area
Subarea
6Cob/64/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Jany Jančíkovej, v právnej veci žalobcu: FX Vision s. r. o., so sídlom Komenského 12D, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 047 640, právne zastúpeného JUDr. Ing. Lindou Kovandovou LL.M., advokátkou, so sídlom Ul. Janka Kráľa 1, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42307121, proti žalovanému: TOBI CONSTRUCT s.r.o., so sídlom Dukelská 77/79, 087 01 Giraltovce, IČO: 47 955 341, právne zastúpenému JUDr. Zuzanou Kolárikovou, advokátkou, so sídlom Stará Prešovská 10, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 50472933, o zaplatenie 1.500,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník, č. k. 6Cb/8/2019-172 zo dňa 12.5.2022, takto jednohlasne
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Svidník žalobu zamietol a priznal žalovanému proti žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu Okresnému súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz na zaplatenie sumy 1.500,- eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že ako zhotoviteľ zhotovil pre žalovaného ako objednávateľa dielo podľa objednávky a požiadaviek žalovaného. Žalovaný dielo prevzal dňa 19.11.2018, pričom dielo si riadne skontroloval a prípadné zistené nedostatky žalobca odstránil v dohodnutej lehote. V prílohe prikladá Odovzdávací a preberací protokol, ktorým žalovaný potvrdil, že dielo prevzal a podľa čl. II bod 5 tohto protokolu potvrdil, že vykonanie diela zo strany zhotoviteľa považuje za ukončené a že žalobca ako zhotoviteľ si splnil svoju povinnosť vykonať dielo riadnym ukončením a odovzdaním objednávateľovi v dohodnutom mieste a čase protokolárnym zápisom za účasti obidvoch zmluvných strán. Podľa vzájomnej dohody žalobcu a žalovaného odplata za vykonanie diela bola fakturovaná postupne. Celková cena diela predstavovala aj s dodávkou a montážou sumu 14.511,80 eura. Prvá časť odplaty vo výške 7.675,- eur bola žalovaným uhradená dňa 4.9.2018 na základe zálohovej faktúry č. 201892N zo dňa 2.9.2018. Druhá časť odplaty vo výške 3.000,- eur bola žalovaným uhradená dňa 25.9.2018 na základe zálohovej faktúry č. 201893N zo dňa 23.9.2018. Následne bola žalobcom faktúrou č. 201832 zo dňa 19.11.2018 žalovanému vyfakturovaná celková odmena za dielo s tým, že vo faktúre boli odpočítané dovtedy uhradené zálohy. K úhrade zostávala suma 3.836,80 eura. Dňa 8.1.2019 žalovaný z tejto sumy uhradil časť vo výške 2 336,80 eura. Dodnes však zostáva k úhrade suma 1.500,- eur, ktorú žalovaný neuhradil. Žalobca žalovaného na úhradu dlžnej sumy opakovane vyzýval, avšak bezúspešne. Z uvedeného dôvodu sa žalobca domáha zaplatenia zostávajúcej časti fakturovanej odplaty za vykonanie diela vo výške 1.500,- eur súdnou cestou. V súvislosti s úrokom z omeškania žalobca uvádza, že tento si uplatňuje v zákonnej výške podľa aktuálne platnej sadzby. Žalovaný v odpore uviedol, že návrh žalobcu je nedôvodný. Ako podklad na vydanie platobného rozkazu žalobca vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu uvádza, že žalobca ako zhotoviteľ zhotovil pre žalovaného ako objednávateľa dielo podľa objednávky a požiadaviek žalovaného. Žalovaný dielo mal prevziať dňa 19.11.2018, pričom dielo si mal riadne skontrolovať a prípadné zistené nedostatky žalobca mal odstrániť v dohodnutej lehote. Žalobca mal v prílohe platobného rozkazu priložiť odovzdávací a preberací protokol, ktorým žalovaný mal potvrdiť, že dielo mal prevziať a podľa čl. II bod 5 tohto protokolu mal potvrdiť, že vykonanie diela zo strany zhotoviteľa považuje za ukončené a že žalobca ako zhotoviteľ si mal splniť svoju povinnosť vykonať dielo riadnym ukončením a odovzdaním objednávateľovi v dohodnutom mieste a čase protokolárnym zápisom za účasti obidvoch zmluvných strán. Žalobca ďalej v návrhu opisuje vykonanie úhrad za vykonanie diela na základe uvedených faktúr. A na záver uvádza, že dodnes však zostáva k úhrade suma 1 500 eur, ktorú žalovaný neuhradil. Žalobca uvádza, že žalovaného na úhradu dlžnej sumy opakovane vyzýval, avšak bezúspešne. Z uvedeného dôvodu sa žalobca domáha zaplatenia zostávajúcej časti fakturovanej odplaty za vykonanie diela vo výške 1.500,- eur súdnou cestou aj s príslušným úrokom z omeškania. Žalobca uvádza, že ako zhotoviteľ zhotovil pre žalovaného ako objednávateľa dielo podľa objednávky a požiadaviek žalovaného. Žalovaný dielo mal prevziať dňa 19.11.2018, pričom dielo si mal riadne skontrolovať a prípadné zistené nedostatky žalobca mal odstrániť v dohodnutej lehote. Žalovaný je toho názoru, že žalobca neuviedol do návrhu na platobný rozkaz stav, aký je v skutočnosti. Žalovaný do preberacieho protokolu uviedol a prehlásil, že vykonané dielo pred podpisom protokolu skontroloval, preveril jeho funkčnosť, pričom zistil, že dielo má vady spočívajúce v: 1 x nefunkčnom pixeli X približne v strede obrazovky, vada bola opravená 10.2.2019, 2x slabá nedoliehavosť kabinetu č. 6-7 v rámci výrobnej tolerancie, 5x nefunkčný modul farebná odlišnosť IC chip blue, vada bola opravené 10.2.2019 a lx nefunkčný modul farebná odlišnosť IC chip blue. Žalobca tak isto do návrhu uviedol, že žalovaný si dielo mal riadne skontrolovať a prípadné zistené nedostatky žalobca mal odstrániť v dohodnutej lehote, čo tiež nie je v súlade so skutočnosťou, nakoľko vady spočívajúce v slabej nedoliehavosti kabinetu č. 6-7 na dvoch miestach a v nefunkčnom module farebnej odlišnosti IC chip blue neboli do dnešného dňa odstránené. Žalovanému je nepreskúmateľné a nezrozumiteľné, čo znamená, že v rámci výrobnej tolerancie má byť slabá nedoliehavosť kabinetu č. 6-7, nakoľko žalobca neoboznámil žalovaného s týmito toleranciami, najmä ak žalovaný poukazuje na skutočnosť, že nemôžu existovať tolerancie tak veľkého rozsahu, aby nedoliehavosť kabinetu č. 6-7 bola značne viditeľná. Navyše, nefunkčnosť modulu farebnej odlišnosti IC chip blue spôsobuje nefunkčnosť diela ako celku z dôvodu povahy diela, ktoré slúži na prezentáciu žalovaného. Uvedené neodstránené vady diela spôsobujú použitie diela, na ktorý je určený. Konateľ žalovaného A. B. s konateľom žalobcu C. D. pravidelne telefonicky komunikoval ohľadom predmetných existujúcich a pretrvávajúcich vád diela a konateľ žalobcu prisľuboval žalovanému, že predmetné vady odstráni a dohodli sa, že až po odstránení uvedených vád žalovaný zvyšnú sumu 1.500,- eur doplatí žalobcovi. Keďže do dnešného dňa žalobca na ďalšie telefonické výzvy nereagoval, žalovaný konal tak, ako bolo dohodnuté s konateľom žalobcu. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že v predmetnej veci žalobca neodovzdal do dnešného dňa dielo v stave bez závad, ako bolo v zmluve dohodnuté. Strany si telefonicky dohodli podmienky zaplatenia istiny uvedenej v platobnom rozkaze, žalovaný nevidí dôvod na zaplatenie tejto istiny, avšak za splnenia podmienky, že žalobca dielo odovzdá bez akýchkoľvek závad, nakoľko žalovaný je toho názoru, že prípadné zaplatenie požadovanej istiny bez odstránenia uvedených vád diela by viedlo k nemožnosti uplatniť si prípadnú zodpovednosť za vady diela, nakoľko by sa žalobca odvolával na skutočnosť, že žalovaný prevzal dielo s konkrétnymi vadami, na ktoré bol žalovaný upozornený a tým pádom sa na tieto vady nevzťahuje možnosť uplatnenia zodpovednosti za vady diela. Žalovaný z uvedených dôvodov opakovane vyzýval žalobcu na odstránenie všetkých vytýkaných vád diela a žalobca tak nekoná, čo je dôvodom na nevyplatenie uvedenej istiny. Žalovaný uvádza, že mu boli doručené faktúry ohľadom uplatňovaného nároku, žalovaný ich založil do svojho účtovníctva, uplatňovaný nárok žalovaný eviduje vo svojom účtovníctve a predmetné faktúry sú uvedené aj v kontrolnom výkaze žalovaného podľa § 78a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný neuznáva nárok žalobcu na preplatenie ním požadovanej istiny a neuznáva ani jeho právo na zaplatenie súm priznaných mu výrokom platobného rozkazu. Navrhuje, aby bol napadnutý platobný rozkaz zrušený, po zrušení platobného rozkazu, nariadení pojednávania, vykonania dokazovania a vyhodnotenia dôkazov žiada konanie zastaviť.
Aplikujúc ust. § 536 ods. 1, 3, § 546 ods. 1, § 548 ods. 1, § 554 ods. 1 a 6, § 560 ods. 1, 2, § 439 ods. 1, § 324 ods. 1 a § 365 ods. 1 všetko Obchodného zákonníka súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania považoval za preukázané a nesporné, že strany sporu, žalobca ako zhotoviteľ zhotovil pre žalovaného ako objednávateľa dielo - svetelnú obrazovku P6 na základe objednávky
- emailového podania žalovaného zo dňa 1.9.2018. Súd prvej inštancie zmluvu o dielo uzavretú medzi sporovými stranami konkludentným spôsobom považoval za platnú, nakoľko bol jednoznačným spôsobom dohodnutý predmet plnenia a jeho cena. Podľa vzájomnej dohody žalobcu a žalovaného odplata za vykonanie diela bola žalobcom fakturovaná postupne. Celková cena diela predstavovala aj s dodávkou a montážou sumu 14.511,80 eura. Prvá časť odplaty vo výške 7.675,- eur bola žalovaným uhradená dňa 4.9.2018 na základe zálohovej faktúry č. 201892N zo dňa 2.9.2018. Druhá časť odplaty vo výške 3.000,- eur bola žalovaným uhradená dňa 25.9.2018 na základe zálohovej faktúry č. 201893N zo dňa 23.9.2018. Bolo nesporné tiež, že dňa 19.11.2018 pracovníci žalobcu spolu s konateľom reklamnú obrazovku žalovanému namontovali, ale do prevádzky ju žalobca uviedol až nasledujúci deň diaľkovo z domu. Podľa vyjadrenia samotného žalobcu žalovanému prvotne poskytol dielo iba na odskúšanie a za účelom zistenia prípadných vád. Dňa 19.11.2018 žalobca žalovanému faktúrou č. 201832 splatnou dňa 29.11.2018 vyfakturoval celkovú odmenu za dielo s tým, že vo faktúre boli odpočítané dovtedy uhradené zálohy žalovaným. K úhrade zostávala suma 3.836,80 eura. Dňa 8.1.2019 žalovaný z tejto sumy uhradil časť vo výške 2.336,80 eura, spornou zostalo zaplatenie sumy 1.500,- eur, ktorú žalovaný neuhradil z dôvodu, že na reklamnej obrazovke, ako bolo preukázané z výsluchu konateľa žalobcu a potvrdil to aj svedok E. F., sa hneď po spustení začali prejavovať vady, boli odpálené panely, svietili na žlto, tým pádom reklamná obrazovka nebola dodaná riadne. Nakoniec ani táto skutočnosť nebola, poukazujúc na emailovú komunikáciu medzi stranami, sporná, žalobca túto vadu v priebehu mesiaca február 2019 odstránil. Z výpovede uvedeného svedka mal súd prvej inštancie ale za preukázané, že zhruba po týždni, t. j. v čase odskúšania diela, sa opätovne objavili žlté škvrny na obrazovke a nedoliehavosť kabinetu, čo žalovaný telefonicky oznámil žalobcovi a emailom zaslal žalobcovi aj fotodokumentáciu s vadami obrazovky. Z emailovej komunikácie je preukázané, že žalobca viackrát upozorňoval žalovaného a trval na podpísaní a zaslaní odovzdávacieho protokolu a termín opravy ďalších chýb podmieňoval zaplatením sumy 1.500,- eur. Z odovzdávacieho a preberacieho protokolu je zrejmé, že žalovaný dňa 18.3.2019 protokol podpísal, ale uviedol v ňom dve chyby na reklamnej obrazovke, ktoré žalobcom opravené ku dňu podpísania protokolu neboli a k oprave predmetu diela doteraz nedošlo. Žalobca prevzatie protokolu potvrdil mailom zo dňa 21.3.2019, v ktorom aj podľa názoru súdu prvej inštancie uznal, že dielo obsahuje vady, keď uviedol, že či tá fotka v prílohe je nová chyba a že hneď ako žalovaný zaplatí sumu 1.500,- eur, sa dohodnú na termíne opravy. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a citovaných zákonných ustanovení mal súd prvej inštancie za preukázané, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Z jednotlivých písomných dôkazov, z výpovede svedka E. F. ako aj z listinných dôkazov predložených svedkom je jednoznačné, že dielo nebolo dodané riadne, dielo od vykonania montáže a v čase jeho prevzatia malo vady, ktoré žalobca doteraz neodstránil, pritom povinnosť vykonať dielo na základe platnej zmluvy je základnou povinnosťou zhotoviteľa. Zhotoviteľ túto povinnosť splní, ak dielo riadne dokončí a odovzdá ho objednávateľovi. Pre zánik záväzku splnením musia byť zo strany zhotoviteľa splnené obidve podmienky, a to riadne dokončenie a aj odovzdanie diela. Až riadnym vykonaním diela, ktoré prevzal objednávateľ, dochádza k zániku záväzku a k zániku záväzku zo zmluvy o dielo dôjde až odstránením vád diela zhotoviteľom. Keďže v tomto prípade k zániku záväzku riadnym vykonaním diela nedošlo, nakoľko záväzok riadne vykonať dielo by bol splnený až okamihom odstránenia vád zo strany žalobcu, ktoré boli žalovaným označené v protokole, nárok žalobcu ako zhotoviteľa na doplatenie ceny diela nemožno považovať za opodstatnený (pozri rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 13. mája 2008, sp. zn. 32 Odo 1531/2006 a Rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 24. júla 2013, sp. zn. 1505/2013). Súd prvej inštancie je toho názoru, že aj keď si strany v zmluve o dielo nedojednali tzv. zádržné, ktoré síce nie je upravené v Obchodnom ani Občianskom zákonníku, ale pri zmluve o dielo sa tento inštitút v obchodnom styku používa, žalovaný oprávnene zadržal žalobcovi sumu 1.500,- eur z faktúry vystavenej žalobcom, t. j. obvyklých asi 10 % z celkovej faktúry žalobcu. K námietke žalobcu, že predmetom konania nie je riešenie nárokov žalovaného zo zodpovednosti za vady, súd prvej inštancie uvádza, že je potrebné rozlišovať odstraňovanie vád pri prevzatí diela, čo je tento prípad a odstraňovanie vád v záručnej dobe. To, či bude zhotoviteľ zodpovedný aj za akosť diela počas záručnej doby, je na dohode strán. Súd prvej inštancie pripomína, že existuje aj zákonná zodpovednosť za vady, ktoré existovali pri prevzatí diela, ale vyšli najavo až neskôr, tu ide predovšetkým o skryté vady. A pokiaľ právna zástupkyňa žalobcu v záverečnom stanovisku poukazuje na judikát R 59/2020 a jeho nesprávne použitie zo strany právnej zástupkyne žalovaného, má pravdu v tom, že tento vychádza z odlišného skutkového stavu, ale dotýka sa výšky zľavy z ceny diela, ktorá mu vznikla v dôsledku vadného plnenia zo strany zhotoviteľa. Napriek tomu čiastočne však aplikujúc na náš prípad najvyšší súd vyslovil záver, že „objednávateľ nemôže znášať negatívne dôsledky vadného plnenia zo strany zhotoviteľa a jeho následnú pasivitu prejavujúcu sa v neodstránení vád diela ani v dodatočnej primeranej lehote“.
O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa citovaných zákonných ustanovení vo výroku II. rozsudku. Žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prvej inštancie priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Proti tomuto rozsudku ako celku podal žalobca včas odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d),f), g) a h) Civilného sporového poriadku. Žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a priznať mu sumu 1.500,- eur spolu s príslušným úrokom z omeškania, alternatívne zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
V dôvodoch svojho odvolania uviedol, že jediným sporným bodom namietaným žalovaným bolo, že dielo nebolo odovzdané riadne, t. j. že v čase jeho odovzdania nebolo bez vád, s čím žalobca nesúhlasil, pričom na preukázanie svojich tvrdení predložil dôkazy, s ktorými sa súd nevysporiadal. Najmä sa súd nevysporiadal s tým, že prvýkrát boli vady diela žalovaným vytknuté (reklamované) až dňa 26.1.2019, pričom dielo bolo odovzdané dňa 19.11.2018. Preto neobstojí tvrdenie žalovaného, že tieto vady mali existovať už v novembri 2018, t. j. v čase odovzdania diela.
Podľa odvolateľa žalovaný pri odovzdaní diela nepodpísal preberací protokol s tým, že tak urobí dodatočne, pričom následne si vymýšľal výhovorky prečo ho nemôže podpísať, pričom tento preberací protokol bol žalovaným podpísaný až niekoľko mesiacov po reálnom odovzdaní diela, a to 18.3.2019 a bol zaslaný žalobcovi prostredníctvom poštového podniku. V tomto protokole však bolo výslovne potvrdené, že dielo bolo odovzdané žalovanému ako objednávateľovi už dňa 19.11.2018. Od okamihu odovzdania diela po dobu nasledujúcich viac ako dvoch mesiacov žalovaný nevytkol žiadne vady diela s tým, že prvé drobné vady diela sa objavili až koncom januára 2019. Konateľ žalovaného pán B. síce na pojednávaní tvrdil, že obrazovka hneď v prvý deň nešla tak ako mala, avšak toto tvrdenie nikdy nepreukázal ani nepodložil žiadnym dôkazom, pričom vypovedal nekonzistentne a dátumy si nepamätal. Ako to vyplynulo aj z výpovede svedka E. F., uviedol, že ohľadom vád prvýkrát kontaktoval pána D. dňa 26.1.2019. Preto neobstojí tvrdenie žalovaného, že dielo nebolo odovzdané riadne.
S poukazom na ust. § 562 Obchodného zákonníka žalobca uviedol, že dielo odovzdal žalovanému dňa 19.11.2018, pričom prvýkrát boli vady vytknuté 26.1.2019, pričom to, že s odstupom času po odovzdaní diela sa vyskytli nejaké drobné vady, podľa žalobcu nič nemenili na skutočnosti, že dielo bolo dňa 19.11.2018 dodané riadne a bez vád.
Podľa odvolateľa sa súd prvej inštancie nijako nevysporiadal s námietkou žalobcu, že prvý krát boli vady diela vytknuté až 68 dní po odovzdaní diela, pričom tieto vady vytknuté so značným časovým odstupom od odovzdania diela mohli vzniknúť aj v dôsledku zimného počasia, či mnohých iných možných dôvodov, prípadne zavinením samotného žalovaného (určite však neexistovali pri odovzdaní diela dňa 19.11.2018).
Po vytknutí vád dňa 26.1.2019, tak ako to uvádzal svedok E. F., žalobca bezodkladne zariadil opravu všetkých vytknutých vád, ku ktorým došlo dňa 10.2.2019, pričom uvedeným konaním nešlo o odstránenie vád existujúcich v čase prebratia diela, ale išlo o odstránenie vád vzniknutých počas záručnej doby.
S poukazom na uvedené preto bol žalobca toho názoru, že žalovaný nie je oprávnený zadržiavať zostávajúcu neuhradenú časť ceny diela vo výške 1.500,- eur. Obdobne nie je žalovaný oprávnený požadovať, tak ako to prezentoval na pojednávaní, aby s ním žalobca po týchto skúsenostiach a platobnej nedisciplinovanosti žalovaného uzavrel ďalší obchod – konkrétne, aby mu dodal ďalší tovar – dodatočné náhradné komponenty k obrazovke, ktoré podľa slov konateľa žalovaného by mu tento aj zaplatil a až potom ako by mu žalovaný doplatil aj žalovanú sumu 1.500,- eur. Obchodný zákonník upravuje len tzv. zádržné právo, avšak toto nemožno aplikovať na tento prejednávaný prípad, pretože v Obchodnom zákonníku je výslovne upravené len pri určitých typoch zmlúv a zmluva o dielo medzi ne nepatrí. Navyše podľa § 151s Občianskeho zákonníka, kto je povinný vydať vec, môže ju zadržať, aby zabezpečil svoju splatnú peňažnú pohľadávku voči tomu, komu je inak povinný vec vydať. V prejednávanom prípade žalovaný nemá splatnú peňažnú pohľadávku voči žalobcovi, takže nie je oprávnený nič zadržiavať z dôvodu zákonného zádržného práva. Okrem zádržného práva existuje aj odlišný inštitút tzv. zádržné, ktorý mal evidentne na mysli súd prvej inštancie, ktorý nie je upravený a ktorý sa v praxi síce využíva aj pri zmluve o dielo ako spôsob zabezpečenia splnenia záväzkov zhotoviteľom, avšak musí byť výslovne dohodnutý zmluvnými stranami v zmluve o dielo. Zmluvné zádržné má tak povahu dohody o odklade splatnosti časti plnenia, resp. o viazanosti splatnosti časti pohľadávky na splnenie podmienky. Musí však vždy ísť o dohodu zmluvných strán. Pri absencii takejto dohody zmluvných strán súd nemôže aplikovať inštitút zádržného, nakoľko k tomu žiaden relevantný podklad. V tomto prejednávanom prípade podľa žalobcu neexistovala žiadna dohoda o zádržnom a ani to žiadna zo sporových strán netvrdila.
V priebehu súdneho konania žalobca zdôrazňoval, že predmetom konania vo veci nie je riešenie nárokov žalovaného zo zodpovednosti za vady, ale že ide o konanie o zaplatenie zostávajúcej neuhradenej časti ceny diela. Ak by bolo pravdou to, čo tvrdí žalovaný, že dielo malo vady, resp. že reklamácia vád nebola buď vybavená riadne alebo vôbec, bolo by jeho právom si nároky z vád uplatňovať podľa potreby aj v súdnom konaní skôr, než by došlo ich prekludovaniu, resp. premlčaniu. Žalovaný však nič také neurobil. Nikdy svoje nároky neuplatnil a až keď si žalobca začal súdnou cestou vymáhať svoju splatnú pohľadávku voči žalovanému, žalovaný prišiel s teóriou o údajných vád diela. Tvrdenia žalovaného o údajnej vadnosti diela od počiatku sú ničím nepodložené tvrdenia a ide o neopodstatnenú snahu žalovaného vyhnúť sa doplateniu zostávajúcej neuhradenej časti ceny diela. Ak by boli tvrdenia žalovaného pravdivé, znamenalo by to podľa žalobcu, že riadne a včas neuplatňoval svoje práva zo zodpovednosti za vady a tieto práva sa mu prekludovali, prípadne sa premlčali. Na preklúziu je súd povinný prihliadať ex offo a na premlčanie na námietku druhej strany sporu, čím tieto námietky žalobca voči žalovanému opakovane vznáša, nakoľko súd sa s týmito námietkami nevysporiadal.
Žalovaný však podľa žalobcu účelovo pri namontovaní a odovzdaní diela nepodpísal preberací protokol, pričom žalobca trvá na tom, že v čase odovzdania diela toto riadne fungovalo bez vád. V prílohe tohto odvolania žalobca predložil súdu dôkazy o riadnom odovzdaní diela, pričom ide o fotografie zo dňa 17.11.2018, ktoré boli zhotovené počas montáže s tým, že žalobca tieto fotografie a video nemal bez vlastnej viny predložiť skôr, pretože konateľ žalobcu sa dlhodobo nachádza v Spojených štátoch amerických a nemal prístup k databáze z obdobia vykonávania diela. Z priloženej fotodokumentácie a videa je zrejmé, že dielo bolo bez akýchkoľvek vád odovzdané. To, že si žalovaný nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nepodpísal preberací protokol bezprostredne po odovzdaní diela, nemôže byť používané na ťarchu žalobcu, ktorý sa jeho podpísania dožadoval z dôvodu právnej istoty. Žalobca nemôže znášať negatívne dôsledky vyplývajúce z pasivity a nesplnenia si zákonných povinností žalovaným. Vady zistené do dňa podpísania písomného protokolu, ktoré boli žalovaným po prvýkrát zistené a vytknuté až dňa 26.1.2019, boli dňa 10.2.2019 riadne odstránené, čo potvrdil aj svedok F. aj konateľ žalovaného na pojednávaní.
Z e-mailovej komunikácie zo dňa 22.2.2019 predloženej žalobcom súdu ako prílohu k jeho podaniu zo dňa 11.9.2019 jednoznačne vyplýva, že poslednou reálnou a vytknutou vadou bol 5 x nefunkčný modul farebná odlišnosť IC chip blue, ktorá bola odstránená dňa 10.2.2019.
Až v marci 2019, t. j. štyri mesiace po odovzdaní diela, žalovaný zaslal žalobcovi poštou podpísaný preberací protokol, avšak žalovaný do tohto protokolu svojvoľne doplnil akúsi ďalšiu vadu 1 x nefunkčný IC chip blue. Táto vada nebola podľa žalobcu nikdy žalovaným preukázaná.
Žalobca ďalej namietal tvrdenie súdu prvej inštancie v bode 13. napadnutého rozsudku, a to, že z fotodokumentácie vád diela súd zistil, že reklamovaná obrazovka vykazuje vady popísané žalovaným, keď naopak táto preukazuje podľa žalobcu bezvadnosť diela s tým, že žalobca tiež namieta tvrdenie súdu prvej inštancie v bode 31. rozsudku, že podľa vyjadrenia samotného žalobcu žalovaný prvotne poskytol dielo iba na odskúšanie a za účelom zistenia prípadných vád, keď ide o prekrútené tvrdenie žalobcu, ktorý uvádzal, že nakoľko dielo bolo odovzdané dňa 19.11.2018 a preberací protokol podpísal žalovaný až dňa 18.3.2019, žalovaný mal dostatok času na odskúšanie diela a zistenie prípadných vád, pričom tieto vady boli opravené dňa 10.2.2019.
Na záver k trovám konania žalobca uvádza, že niektoré trovy by mal aj v prípade úspechu žalovaného znášať žalovaný, a to z dôvodu, že žalovaný opakovane zapríčinil bez náležitého dôvodu odročenie pojednávania, vytvára tak zbytočné prieťahy v konaní.
Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu sa s napadnutým rozsudkom úplne stotožnil s tým, že žalobca v podanom odvolaní iba stroho opakuje argumenty, ktoré uvádzal vo svojich písomných stanoviskách či ústnych prednesoch a s ktorými sa súd v priebehu konania už vysporiadal.
Podľa žalovaného dielo v žiadnom prípade nebolo odovzdané riadne a bez vád dňa 19.11.2018 s tým, že samotný žalobca vo svojom stanovisku zo dňa 11.9.2019, že žalovanému prvotne poskytol dielo iba na odskúšanie a za účelom zistenia prípadných vád, tak ako to vyplýva aj z citácie žalobcu z e-mailovej komunikácie, pričom počas tejto doby, t. j. v čase odskúšania diela sa opakovane vyskytlo niekoľko vád, čo sa v konečnom dôsledku premietlo aj do preberacieho protokolu dňa 18.3.2019.
Svedok F. vo svojej výpovedi potvrdil, že dielo malo vady už od počiatku, keď dňa 26.1.2019 kontaktoval konateľa žalobcu pána Kráľa s tým, že túto skutočnosť nepoprel ani samotný žalobca, že v čase prevzatia diela sa vyskytli vady. Skutočnosť, že dielo nebolo dodané žalovanému riadne a bez vád potvrdzuje podľa žalovaného aj samotný preberací protokol, v ktorom sú výslovne uvedené vady, ktoré dielo v čase jeho prevzatia malo. Žalobca prevzatie protokolu potvrdil mailom zo dňa 26.1.2019 a zároveň uznal, že dielo obsahuje vady, ktoré uviedol. Preto toto konanie žalobcu považoval žalovaný za konanie v príkrom rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, keď opravu vád diela podmieňoval doplatením kúpnej ceny diela. Z tohto konania žalobcu je nepochybné, že v žiadnom prípade mu nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie kúpnej ceny diela.
Žalovaný sa plne stotožnil s právnym záverom konajúceho súdu, podľa ktorého je jednoznačné, že dielo nebolo dodané riadne, dielo od vykonania montáže a v čase jeho prevzatia malo vady, ktoré žalobca doteraz neodstránil, pričom povinnosť vykonať dielo na základe platnej zmluvy je základnou povinnosťou zhotoviteľa. Až riadnym vykonaním diela, ktoré prevzal objednávateľ, dochádza k zániku záväzku a k zániku záväzku zo zmluvy o dielo dôjde až odstránením vád diela zhotoviteľom. Keďže v tomto prípade k zániku záväzku riadnym vykonaním diela nedošlo, nakoľko záväzok riadne vykonať dielo by bol splnený až okamžitým odstránením vád zo strany žalobcu, ktoré boli žalovaným označené v protokole, nárok žalobcu ako zhotoviteľa na doplatenie ceny diela nemožno považovať za opodstatnený.
Pokiaľ sa týka námietok žalobcu ohľadom rozhodnutia súdu prvej inštancie o trovách konania, žalovaný uviedol, že odročenie pojednávania je oprávnený rozhodnúť súd a nie samotný žalovaný a v prípade, ak došlo k odročeniu pojednávania a rozhodol tak súd, ktorý vyhodnotil správnosť takéhoto postupu. Prvé pojednávanie bolo odročené predovšetkým za účelom výsluchu svedka E. F., ktorý bol na ňom vypočutý a predložil ďalšie listinné dôkazy, ktorými disponoval a druhé pojednávanie bolo odročené predovšetkým za účelom predloženia písomných záverečných stanovísk vo veci a stanovísk k výsluchu svedka. Nakoľko žalobca bol v spore neúspešný a podal absolútne zbytočnú žalobu, súd rozhodol v súlade so zákonom tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech súd priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
S poukazom na uvedené preto žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.
K uvedenému vyjadreniu žalovaného žalobca svoje vyjadrenie nepodal.
Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383, § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok je vo výroku vecne správny, čím boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).
V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
Odvolací súd v odvolacom konaní tak posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s namietanou arbitrárnosťou, nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávny právnym posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (ku tomu pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).
Odvolací súd v zmysle ustanovení § 379 a § 380 CSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, keďže jeho argumentácia bola vecne správna, objektívna, presvedčivá. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré odvolateľ uvádzal vo svojom odvolaní, vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria jeden celok.
Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie stranami tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné.
V danom prípade žalobca označil odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f), g) a h) CSP. Posudzujúc však jeho odvolanie podľa obsahu (§ (§ 124 ods. 1 CSP) je zrejmé, že odvolateľ uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP.
Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami strany, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP). Právo (strany) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, pričom rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia". Odvolací súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie sa v princípe môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia podaného súdom prvej inštancie (porovnaj rozsudok Helle proti Fínsku z 19. decembra 1997, sťažnosť č. 20772/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-VIII).
Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa žalobcom v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil, pričom dal i odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky oboch strán. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa žalobca s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňujú ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobe nevyhovel. Napadnutý rozsudok tak nie je arbitrárny.
Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Dôsledkom toho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami prednesené, prípadne, že neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané alebo vyplynuli z prednesov strán. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
Odvolateľ v odvolaní vychádza z odlišných skutkových záverov než súd prvej inštancie a robí z vykonaných dôkazov vlastné skutkové závery týkajúce sa dôvodnosti žaloby. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa považuje taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 CSP. Podľa citovaného ustanovenia hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nevšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, poprípade poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ustanoveniam § 192 - § 194 CSP. Odvolacím dôvodom podľa cit. zák. ust. totiž možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.
K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav) je síce relevantným odvolacím dôvodom, ale v danom prípade táto námietka nie je opodstatnená, pretože súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody, pre ktoré žalobu zamietol. Napokon polemika o nesprávnosti súdom prvej inštancie vysloveného právneho záveru pre odlišné skutkové závery vyvodzované odvolateľom, pričom odvolateľom namietaná nesprávnosť vytvorenia skutkového základu nie je daná, sama o sebe nie je presvedčivou bázou pre konštatovanie vecnej nesprávnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie správne právne vec posúdil.
Za kruciálnu v prejednávanom spore možno považovať otázku či žalobca odovzdal dielo riadne a bez vád dňa 19.11.2018, alebo, tak ako to tvrdil žalovaný, toto dielo bolo dňa 19.11.2018 spustené to tzv. „skúšobnej“ prevádzky tak, aby sa odstránili prípadné vady diela, ktoré boli podľa tvrdenia žalovaného na tomto diele už od počiatku, t. j. od spustenia tzv. „skúšobnej“ prevádzky, ktoré žalovaný priebežne namietal a ktoré podľa tvrdenia žalovaného doposiaľ odstránené neboli.
Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že zmluvné strany uzatvorili konkludentným spôsobom zmluvu o dielo, ktorého celková cena aj s dodávkou a montážou predstavovala 14.511,80 eur s tým, že spornou zostala suma 1.500,- eur, ktorú žalovaný neuhradil z dôvodu, že na reklamovanej obrazovke sa ihneď po jej spustení začali prejavovať vady, boli tzv. „odpálené panely“, svietili na žlto, čím aj podľa odvolacieho súdu nebola obrazovka dodaná riadne. Uvedená skutočnosť vyplýva nielen z výsluchu svedkov, ale najmä z e-mailovej komunikácie, z ktorej nepochybne vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému čas na „odskúšanie“ diela s tým, že nefunkčnosť týchto modulov žalovaný v tejto e-mailovej komunikácii ihneď namietal. O tom, že dielo nebolo odovzdané riadne a včas dňa 19.11.2018 svedči podľa odvolacieho súdu aj to, že odovzdávací a preberací protokol bol podpísaný až dňa 18.3.2019, v ktorom rovnako žalovaný uviedol vady diela s tým, že tak ako to vyplýva z e-mailu žalobcu zo dňa 21.3.2019, žalobca tieto vady nenamietal (nerozporoval), ale podmieňoval odstránenie týchto vád diela doplatením zvyšku kúpnej ceny vo výške 1.500,- eur.
Odvolací súd uvádza, že dôkazné bremeno preukázať, že dielo bolo dodané riadne, t. j. bez vád a včas a zaťažuje žalobcu, pričom naopak z výpovede svedka E. F. ale aj z priloženej e-mailovej komunikácie strán sporu nepochybne vyplýva, že žalovaný nielen v čase podpísania preberacieho protokolu, ale už v čase spustenia skúšobnej prevádzky diela dňa 19.11.2018 uvádzal vady diela a dožadoval sa ich odstráneniu po žalobcovi. Rovnako tak je nesporné, že žalobca doteraz tieto vady neodstránil, ale v rozpore so súdom prvej inštancie citovaným ust. § 554 ods. 1 a 6 Obchodného zákonníka, odstránenie týchto vád podmieňoval zaplatením zvyšku ceny za dielo, a to aj napriek tomu, že už dňa 19.12.2018, kedy žalobca zaslal žalovanému odovzdávací protokol, zapísal sám žalobca chyby, o ktorých vedel a sám uviedol, že necháva žalovanému mesiac čas, aby sa obrazovka rozbehla. Ďalej v tomto e-maily zo dňa 19.12.2018 sám žalobca uvádza, že ak by sa vyskytli ďalšie chyby treba ich tam dopísať a on navrhne riešenie. Z uvedeného je viac ako nepochybné, že sám žalobca mal za to, že spustením prevádzky obrazovky dňa 19.11.2018 nedošlo k odovzdaniu diela, však aj keď sám žalobca preberací protokol poslal až s mesačným odstupom po tomto spustení obrazovky, a to dňa 19.12.2018 a sám žalobca uvádzal, že vie o týchto vadách diela a necháva žalovanému mesiac, aby sa obrazovka „rozbehla“ s tým, že sám žalobca v tomto e-maily uviedol chyby, o ktorých vie a vyzval žalovaného, aby ďalšie chyby, ak sa vyskytnú, tam dopísal.
Preto pokiaľ dielo nebolo odovzdané riadne a včas, nemá žalobca nárok na zaplatenie zostatku neuhradenej ceny diela vo výške 1,500,- eur s tým, že ani žalobca nenamietal, že dve chyby, ktoré v preberacom protokole uviedol žalovaný, ku dňu podpísania tohto protokolu existovali a rovnako ani to, že k ich odstráneniu doteraz nedošlo s tým, že ich odstránenie podmieňoval zaplatením zvyšnej sumy vo výške 1.500,- eur, pričom až následne sa mali sporové strany dohodnúť na termíne opravy týchto chýb.
Povinnosť zhotoviteľa riadne dokončiť dielo je spojená aj s jeho riadnym vykonaním, a keďže v tomto prípade k zániku záväzku žalobcu riadnym vykonaním diela nedošlo z dôvodu existencie vád diela, ktoré boli žalovaným uvedené v protokole, nárok žalobcu na doplatenie zvyšku ceny diela nemožno považovať za opodstatnený.
K ďalším námietkam odvolateľa súd uvádza, že v prejednávanej veci nešlo o odstránenie vád diela v záručnej dobe, ale o odstránenie ich vád pri prevzatí diela s tým, že dielo malo vady nielen v čase 19.11.2018, kedy podľa žalobcu došlo k jeho odovzdaniu, ale aj v čase kedy došlo k podpísaniu preberacieho protokolu dňa 18.3.2019. Preto je irelevantné či k odovzdaniu došlo dňa 19.11.2018 alebo dňa 18.3.2019, ale podstatným je, že ani k jednému dátumu toto dielo nebolo odovzdané bez vád.
Rovnako tak neopodstatnené sú odvolacie námietky pokiaľ sa týka náhrady trov konania, keď o odročení pojednávaní v tejto veci nerozhodoval žalovaný, ale súd, ktorý vedie konanie. Preto podstatným v danej veci pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania je ust. § 255 ods. 1 CSP s tým, že súd prvej inštancie správne priznal nárok na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci plne úspešnému žalovanému, nakoľko žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá.
S poukazom na uvedené preto pokiaľ súd prvej inštancie žalobu zamietol, rozhodol tak vecne správne, a preto odvolací súd s použitím ust. § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie vrátane výroku o náhrade trov konania ako vecne správneho závislého výroku potvrdil. Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa zachádzajúcu do nadbytočných podrobností nespôsobilú už privodiť zmenu názoru odvolacieho súdu nepovažoval odvolací súd za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
V odvolacom konaní žalobca nebol úspešný. Naopak, plne úspešný bol žalovaný, ktorému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP.
Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).