Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12CoP-35-2023.pdf
PDF · 114.19 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoP/35/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov senátu – sudcov: JUDr. Miroslavy Korbašovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov – matky: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXX/X, XXX XX G. a otca: H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. I. XXX/XX, XXX XX G., o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č. k. 2P/59/2022-73 zo dňa 18. januára 2023, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Partizánske ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“), rozsudkom č. k. 2P/59/2022-73 zo dňa 18.01.2023 rozhodol tak, že zmenil rozsudok Okresného súdu Partizánske č. k. 1P/113/2014-235 z 06.10.2014 v časti vyživovacej povinnosti otca k maloletému A. B., nar. XX.XX.XXXX tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému zo sumy 90,- eur mesačne na sumu 173,- eur mesačne, ktorú je povinný otec platiť s účinnosťou od 01.01.2023 k rukám matky maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred (výrok I.). Zročné výživné k maloletému A. za obdobie od 01.01.2023 do 31.01.2023 vo výške 83,- eur zaviazal otca zaplatiť do 3 dní od vykonateľnosti výroku I. rozsudku k rukám matky maloletého (výrok II.). Okresný súd odôvodnil rozsudok tým, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá je dôvodom na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca. Maloletý je starší o 8 rokov a otcovi sa zvýšil príjem o dvojnásobok. Matke sa zlepšili tiež majetkové pomery napriek tomu, že nehľadá si inú prácu a to za sumu blízku minimálnej mzde. Nejde o skutočnosť, ktorá by mala vplyv na pomer výživného k príjmu otca dieťaťa. Naposledy bolo určené výživné vo výške 90,- eur, keď otcov príjem bol na úrovni 510,- eur mesačne. Otec zmenil zamestnanie, kde dosahuje uvádzaný príjem 900,- eur, pričom nasledujúci príjem bude mať na úrovni 1.081,- eur. Otec má len jednu vyživovaciu povinnosť a preukázaný príjem zo zamestnania. So synom sa nestretáva, pričom nad rámec výživného nijako významne neprispieva. Pokiaľ otec platí synovi poistné, je tento výdavok duplicitným a svojvoľným rozhodnutím otca, ktoré je nehospodárne, keďže otec platí na výživu syna sumu cca 3,- eur na deň, no za racionálny výdavok považuje poistné v 1/3-ine tejto sumy. Nehospodárny je aj výdavok na úspory syna vo výške 5,- eur mesačne pri aktuálnej inflácii a výhľadovo zanedbateľnej sume úspor do budúcna s ohľadom na aktuálne výdavky na stravu, oblečenie, hygienu, školu, ktorú potrebuje. Súd sa oprel o princíp určenia primeraného výživného v Českej republike, kde prichádza do úvahy 16 % čistého príjmu na dieťa, pričom nebolo možné zohľadniť ani podiel dní v starostlivosti povinného rodiča o dieťa, keďže sa s ním významne nestretáva. Suma 173,- eur mesačne je 16 % čistého predpokladaného príjmu
otca maloletého, pričom nejde o neprimerane vysoký ani nízky podiel. Zročné výživné za obdobie od 01.01.2023 do 31.01.2023 určil s poukazom na to, že už v období od tohto dátumu existovali dôvody na zvýšenie výživného, pričom suma 83,- eur je rozdiel medzi sumou 173,- eur a 90,- eur. Splatnosť určil do 3 dní od vykonateľnosti výroku I. rozsudku k rukám matky maloletého. V rovine právnej odôvodnil svoje rozhodnutie ust. § 36 ods. 1, 62 ods. 1 až 5, § 63 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 až 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).
2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec dieťaťa dňa 13.03.2023, kde žiadal návrh matky zamietnuť alebo vrátiť rozhodnutie späť na doplnenie dokazovania a rozhodnutie vo veci. Vytýkal okresnému súdu, že vychádza z nesprávneho posúdenia, nedostatočného vyhodnotenia dôkazov na pojednávaní a tvrdení matky, pričom sa nezaoberal otcovými pripomienkami. Pokiaľ poukázal na to, že otec do septembra 2014 prenajímal nehnuteľnosť, jedná sa o irelevantnú okolnosť, keďže matka podala návrh dňa 28.11.2022 a domáhala sa zvýšenia výživného až od 01.01.2023. Otec poukazoval na to, že matka pracuje vo firme svojho zaťa, kde vykazuje minimálnu mzdu. Ostatné financie jej podľa otca dáva bokom. Podľa otca tiež je zavádzajúce, že matka z dôvodu chodenia na vyšetrenie so synom vymeškáva z práce, keďže preukázala, aj to nedostatočne, že so synom navštevuje psychológa v B.. Bola na troch konzultáciách so zálohovou platbou 138,01 eur a nevynakladá tak 150,- eur mesačne, ako tvrdila podľa otca. Matka mala možnosť navštevovať odbornú pomoc aj na referáte psychologických služieb na úrade v J.. Aj v G. môže navštevovať psychológa na úrade práce alebo klinickú psychologičku, ktorú v minulosti navštevovala, čím nie je daný dôvod navštevovať psychológa v B.. Podľa otca súd poukázal na pojednávaní na to, že príjem matky by mal činiť 2.000,- eur. Matka svojou výpoveďou potvrdila, že každý rok chodí na dovolenku, čo by si z minimálnej mzdy nemohla dovoliť. Poukázal tiež na to, že od 01.01.2023 sa zvýšil prídavok na dieťa na 60,- eur mesačne a daňový bonus, čo by pri deklarovanom príjme matky činil 103,- eur mesačne, t.j. 163,- eur mesačne. Spolu s otcovým výživným 90,- eur a predpokladaným príspevkom matky aspoň v 1/3-ine by činila suma na dieťa 283,- eur, čo by bolo dostačujúce na zabezpečovanie starostlivosti o dieťa pri deklarovaných nákladoch matky u dieťaťa. K sporeniu otec uviedol, že bolo to jeho dobrovoľné rozhodnutie, nakoľko chcel, aby mal v budúcnosti nejaký finančný obnos na začiatku a mohol hospodáriť s peniazmi. V 15-tich rokoch bude mať účet a svoju kartu. Pokiaľ ide o duplicitnú poistku pre syna, otec uviedol, že ju zakladal skôr ako matka a matka trvala na tom, aby ju hradil otec. Otec uvádzal, že 7 rokov mu matka znemožňuje stretávanie so synom a nevie sa na súde domôcť výkonu, keďže tieto sú mu zamietané. Ak sa aj snažil niečo na stretnutie priniesť synovi, mal zakázané to od neho zobrať. Taktiež maloletému zakúpila rôzne veci sestra otca a aj jeho starý otec. Otec nemôže brať dieťa na výlety, lebo matka mu v tom bráni. Vytkol tiež okresnému súdu, že konštatoval, že sa mu bude plat zvyšovať. Taktiež poukázal na to, že od mája 2023 matka nebude musieť hradiť sumu 25,- eur mesačne. Matka podľa otca nevynakladá snahu, aby si plnenie zvýšila okrem podania návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti. Určenie vyživovacej povinnosti na sumu 90,- eur bolo v čase, keď matka bola na rodičovskom príspevku a nemala iný príjem, t.č. je zamestnaná, má vyšší príjem ako je rodičovský príspevok a oveľa vyššie štátne dávky. Otec uviedol, že nesúhlasí, aby bolo rozhodované podľa českého modelu, ktorý nie je na Slovensku aplikovaný. Podľa neho matka zámerne zamlčuje svoj príjem a ako účtovníčka si vie nájsť oveľa lepšie platenú prácu ako za minimálnu mzdu.
3. Matka dieťaťa sa vyjadrila k odvolaniu otca dňa 05.04.2023, kde uviedla, že žiada, aby bolo potvrdené zvýšenie vyživovacej povinnosti na sumu 173,- eur mesačne a povinný bol zaviazaný uhradiť aj zročné výživné za obdobie od 01.01.2023 do vyhlásenia právoplatného rozsudku, nakoľko nerešpektuje vykonateľné rozhodnutie a neuhrádza stanovenú výšku výživného. Uviedla, že je nepravdivé tvrdenie, že od augusta 2014 prenajíma garáž v G., z čoho má mať pravidelný príjem. Garáž patrí jej matke a je napísaná na meno matky, slúži ich rodine na uskladnenie náradia, bicyklov, saní a iných sezónnych vecí a nikomu ju neprenajíma. Skutočnosť, že navštevuje s maloletým dieťaťom psychologičku v B. je dôsledkom toho, že otec spôsobil maloletému v rannom detstve psychologickú traumu, na základe ktorej sa odmieta s otcom stretávať niekoľko rokov. Realizácia styku zredukovaná na 2 dni do mesiaca, ktorá sa reálne uskutočnila pred mestským úradom, maloletého psychicky traumatizuje, nakoľko otec ho pravidelne počas tých pár minút provokuje, nadáva matke alebo sa jej vyhráža, že na ňu zavolá políciu. Tieto stretnutia sa končia plačom maloletého a pre tieto psychické problémy súvisiaceho so správaním otca musela matka vyhľadať odbornú pomoc. Sedenia s psychológmi v G. ani v blízkom okolí neviedli k zlepšeniam, preto považuje tvrdenia, že dochádza k špecialistovi v B. za účelom umelo zvyšovaných nákladov za podlé a preukazujúce, že otcovi na dieťati nezáleží. Matka uviedla, že je nezmysel, že by ako účtovníčka so stredoškolským vzdelaním mala mesačne zarábať 2.000,- eur, keďže
svoje príjmy a výdavky riadne zdokladovala. Pokiaľ otec argumentoval zvýšením prídavku na dieťa a daňového bonusu, poukázala na to, že 9 rokov nebolo upravované výživné na maloletého a za ten čas sa zásadne zmenili pomery a potreby maloletého. Tvrdenia otca, že bráni v styku so synom, označila za klamstvá, ktoré boli vyvrátené v iných konaniach.
4. Otec dieťaťa sa vyjadril k vyjadreniu matky dňa 11.05.2023, kde uviedol, že matka sa dobrovoľne a špekulatívne vzdala príjmu a zamestnala sa u svojho zaťa, ktorý ju vypláca na ruku, keď na pojednávaní dňa 18.01.2023 bolo preukázané, že nepoberá minimálnu mzdu. Uviedol, že synovi dlhodobo prispieva nad rámec určeného výživného a platí mu životnú poistku. Taktiež, že matka ho opakovane obviňuje z klamstiev, pričom je to ona, ktorá zavádza na každom súdnom pojednávaní, čo súvisí s jej zhoršujúcim sa duševným zdravím. Otec uviedol, že od roku 2022 zriadil synovi účet, na ktorý mu pravidelne mesačne prispieva. Žiadal, aby odvolací súd zohľadnil príjem matky, že je vyšší, ako ho prezentuje cca 2.000,- eur a že 7 rokov beztrestne ignoruje právoplatný rozsudok o výkone styku. Uviedol, že každý z rodičov je povinný prispievať na výživu svojho dieťaťa a podieľať sa na jeho potrebách. Ak obaja rodičia prispejú čiastkou 172,- eur mesačne a matka ešte dostáva štátne sociálne dávky v sume cca 200,- eur, celková výška mesačného príspevku na maloleté dieťa bude 544,- eur, ktoré ale matka nepreukázala, pritom uvádza príjem vo výške 525,- eur mesačne. Žiadal zároveň, aby odvolací súd zrušil spätné stanovenie vyživovacej povinnosti a zročné výživné zrušil v celom rozsahu. Navrhol, aby vyživovacia povinnosť na maloletého bola navýšená o infláciu a zvýšenú vyživovaciu povinnosť určil s účinnosťou od právoplatného rozhodnutia súdu. Otec pripojil písomné dokumenty – výsledky vyhodnotenia testov, variabilné životné poistenie pre deti K. L., fotokópiu bankomatovej karty a „Potvrdenia o poskytovaní psychologickej starostlivosti zo dňa 04.07.2022“.
5. Kolízny opatrovník sa vyjadril k odvolaniu otca dňa 17.05.2023, kde uviedol, že navrhuje prehodnotiť rodičmi uvádzané skutočnosti v odvolaní a na základe toho rozhodnúť.
6. Matka dieťaťa sa vyjadrila k vyjadreniu otca dňa 24.05.2023. Uviedla, že k otcovým domnienkam o jej zhoršujúcom sa duševnom zdraví sa nebude vyjadrovať, nakoľko otec, keď mu dôjdu argumenty, začne vznášať vždycky argumenty tohto typu. K svojmu ukončeniu pracovného pomeru spoločnosti Gabor v B. M. B. uviedla, že pracovala na dve pracovné zmeny od 06.00 hod. do 14.00 hod. a od 14.00 do 22.00 hod., kedy musela dennodenne dochádzať autobusom. Pokiaľ otec tvrdí, že ide o dobrovoľné vzdanie sa príjmu, nevie si predstaviť, čo znamená starostlivosť o maloleté dieťa jediným rodičom, potreba zaniesť dieťa ráno do škôlky, byť mu na blízku, keď sa niečo stane. Prácu musela zmeniť z týchto dôvodov. Ako účtovníčka pracuje u svojho zaťa preto, aby si dokázala zabezpečiť pravidelný príjem z práce a mala možnosť pracovať flexibilne, t. j. v prípade choroby maloletého alebo potreby návštevy lekára mohla prísť do práce neskôr, prípadne pracovať z domu. Nezmyselné sú tvrdenia otca, ktorý uvádza, že by matka mala zarábať 2.000,- eur mesačne. Čo sa týka výdavkov na maloletého nad rámec výživného, životná poistka, ktorú platí otec, je v sume 17,- eur mesačne na účet a prispieva mu na sporenie sumou len 5,- eur mesačne. Otec napriek vykonateľnosti nezaplatil zvýšené výživné viac ako dva mesiace za sebou, čím sa dopustil trestného činu zanedbania povinnej výživy. Matka žiadala potvrdiť rozsudok okresného súdu a žiadala zaviazať na zročné výživné od 01.01.2023 a aby sa predišlo predlžovaniu celého konania.
7. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“ v spojení s § 2 ods. 1, § 3 ods. 5 písm. a/ zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“) po zistení, že odvolanie uplatnil účastník konania včas (§ 359 CSP, § 362 CSP, § 7 ods. 1 CMP) proti rozsudku, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania, postupom podľa § 378 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.
8. Predmetom prieskum odvolacieho súdu bolo posúdiť či súd rozhodol vecne správne, keď napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že zmenil rozsudok Okresného súdu Partizánske č. k. 1P/113/2014-235 z 06.10.2014 v časti vyživovacej povinnosti otca k maloletému A. B., nar. XX.XX.XXXX tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému zo sumy 90,- eur mesačne na sumu 173,- eur mesačne, ktorú je povinný otec platiť s účinnosťou od 01.01.2023 k rukám matky maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred (výrok I.). Zročné výživné k maloletému A. za obdobie od 01.01.2023 do 31.01.2023 vo výške 83,- eur zaviazal otca zaplatiť do 3 dní od vykonateľnosti výroku I. rozsudku k rukám matky maloletého (výrok II.).
9. Otec dieťaťa svoje odvolanie odôvodnil tým, že podľa neho matka dieťaťa nevynakladá snahu na vyšší príjem. Ďalej mal za to, že treba prihliadnuť na zvýšenie prídavku na dieťa na 60,- eur, daňový bonus 103,- eur a príspevok na stravu od mája 2023. Podľa neho v rámci matkiných osobných majetkových pomerov nebolo zohľadnené, že matka vlastní aj garáž, z ktorej má príjem. Vytýkal, že okresný súd mal zohľadniť, to že matka dieťaťa v 1/3-ine by sa mala podieľať na výdavkoch maloletého dieťaťa. Zároveň namietal, že výdavky na návštevy matky s dieťaťom k psychológovi boli nižšie, než v sume deklarovanej matkou vo výške 150,- eur, nakoľko z predložených faktúr vyplývala suma 138,01 eur za 3 konzultácie. Poukázal aj na to, že matka mu bráni v stretávaní s maloletým dieťaťom.
10. Rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery. Citované zákonné ustanovenie vychádza z predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje o výživnom. Plynutím času však môže nastať zmena pomerov ako na strane maloletých detí, tak aj na strane rodičov. Pri rozhodovaní o zmene výživného je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho, ako i nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne, napríklad vývojom životných nákladov. K zmene potrieb oprávneného môže dôjsť najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom (fyzickým vyspievaním, počínajúc so školskou dochádzkou, ďalšími formami prípravy na budúce povolania). Môže nastať aj zmena v možnostiach povinného plniť vyživovaciu povinnosť v dovtedajšom rozsahu, napríklad v dôsledku vzrastu, alebo aj poklesu jeho príjmu, poprípade v dôsledku zúženia alebo rozšírenia okruhu osôb, ku ktorým má rodič vyživovaciu povinnosť. Musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, nielen o zmenu prechodnú a zmena sa musí týkať naviac skutočností, na ktorých je založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu.
11. Ako je preukázané z rozsudku Okresného súdu Partizánske č. k. 1P/113/2014-235 zo dňa 06.10.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.11.2014, maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol povinný platiť výživné 90,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Ako vyplýva z odôvodnenia rozsudku, v tom čase mal otec príjem 550,- eur mesačne a mesačný príjem z prenájmu nehnuteľnosti vo výške 150,- eur. Príjem otca dieťaťa získaný z predaja nehnuteľnosti vo výške 21.500,- eur okresný súd v tom čase nezohľadňoval, keďže ho chcel otec využiť na kúpu inej nehnuteľnosti v blízkom okolí G.. Pri stanovení výšky výživného vychádzal okresný súd z príjmov, ktoré dosahovala spoločná domácnosť matky maloletého tvorená 5 členmi domácnosti. Otec v tom čase platil poistku maloletému 48,86 eur mesačne. Matka bola na rodičovskej dovolenke, kde poberala rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur mesačne, prídavok na dieťa 94,08 eur mesačne, sirotský dôchodok 184,40 eur mesačne, výživné na dve plnoleté deti 80,- eur mesačne. Pred nástupom na rodičovskú dovolenku matka pracovala v spoločnosti Gabor, s.r.o. B. M. B. ako pomocný pracovník v obuvníctve, kde za mesiace máj až august 2014 dosiahla čistý príjem 593,19 eur. Bývala v dvojizbovom byte s maloletým dieťaťom, C. L., plnoletou dcérou N. D. a plnoletým synom E. D., kde platila nájom 135,- eur mesačne, elektrinu v sume 37,60 eur mesačne, internet v sume 12,59 eur mesačne, káblovú televíziu v sume 4,99 eur mesačne, stavebné sporenie v sume 10,- eur mesačne. Otec v tom čase býval spolu so svojim otcom v G., kde prispieval na chod domácnosti sumou 130,- eur, platil poistku na maloletého v sume 48,76 eur.
12. V súčasnosti došlo k nárastu príjmov oboch rodičov, ako aj výdavkov na maloleté dieťa, keďže uplynulo 8 rokov od posledného určenia výživného. Zároveň matke ubudla jedna vyživovacia povinnosť. Otcov príjem bol v čase rozhodovania okresného súdu na úrovni sumy 1.081,- eur. Matkin príjem predstavuje sumu okolo 650,- eur mesačne vrátane daňového bonusu. Maloleté dieťa je žiakom 3. ročníka Základnej školy s materskou, na ulici O. F. v G.. Matka má mesačné výdavky na nájom 160,- eur, elektrickú energiu 50,- eur, TV v sume 6,99 eur, internet v sume 10,- eur, poistenie v sume 2,50 eur, na RTVS 4,64 eur mesačne (v čase rozhodovania okresného súdu), telefón 22,- eur, lieky 20,- eur, drogéria a oblečenie v sume 100,- eur. Matka pracuje 40 hodín do týždňa ako účtovníčka vo firme svojho zaťa pričom nie je vzdelaním kvalifikovaná na uvedenú profesiu. Matka žije v spoločnej domácnosti s maloletým dieťaťom.
13. Otec dieťaťa býva sám v dvojizbovom byte, kde uhrádza nájom 140,- eur mesačne, elektrickú energiu 30,- eur mesačne, TV 8,- eur mesačne, RTVS 4,64 eur mesačne (v čase rozhodovania okresného súdu), plyn 3,- eur mesačne, internet a telefón 30,- eur mesačne, spláca hypotekárny úver v sume 80,- eur mesačne, poistenie hypotekárneho úveru v sume 5,- eur mesačne, poistenie pre seba 37,72 eur mesačne, poistenie pre syna v sume 30,- eur mesačne, poistenie auta 10,- eur mesačne, doprava do zamestnania v sume 100,- eur mesačne, sporenie 50,- eur mesačne.
14. Otec aj matka majú v súčasnosti len jednu vyživovaciu povinnosť. Styk s otcom prebiehal pred Mestským úradom v G., no keďže syn nechce byť s otcom, trval len krátko. Otec synovi nekupuje darčeky. Pokiaľ matka žiadala od otca náklady na notebook, otec na ne neprispel.
15. Okresný súd pri výške určovania zvýšeného výživného vychádzal z primeraného výživného určovaného obdobne v Českej republike s ohľadom na príjem otca. Pokiaľ odvolací súd bral do úvahy tie výdavky uvedené matkou na maloleté dieťa, ktoré otec nespochybňoval, zahŕňajúc do nich pomernú čiastku dieťaťa na nájomnom 80,- eur mesačne (t. j. 160,- eur : 2 = 80,- eur), podiel dieťaťa na ďalších nákladoch – elektrina 25,- eur mesačne (50,- eur : 2 = 25,- eur), poistenie maloletého 32,88 eur, podiel na RTVS 2,32 eur mesačne (4,64 eur : 2 = 2,32 eur), televízia 3,50 eur mesačne (6,99 eur : 2 = 3,5 eur), internet 5,- eur mesačne (10,- eur : 2 = 5,- eur), školská jedáleň 25,- eur mesačne, školská družina 5,- eur mesačne, školské potreby 30,- eur mesačne, lieky 20,- eur mesačne, potraviny 150,- eur mesačne (300,- eur : 2 = 150,- eur), drogéria a oblečenie 50,- eur (100,- eur : 2 = 50,- eur), komunálny odpad + dane 6,67 eur (13,33 eur : 2 = 6,67 eur) a preukázané konzultácie u psychologičky v B. 138,01 eur, tieto výdavky činia mesačne 575,37 eur resp. 550,37 eur, pokiaľ by došlo k odpadnutiu výdavku na školskú jedáleň od mája 2023 na základe dotácie zo štátu.
16. Odvolací súd vzal do úvahy, že tieto výdavky sú čiastočne hradené štátnymi sociálnymi dávkami a to prídavkami na dieťa vo výške 60,- eur mesačne. Pokiaľ sa jedná o daňový bonus, na ktorý otec poukazoval, tento je spojený s pracovnou činnosťou matky, nie je štátnou sociálnou dávkou a ako taký sa neodpočítava od nákladov na maloleté dieťa, avšak posudzuje sa celkovo ako súčasť príjmu matky.
17. Pokiaľ sa týka príjmu matky dieťaťa, nebolo preukázané, že by matka mohla dosahovať vyšší príjem, vzhľadom na to, že sa musí prihliadať aj na to, že zabezpečuje výlučne osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Je preto odôvodnená skutočnosť, že potrebuje mať zamestnanie, ktoré jej umožňuje mať príjem, ale zároveň aj určitú flexibilitu pri starostlivosti o dieťa. S prihliadnutím na dosiahnuté stredoškolské vzdelanie matky v odbore cukrárka, ako aj na jej predchádzajúci príjem a pracovné skúsenosti, odvolací súd sa nestotožnil s názorom otca, že by matka mohla dosahovať potenciálne vyšší príjem a to až 2.000,- eur mesačne. Vychádzal z toho, že matka ani účtovníctvo nevykonáva ako osoba, ktorá by mala na to vzdelanie a ani nie je preukázaný takýto príjem pre danú pozíciu a lokalitu. Pokiaľ ide o otcom dieťaťa napádané majetkové pomery matky, z vlastníctva garáže v G., nebol zistený nijaký ďalší príjem matky. Ak by aj odvolací súd zohľadnil, že matka nebude musieť hradiť sumu 25,- eur na stravu maloletého, ktorej úprava platí od mája 2023, stále je v súlade s § 63 ods. 1 Zákona o rodine dôvodné, aby dieťa tiež malo nárok na rovnakú životnú úroveň ako má otec.
18. Pokiaľ otec aj udával, že matka by sa mala podieľať v rozsahu 1/3-tine na nákladoch dieťaťa je potrebné uviesť, že pri stanovení výživného sú predovšetkým dôležité príjmy povinnej osoby – otca dieťaťa a osobné a majetkové pomery druhého z rodičov – matky dieťaťa, pokiaľ výlučne alebo v prevažnej miere zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté dieťa (do veku, kedy dieťa nadobudne väčšiu samostatnosť), nahrádza jej vyživovaciu povinnosť. Otec nezabezpečuje osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Pokiaľ tvrdí, že matka mu bráni v stretávaní, táto záležitosť nemá vplyv na určovanie vyživovacej povinnosti, keďže otec sa môže domáhať stretávania podľa určeného rozsahu výkonom rozhodnutia. Jeho podiel na starostlivosti o dieťa je však minimálny, a preto musí znášať vyššiu mieru podielu na vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu.
19. V súvislosti s tým, že matka by mohla navštevovať aj psychológa v okolí G., matka podľa odvolacieho súdu dôvodne vysvetlila dôvody na návštevu odborníkov mimo okolia G., predstavujúce konzultácie u týchto odborníkov (v G. a jeho okolí), ktoré neviedli k pozitívnemu progresu u maloletého dieťaťa.
20. Otec dieťaťa zároveň vytýkal súdu prvého stupňa, že založil svoje rozhodnutie na určení primeraného výživného a jeho spôsobu podľa tabuľky v Českej republike. Odvolací súd poukazuje na to, že uvedenú
úvahu okresného súdu síce nemožno hodnotiť ako dôvodnú, pokiaľ však ide o primeranú hranicu priznaného výživného, treba poukázať aj nato, že v súlade so zavedenou tabuľkou primeraného výživného stanoveného Ministerstvom spravodlivosti SR prichádza do úvahy pri jednom maloletom dieťati vzhľadom k veku dieťaťa vyživovacia povinnosť v rozsahu až 20 % z čistého príjmu povinného rodiča. Stanovené výživné vo výške 173,- eur tak nepresahuje uvedenú mieru 20 % z čistého príjmu otca (173,- eur z 1081,- eur je 16 %). Vzhľadom na výdavky maloletého vo výške 575,37 eur resp. 550,37 eur po zohľadnení príspevku na obedy od štátu a po zohľadnení sumy prídavkov na dieťa 60,- eur t. j. 490,37 eur, je priznané zvýšené výživné vo výške 173,- eur mesačne dôvodné a primerané nakoľko matka zabezpečuje výlučne osobnú starostlivosť o dieťa. Na uvedené nemá vplyv ani otcom namietané vlastníctvo garáže vo vzťahu k osobným majetkovým pomerom matky.
21. Aj podľa odvolacieho súdu bolo preto dôvodné zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na maloleté dieťa od 01.01.2023, nakoľko výživné možno stanoviť najskôr od podania návrhu (s výnimkou osobitných dôvodov, pre ktoré možno priznať výživné aj pred podaním návrhu). Takto stanovené výživné nie je v rozpore so zákonným ustanovením § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Správne okresný súd postupoval, keď stanovil aj zameškané výživné za obdobie od 01.01.2023 do 31.01.2023 ako sumu rozdielu 83,- eur medzi plneným výživným a zvýšenou vyživovacou povinnosťou.
22. Na základe uvedeného odvolací súd v súlade s § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok okresného súdu ako vecne správny.
23. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, § 58 a § 52 CM, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
24. Toto rozhodnutie prijal senát hlasovaním pomerov hlasov 3 (za) : 0 (proti).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).