Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-405-2013.pdf
PDF · 92.32 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-18Ro/406/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie, sudkyňa JUDr. Oľga Tatranská, v právnej veci žalobcu: CD Consulting s r.o., IČO: 264 29 705, so sídlom: Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, ČR, zast.: Fridrich Paľko, s r.o., IČO: 36 864 421, so sídlom: Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Ľ. H., U. H. Š. XXX/X, XXX XX Č., v konaní o zaplatenie 1200,13 eura s prísl. takto
rozhodol:
Žaloba sa zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.03.2013 domáhal zaplatenia zmenkovej sumy 1200,13 eura ako aj zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 1200,13 eura od 29.3.2010 do zaplatenia, 6 % ročného úroku zo sumy 1200,13 eura od 15.6.2010 do zaplatenia ako aj zmenkovej odmeny 1/3 % v sume 4,00 eura a náhrady trov konania v sume 191,54 eura titulom právneho zastúpenia a 72 eur titulom súdneho poplatku.
Žalobca v žalobe uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 20.10.2009 na zmenkovú sumu 1200,13 eura, zároveň sa zaviazal k náhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 29.3.2010. V texte zmenky bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť za zmenku pri predložení na rad zmenkovému veriteľovi. Indosovaná zmenka je podľa navrhovateľa vistazmenkou a je opatrená doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia.“ Žalobca predložil zmenku k zaplateniu, z čoho žalovaný ako vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0,00 eur, a na úrokoch 0,00 eura. Taktiež nenechal zistiť vyššie uvedené skutočnosti verejnou listinou, nakoľko zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu.“
V súlade s čl. 7 nariadenie ES č. 861/2007 z 11.7.2007 navrhol vydať rozsudok, ktorým mu bude priznaná pohľadávka spolu strovami konania tak, ako je uvedené v úvode tohto odôvodnenia.
Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil súdu ako jediný dôkaz zmenku, ktorej originál je podľa príslušných predpisov náležite zabezpečený v trezore súdu.
Sprvoti súd, vychádzajúc z § 87 písm. d) O.s.p. (popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého je platobné miesto, ak sa uplatňuje právo zo zmenky alebo šeku) a § 10 ods. 2 písm. c) zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky postúpil vec Okresnému súdu Košice I z dôvodu vecnej nepríslušnosti
Okresný súd Košice I vyslovil nesúhlas s prenesením príslušnosti na ich súd a Krajský súd Košice svojím uznesením 2Ncb/102/2013 - 2027.6.2013 vyslovil, že nesúhlas Okresného súdu Košice 1 je dôvodný. Tým bola vecná príslušnosť pre konanie založená tunajšiemu súdu.
V tomto uznesení krajský súd o.i. konštatoval aj to, že, ako vyplýva z pripojenej zmenky, pôvodným majiteľom bola spoločnosť Pohotovosť s.r.o. a vychádzajúc z poznatkov z množstva sporov, v ktorých táto spoločnosť uplatňovala nároky zo zmeniek, jedná sa o zabezpečovaciu zmenku nárokov uvedenej spoločnosti ako veriteľa z úverových zmlúv spotrebiteľských, keďže sa jednalo o úvery podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Svedčí o tom aj Dohoda o vyplňovacom práve, o ktorej má súd vedomosti z množstva iných sporov tejto spoločnosti a teda vec bude treba posúdiť nielen podľa zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb., ale aj podľa zákona 258/2001 Z. z. Nároky je treba posudzovať prioritne podľa predpisov na ochranu spotrebiteľa. Nadväzne na to pri kolízii príslušnosti zmenkového súdu a súdu podľa bydliska spotrebiteľa má prednosť posúdenie príslušnosti podľa bydliska spotrebiteľa, inak by mohlo dôjsť k obmedzeniu až popretiu práv spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.
V súlade s uvedeným Okresný súd Košice-okolie, súc viazaný právnym názorom nadriadeného súdu, v konaní pokračoval.
Po vrátení veci okresnému súdu procesný súd uznesením zo dňa 18C/405/2013 - 41 zo dňa 27.11.2013 prerušil konanie až do skončenia konania, ktoré v aktuálnom čase prebiehalo pred Súdnym dvorom Európskej únie pod sp. zn. C-558/2013, začaté na návrh Krajského súdu Prešov.
Na základe odvolania zo strany žalobcu Krajský súd v Košiciach uznesením 2Co/760/2014 - 71 zo dňa 13.7.015 odmietol odvolanie z dôvodu, že navrhovateľ prejudiciálneho konania zobral svoj návrh späť a teda dôvody prerušenia konania odpadli.
Ako súd uviedol vyššie, žalobca okrem okolností, vedených v žalobe, ktoré oprel jedine o predloženú zmenku, neuviedol žiadne ďalšie vecne dôležité skutočnosti pre posúdenie dôvodnosti svojho nároku a nepredložil žiadne iné dôkazy. Okresný súd preto vyzval žalobcu tlačivom B - žiadosť o doplnenie alebo opravu návrhu, vydaným podľa čl. 4 ods. 4 nariadenia ES č. 861/2007 (analogicky ako podľa § 43 Obč. súdneho poriadku) dňa 18.8.2015, aby súdu v určenej lehote doplnil svoj návrh, označil okruhy otázok, ktoré by v doplňujúcom podaní mali byť uvedené a listinnými dôkazmi podložené.
Žalobca na výzvu súdu reagoval podaním zo dňa 3.9.2015 (čl. 82), súd uvádza stručne, že - podľa jeho tvrdenia, poskytol súdu dostatočne jasné a primerané informácie o uplatnenej pohľadávke, ktorá je založená na platných nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky, ktorej originál predložil, že navrhovateľ zmenkové informácie preniesol do návrhu na uplatnenie pohľadávky a preto z jeho strany neostáva nič, čo by doplnil alebo opravil. Žalobca disponuje len zmenkou a nemá iné primerané alebo presné údaje alebo listiny, ktoré by mohol predložiť súdu. Poukázal, že kauzálne námietky môže vznášať zásadne odporca a nie je úlohou súdu suplovať jeho aktivitu. Okrem uznesenia KS Banská Bystrica 43CoZm/10/2013 žalobca žiadne iné listinné dôkazy nepredložil.
Žalovanému bolo podanie žalobcu spolu s tlačivom C podľa Nariadenia ES 861/2007 - výzva na odpoveď, vystavené dňa 7.9.2015, ktoré si žalovaný vyzdvihol na pošte 11.9.2015, na ktoré však nereagoval.
Po zistení, že v zmysle nariadenia č. 861/2007 žalovaná pohľadávke neprevyšuje sumu 2000 eur, súd o veci rozhodol bez nariadenia pojednávania a verejne rozsudok vyhlásil dňa 3.11.2015 o čom visel oznam na úradnej tabuli súdu ako aj na domovskej stránke MS SR po zákonom prepísanú dobu.
Tunajší súd preskúmal vec na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Právomoc i príslušnosť tunajšieho súdu bola založená podľa čl. 2 ods. 1 nariadenia Rady ES č. 44/2001 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
Podľa kapitoly I, čl. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „nariadenie“) toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2 000,- EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové, colné ani správne veci ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci ("acta jure imperii").
Podľa kapitoly II, čl. 5 bodu 1 Nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán.
Podľa kapitoly II, čl. 19 Nariadenia pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa vedie konanie.
Ako bolo vykonaným dokazovaním preukázané, podľa tvrdenia žalobcu žalovaný vystavil v prospech spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. dňa 20.10.2009 v Č. zmenku na rad (čl. 7) na sumu 1200,13 eur so zmenkovým úrokom 0,25% denne od 29.3.2010 a týkala sa zmluvy č. XXXXXXXXX, na zmenke je uvedené „bez protestu“ a „na platenie predložiť do 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola prevedená indosamentom (rubopisom) na žalobcu.
Uvedené mal súd preukázané zo zmenky na čl. 6 súdneho spisu, ktorej originál je uložený v trezore.
Ako vyplýva z obchodného registra, a ako je tiež súdu známe z jeho úradnej činnosti, predmetom činnosti spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. (právny predchodca žalobcu) je o.i. poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Dodávateľ (spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. ako) uzatvárala podobné zmluvy opakovane, pričom tieto zmluvy boli vyhotovené ako vopred pripravený formulár v rámci ktorého spotrebiteľ nemal možnosť zmeniť žiadne zo zmluvných ustanovení, ktoré boli používané vo vzťahu k neurčitému okruhu spotrebiteľov. Zmluvu len mohol podpísať alebo odmietnuť ako celok.
Vychádzajúc z údajov obsiahnutých na zmenke, na ktorej je žalovaný označený rodným číslom (teda nie IČO-m) je zrejmé, že peniaze boli poskytnuté nie na podnikateľské účely, preto súd považoval právny vzťah, ktorý vznikol medzi spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. a odporcom za vzťah spotrebiteľský, a teda na tento vzťah aplikoval ustanovenia spotrebiteľského práva. Povaha uvedeného právneho vzťahu sa nezmenila ani indosovaním zmenky.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Zmenka bola vystavená dňa 25.8.2009. Podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z.: v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom. 8) Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných
nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.
Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 smernice 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu.
Podľa čl. 6 ods. 1 smernice 93/13/EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Žalobca sa v predmetnej veci domáhal plnenia zo zmenky a ako dôkaz predložil súdu iba zmenku č. XXXXXXXXX. Žalobca ale nenavrhol vydať zmenkový platobný rozkaz, t. j. toto konanie sa nevidelo ako zmenkové konanie. Za daného stavu preto pri skúmaní dôvodnosti uplatneného nároku a jeho výšky je súd oprávnený požadovať, aby za tým účelom žalobca svoje tvrdenia náležite preukázal. Zásada abstraktnosti zmenky totiž môže byť prelomená vtedy, ak sa jedná o konanie úplne zakázané
- v rozpore so zákonom a vtedy sa neplatnosť zmenky nezakladá na omyle, ale na rozpore zmenky v zmysle § 39 Obč. zákonníka. Je pravda, že Nariadenie Rady č. 861/2007 má za cieľ zjednodušiť a zrýchliť konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných sporoch, no aj toto konanie musí zabezpečiť, aby proces bol spravodlivý a žalobcovi boli priznané iba dôvodné nároky podľa hmotného práva a zároveň, aby bola zabezpečená ochrana práv spotrebiteľa. Nerešpektovanie vnútroštátneho právneho poriadku a práva Európskej únie o ochrane spotrebiteľa by bolo obchádzaním týchto právnych predpisov prostredníctvom konania podľa Nariadenia č. 861/2007.
Práve na základe vyššie uvedenej tézy súd výzvou zo dňa 18.8.2015 žalobcovi (za účelom preukázania ním tvrdených skutočností) uložil preukázať v prvom rade to, odkedy a na základe čoho bol pôvodný veriteľ Pohotovosť s.r.o. v právnom vzťahu so žalovaným a ďalšie, na vec s a prípadne viažuce súvislosti, týkajúce sa už samotného rozsahu plnenia. Jedine zo zmluvy (označenej na zmenke ako č. zmluvy 900500097) mohol súd posúdiť, či a v akom rozsahu nárok žalobcu obstojí.
Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
Účastník má totiž jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).
Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.
Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ nie sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca neuniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.
Keďže zmenka v mimozmenkovom konaní nie je dôkaz a iné dôkazy žalobca neoznačil ani nepredložil ani po tom, ako bol na to súdom vyzvaný, ohľadom dôvodnosti základu i výšky uplatnenej pohľadávky nepreukázal vôbec nič. Za tohto stavu súd nemohol posúdiť ani to, či v prejednávanej veci bola splnená hmotnoprávna podmienka podľa § 4 ods. 6 zákona č 258/2001 Z. z. účinného do 31.12.2010.
Na základe skutočnosti, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, súd žalobu zamietol.
Žalobca nebol konaní úspešný a žalovanému trovy konania nevznikli resp. nepodal návrh na ich náhradu, súd vyslovil, že náhrada trov konania sa účastníkom nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na podpísanom súde v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 OSP/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.