Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/11/2015

Rozhodnutie

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Martinom Kopinom v právnej veci žalobkyňa: V. M., D.. XX.XX.XXXX, N. D. G. XXX, W. V. O. XXXX, XXX XX S. D. H., zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sov. Hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: A. Y. Z., Z..F..P.., Z. Z. A. XX, XXX XX N., L.: XX XXX XXX, o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, takto

rozhodol:

Súd u r č u j e, že poplatok 108,44 eur v bode 8 zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX z 24.02.2010 v znení: „predmetom tejto dohody o poskytnutí služby je záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok dlžníka zaplatiť Veriteľovi DV odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 108,44 eur (3 267,- Skk) a po b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 59,15 eur (1 382,- Skk) v prípade, ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť k čomu dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto dohody o poskytnutí služby.“ j e n e p r i j a t e ľ n o u zmluvnou podmienkou.

Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 1 152,52 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 474,19 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na č. ú.: Z. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, N.: Z., S.: XXXXX.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa podaným návrhom zo dňa 03.09.2015 domáhala voči žalovanému vydania rozhodnutia v zmysle výroku tohto rozsudku. Žalobkyňa uzavrela so žalovaným dňa 24.02.2010 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX. Vo svojej žalobe ďalej uviedla, že výška schváleného úveru bola v zmluve 1 095,40 eur s ročnou úrokovou sadzbou 68,86% p.a., no skutočne poskytnutý úver bol vo výške 986,96 eur. Žalovaný si okamžite započítal poplatok 108,44 eura, ktorý vyplýva zo služby, ktorou je možnosť odkladu splátok podľa bodu 8.1. písm. a), ktorú ako spotrebiteľka nevyužila, ale už ju musela zaplatiť. Dohoda o poskytnutí služby je zmluvná podmienka, ktorá nie je individuálne dojednaná ( ) pričom nemala úmysel ísť do zmluvného vzťahu so žalovaným kvôli nej. Ďalej uviedla, že v tomto prípade je cena tohto poplatku len jeho vyústením a že túto zmluvnú podmienku z hľadiska primeranosti ceny nenapáda, avšak posudzuje sa nie cena, ale celý obsah dohody, ktorý spočíva v tom, že žalobkyňa mala platiť bez ohľadu na poskytnutie tejto vedľajšej služby, čím žalovaný získava prospech skôr ako spotrebiteľ a pritom službu ešte ani neposkytol. Už to samo o sebe spôsobuje značnú materiálnu disproporciu, avšak žalovaný naviac obmedzil prístup k tomuto právu zákazníkom, ktorí nemajú splatené minimálne prvé 3 mesačné splátky, nie sú dlhodobo práceneschopní alebo s nimi nebol skončený pracovný pomer.

V ostatných prípadoch je žiadosť spotrebiteľa posudzovaná svojvoľne veriteľom. O neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky rozhodol aj Krajský súd Prešov rozsudkami, sp. zn. XCo/XXX/XXXX R. XX.XX.XXXX, F. Z.. R.. XXCo/XXX/XXXX R. XX.XX.XXXX, F. Z.. R.. XXCo/XX/XXXX R. XX.XX.XXXX V. F. Z.. R.. XXCo/XX/XXXX R. XX.XX.XXXX. Krajský súd Banská Bystrica svojim rozsudkom sp. zn. XXCo/XXX/XXXX R. XX.XX.XXXX uviedol, že: „ustanovením sa do právneho poriadku zavádza i keď nepriamo precedentný charakter súdneho rozhodnutia v spotrebiteľských veciach, pretože sa ním rozširuje pôsobnosť súdneho rozhodnutia v konkrétnej veci na všetky zmluvné vzťahy, v ktorých dodávateľ použil tú istú, alebo obdobnú zmluvnú podmienku. Z ustanovenia vyplýva pre dodávateľa povinnosť zdržať sa používania zmluvnej podmienky, ktorú súd v akomkoľvek súdnom konaní označil za neprijateľnú, alebo neprijateľnosť zmluvnej podmienky vyplýva zo samotného rozhodnutia.“ Pojem neprijateľná podmienka vychádza z predpokladu, že ide o zmluvnú podmienku, ktorá napriek požiadavke dobrej viery spôsobuje materiálnu disproporciu ku škode spotrebiteľa ( Smernice Rady 93/13/EHS). Túto skutočnosť je súd povinný preveriť z úradnej moci ( , Rozsudok SD EÚ C-240/98 až C-244/98), teda v tomto prípade sa nedá uvažovať o výsostnom práve spotrebiteľa, ktorý by nebol viazaný neprijateľnou podmienkou len za stavu, kedy by sa výslovne určenia jej neplatnosti domáhal ( veta prvá ). Neprijateľná podmienka je absolútne neplatná podľa a to samozrejme bez ohľadu na iniciatívu spotrebiteľa. S týmto stavom sa zaoberal aj SD EÚ v rozsudku č. C-473/00, kde uviedol, že: „Národná právna úprava, ktorá národnému súdu v rámci konania o žalobe podanej poskytovateľom spotrebiteľského úveru proti spotrebiteľovi a spočívajúcej na zmluve medzi nimi uzavretej, znemožňuje po uplynutí premlčacej lehoty z úradnej povinnosti alebo na základe podnetu spotrebiteľa určiť, že podmienka obsiahnutá v zmluve medzi nimi uzavretej, je v rozpore so smernicou Rady 93/13/EHS.“ Naliehavý právny záujem daný zákonom sa nepreukazuje. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľský úver, zmluva musí obsahovať náležitosti podľa o spotrebiteľských úveroch, platného a účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy. Konkrétne podľa , zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Podľa , poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l). Ďalej v žalobe uviedla, že predmetný úver je úžerný, pretože v časti ročnej úrokovej sadzby odporuje dobrým mravom, čo vedie k jej absolútnej neplatnosti podľa . Taktiež poukázala na priemernú úrokovú mieru nových obchodov pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od 1 roka do 5 rokov vo februári 2010, vo výške 12,71% a toto svoje tvrdenie podložila priemernými úrokovými mierami z úverov v roku 2010, ktoré poskytla súdu ako dôkaz. Zároveň bol spolu so žalobou súdu poskytnutý aj prehľad platieb k zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX. Následne uviedla, že skutočne jej bol poskytnutý úver vo výške 986,96 eur, pričom schválená výška úveru predstavovala sumu 1 095,40 eur. Na záver svojej žaloby sa žalobkyňa vyjadrila aj k tomu, že žalovanému doposiaľ uhradila sumu vo výške 2 139,48 eur a že v súvislosti s neprijateľným poplatkom, úžernou odplatou úveru a tým, že úver je bezúročný a bez poplatkov, vzniklo bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného vo výške 1 152,52 eur.

Žalovaný, s podanou žalobou nesúhlasil.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to žalobným návrhom, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 24.02.2010, zmluvnými dojednaniami, rozsudkom KS v Prešove č.k. XCo/ XXX/XXXX-XXX, rozsudkom KS v Prešove č.k. XXCo/XX/XXXX-XXX, rozsudkom KS v Pešove č. k. XXCo/XXX/XXXX, F. G. S. A. Č.. G.. XXCo/XX/XXXX-XXX, prehľadom úroku z úveru, prehľadom platieb k Zmluve, písomným vyjadrením žalovaného, prehľadom odplaty za poskytovanie spotrebiteľských úverov a na základe takto vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav veci:

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky uviedol, že napadá dôvodnosť žaloby v celom rozsahu a navrhol ju zamietnuť z dôvodu: a) rozporu tvrdení žalobcu o neprijateľnosti dohody o poskytnutí služby s ustanoveniami , b) rozporu podanej žaloby v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia s ustanoveniami , c) premlčania nárokov, ktorých sa podanou žalobou žalobca domáha. Ďalej uviedol, že podľa tvrdení žalobkyne by dohoda o poskytnutí služby mala byť neprijateľnou z dôvodu výšky poplatku podľa dohody a súčasne z dôvodu platby za túto službu. Podľa navrhovaného výroku v žalobe sa preto domáha určiť, že poplatok za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splátok je preto neprijateľnou podmienkou. Výška poplatku je otázkou, ktorá je z posudzovania ako prijateľnej

či neprijateľnej podmienky ex lege vylúčená. V súvislosti s posudzovaním prijateľnosti dohody o cene za plnenie a rovnako aj predmetu plnenia podľa Dohody o poskytnutí služby žalovaný tvrdí, že ide o zložky vylúčené z testu neprijateľnosti. Na zdôvodnenie uviedol dva dôvody: a) 1. tvorí odpoveď na to, čo predstavuje predmet plnenia a cenu plnenia podľa Dohody o poskytnutí služby. Pri posúdení toho, čo je essentialia negotii tejto dohody je zrejmé, že bez uvedených zložiek by Dohoda o poskytnutí služby nemohla vzniknúť. Predmet plnenia vyjadruje právo spotrebiteľa svojím rozhodnutím využiť odklad splatnosti splátok. Cena tohto plnenia je preto vylúčená z testu neprijateľnosti, lebo je vyjadrením ekonomickej stránky (výhodnosti či nevýhodnosti). Dohoda pritom nevznikla zaradením do nejakého formulára a jeho podpisom ako celku. Dohoda vzniká samostatným uzavretím. b) 2. spočíva aj v eventuálnom posudzovaní dohody o poskytnutí služby a jej úpravy ako vedľajšieho predmetu plnenia. Na úvod žalovaný síce podotýka, že tomuto posudzovaniu bráni spôsob vzniku dohody o poskytnutí služby. Ten nie je automaticky spojený s úverovou zmluvou, ale vzniká samostatne. Avšak aj pri takomto postupe posudzovania platí stále pravidlo o predmete a cene plnenia. Csach v publikácii Štandardné zmluvy (str.221, 222) uvádza, že primárne sa otázky vedľajšieho plnenia riešia v rámci testu inkorporácie, kedy by sa tieto klauzuly nemali stať v dôsledku nedostatočnej inkorporácie súčasťou zmluvného dojednania. Inak by na kontrolu klauzuly týkajúcej sa vedľajšieho predmetu plnenia malo platiť to isté ako pre hlavný predmet. Pokiaľ ide o tvrdenie, že sa platí za niečo, čo ešte nebolo „dodané“ žalovaný uviedol, že žalobca ho nesprávne uvádza. Dodanie plnenia žalobcovi spočíva v nadobudnutí práva na odklad splatnosti. Zároveň však je zrejmé, že žalobcovo tvrdenie nesmeruje voči výške ceny, ale voči podmienkam výkonu takto nadobudnutého práva na základe dohody. Nie však jeho obsahu a ceny zaň. Vo svojej argumentácii pritom žalobca ponecháva stranou otázku, že „nedodanie“ je výsledkom jeho rozhodnutia. Nie žalovaného, ktorý po právnej stránke nemá možnosť vnútiť žalobcovi ako spotrebiteľovi výkon jheo práv rovnako, ako nemá právnu a ani inú možnosť ho nútiť k uzavretiu samotnej dohody o poskytnutí služby. Žalovaný uviedol, že posudzovanie určitého ustanovenia ako neprijateľného na základe ekonomického aspektu je v rozpore so zákonom aj preto, že dohoda o cene plnenia a ani predmete plnenia v zmysle ust. by neboli dôvodom neplatnosti a neprijateľnosti ani dojednania, ktoré by nemalo povahu individuálne dohodnutého. Uviedol, že cena ako ekonomická veličina, rovnako ako aj predmet plnenia, sú totiž kategórie, ktoré nespôsobujú nerovnováhu v právach strán podľa uzavretej dohody. Túto skutočnosť zákonná úprava aj výslovne uvádza ( ). Žalovaný popri uvedenom tvrdí aj to, že Dohoda o poskytnutí služby je individuálne uzavretá, nejde o predpoklad a ani podmienky pre vznik zmluvy o úvere. Skutočnosť, že je na tej istej listine, ako samotná zmluva o revolvingovom úvere, resp., že bola vopred formulovaná žalovaným neznamená v zmysle právnej úpravy automaticky ten záver, že nejde o individuálne dohodnutý a uzavretý právny úkon. Odkázal na , ktorý v určuje: „ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. Podľa neho pojem „individuálny“ znamená nielen reálnu možnosť spotrebiteľa určitú podmienku formulačne ovplyvniť, ale predovšetkým možnosť spotrebiteľa dosiahnuť, že takáto podmienka sa nestane súčasťou jeho vzťahu s dodávateľom bez toho, aby to zmenilo jeho postavenie oproti tomu stavu, ak by podmienku prijal. Ak by sa teda mal pojem individuálne dojednaný zovšeobecniť, potom je na mieste záver, že ide o každé také ustanovenie, ktoré nielen naformuloval spotrebiteľ, ale predovšetkým také ustanovenie, ktoré síce vopred pripravil dodávateľ, ale spotrebiteľ mal možnosť ho neprijať, odmietnuť, či anulovať bez toho, aby to malo za následok zhoršenie jeho postavenia v zmysle zániku zmluvy, jej neuzavretia a pod. Dohoda o poskytnutí služby je samostatným úkonom, a jej vznik nie je podmienkou pre vznik zmluvy o úvere a teda v zmysle vyššie uvedeného má právnu povahu individuálneho dojednania. Taktiež je aj osobitne podpisovaná. Dlžník podpísaním tlačiva Žiadosti/Zmluvy nepristupuje a neuzatvára automaticky Dohodu o poskytnutí služby. Žalovaný tvrdí, že aj v prípade žalobcu bolo uzavretie dohody slobodné a dobrovoľné, vedel o jej význame, právach a povinnostiach z nej vyplývajúcich. Na základe uvedeného žalovaný tvrdí, že dohoda o poskytnutí služby je individuálnym dojednaním v zmysle . Žalovaný, následne navrhoval, aby súd žalobu zamietol aj v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia. Konštatoval, že zmluva o revolvingovom úvere obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti. Obsahuje určenie počtu splátok, dátum jej splatnosti v mesiaci a výšku splátky, kedy sa v nej uvádza aká je výška splátky, počet splátok a ktorý deň v mesiaci je príslušná splátka splatnou. Vymedzenie uvedenej náležitosti zodpovedá ust. , ktoré ustanovenie je výsledkom implementácie smernice 2008/48/EHS zo dňa 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice 87/102/ EHS. Z ustanovenia článku 10, odstavec 2 písmeno h) smernice vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere má obsahovať výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa a prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na

účely splatenia. Žalovaný uvádza, že z podanej žaloby nie je zrejmé, na základe čoho sa žalobkyňa domáha popretia a určenia neplatnosti vlastného prejavu vôle (spočívajúceho v uzavretí zmluvy). Ďalej uviedol, že konanie žalobcu je v rozpore s princípmi občianskeho práva, a to zákazu nemo turpitudinem suam allegans auditur, teda nikto sa nemôže dovolávať prospechu z toho, že sám konal v rozpore so zákonom. Ak žalobca v podanej žalobe tvrdí rozpor zmluvy so zákonom v časti o úroku, potom tento rozpor by sa (keďže zmluva je dvojstranný právny úkon) musel vzťahovať aj na jeho vlastné konanie a takýto rozpor by bol pričítateľný aj žalobcovi. Pretože „k absolútnej neplatnosti dvojstranného právneho úkonu (zmluvy) podľa § 39 Obč. Z. z dôvodu, že sa prieči dobrým mravom dôjde iba vtedy, ak je takéto konanie pričítateľné obom účastníkom zmluvy. Vo svojom vyjadrení následne uviedol, že odplata za spotrebiteľské úvery a jej obmedzenie bolo z hľadiska vývoja právnej úpravy predmetom výslovnej regulácie od 01.07.2008 (kedy nadobudlo účinnosť ). Aj následne, po zrušení zákonodarca určil, že maximálna odplata bude stále regulovaná explicitne (a nie všeobecne, na základe pravidla o dobrých mravoch) a danú úpravu zaviedol do Z toho vyvodil záver, že je možné konštatovať, že otázka odplaty nemá byť posudzovaná podľa dobrých mravov, ale podľa osobitnej právnej úpravy. Zároveň žalovaný považuje za potrebné zdôrazniť, že zákonodarca pri zavedení regulácie sa zameral na to, aby obmedzil maximálnu výšku odplaty za požičanie peňažných prostriedkov. Teda, nezaviedol reguláciu úrokovej sadzby, ale odplaty (ako širšieho pojmu, kam boli a sú zahrnuté aj iné odplatné plnenia v súvislosti s prenechaním peňažných prostriedkov na dočasné užívanie). Ďalej uviedol, že podľa ustanovenia v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (02.03.2009) platilo, že ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov a nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v mieste bydliska spotrebiteľa a v čase uzavretia zmluvy. Podľa ust. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (23.05.2010) odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru nesmie prevýšiť výšku ustanovenú nariadením vlády. Podľa ust. uvedeného zákona ak je zmluva o spotrebiteľskom úvere v rozpore s ustanovením odseku 10 v tom, že odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru prevyšuje výšku ustanovenú nariadením vlády vydaným podľa odseku 10, je neplatná v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto ustanoveniu, ak sa ten, kto je takouto zmluvou dotknutý, neplatnosti dovolá. Podľa ust. nariadenia vlády č. ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie spotrebiteľského úveru, výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, s výnimkou podľa odseku 2, nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá dvojnásobku priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov pre príslušný typ spotrebiteľského úveru platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa zákona, a súčasne nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá štvornásobku hodnoty váženého priemeru priemerných hodnôt ročnej percentuálnej miery nákladov a priemernej úrokovej miery za všetky typy spotrebiteľských úverov platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa zákona. Žalovaný ďalej uviedol, že maximálna výška odplaty za rovnaký spotrebiteľský úver, ako bol poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere (výška úveru, doba splatnosť), bola v zmysle uvedeného 79,08 %. Výška odplaty vyplývajúca pre úver dohodnutý a poskytnutý na základe zmluvy o revolvingovom úvere neprevyšuje tú maximálnu odplatu, akú právna úprava relevantná v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere pripúšťala. Zmluva o úvere je odplatnou zmluvou a na jej uzavretie je potrebná dohoda o podstatných náležitostiach, ktorými je dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky, stanovenie sumy týchto peňažných prostriedkov a záväzok dlžníka peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Samotné dojednanie o výške úrokov nie je podmienkou pre vznik zmluvy o úvere. Na záver uviedol, že z právnej úpravy preto nesporne vyplýva, že nie je možné rozhodnúť o neplatnosti celej odplaty (úrokov za úver) a prepisovať vôľu zmluvných strán tak, že pôjde o bezúročný úver.

Žalobca a žalovaný dňa 24.02.2010 uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovanému bol na základe zmluvy poskytnutý úver vo výške 1 095,40 eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnuté prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom o výške 913,16 eur.

Zo zmluvy o revolvingovom úvere z bodu 6. vyplýva, že žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1 095,40 eur, ktorý bol splatný k 11. dňu v mesiaci v 30-tich splátkach. Mesačná splátka bola o výške 66,95 eur, zmluvná odmena, ktorá predstavuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom predstavuje sumu 913,16 eur. Zo zmluvy ďalej vyplýva, že RPMN za úver je 65,27 % a ročná úroková sadzba úveru 68,85 %.

V zmysle Dohody o plnení v splátkach k zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 24.02.2010 sa žalovaný zaviazal splatiť poskytnutý úver v 30 splátkach vo výške 66,95 eur mesačne.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu. Vo veci uviedla, že dňa 24.02.2010 uzavrela so žalovaným zmluvu o úvere v ktorej jej bol schválený úver vo výške 1 095,40 eur, no reálne jej bolo vyplatených len 986,96 eur, t.j. schválená výška úveru 1 095,40 eur bola ponížená o poplatok vo výške 108,44 eur u ktorého namietala neprijateľnosť zmluvnej podmienky.

Podľa ( ďalej len ,,“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa , za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa , neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Ako vyplýva z , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa ( ďalej len ,,“), súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy, aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka

používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

Podľa , ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve16ab) alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dojednané v spotrebiteľskej zmluve.

V danej právnej veci bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Ustanovenie ods. l, veta druhá predstavuje cestu na širšiu súdnu ochranu spotrebiteľa aj vo vzťahu k esenciálnym zložkám zmluvy.

Ustanovenie sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Vzhľadom na charakter sporu je potrebné uviesť, že práve spotrebiteľské právo je určené na efektívne zamedzenie používania neprijateľných podmienok. Vychádzajúc zo znenia čl. 38 Charty základných práv Európskej únie, Politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, a znenia čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane hospodárskych záujmov spotrebiteľov. V rámci politiky Európskej únie je sledovaný cieľ vytvorenia regulatívneho rámca na to, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe zmluvných podmienok v súlade s drobnými mravmi a bola tak zachovaná fiduciárna podstata záväzkového vzťahu medzi ním a spotrebiteľom.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“). Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1. januára 2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky aj do .

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne vzhľadom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takého vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa.

V danej právnej veci mal súd za preukázané, že žalobkyni bol schválený úver vo výške 1 095,40 eur, ktorý bol ponížený o poplatok vo výške 108,44 eur, teda žalobkyni bol poskytnutý úver vo výške 986,96 eur splatný v tridsiatich splátkach vo výške 66,95 eur s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 68,85 %.

Z internetovej stránky NBS pritom súd zistil, že priemerná úroková sadzba v období 04/2013 pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou do jedného roka bola len 12,71 % p.a. Dohodnutý úrok je preto nepochybne v rozpore so zásadou dobrých mravov pre jeho neúmernú výšku a preto zmluva s poukazom na nemôže byť v tejto časti platná.

Administratívne náklady v zmysle úverovej zmluvy predstavujú sumu 108,44 eur. Podľa názoru súdu požadovanie úhrady takýchto nákladov - poplatkov za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže dodávateľ vyžaduje od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané. Pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je totiž nevyhnutné, aby sa nimi platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. V tejto súvislosti možno poukázať na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe sp. zn. AZ17U 192/2010 zo dňa 3.5.2010, v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné: „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene... Preverenie úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky úrokovej miery, ktorými banka odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní úveru Vrchní krajinský súd odmietol a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku predstavuje zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi účtovaný poplatok bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie“. Súd dodáva, že tento záver si osvojil aj Krajský súd v Prešove napr. v rozsudku sp. zn. XXCo XXX/XXXX.

Súd preto vyhodnotil ustanovenie bodu 8. úverovej zmluvy ako ustanovenie úverovej zmluvy obsahujúce neprijateľné zmluvné podmienky, teda vyhodnotil celú odplatu za poskytnutý úver v takomto dojednaní ako neprimeranú a neplatnú a zároveň podľa určil takto dojednanú zmluvnú podmienku za neprijateľnú tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd pri svojom rozhodovaní prihliadal aj k ostatným zmluvným podmienkach, k povahe služby, k okolnostiam zmluvy. Za relevantnú treba považovať najmä tú skutočnosť, že v zmysle takto dojednaných zmluvných podmienok mal žalobca za obdobie dva a pol roka okrem poskytnutých finančných prostriedkov vo výške 1 095,40 eur, zaplatiť ešte sumu 913,16 eur, t.j. zhruba ešte toľko ako mu bolo reálne poskytnuté (986,96 eur), čo súd vzhľadom na dojednanú dobu návratnosti

finančných prostriedkov, považoval za neprimeranú odplatu, pričom takéto dojednanie spôsobilo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvného vzťahu na úkor žalobcu ako spotrebiteľa.

Podľa ( ďalej len ,, “), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa , trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa , ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa , vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

V danej právnej veci mala žalobkyňa plný úspech a preto jej vznikol nárok na plnú náhradu trov konanie účelne vynaložených na uplatnenie svojho nároku. Trovy konania na starne žalobkyne pozostávajú z trov právneho zastúpenie vyčíslených v písomnom podaní zo dňa 03.11.2015.

Súd priznal právnemu zástupcovi žalovaného nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 474,19 eur podľa vyhlášky MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ( ďalej len ,,vyhláška“), ktoré sú vyčíslené takto :

Tarifná odmena v sume 290,16 eur (bez DPH) podľa § 11 ods.1 písm. a), § 13a ods. 1 písm. a), c) a d) vyhlášky a to za nasledovné úkony :

- prevzatie a príprava zastupovania............................................................ 88,33 eur

- písomné podanie na súd - žaloba............................................................. 88,33 eur

- zastupovanie na pojednávaní dňa 03.11.2015.......................................... 88,33 eur

- režijný paušál 3x 8,39 eur......................................................................... 25,17 eur

Náhrada hotových výdavkov v sume 105,- eur (bez DPH) podľa § 16 ods. 3 vyhlášky -náhrada za stratu času v sume 69,90 eur podľa § 15 písm. b), § 17 ods. 1 vyhlášky - 5 x 13,98 eur za účasť na pojednávaní konanom dňa 03.11.2015 v rozsahu 1.

Cestovné náhrady v sume 35,10 eur podľa a vyhlášky a o cestovných náhradách za cestu za účelom účasti na pojednávaní dňa 03.11.2015 na trase Svidník - Vranov nad Topľou a späť, mot. vozidlom Škoda Fábia, EČ: SK 477 AZ

Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.

Priznané trovy právneho zastúpenia sú vo výške 395,16 eur. V súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky súd mu priznal aj nárok na DPH vo výške 79,03 eur ( 20 % ).

Spolu žalobcovi súd priznal nárok na náhradu trov konania v celkovej výške 474,19 eur a na ich náhradu zaviazal žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Vranov nad Topľou

dňa 03.11.2015

JUDr. Martin Kopina

samosudca