Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

40Cb/6/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudkyňou Mgr. Patricií Kepeňovou v právnej veci žalobcu Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava, IČO 36 062 235 právne zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o. so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO 36 613 843 proti žalovanému obchodnej spoločnosti EDART s.r.o., Obchodná 2505, 913 21 Trenčianska Turná, IČO 45 486 719 právne zastúpenému advokátskou kanceláriou BAKO JANČIAR LEVRINC - advokáti s.r.o., so sídlom J. Kozáčeka 13E, 960 01 Zvolen o zaplatenie 2.932,50 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.932,50 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 31.08.2012 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 706,47 eura, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 175,50 eura, náhrady trov prekladu do Slovenského jazyka v sume 56,57 eura a náhrady trov právneho zastúpenia v sume 474,40 eura k rukám právneho zástupcu žalobcu, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.08.2013 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 2.932,50 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 31.08.2012 do zaplatenia ako nároku žalobcu podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla t.j. nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré žalobca poskytol dňa 10.07.2012 z poistného garančného fondu poškodenému z dopravnej nehody, zavinenej žalovaným, ku ktorej došlo dňa 21.09.2011 vo Francúzskej republike, pričom predmetné vozidlo nebolo k dátumu nehody povinne zmluvne poistené proti zodpovednosti za škodu, ako to vyplýva z ustanovenia o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca uviedol, že vyplatením náhrady škody poškodenému prešlo právo poškodeného vymáhať vyplatenú náhradu škody voči zodpovednému subjektu (žalovanému) na žalobcu. Ide o zákonný prechod práva (legálnu cesiu podľa ), ktorý má oporu v ustanovení o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Toto právo si žalobca uplatnil mimosúdne listom zo dňa 30.07.2012 voči žalovanému, za ktorého plnil to, čo podľa zákona mal plniť žalovaný poškodenému. Žalovaný pohľadávku žalobcu do dnešného dňa neuhradil. Žalobca požadoval od žalovaného zaplatenie poskytnutého poistného plnenia do 30.08.2012. Žalobca plnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla tým, že uhradil poškodenému škodu. Tým, že žalovaný nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť v súlade s o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vznikol žalobcovi voči žalovanému oprávnený nárok na základe ustanovenia o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla, a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, na náhradu toho čo za neho plnil. Súčasne žiadal náhradu trov konania.

Tunajší súd vydal vo veci platobný rozkaz č. k. -52 zo dňa 18.10.2013, proti ktorému podal žalovaný včas odpor, v ktorom namietal že nárok žalobcu na uhradenie žalovanej sumy je neoprávnený, nakoľko škoda na motorovom vozidle poškodeného nebola spôsobená prevádzkou motorového vozidla žalovaného. Žalovaný nezodpovedá za vzniknutú škodu. Práve naopak, ku škode došlo nepozorným konaním vodiča poškodeného vozidla. Vodič žalovaného prechádzal vozidlom parkoviskom, na ktorom stálo vozidlo poškodeného. Keď bolo vozidlo žalovaného na úrovni vozidla poškodeného, náhle sa otvorili dvere, ktoré sa zachytili zadnou časťou návesu a vrátili sa, čo vyplýva aj z náčrtu Správy o nehode zo dňa 21.09.2011. Od žalovaného preto nemožno spravodlivo požadovať, aby hradil škodu, za ktorú nezodpovedá, resp. ktorá nebola spôsobená prevádzkou jeho motorového vozidla. Žalovaný nemohol škode zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať.

Vo vyjadrení k podanému odporu žalovaným žalobca uviedol, že žalobca plnil svoju povinnosť vyplývajúcu zo o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla tým, že uhradil poškodenému škodu. Tým, že žalovaný nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť v súlade s o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vznikol žalobcovi voči žalovanému oprávnený nárok na základe ustanovenia o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, na náhradu toho čo za neho plnil. Zdôraznil, že predmetom konania je regresný nárok žalobcu voči žalovanému a nejedná sa o nárok zo spôsobenej škody. Súd preto nemôže posudzovať atribúty náhrady škody, teda jej vznik, zavinenie a príčinnú súvislosť, nakoľko sa jedná o nárok poisťovateľa proti poistníkovi. Predpokladmi vzniku nároku sú len skutočnosti, že došlo k vyplateniu poškodenému jeho škody a že je tu dôvod pre regres, teda v tomto prípade, že nebolo uzavreté povinné zmluvné poistenie. Vzhľadom na skutočnosť, že nehoda sa stala na území členského štátu - vo Francúzskej republike, súd Slovenskej republiky nemá právomoc rozhodovať o zavinení v zmysle medzinárodného práva s poukazom na európske právo.

Na pojednávanie konané dňa 03.11.2015 sa dostavili právni zástupcovia účastníkov, nedostavil sa žiaden z účastníkov, pričom ich neprítomnosť ospravedlnili právny zástupcovia a zároveň požiadali o pojednávanie a rozhodnutie bez prítomnosti účastníkov. Na základe uvedeného súd podľa vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov.

Súd sa oboznámil s obsahom žaloby, vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listinných dôkazov a to výzvy žalobcu zo dňa 30.07.2012, výpisu z VÚB, a.s. zo dňa 31.07.2012 a debetného avíza zo dňa 27.04.2012, mailovej komunikácie žalobcu, registra zmlúv, nehôd, likvidácií a vozidiel, Oznámenia škodovej udalosti k povinnému zmluvnému poisteniu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zo dňa 28.03.2012, listín v španielskom jazyku o vybavovaní škodovej udalosti, oznámenia Allianz - Slovenskej poisťovne, a.s. zo dňa 03.07.2012, výpisu z OR žalovaného, pokusu o zmier zo dňa 12.06.2013, úrokových sadzieb ECB, osvedčenia o registrácii DPH, odporu žalovaného, vyjadrenia žalobcu k odporu zo dňa 07.02.2014 a 16.09.2014, Správy o nehode zo dňa 21.09.2011, faktúry č. 140100526 zo dňa 140100526, Stanoviska žalovaného k škodovej udalosti zo dňa 02.04.2012 a 16.3.2012, potvrdenia zahraničnej banky o vybavení škodovej udalosti.

Zo Správy o nehode zo dňa 21.09.2011 vyplýva popis nehody tak, že vozidlo žalovaného poškodilo dvere na prevej strane vozidla poškodeného, vozidlo žalovaného nebolo poškodené. Správa neobsahuje žiadne poznámky vodiča vozidla žalovaného k nehode.

Z Oznámenia škodovej udalosti k povinnému zmluvnému poisteniu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zo dňa 28.03.2012 a Stanoviska žalovaného k škodovej udalosti zo dňa 02.04.2012 a 16.3.2012 vyplýva, že žalovaný odmieta zavinenie nehody, ktorú zavinilo vozidlo poškodeného. K nehode nebola privolaná polícia.

Z výpisu z VÚB, a.s. zo dňa 31.07.2012 a oznámenia Allianz - Slovenskej poisťovne, a.s. zo dňa 03.07.2012 vyplýva, že žalobca uhradil poškodenému sumu 3.225,75 eura.

Z oznámenia Allianz pojišťovny, a.s. so sídlom Ke Štvanici 656/3, 186 00 Praha 8 zo dňa 14.03.2012, výpisu z účtu VÚB, a.s. zo dňa 30.04.2012 a debetného avíza zo dňa 27.04.2012 vyplýva úhrada škody vo výške 5.436,22 eura žalobcom.

Z výzvy žalobcu zo dňa 30.07.2012 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného na náhradu žalovanej sumy 2.932,50 eura v lehote do 30.08.2012.

V konaní bolo preukázané a súčasne medzi účastníkmi nebolo sporné, že na prevádzku motorového vozidla SCANIA, EČ TN XXX BP vo vlastníctve žalovaného nebolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie, hoci povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu vyplýva z ustanovenia .

Podľa povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

Podľa kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.

Podľa kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e) a podľa .

Čo sa týka obrany žalovaného spočívajúcej v tom, že žalobca nezavinil dopravnú nehodu, s touto sa súd nestotožnil a táto pred súdom neobstála z toho dôvodu, že nárok upravený v nie je nárokom na náhradu škody vzniknutej poškodenému (nie je odvodeným nárokom od práva poškodeného) proti tomu, kto škodu spôsobil ale ide o osobitný (originálny) nárok žalobcu na „regresnú náhradu“ podľa zákona číslo , teda ide o nárok žalobcu na náhradu voči tomu, za koho uhradil poistné plnenie z garančného fondu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti (rozsudok NS SR z 22.9.2010, sp.zn. ). Z uvedeného vyplýva, že dané konanie nie je konaním o náhradu škody, predmetom ktorého by bolo preukazovanie porušenie právnej povinnosti, vznik škody a kauzálny nexus medzi nimi.

Pokiaľ ide o otázku nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, táto je len otázkou predbežnou. Pretože však k dopravnej nehode došlo vo Francúzskej republike, je potrebné najskôr vyriešiť otázku právomoci a rozhodného práva, teda ktoré orgány sú oprávnené vo veci konať a aké právne predpisy je potrebné aplikovať. Podľa článku 3 Dohovoru o práve použiteľnom na dopravné nehody publikovaného pod číslom rozhodným právom sú vnútorné predpisy štátu, na území ktorého došlo k nehode. Podľa článku 7 citovaného dohovoru bez ohľadu na právo rozhodné pre určenie zodpovednosti, sa prihliada vždy na predpisy o konaní a bezpečnosti dopravy platné v mieste a čase nehody. Podľa o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom nároky na náhradu škody, ak nejde o porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmlúv a iných právnych úkonov sa spravujú právom miesta, kde škoda vznikla, alebo miesta, kde došlo ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody. Podľa článku 5 bod 3 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, osoby s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte vo veci nároku na náhrady škody z iného ako zmluvného vzťahu na súdoch podľa miesta kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody. Podľa ak ďalej nie je ustanovené inak právomoc Slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území

Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide a majetkové práva, ak tu má majetok. Podľa právomoc slovenského súdu je daná aj vo veciach nárokov na náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu, ak ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody, došlo alebo by mohlo dôjsť na území Slovenskej republiky. Pretože v prejednávanej veci nejde o nárok na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla (teda žalovaný nie je žalovaným z titulu nároku na náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla), ale o regresný nárok žalobcu podľa a navyše ku škodovej udalosti došlo mimo územia Slovenskej republiky, nie je daná právomoc slovenského súdu na určenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla pri predmetnej dopravnej nehode, ale táto otázka je v právomoci príslušných v českých orgánov. Navyše vyvodenie právnej zodpovednosti v danom prípade (teda kto porušil aké dopravné pravidlá, a podľa akých ustanovení a ktorých právnych predpisov sa vyvodzuje zodpovednosť), ako bolo uvedené vyššie, podlieha aplikácii francúzskych právnych predpisov.

Pretože určenie osoby zodpovednej za škodu spôsobenú pri predmetnej dopravnej nehode sa spravuje ustanoveniami francúzskych právnych predpisov (a navyše slovenský súd logicky nemá vo veci vyvodzovania právnej zodpovednosti za dopravnú nehodu v inom štáte založenú ani právomoc), akékoľvek závery ohľadom zodpovednosti za škodu spôsobenú dopravnou nehodou vo Fancúzskej republike prijaté na základe aplikácie ustanovení slovenského nie sú a nemôžu byť z správne.

Podľa ROZHODNUTIE KOMISIE z 28.06.2003 o uplatňovaní smernice rady 72/166/EHS, pokiaľ ide o kontrolu plnenia povinnosti poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel, publikovaného v Úradnom vestníku EÚ L192/23 z 31.07.2003, bola členským štátom EÚ uložená povinnosť zdržať sa vykonávania kontrol povinného poistenia zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel, ktoré sa obvykle nachádzajú v inom členskom štáte alebo na území ďalších tam uvedených štátov, okrem iných aj na území Slovenskej republiky. V prílohe citovaného rozhodnutia Komisie je uvedená dohoda medzi národnými kanceláriami poisťovateľov členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru a ostatnými pridruženými štátmi, podľa ktorej sa podpísané kancelárie zaviazali dodržiavať záväzné ustanovenia, ako aj nezáväzné ustanovenia oddielov II a III vnútorných predpisov prijatých radou kancelárií 30.05.2002, ktorých kópia je pripojená k uvedenej dohode v dodatku I. Dohodu medzi národnými kanceláriami podpísala okrem iných aj francúzska národná kancelária poisťovateľov (Bureau Central Français) a tiež Slovenská kancelária poisťovateľov. Vnútorné predpisy Rady kancelárií obsahujú v oddiele I Všeobecné pravidlá (záväzné ustanovenia) článok 3 bod 4, podľa ktorého pre všetky záležitosti týkajúce sa výkladu zákona platného v krajine dopravnej nehody a likvidáciu nároku je príslušná výlučne kancelária. Všetky nároky spracúva kancelária sama za seba v súlade so zákonnými a regulačnými ustanoveniami uplatňovanými v krajine dopravnej nehody týkajúcej sa zodpovednosti, náhrady škody poškodeným osobám a povinného poistenia v najlepšom záujme poisťovateľa, ktorý vydal zelenú kartu alebo poistnú zmluvu, prípadne príslušnej kancelárie. Z citovaných ustanovení vnútorných predpisov Rady kancelárií, ktoré sú súčasťou Dohody medzi národnými kanceláriami poisťovateľov členských štátov Európskeho hospodárskeho priestoru a ostatnými pridruženými štátmi, a ktoré sú teda záväzné aj pre žalobcu vyplýva, že žalobca nebol oprávnený prehodnocovať oprávnenosť nároku na náhradu škody, ktorý bol spracovaný českou národnou kanceláriou poisťovateľov a požadovaný nárok bol povinný uhradiť. Systém poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel je predmetom harmonizácie európskeho práva. Zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo dňa 16.09.2009 (konsolidované znenie) publikovaná v Úradnom vestníku EÚ L263/28 vyplýva, že orgánmi, ktoré sú v rámci tohto systému oprávnené aplikovať právne predpisy o náhrade škody sú práve národné kancelárie poisťovateľov, ktoré však nie sú oprávnené spochybňovať navzájom výsledky svojich zistení.

Z ustanovenia Zákona číslo v spojení vyššie uvedeným vyplýva, že žalobca bol jednak v zmysle zákona povinný poskytnúť poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, na ktoré nebolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie, a jednak nebol oprávnený skúmať správnosť právnych záverov týkajúcich sa určenia účastníka dopravnej nehody zodpovedného za škodu, ktorá pri nehode vznikla (ktorého určila francúzska národná kancelária poisťovateľov v súlade s uvedenými predpismi práva Európskej únie). Zároveň z ustanovenia vyplýva, že žalobca má regresný nárok voči osobe, ktorá zodpovedala za škodu spôsobenú pri dopravnej nehode a nemala uzatvorené poistenie.

V konaní bolo preukázané a súčasne medzi účastníkmi nebolo sporné, že na prevádzku motorového vozidla SCANIA, EČ TN XXX BP vo vlastníctve žalovaného nebolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie, hoci povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu vyplýva z ustanovenia . V dôsledku tejto skutočnosti bol žalobca povinný uhradiť francúzskej národnej kancelárii poisťovateľov poistné plnenie. Ak by povinné zmluvné poistenie uzavreté bolo, poistné plnenie by hradil poisťovateľ. Teda povinnosť žalobcu uhradiť poistné plnenie vznikla v priamej príčinnej súvislosti s tým, že nebola splnená povinnosť podľa .

V zmysle ustanovenia má potom žalobca právo na náhradu poskytnutého plnenia voči tomu, za koho plnil, teda voči osobe, ktorá zodpovedá za škodu za prevádzku motorového vozidla bez poistenia zodpovednosti. Na základe uvedeného potom nemožno považovať námietky žalovaného o tom, že nezavinil dopravnú nehodu v konaní za relevantnú ani za dôvodnú.

Pri posudzovaní požadovaného úroku z omeškania vychádzal súd zo skutočnosti, že zo strany odporcu nedošlo k úhrade dlžnej sumy na základe výzvy žalobcu, čím žalobcovi vznikol zákonný nárok požadovať popri plnení istiny aj úroky z omeškania a to dňom nasledujúcim po dni splatnosti určenej žalobcom vo výzve na planenie, preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi i úroky z omeškania v súlade s ustanovením .

Podľa ustanovenia v znení neskorších predpisov účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu súd podľa priznal náhradu trov konania v sume 706ré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 175,50 eura, náhrady trov prekladu do Slovenského jazyka v sume 56,57 eura a náhrady trov právneho zastúpenia v sume 474,40 eura (3 úkony právnej služby po 111,21 eura - prevzatie a príprava, písomné podanie na súd, účasť na pojednávaní dňa 03.11.2015 + 1 x režijný paušál po 7,81 eura 1 x režijný paušál po 8,04 eura - podľa vyčíslenia + náhrada za stratu času za 6 polhodín po 13,98/4 z dôvodu účasti na 4 pojednávaniach v jeden deň v sume 20,97 + cestovné výdavky 16,72 eura + DPH). Podľa je žalovaný povinný zaplatiť náhradu trov konania právnemu zástupcovi žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trenčín písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

- rozhodol vylúčený sudca

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhované dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej

príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť v konaní preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej

- odvolateľ nebol riadne poučený podľa , účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, , ) Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( ).