Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27C-295-2015.pdf
PDF · 82.76 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/295/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Ivetou Sopkovou, v právnej veci navrhovateľa B. B., št. občana SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom F. nad M., W. XX/XX, proti odporcovi W. B., št. občanovi SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom F. nad M., W. XX/XX o zrušenie vyživovacej povinnosti, takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a.
II. Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Podaným návrhom navrhovateľ navrhol zrušenie jeho vyživovacej povinnosti k odporcovi, naposledy upravenej zmierom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 26P/240/2012 s odôvodnením, že odporca dosiahol vek XX rokov.
Na základe uznesenia súdu č.k. 27C/295/2015-3 zo dňa 10.08.2015 navrhovateľ doplnil, že syn pracuje u p. X. v F. nad M., W. a tiež mal vedomosť o tom, že je evidovaný na úrade práce. Výživné žiadal zrušiť odo dňa 27.06.2015, kedy odporca ukončil bakalárske štúdium na D. univerzite ako prípravu na povolanie.
Odporca sa k návrhu písomne vyjadril tak, že s návrhom nesúhlasí. Uviedol, že nie je schopný sám sa živiť, pretože pokračuje v 2. stupni, inžinierske štúdium na D. univerzite, B. fakulta, dennou formou. Do školy dochádza denne, vzhľadom na rozvrh hodín sa nemôže zamestnať. U pána X. vykonával len povinnú školskú prax, nebol zamestnaný, ani samostatne zárobkovo činnou osobou. Na úrade práce musel byť evidovaný po ukončení bakalárskeho štúdia, pretože ak by nebol prijatý na 2. stupeň štúdia, musel by doplácať všetky odvody. Po prijatí na 2. stupeň štúdia bol z evidencie úradu práce vyradený. Jeho vekom XX rokov nie je ohraničená vyživovacia povinnosť otca, pretože študuje dennou formou a nie je schopný sám sa živiť.
Súd vec prejednal na pojednávaní a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s návrhom a jeho doplnením, potvrdením o ukončení bakalárskeho štúdia odporcom zo dňa 26.06.2015, písomným vyjadrením odporcu, vysvedčením o štátnej skúške odporcu, rozhodnutím o výsledku prijímacieho konania, informačným listom predmetu, rozvrhom odporcu, potvrdením o štúdiu odporcu zo dňa 12.10.2015 a zo dňa 02.11.2015, rozhodnutím ÚPSVaR C. o vyradení odporcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie, ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovné:
Navrhovateľ je otcom odporcu, pričom jeho vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 26P/240/2012-46 zo dňa 11.09.2013, ktorým bol schválený zmier účastníkov, na sumu 100,- € mesačne. V tom čase bol odporca študentom 4. ročníka vysokej školy,
3. ročník opakoval, pretože nespravil niektoré skúšky. Krátkodobo aj pracoval, od 23.07.2012 do 23.12.2012, mesačne zarobil od 70-400,- €, neskôr pracoval od 23.06.2013 do 11.08.2013 a zarobil asi 830,- €. Okrem toho si privyrobil jedenkrát 20,- € za odvoz dreva. Navrhovateľ bol v tom čase zamestnaný, prekonal infarkt.
Uvedené skutočnosti, o ktorých mal súd vedomosť z úradnej činnosti, medzi účastníkmi sporné neboli.
Podľa potvrdenia D. univerzity o ukončení bakalárskeho štúdia zo dňa 26.06.2015, odporca dňom 26.06.2015, vykonaním štátnej záverečnej skúšky ukončil 1. Stupeň - bakalárske štúdium na B. fakulte D. univerzity.
Podľa vysvedčenia o štátnej skúške odporcu zo dňa 26.06.2015 ukončil odporca vysokoškolské štúdium 1. stupňa vykonaním štátnej skúšky a získal vysokoškolské vzdelanie v odbore W. stavby. Celkový výsledok štátnej skúšky bol Výborne.
Podľa rozhodnutia o výsledku prijímacieho konania B. fakulty D. univerzity zo dňa 10.07.2015 bol odporca prijatý na denné inžinierske štúdium v programe technológia a manažment stavieb v školskom roku 2015/2016, pretože naplnil podmienky prijatia: dosiahol vážený študijný priemer za 1. stupeň vysokoškolského štúdia 2,37 a absolvoval študijný program 1. stupňa v rovnakom alebo príbuznom študijnom odbore.
Podľa potvrdenia B. fakulty D. univerzity zo dňa 12.10.2015 a zo dňa 02.11.2015 je odporca v akademickom roku 2015/2016 zapísaný od 01.09.2015 do 1. ročníka inžinierskeho štúdia v dennej forme.
Podľa informačného listu predmetu Odborná prax Ing. študent vykonáva odbornú prax individuálne na vybranej stavbe v období určenom harmonogramom štúdia. Musí viesť pracovný denník, ktorý spolu s potvrdením o vykonaní práce predloží na kontrolu. Odbornú prax vykonáva študent vo vybranej organizácii, ktorá sa zaoberá projektovaním, prípravou, výstavbou, rekonštrukciou a údržbou pozemných alebo dopravných stavieb.
Podľa rozhodnutia ÚPSVaR C. zo dňa 25.09.2015 bol odporca vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 01.09.2015 z dôvodu, že nastúpil na sústavnú prípravu na povolanie, čo preukázal potvrdením B. fakulty D. univerzity. Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že mu záleží na tom, aby syn študoval, ale mal by prejaviť aj trochu vďaky. Nič nerobí, nepomáha doma. Výživné mu posiela na účet, platia aj plyn, elektrinu, drevo, ale on s ničím nepomáha. Keby sa aspoň učil, ako sa patrí. Je pravdou, že syn sa v poslednej dobe učí, uvidí sa, či zas neprepadne. Pokiaľ ide o neplatenie výživného, bolo to asi pred 4 rokmi. Posielal synovi peniaze na účet 100,- € mesačne, on potom zmenil účet a tak to nemal kam posielať. Bola to chyba odporcu, ktorý si zmenil účet. Odporca doma kosil, ale asi len raz, záhradu polial asi 10-krát, raz ťahal žumpu a aj to pokazil čerpadlo za 300,- €. Či súd výživné zruší alebo nezruší, 100,- € mesačne bude synovi dávať, nejako sa uskromnia, ale ide o princíp.
Odporca na pojednávaní uviedol, že je pravdou, že bakalárske štúdium ukončil po 6 rokoch, ale je to náročná škola. Jeden rok nemal 13 mesiacov výživné, popri škole pracoval a nemal veľký priestor na učenie. Čo sa týka prospechu, poukázal na vysvedčenie, ktoré predložil, pričom výsledná známka bola výborná. Nie je pravdou, že doma nepomáha. Okolo domu robí, napríklad kosil, pomáhal s drevom, polieval záhradu.
Súd vec posúdil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov.
Podľa § 62 ods. 1 z.č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „zákona o rodine“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
V zmysle zákona o rodine pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je relevantnou objektívna právna skutočnosť narodenia dieťaťa a jej zánik zákon spája s nadobudnutím schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba podľa právnej teórie i ustálenej súdnej praxe rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Tento stav musí byť trvalý. V každom prípade treba vychádzať z konkrétnych okolností. Na jednej strane treba brať do úvahy záujem dieťaťa vo vzťahu k jeho schopnostiam a danostiam, aby získalo vhodné predpoklady na svoje lepšie uplatnenie, na druhej strane je oprávnená požiadavka včasnej realizácie uvedených daností, aby nedochádzalo k zneužívaniu rodičovskej vyživovacej povinnosti len z dôvodu negatívneho postoja k práci. Súdna prax spája vznik schopnosti samostatne sa živiť aj so vznikom nároku na príslušné dávky systému sociálneho poistenia v prípade ukončenia prípravy na povolanie a neuplatnenia sa na trhu práce, hoci v tomto zmysle ide skôr o potenciálne nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť. Dosiahnutím plnoletosti (ani inou časovou hranicou) vyživovacia povinnosť rodičov bez ďalšieho nezaniká.
V prejednávanej veci súd dospel k záveru, že od poslednej súdnej úpravy výživného k zásadnej zmene pomerov došlo tým, že odporca ukončil 1. stupeň vysokoškolského štúdia (bakalárske štúdium) a začal študovať 2. stupeň (inžinierske štúdium).
Po preskúmaní veci súd konštatoval, že napriek uvedenej zmene pomerov na strane odporcu, nedošlo z tohto dôvodu k zániku vyživovacej povinnosti jeho otca (navrhovateľa) k odporcovi /a ani k zániku vyživovacej povinnosti zo strany jeho matky/, pretože neboli naplnené zákonné predpoklady, stanovené § 62 ods. 1 zákona o rodine. Odporca, ktorý pokračuje vo vysokoškolskom štúdiu 2. stupňa (inžinierske štúdium) dennou formou, nie je schopný sám sa živiť, pretože sa sústavne a nepretržite pripravuje na budúce povolanie. Súd vec v tomto smere dôsledne preskúmal a konštatoval, že 2. stupeň vysokoškolského štúdia odporcu kontinuálne nadväzuje na ukončený 1. stupeň, pričom predpokladom pre prijatie odporcu na tento 2. stupeň vysokoškolského štúdia bolo úspešné ukončenie 1. stupňa odporcom. Odporca potom reálne nenadobudol schopnosť samostatne sa živiť.
V konaní nebolo zistené, že by sa odporca zamestnal alebo vykonával podnikateľskú činnosť. Navrhovateľom tvrdená práca u p. X. bola v skutočnosti školskou praxou, pričom súd podotýka, že i keby sa odporca dočasne, napr. formou brigády zamestnal, vzhľadom na jeho denné vysokoškolské štúdium by vyživovacia povinnosť otca k nemu bez ďalšieho nezanikla, pretože príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť.
Pokiaľ ide o prospech odporcu a jeho prípadný neúspech na 2. stupni vysokoškolského štúdia, súd uvádza, že v súčasnosti odporca prejavuje snahu školu dokončiť, bakalárske štúdium dokončil s výsledkom Výborný. Pokiaľ by došlo v jeho prospechu na škole k zásadnej negatívnej zmene, nič nebráni navrhovateľovi opätovne podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti k odporcovi, ktorá je ale toho času minimálne predčasná.
Záverom súd udáva, že samotný navrhovateľ potvrdil, že bez ohľadu na výsledok tohto súdneho konania, bude synovi naďalej platiť výživné 100,- € mesačne, pretože mu záleží na tom, aby doštudoval.
Na základe popísaných skutočností súd návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporcovi zamietol ako nedôvodný.
Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.
Podľa § 142 ods. 1 z.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Odporca bol v konaní plne úspešný, a preto má voči navrhovateľovi právo na náhradu trov konania. Pretože si odporca trovy konania neuplatnil a z obsahu spisu mu trovy nevyplývajú, súd mu ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne dvojmo.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.