Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_19Cb-259-2014.pdf
PDF · 104.17 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cb/259/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Janou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľa: ALDEASA AUDIT, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 4, 010 01 Žilina, IČO: 36 411 957, zastúpený: Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s.r.o., so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 36 806 498, proti odporcovi: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 428,32 eur s príslušenstvom
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 428,32 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne z tejto sumy od 16.06.2013 do zaplatenia, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi na účet právneho zástupcu navrhovateľa trovy konania vo výške 25,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 182,86 eur, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa písomným návrhom doručeným súdu dňa 05.11.2014 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 428,32 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne z tejto sumy od 16.06.2013 do zaplatenia a trovy konania. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že dňa 14.03.2013 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej motorové vozidlo EČ: G. spôsobilo škodu na motorovom vozidle navrhovateľa EČ: L.. Na základe uplatneného nároku na poistné plnenie oznámil odporca navrhovateľovi Oznámením o poistnom plnení zo dňa 03.06.2013, že dňa 31.05.2013 ukončil šetrenie poistnej udalosti 9558293704 a následne mu poskytol poistné plnenie vo výške 4.512,96 eur. Odporca výšku poskytnutého poistného plnenia určil tak, že na základe faktúry za opravu vozidla číslo 10130208 priznal plnenie vo výške 5.929,54 eur, od priznaného plnenia odpočítal zhodnotenie (amortizáciu) vo výške 428,32 eur a DPH vo výške 988,26 eur. Navrhovateľ dňa 02.10.2014 vyzval odporcu na doplatenie poistného plnenia. Odporca do dňa podania návrhu na začatie konania na výzvu navrhovateľa nereagoval. Navrhovateľ považuje zníženie poistného plnenia z dôvodu zhodnotenia (amortizácie) za neoprávnené, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obdo 48/2012 zo dňa 28.03.2013. Odporca oznámil navrhovateľovi, že šetrenie poistnej udalosti ukončil dňa 31.05.2013. Lehota na poskytnutie plnenia v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. teda uplynula dňa 15.06.2013, t.j. odporca je v omeškaní so splnením svojej povinnosti od 16.06.2013, od ktorého dňa si navrhovateľ uplatnil nárok na zákonný úrok z omeškania. Výška nároku uplatňovaného navrhovateľom predstavuje sumu, o ktorú odporca znížil poistné plnenie z dôvodu amortizácie.
Ako prílohu návrhu na začatie konania navrhovateľ predložil oznámenie o poistnom plnení zo dňa 03.06.2013 s prílohou - výpočet výšky plnenia a výzvu na doplatenie poistného plnenia zo dňa 02.10.2014.
Uznesením zo dňa 10.12.2014 č.k. 19Cb/259/2014-14 vydaným podľa ustanovenia § 114 ods. 3 OSP súd uložil odporcovi, aby sa v lehote 15 dní k návrhu písomne vyjadril a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Predmetné uznesenie bolo odporcovi doručené dňa 15.12.2014.
Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu na začatie konania zo dňa 29.12.2014 poukázal na § 442 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa uhrádza skutočná škoda, ktorá vyjadruje mieru zmenšenia majetkových hodnôt poškodeného, resp. to, čo by bolo potrebné vynaložiť, aby bola poškodená vec uvedená do pôvodného stavu. Vzhľadom na vek poškodeného vozidla (8 rokov) došlo pri výpočte skutočnej škody k amortizácii, ktorá bola odpočítaná z nákladov na opravu. Pri stanovení skutočnej škody vychádzal odporca z vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, platnej poistnej zmluvy a zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako neopodstatnený zamietol.
V písomnom stanovisku k vyjadreniu odporcu zo dňa 26.02.2015 navrhovateľ opätovne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obdo 48/2012 zo dňa 28.03.2013, a obdobne aj na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky ÚS 2221/07 zo dňa 19.03.2008, v zmysle ktorých, škoda, ktorá vznikla poškodenému v dôsledku dopravnej nehody vykonaním opravy poškodeného vozidla, predstavuje hodnotu vynaložených nákladov na opravu vozidla, bez zohľadnenia amortizácie. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd jeho návrhu vyhovel.
Na pojednávanie nariadené v tejto veci na deň 03.11.2015 sa nedostavili navrhovateľ a odporca. Právny zástupca navrhovateľa ospravedlnil neúčasť navrhovateľa na pojednávaní. Odporca písomnou žiadosťou doručenou súdu dňa 29.10.2015 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a vyjadril súhlas s prejednaním veci v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu navrhovateľa, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami predloženými navrhovateľom a zistil nasledovný skutkový stav:
Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní zotrval na návrhu na začatie konania a na stanovisku k vyjadreniu odporcu zo dňa 29.12.2014. Uviedol, že zníženie poistného plnenia z dôvodu zhodnotenia vozidla opravou považuje za neoprávnené a v rozpore so zákonnou úpravou, ako aj právnymi názormi súdov uvedenými v jeho predchádzajúcich písomných podaniach.
Oznámením o poistnom plnení zo dňa 03.06.2013, s označením poistnej zmluvy: č. 6572741872, poisteného vozidla: G., poistnej udalosti: č. 9558293704, dátumu vzniku: 14.03.2013, poškodeného: ALDEASA AUDIT, s.r.o., a poškodeného vozidla : Audi A4, EČV: L., oznámil odporca navrhovateľovi, že dňa 31.05.2013 ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého v prílohe pripája výpočet výšky plnenia a poistné plnenie poukazuje na označený účet poškodeného v sume 4.512,96 eur.
Z prílohy k Oznámeniu o poistnom plnení (č. l. 6) vyplýva, že náklady na opravu podľa faktúry č. 10130208 predstavovali sumu 5.929,54 eur, odpočet za zhodnotenie (amortizácia) bola vo výške - 428,32 eur, skutočná výška škody s DPH bola v sume 5.501,22 eur, odpočet DPH bol vo výške - 988,26 eur a výška škody bez DPH, predstavujúca poistné plnenie bola v sume 4.512,96 eur.
Výzvou zo dňa 02.10.2014 vyzval zástupca navrhovateľa odporcu na úhradu sumy 428,32 eur, v lehote do 31.10.2014.
Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z. z.“), poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
Podľa ustanovenia § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z., náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Podľa ustanovenia § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa ustanovenia § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania odporcu, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Predmetom konania v prejednávanej veci je náhrada škody v dôsledku vzniku škodovej udalosti, pri ktorej na motorovom vozidle navrhovateľa spôsobilo škodu iné motorové vozidlo. Náhrada škody je uplatňovaná navrhovateľom ako poškodeným voči poisťovateľovi vinníka škodovej udalosti (škodcu) z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Skutočnosť vzniku predmetnej škodovej udalosti, ako aj skutočnosť vzniku škody nebola medzi účastníkmi sporná, ako vyplýva jednak z ich zhodných tvrdení, a tiež z navrhovateľom predložených listinných dôkazov (oznámenia o poistnom plnení a prílohy tohto oznámenia). Nebolo teda sporné, že ku škode na majetku navrhovateľa došlo, a to v dôsledku poistnej udalosti, na základe poistného vzťahu medzi škodcom a odporcom ako jeho poisťovateľom, existujúceho v čase vzniku škody, a teda v konaní nebol súčasne spochybnený ani právny základ uplatneného nároku navrhovateľa, ako jeho priamy nárok voči odporcovi v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. Sporným zostal len rozsah a výška škody, ktorú má odporca ako poisťovateľ navrhovateľovi ako poškodenému uhradiť, a to vzhľadom na rozdielny výklad účastníkov konania ustanovenia § 442 Občianskeho zákonníka, upravujúceho spôsob náhrady škody. Medzi účastníkmi konania nebolo ďalej sporné, že odporca poskytol navrhovateľovi čiastočné plnenie náhrady škody vo výške 4.512,96 eur. Navrhovateľ predmetným návrhom na začatie konania uplatňuje voči odporcovi rozdiel medzi sumou, ktorú zaplatil za opravu motorového vozidla a plnením, ktoré mu bolo vyplatené odporcom.
Ako bolo vyššie uvedené, medzi účastníkmi konania bola sporná výlučne okolnosť týkajúca sa rozsahu a výšky škody, na náhradu ktorej má navrhovateľ ako poškodený subjekt nárok. Za škodu možno považovať ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, pričom podľa názoru súdu náhrada škody musí zohľadniť všetky prostriedky, ktoré musel poškodený vynaložiť pri oprave vozidla tak, aby bolo v rovnakom stave ako pred poškodením. Za škodu tak možno považovať tie náklady, ktoré boli poškodeným nevyhnutne vynaložené na odstránenie následkov škody tak, aby bolo vozidlo v stave obdobnom stavu pred poškodením. Skutočnou škodou v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení pritom možno rozumieť zmenšenie existujúceho majetku poškodeného v porovnaní so stavom, aký bol pred spôsobením škody. Ak teda poškodený vynaložil určitú finančnú čiastku na opravu motorového vozidla, je zrejmé, že sa jeho majetková sféra v dôsledku tejto škodovej udalosti zmenšila. Preto podľa názoru súdu nie je možné pri určení výšky škody odpočítavať prípadnú amortizáciu náhradných dielov, ak došlo k výmene starších náhradných dielov za diely nové.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že náklady na opravu poškodeného motorového vozidla podľa navrhovateľom označenej faktúry č. 10130208 predstavujú sumu vo výške 5.929,54 eur. Účelnosť vynaložených prostriedkov na opravu vozidla, a teda na uvedenie vozidla do pôvodného stavu, v konaní pritom nebola sporná (odporca z uvedenej ceny opravy ako nespornej vychádzal aj pri svojom výpočte škody). V danom prípade sa teda jedná o sumu, o ktorú sa zmenšil majetok navrhovateľa v dôsledku vynaložených nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla. Z tejto sumy, ktorú navrhovateľ vynaložil na opravu motorového vozidla, mu bola odporcom nahradená len časť vo výške 4.512,96 eur.
Odporca vo vzťahu k svojmu výpočtu škody argumentoval poukazom na vek poškodeného motorového vozidla, z ktorého dôvodu došlo pri výpočte skutočnej škody k amortizácii (zhodnoteniu), ktorá bola odpočítaná z nákladov na opravu. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že odporca nepredložil súdu žiaden dôkaz obsahujúci podrobnejšiu špecifikáciu výpočtu výšky náhrady škody (najmä mechanizmus výpočtu amortizácie, ktorá suma bola predmetom odpočítania). Ako už bolo uvedené vyššie, v dôsledku škodovej udalosti navrhovateľ vynaložil náklady s úmyslom opätovne uviesť vozidlo do pôvodného stavu tak, aby vozidlo mohol ďalej užívať. Z týchto nákladov mu bola uhradená len časť v podobe poistného plnenia poskytnutého odporcom. Toto poistné plnenie však nepokrylo v plnom rozsahu náklady vynaložené navrhovateľom na opravu motorového vozidla. Skutočnou škodou, ktorá vznikla navrhovateľovi, je práve ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Podľa názoru súdu, navrhovateľovi by mala byť kompenzovaná celá majetková ujma, ktorá mu vznikla v dôsledku dopravnej nehody a úhrady nákladov vynaložených na opravu poškodeného vozidla. Oprava motorového vozidla, ktorú navrhovateľ musel uskutočniť, bola opravou, ktorá bola poškodením motorového vozidla tretím subjektom navrhovateľovi fakticky vnútená, a teda nevykonával ju z vlastného podnetu. Súčasne, na strane navrhovateľa takouto vykonanou opravou nemohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia, nakoľko sa opravou vymenili alebo opravili len tie diely, ktoré boli poškodené pri dopravnej nehode. Bezdôvodné obohatenie na strane navrhovateľa nemohlo vzniknúť ani tým, že by sa vykonaním opravy vozidla použitím nových náhradných dielov zvýšila hodnota tohto vozidla. Od navrhovateľa nemožno požadovať, aby pri oprave vozidla použil iné ako nové náhradné diely za predpokladu, ak použitie náhradných dielov smerovalo len k uvedeniu poškodeného vozidla do pôvodného stavu. Poškodenie vozidla škodovou udalosťou a následná nevyhnutá oprava vozidla s použitím nových náhradných dielov vozidlo nezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou, pri ktorej je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti jeho hodnota znižuje.
V tejto súvislosti súd v plnom rozsahu odkazuje na právne závery obsiahnuté v náleze Ústavného súdu ČR sp. zn. II. ÚS 2221/2007 zo dňa 19.03.2008, rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obdo 48/2012 zo dňa 28.03.2013 a náleze Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 1902/13 zo dňa 11.06.2014. Uvedené rozhodnutia zásadným spôsobom revidovali dovtedajšiu rozhodovaciu prax všeobecných súdov pokiaľ ide o určenie výšky škody na poškodenom motorovom vozidle, v zmysle ktorej, pri stanovení výšky škody vzniknutej poškodením veci použitej a čiastočne opotrebovanej, musí byť prihliadnuté k obvyklej trhovej cene v čase poškodenia a k rozsahu poškodenia, pričom od sumy vyjadrujúcej náklady na opravu veci musí byť odpočítaná čiastka zodpovedajúca zhodnoteniu vozidla jeho opravou oproti pôvodnému stavu.
Ústavný súd Českej republiky (aplikujúc znenie ustanovení českého právneho poriadku o spôsobe a rozsahu náhrady škody, práve na majetok a súdnu ochranu, ktoré ustanovenia sú kompatibilné so slovenským právnym poriadkom) a Najvyšší súd Slovenskej republiky v označených rozhodnutiach judikovali:
V dôsledku opravy, ktorou bude vozidlo uvedené do pôvodného stavu, nedôjde k jeho zhodnoteniu, naopak hodnota havarovaného, aj keď opravovaného vozidla bude na trhu nižšia, ak sa za škodu považuje ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, jej výška je daná rozdielom medzi majetkovým stavom poškodeného pred a po poškodení, musí aj rozsah náhrady škody zohľadniť výškou všetkých potrebných prostriedkov, ktoré bol poškodený nútený vynaložiť na obnovenie pôvodného majetku, v danom prípade na opravu vozidla tak, aby bolo z technického hľadiska rovnako prevádzkyschopné ak pred škodnou udalosťou. Pokiaľ obnovenie do pôvodného stavu nie je možné vykonať inak ako použitím náhradných dielov, oprava bola vykonaná účelne a smerovala iba k odstráneniu škodovej udalosti, nie je možné prenášať povinnosť k úhrade nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a neodôvodnene ho znevýhodňovať voči škodcovi. V tomto prípade je potrebné prihliadať aj na to, že v prípade havarovaného vozidla, aj keď je opravené novými dielmi, je jeho skutočná hodnota vždy nižšia ako pôvodná hodnota použitého nehavarovaného vozidla. V neposlednom rade je potrebné vziať do úvahy i to, že poškodenému bolo toto tzv. „zhodnotenie“ vozidla protiprávnym konaním niekoho iného vnútené. V dôsledku škodovej udalosti sa tak dostáva do situácie, kedy, hoci si počínal na rozdiel od vinníka škody v súlade s právom, je nútený vynaložiť zo svojho značnú čiastku na to, aby svoje vozidlo mohol vôbec používať ako pred škodovou udalosťou. V materiálnom právnom štáte nejde len o dodržiavanie práva bez ďalšieho, ale predovšetkým o dodržiavanie takých pravidiel správania, ktoré sú v súlade s hodnotami, na ktorých je právny poriadok postavený. Právo je spoločenský normatívny systém, účelom ktorého je rozumné usporiadanie vzťahov medzi členmi spoločnosti. Už z tejto základnej funkcie práva vyplýva, že riešenia, ktoré sa priečia požiadavke rozumného usporiadania vzťahov, sú neprijateľné. Súd je teda jednoznačne príslušný, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická aplikácia zákona nemôže priniesť absurdné dôsledky, a v prípade, že tomu tak je, aby takú interpretáciu pomocou redukcie ad absurdum odmietol, a aby zvolil výklad, ktorý bude v súlade so zmyslom, a účelom zákona, a ktorý bude racionálny a spravodlivý (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2221/2007 zo dňa 19.03.2008).
Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods. 4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii. škoda, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku dopravnej nehody, vykonanej opravy poškodeného vozidla, predstavuje hodnotu vynaložených nákladov na opravu vozidla, bez zohľadnenia amortizácie pri tých náhradných dieloch, ktoré boli do vozidla zamontované ako nové. žalobcovi musí byť kompenzovaná ujma, ktorá mu vznikla z titulu dopravnej nehody, za súčasného stavu, že žalovaný nepreukázal, že by sa žalobca bezdôvodne obohatil, t.j., že by na opravu vozidla boli použité nové diely, ktoré nesmerovali k obnoveniu prevádzkyschopnosti vozidla, resp. že by nové diely s opravou poškodeného vozidla nesúviseli. Uplatnenie „amortizácie“ by bolo porušením zásady neminem laedere - nikoho nepoškodzovať. Účelom zákona, resp. zákonných ustanovení vyššie citovaných a súdneho konania, je taký postup, aby sa poškodenému - žalobcovi, jeho právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je v zhode aj so spravodlivým výkladom zákona. Opačný prístup k prejednávanej sporovej veci, ktorý by nezohľadnil vykompenzovanie škody v celom rozsahu v dôsledku vynaložených nákladov žalobcom na opravu poškodeného vozidla, aby sa toto dostalo do stavu pred poškodením, by bol aj v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá kladie dôraz pri rozhodovaní všeobecných súdov na princíp riadneho a spravodlivého procesu v zmysle čl. 46 Ústavy SR a s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obdo 48/2012 zo dňa 28.03.2013).
Opravou vozidla poškodený obvykle sleduje len jeho uvedenie do stavu pred nehodou. Ak opravu vozidla nemožno uskutočniť úspornejšie a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, nejaví sa ústavnému súdu spravodlivé, aby boli poškodení pravidelne nútení doplácať za spojazdnenie vozidla mnohokrát nemalé čiastky. Ústavný súd nevylučuje, že poškodený môže byť i v dôsledku účelne vykonanej opravy obohatený oproti stavu pred nehodou, taká situácia bude však skôr výnimočná, vyplývajúca napr. z už skoršieho značného opotrebenia (poškodenia) často menených dielov, pričom by tieto okolnosti naviac museli prevážiť nad obvyklým znížením trhovej hodnoty havarovaných vozidiel. Uhradenie celej ceny účelne uskutočnenej opravy (smerujúcej len k odstráneniu následkov škodovej udalosti) by však vzhľadom na všetky uvedené argumenty malo byť pravidlom. S uvedeným potom súvisí tiež otázka samotnej účelnosti opravy. V závislosti na konkrétnych poškodených dieloch je obvykle možné daný diel nahradiť dielom novým či použitým, značkovým i neznačkovým. Existujú tiež rôzne spôsoby, ako jednotlivé diely získať. Po poškodenom samozrejme nemožno požadovať, aby napr. obchádzal vrakoviská a hľadal náhradné diely, vekom zodpovedajúce dielu, ktorý bol poškodený. Na druhej strane, ak taký diel k dispozícii je, nie je v zásade dôvod ho k oprave nevyužiť. Rovnako ako pri voľbe medzi značkovým a neznačkovým dielom je však nevyhnutné v prvom rade zvažovať vplyv použitia daného dielu na bezpečnosť cestnej premávky. Nemožno totiž poškodeného nútiť, aby v snahe čo najviac znížiť náklady na opravu vozidla (prípadne vylúčiť jeho možné zhodnotenie) riskoval bezpečnosť svoju i ostatných účastníkov cestnej premávky tým, že do vozidla nechá namontovať diely výrazne nižšej kvality, či neznámeho pôvodu (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 1902/13 zo dňa 11.06.2014).
Súd s poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru o skutkovej a právnej dôvodnosti navrhovateľom uplatneného nároku, preto návrhu v celom rozsahu vyhovel a priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie sumy vo výške 428,32 eur z titulu náhrady škody v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 4 ods. 2 písm. b) a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.
Právo na zaplatenie zákonného úroku z omeškania bolo navrhovateľovi priznané pri zohľadnení momentu vzniku omeškania odporcu so splnením peňažného záväzku voči navrhovateľovi, v zmysle § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., t.j. odo dňa nasledujúceho po uplynutí zákonnej lehoty 15 dní od skončenia prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie (ktoré šetrenie v zmysle predložených listinných dôkazov odporca ukončil dňa 31.05.2013), t.j. odo dňa 16.06.2013, v spojení s ustanovením § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom v čase vzniku omeškania odporcu. Súdu je známe z jeho činnosti, že základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná ku dňu 16.06.2013 bola 0,5%, úroky z omeškania boli teda navrhovateľom uplatnené v zákonnej výške 5,5% ročne. Pokiaľ v petite návrhu na č.l. 2 spisu navrhovateľ požadoval úrok z omeškania od 16.5.2013, uvedené súd posúdil ako chybu v písaní, kedy z odôvodnenia návrhu vyplýval deň počiatku omeškania odporu 16.6.2013, čo zodpovedalo obsahu predložených listinných dôkazných prostriedkov.
Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelne uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľ mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal plnú náhradu dôvodne uplatnených trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva v sume 25,50 eur titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania a v sume 182,86 eur titulom trov právneho zastúpenia podľa nasledovnej špecifikácie:
- prevzatie a príprava zastúpenia na základe plnej moci z 05.11.2014: 29,88 eur + 8,04 eur režijný paušál,
- návrh na začatie konania z 05.11.2014: 29,88 eur + 8,04 eur režijný paušál,
- stanovisko k vyjadreniu odporcu z 26.02.2015: 29,88 eur + 8,39 eur režijný paušál,
- účasť na pojednávaní dňa 03.11.2015: 29,88 eur + 8,39 eur režijný paušál, + DPH 20%.
Súd pritom aplikoval ustanovenia § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a), c), d), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom v čase realizácie úkonov právnej služby. Oproti vyčísleniu trov konania navrhovateľom súd výpočtom dospel k nižšej výške tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, a to k sume 29,88 eur, vychádzajúc z hodnoty veci vo výške 428,32 eur, preto navrhovateľovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia v nižšom než uplatnenom rozsahu. Náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi v súlade s ustanovením § 149 ods. 1 OSP na účet právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).