Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12C-32-2015.pdf
PDF · 137.64 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/32/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Kovalčíkovou v právnej veci navrhovateľa I. U., P.. XX.XX.XXXX, X. Y. D. XXXX/XX, XXX XX V., A. H., zastúpený JUDr. Jiří Machala, advokát, so sídlom Advokátskej kancelárie Tulská 35, 960 01 Zvolen proti odporcovi PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Rozhodcovský rozsudok sp. zn. XXX/XX/XX-P. zo dňa 12.12.2014 vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným spoločnosťou H. N. W., H..Z..A.. H. H. U. XX, Y. s a z r u š u j e.
Vo zvyšnej časti súd konanie z a s t a v u j e.
Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 358,61 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Jiřího Machalu, advokáta, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 26.01.2015, ktorá bola doručená súdu dňa 27.01.2015 sa navrhovateľ domáhal toho, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok sp. zn. XXX/XX/XX-P. zo dňa 12.12.2014 vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným spoločnosťou H. N. W., H..Z..A.., H. H. U. XX, XXX XX Y., ktorým zaviazal navrhovateľa zaplatiť odporcovi sumu vo výške 1 780,40 Eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04 % denne a úrokom z omeškania vo výške 1,15 % ročne: zo sumy 40,01 Eur od 02.11.2013 do 06.11.2013, zo sumy 40,01 Eur od 02.12.2013 do 15.01.2014, zo sumy 45,01 Eur od 02.01.2014 do 18.05.2014, zo sumy 25,01 Eur od 19.05.2014 do zaplatenia, zo sumy 45,01 Eur od 02.02.2014 do zaplatenia, zo sumy 45,01 € od 02.03.2014 do zaplatenia, zo sumy 45,01 € od 02.04.2014 do zaplatenia, zo sumy 1 620,36 € od 07.04.2014 do zaplatenia, a to až do dňa, kedy táto zmluvná pokuta spolu s týmto úrokom z omeškania dosiahne celkovo sumu 840,00 Eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy bude navrhovateľ (v rozhodcovskom konaní v postavení žalovaného) povinný platiť odporcovi (v rozhodcovskom konaní v postavení žalobcu) iba úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1 780,40 Eur do zaplatenia. Zároveň boli žalobcovia rozhodcovským rozsudkom zaviazaní na zaplatenie poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 32,40 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 321,75 €. Zároveň dňa 11.03.2015 bolo súdu doručené podanie navrhovateľa, ktorým sa s poukazom na dôvody uvedené v návrhu na začatie konania domáhal toho, aby súd rozhodol o odklade vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku Stáleho arbitrážneho súdu sp. zn. XXX/XX/XX-P. zo dňa 12.12.2014 a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Návrhom doručeným súdu dňa 06.10.2015 navrhovateľ zobral svoj návrh späť v časti petitu týkajúcej sa výrokov pod číslom II., III., a IV.
Navrhovateľ svoju žalobu odôvodnil skutočnosťou, že navrhovateľ ako dlžník uzatvoril s odporcom Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.09.2013 (ďalej len „zmluva o revolvingovom úvere“), na základe ktorej odporca poskytol navrhovateľovi úver vo výške 840,00 Eur. Podľa uvedenej úverovej zmluvy mali žalobcovia poskytnutý úver splatiť spolu s úrokmi v 42 mesačných splátkach v zmluvne dohodnutých termínoch, pričom výška splátky predstavovala sumu 45,01 Eur, teda celková čiastka, ktorú mali žalobcovia žalovanému vrátiť predstavovala sumu 1 890,42 Eur. Spolu so zmluvou o revolvingovom úvere dňa 16.09.2013 odporca predložil navrhovateľovi na uzatvorenie aj Rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „rozhodcovská zmluva“), podľa ktorej bol na prejednanie akýchkoľvek sporov zo zmluvy o revolvingovom úvere príslušný niektorý z nasledujúcich rozhodcovských súdov, a to podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený H. N. W., H..Z..A.., H. H. U. XX, Y. N. J. Z. H. J. Y. Y., zriadený pri J. O. N. H..Z..A.., H. H. V. W. XX, XXX XX Y. Y., pričom výber rozhodcovského súdu, ktorý bude vec oprávnený prejednať a rozhodnúť spočíval na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Na základe tej skutočnosti, že navrhovateľ splatil odporcovi zo sumy poskytnutého revolvingového úveru iba sumu 110,02 Eur, pričom s ďalšími splátkami sa dostal do omeškania, odporca si uplatnil právo na zosplatnenie celého úveru. Odporca dňa 15.07.2014 podal na H. N. H. V. H. N. W., H..Z..A.., H. H. U. XX, Y. (ďalej len „rozhodcovský súd“) žalobu o zaplatenie sumy 1 780,40 Eur s príslušenstvom, na základe čoho rozhodcovský súd vydal dňa 1.10.2014 rozhodcovský rozsudok sp. zn. XXX/XX/.- P., ktorý bol zaslaný navrhovateľovi spolu s výzvou na podanie žalobnej odpovede. Následne na to navrhovateľ podal žalobnú odpoveď, v ktorej namietal právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie tejto veci poukazujúc pritom na neplatnosť rozhodcovskej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorú podpísal spolu s tlačivom Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom úvere dňa 16.09.2013 a jednak aj skutočnosť, že zmluva o revolvingovom úvere obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Napriek tejto skutočnosti bol dňa 29.12.2014 právnemu zástupcovi navrhovateľa doručený rozhodcovský rozsudok zo dňa 12.12.2014, ktorý opätovne uložil navrhovateľovi povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému sumu vo výške 1 780,40 Eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04 % denne a úrokom z omeškania vo výške 1,15 % ročne: zo sumy 40,01 Eur od 02.11.2013 do 06.11.2013, zo sumy 40,01 Eur od 02.12.2013 do 15.01.2014, zo sumy 45,01 Eur od 02.01.2014 do 18.05.2014, zo sumy 25,01 Eur od 19.05.2014 do zaplatenia, zo sumy 45,01 Eur od 02.02.2014 do zaplatenia, zo sumy 45,01 € od 02.03.2014 do zaplatenia, zo sumy 45,01 € od 02.04.2014 do zaplatenia, zo sumy 1 620,36 € od 07.04.2014 do zaplatenia, a to až do dňa, kedy táto zmluvná pokuta spolu s týmto úrokom z omeškania dosiahne celkovo sumu 840,00 Eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy bude navrhovateľ (v rozhodcovskom konaní v postavení žalovaného) povinný platiť odporcovi (v rozhodcovskom konaní v postavení žalobcu) iba úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1 780,40 Eur do zaplatenia. Zároveň boli žalobcovia rozhodcovským rozsudkom zaviazaní na zaplatenie poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 32,40 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 321,75. Podľa navrhovateľa sa rozhodcovský súd dostatočne nevysporiadal s ním namietanými skutočnosťami ako aj s povinnosťou rozhodcovského súdu skúmať ex offo platnosť resp. neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy. Navrhovateľ namietal neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy aj z dôvodu, že v prípade, ak rozhodcovské konanie vyvolá v tomto prípade žalovaný, tak žalobcom neostáva iná možnosť, ako sa rozhodcovskému konaniu podrobiť a riešiť tak spor pred zvoleným rozhodcom, ktorí je pre nich nepredvídateľný s tým, že už takáto voľba je podľa nich markantným porušením práva na spravodlivý proces a spravodlivý súd. Navrhovateľ v podaní zo dňa 05.10.2015 ktorým doplnil žalobu a zmenil s časti návrh uvádza, že rozhodcovskú zmluvu považuje za neplatnú aj z dôvodu, že podľa neho je zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú podpísal žalobca dňa 16.09.2013 a žalovaný dňa 25.09.2013 neplatná pre nedodržanie písomnej formy. Poukazuje na fakt, že v Žiadosti/Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX sú v bode 5 uvedené iné údaje ohľadne ročnej percentuálnej miere nákladov „ RPMN“ ako sú uvedené v bode 6. Navrhovateľ má za to, že časti týkajúce sa RPMN ako podstatnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, medzi účastníkmi nedošlo k platnej dohode o jednej z podstatných náležitostí- neexistenciou údaja o RPMN v zmluve a nakoľko podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, nedošlo k jej uzatvoreniu spôsobom, ktorý pre jej platnosť určuje zákon a preto ide o absolutne neplatný právny úkon pre nedodržanie písomnej formy podľa § 40 ods.1 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ sa odvoláva na rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. XXC/XXX/XXXX kde súd konštatoval neplatnosť tejto inej zmluvy o revolvingovom úvere z dôvodov na ktoré poukazuje aj navrhovateľ.
Odporca sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 28.05.2015 došlým súdu dňa 01.06.2015, keď okrem iného v ňom poukázal na to, že z rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva skutočnosť, že jej uzatvorenie nie je podmienkou uzatvorenia samotnej zmluvy o revolvingovom úvere ako aj to, že dlžník má možnosť jednostranne odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy do 14 dní odo dňa jej uzatvorenia aj bez uvedenia dôvodu, a teda potom, ako mu boli v deň uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere, ktorý je totožný s dňom uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, poskytnuté peňažné prostriedky, čiže bez obavy, že by mu úver nebol poskytnutý v prípade neuzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Odporca ďalej uviedol, že poučenie dlžníka o možnosti neuzatvoriť rozhodcovskú zmluvu bez akýchkoľvek následkov na uzatvorenie hlavnej zmluvy o revolvingovom úvere sa nachádza hneď v úvode rozhodcovskej zmluvy, z čoho možno odvodiť skutočnosť, že účinky uzatvorenia resp. neuzatvorenia rozhodcovskej zmluvy boli žalobcom ozrejmené. Žalovaný dodal, že rozhodcovská zmluva nemôže byť neplatným právnym úkonom ani pri jej posudzovaní vo svetle neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. V nadväznosti na uvedené žalovaný poukázal na to, že nie je v súlade s platnou právnou úpravou stotožňovanie možnosti výberu medzi rozhodcovským konaním a všeobecným konaním so situáciou, kedy sa spor začne na základe žaloby podanej dodávateľom, nakoľko ani zákon a ani smernica č. XX/XX/EHS nehovoria nič o tom, že rozhodcovské konanie je prípustné len v prípade, ak sa začne na základe žaloby podanej zo strany spotrebiteľa. V súvislosti so svojim tvrdením žalovaný poukázal na viaceré rozhodnutia a rozhodovaciu činnosť súdov SR. K argumentácii žalobcov týkajúcej sa neprijateľnosti miesta konania rozhodcovského konania žalovaný uviedol, že rozhodcovské konanie je prevažne konaním písomným, pričom žalobná odpoveď žalobcov neobsahovala požiadavku ústneho prejednania veci pred rozhodcovským súdom resp. žalobcovia nenavrhli vypočutie k veci cestou dožiadaného súdu, keď potom možno tvrdenie žalobcov o vzdialenosti sídla rozhodcovského súdu považovať za účelové, nakoľko aj konanie pred všeobecným súdom môže prebiehať iba písomne. Namietanie nepríslušnosti rozhodcovského súdu, ktorý vo veci rozhodol je podľa žalovaného nedôvodné aj na základe tej skutočnosti, že zmluvné strany si v rámci samostatnej rozhodcovskej zmluvy dohodli alternatívny spôsob riešenia sporov pred rozhodcovským súdom J. O. N., ktorý však odo dňa uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy zmenil svoje sídlo z pôvodného v Banskej Bystrici na súčasné v Žiline, pričom to že, sa jedná o jeden a ten istý subjekt možno odvodiť z jeho identifikačného čísla, ktoré je verejne dostupné v obchodnom registri. Žalovaný namietol aj neodôvodnené a nepreukázané tvrdenia žalobcov o porušení zásady na spravodlivý súdny proces pred rozhodcovským súdom ako aj tvrdenie, že im nebola poskytnutá možnosť oboznámiť sa s pravidlami rozhodcovského konania, a to s poukazom na to, že možnosť oboznámiť sa s predpismi rozhodcovského súdu objektívne existovala nielen v čase uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, ale aj počas plynutia lehoty na odstúpenie od nej či kedykoľvek následne, a to s poukazom na ustanovenie § 12 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v spojení s ustanovením § 2 ods. 3 a 4 zákona č. 200/2011 Z.z. o Obchodnom vestníku. Záverom svojho vyjadrenia žalovaný dodal, že posúdenie súladu uplatňovaných zmluvných sankcií so zákonom vyplýva zo samotného obsahu rozhodcovského rozsudku, z ktorého vyplýva aj to, že rozhodcovský súd sa riadne zaoberal právnymi predpismi na ochranu spotrebiteľa a vychádzal z platnej zákonnej úpravy týkajúcej sa regulácie odplaty za poskytnutý spotrebiteľský úver v zmysle ustanovenia § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ktorá podľa žalovaného podstatným spôsobom neprevyšovala hodnotu priemernej odplaty určovanej Ministerstvom financií SR, ktorá bola v čase uzatvorenia zmluvy o revolvingovom úvere na hranici 45,60 %. Podľa žalovaného žalobcovia v žalobe žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikovali ktorý konkrétny zákonný predpis alebo ustanovenie malo byť porušené v rámci rozhodcovského konania, keď vzhľadom aj na túto skutočnosť žalovaný navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcov na náhradu trov konania.
Na pojednávaní dňa 03.11.2015 navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že na podanom návrhu ktorým žiadal rozhodcovský rozsudok zrušiť trvá. Taktiež uviedol, že má za to, že ak bola neplatná celá zmluva o spotrebiteľskom úvere tak ako to tvrdí v podaní zo dňa 05.10.2015 tak je neplatná aj rozhodcovská zmluva, pretože rozhodcovská zmluva na základe ktorej bol vydaný tento rozhodcovský rozsudok má význam len v spojení so zmluvou o revolvingovom úvere.
O návrhu navrhovateľa na odklad vykonateľnosti Rozhodcovského rozsudku sp. zn. XXX/XX/XX-P. zo dňa 12.12.2014 vydaného Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným spoločnosťou H. N. W., H..Z..A.., H. H. U. XX, XXX XX Y. a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej súd rozhodol uznesením zo dňa 26.03.2015, tak že toto konanie zastavil.
Súd postupoval podľa § 101 ods. 2 O.s.p. a vec prejednal v neprítomnosti odporcu a právneho zástupcu odporcu. Pojednávania sa zúčastnili navrhovateľ a právny zástupca navrhovateľa. Navrhovateľ zotrval na podanej žalobe ako aj na dôvodoch, ktoré v nej uviedol.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výpoveďou právneho zástupcu navrhovateľa a oboznámením sa s obsahom listín založených v spise, s rozhodcovským rozsudkom vydaný H. N. H., V. H. H. N. W., H..Z..A.., H. H. U. XX, XXX XX Y. H.. V.. XXX/XX/XX-P. zo dňa 12.12.2014, rozhodcovskými zmluvami č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.09.2013, vyjadrením odporcu zo dňa 28.05.2015 a ostatnými listinnými dôkazmi tvoriacimi súčasť súdneho spisu. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd zistil tento skutkový a právny stav:
Navrhovateľ v postavení dlžníka dňa 25.09.2013 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bola navrhovateľovi schválená výška úveru 840,00 Eur. V ten istý deň uzatvoril navrhovateľ s odporcom rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX, v zmysle ktorej sa s odporcom dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti, alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace z ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere s porušením, ukončením, či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní, alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: H. N. H. V. H. N. W., H..Z..A.., M.: XX XXX XXX, H. H.I. U. XX, XXX XX Y., zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.: XXXXX/B a J. Z. H. J. Y. Y. V. E. J. O. N., H..Z..A.., M.: XX XXX XXX, H. H. V. W. XX, XXX XX Y. Y., zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka č. XXXXX/S. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh.
Rozhodcovským rozsudkom sp.zn. XXX/XX/XX-P. zo dňa 12.12.2014 bol žalovaný (v prejednávanej veci navrhovateľ ) zaviazaný zaplatiť žalobcovi (v prejednávanej veci odporcovi) sumu vo výške 1 780,40 Eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04 % denne a úrokom z omeškania vo výške 1,15 % ročne: zo sumy 40,01 Eur od 02.11.2013 do 06.11.2013, zo sumy 40,01 Eur od 02.12.2013 do 15.01.2014, zo sumy 45,01 Eur od 02.01.2014 do 18.05.2014, zo sumy 25,01 Eur od 19.05.2014 do zaplatenia, zo sumy 45,01 Eur od 02.02.2014 do zaplatenia, zo sumy 45,01 € od 02.03.2014 do zaplatenia, zo sumy 45,01 € od 02.04.2014 do zaplatenia, zo sumy 1 620,36 € od 07.04.2014 do zaplatenia, a to až do dňa, kedy táto zmluvná pokuta spolu s týmto úrokom z omeškania dosiahne celkovo sumu 840,00 Eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy bude navrhovateľ (v rozhodcovskom konaní v postavení žalovaného) povinný platiť odporcovi (v rozhodcovskom konaní v postavení žalobcu) iba úrok z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 1 780,40 Eur do zaplatenia. Zároveň boli žalobcovia rozhodcovským rozsudkom zaviazaní na zaplatenie poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 32,40 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 321,75.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Zb.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 11 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „O.z.“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 O.z., ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 1 O.z., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 O.z., za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 O.z., ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r) O.z., za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 O.z., neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 O.z., zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 54b zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), ustanovenia tohto zákona sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.
Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.
Podľa § 41 zákona o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
Navrhovateľ sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 27.01.2015 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku, keď žalobu podal na tunajšom súde v zákonnej lehote 60 dní odo dňa, kedy mu bol rozhodcovský rozsudok doručený do rúk právneho zástupcu žalobcov dňa 29.12.2014, v dôsledku čoho možno konštatovať, že lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola zachovaná a žaloba bola podaná včas.
Z výsledkov vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu a následnej právnej kvalifikácie tohto stavu súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne, a to z týchto dôvodov:
Súd má za preukázané, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 25.09.2013 je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou, kde na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na strane druhej právnická osoba
- dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, keď podľa výpisu z obchodného registra dodávateľa - žalovaného vyplýva, že predmetom jeho činnosti je aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov. Na druhej strane treba podotknúť, že navrhovateľ ako zmluvná strana zmluvy o revolvingovom úvere v postavení dlžníka bol identifikovaný menom a priezviskom, rodným číslom a adresou miesta trvalého pobytu. S poukazom na tieto skutočnosti má súd za to, že uvedená zmluva o revolvingovom úvere má charakter spotrebiteľskej zmluvy nesúcej črty zmluvy uzatváranej opakovane s veľkým počtom spotrebiteľov s tým, že návrh takejto zmluvy je vopred pripravený na predtlačených formulároch odporcu, pričom spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. V nadväznosti na uvedené je súd toho názoru, že v rámci právneho posúdenia veci je potrebné aplikovať na danú zmluvu zákonné ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv, nakoľko predmetná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom formulári odporcu s vopred pripraveným znením, pričom v takejto podobe bola predložená spotrebiteľom
- navrhovateľom na podpis. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je podľa názoru súdu nevyhnutné aplikovať na danú situáciu ustanovenia zaručujúce navrhovateľovi ako spotrebiteľovi ochranu jeho práv pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, a teda ustanovenia občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv s tým, že predmetnú zmluvu posudzoval súd aj v zmysle ustanovení zákona č. 129/2010 Zb.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzatvorenia zmluvy.
Súd predovšetkým skúmal okolnosti, za ktorých bola predmetná rozhodcovská zmluva dojednaná, a to v kontexte ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda či sa v danom prípade nejedná o neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa za danej situácie navrhovateľa. Jedným z určujúcich kritérií je aspekt individuálneho dojednania neprijateľnej zmluvnej podmienky, keď za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia obsiahnuté jednak v návrhu zmluvných podmienok a jednak v pripojených všeobecných obchodných podmienkach nemožno považovať za individuálne dojednané také, ktoré boli dodávateľom pripravené vopred a s ktorými sa spotrebiteľ síce mohol oboznámiť pred samotným podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť ich obsah. V tomto prípade sa spotrebiteľ ocitol v situácii, kedy mal na výber dve možnosti, a síce buď predložený návrh zmluvy podpíše, alebo ho odmietne. Súd musí konštatovať, že hoci rozhodcovská zmluva bola podpísaná na samostatnej listine, tvorila však neoddeliteľnú súčasť zmluvy o revolvingovom úvere, pričom ustanovenia zmluvy ako zmluvy formulárovej vyhotovenej na predtlači sú koncipované predovšetkým v záujme zmluvného partnera spotrebiteľa. Rozhodcovská zmluva je neprijateľná aj z toho dôvodu, že bola koncipovaná tým spôsobom, že nebola medzi spotrebiteľom a dodávateľom osobitne (individuálne) dojednaná. Aj napriek skutočnosti, že rozhodcovská zmluva bola samostatne podpísaná, zároveň však bola vytlačená na formulári a spotrebitelia nemali možnosť ovplyvniť jej obsah. Keďže bol obsah rozhodcovskej doložky dodávateľom vopred pripravený, len ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy nesie. Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, že rozhodcovská zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, čo takisto oslabuje pozíciu spotrebiteľa. Vychádzajúc z takto koncipovanej rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že dodávateľ (odporca) od počiatku sledoval riešenie prípadných sporov cestou rozhodcovského konania za účelom reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa.
Podľa názoru súdu požadovanú rovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov spotrebiteľskej zmluvy nie je spôsobilé zaručiť dojednanie obsiahnuté v rozhodcovskej zmluve, ktoré právo výberu spôsobu riešenia sporu a aj subjektu majúceho vyriešiť prípadný spor účastníkov hmotnoprávneho vzťahu zveruje žalobcovi (iniciátorovi konania) a to tak, že tento si môže vybrať ako prejednanie a rozhodnutie sporu rozhodcom, tak i všeobecným súdom. Iniciovanie sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj spotrebiteľom podľa názoru súdu treba považovať za skôr teoretické až nepravdepodobné, nakoľko okruh možných požiadaviek spotrebiteľa nesplnených druhou zmluvnou stranou je na prvý pohľad v značnej miere obmedzený s tým, že do tohto okruhu nemožno zaradiť žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, keďže to predpokladá prvotné prejednanie a tiež rozhodnutie sporu zvoleným rozhodcom. Vo svetle neprijateľnej zmluvnej podmienky sa javí už riziko, že spotrebiteľovi jeho zmluvný partner prakticky nanúti podrobenie sa právomoci rozhodcu v dôsledku výberu vykonaného zmluvným partnerom spotrebiteľa a už takáto možnosť spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Rovnako stále platí, že túto nerovnováhu nie je spôsobilé eliminovať ustanovenie, ktoré prakticky rovnocennú možnosť výberu poskytuje spotrebiteľovi, avšak len pre prípad záujmu jeho samotného viesť spor (teda len v tom prípade, ak sa spotrebiteľ rozhodne sám stať žalobcom a niečo od svojho zmluvného partnera požadovať, odhliadajúc tu od nutnosti urobiť tak v prípadoch obdobných tomu z prejednávanej veci ako prvý, aby tak vylúčil uplatnenie rozhodcovskej zmluvy druhou stranou vzťahu, nesúce so sebou vlastný záväzok podriadiť sa takto vykonanej voľbe).
Na základe uvedených skutočností možno vyvodiť záver, že v danom prípade nebola platne založená právomoc rozhodcu na prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, keď vyššie označený rozhodcovský rozsudok bol vydaný v rozhodcovskom konaní na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, pričom pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, teda sú naplnené dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní.
Záverom súd dodáva, že v situácii, kedy niektorý z účastníkov konania oprávnene popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, táto skutočnosť zakladá dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku súdom podľa § 40 ods. 1 písm. a) zákona o rozhodcovskom konaní. Porušenie hmotnoprávnych predpisov súd skúma aj ex offo najmä pri sporoch, v ktorých jedným z účastníkov je spotrebiteľ, v takomto prípade sa súd pri rozhodovaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku musí zaoberať aj otázkou, či pri rozhodovaní došlo k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, najmä posúdiť, či pri rozhodovaní rozhodcovského súdu došlo k porušeniu § 53 Občianskeho zákonníka v súvislosti s dojednaním neprijateľných zmluvných podmienok. Súd preto preskúmal zmluvu o revolvingovom úvere a zistil, že táto zmluva neobsahuje podstatnú obsahovú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Ďalej je potrebné upriamiť pozornosť na skutočnosť, že údaj týkajúci sa predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu obsiahnutý v bode 5. zmluvy o revolvingovom úvere je 63,32 %, keď však v bode 6. predmetnej zmluvy je uvedený údaj o predpokladanej RPMN úveru po poskytnutí revolvingu vo výške 70,02 %, teda veriteľ dopísal nový údaj o RPMN, pričom podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať vyššie uvedené náležitosti uvedené pod bodom a/ až k/ r/ y/, inak sa v zmysle § 11 ods. 1 uvedeného zákona, spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. S poukazom na uvedenú skutočnosť dospel súd k záveru, že v tomto prípade je nevyhnutné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov a nakoľko rozhodcovský rozsudok zaviazal žalobcov na plnenie, ktorého obsahom je okrem poskytnutej istiny úveru aj úrok vrátane zmluvnej pokuty, súd má za to, že v rámci konania pred rozhodcovským súdom došlo k porušeniu všeobecne záväzných predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, čo možno považovať za ďalší z dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle citovaných zákonných ustanovení. Z uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel a rozhodcovský rozsudok sp. zn. XXX/XX/XX-P. zo dňa 12.12.2014 vydaný H. N. H.I., V. H. H. N. W., H..Z..A.., H. H. U. XX, XXX XX Y. konajúcim prostredníctvom rozhodcu G.. D. D. zrušil.
O návrhu navrhovateľa zo dňa 05.10.2015 ktorým navrhovateľ zobral späť svoj návrh v časti petitu týkajúcej sa výrokov pod číslom II., III., a IV. súd rozhodol tak, že v tejto časti konanie zastavuje.
Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
V zmysle § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
V zmysle § 140 ods. 1 O.s.p., každý účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu osobne, a trovy svojho zástupcu. Spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní.
Podľa § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Súd o trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., keď navrhovateľ mal plný úspech vo veci, a teda priznal navrhovateľovi plnú náhradu trov konania. Pri výpočte výšky náhrady trov konania navrhovateľa súd vychádzal z ich vyčíslenia v návrhu došlom na súd dňa 05.11.2015 s tým, že priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 358,61 € za dva úkony právnej služby á 61,87 € a 2 x rež. paušál á 8,04 € - príprava a prevzatie právneho zastúpenia a podanie žalobnej odpovede k rozhodcovskému rozsudku, a za tri hlavné úkony á 64,54 € a 3 x rež. Paušál á 8,38 €- žalobný návrh zo dňa 26.01.2015, podanie navrhovateľa zo dňa 5.10.2015 a zastupovanie navrhovateľa na pojednávaní s tým, že súd navýšil odmenu o DPH. Teda súd zaviazal odporcu na zaplatenie trov právneho zastúpenia v sume 358,61 €..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy 9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10) bol odvolacím súdom schválený zmier konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).